Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Curt Westman

     Bratia a sestry, som rád že tu môžem byť dnes večer a zdieľať sa s vami o niečo z tej knihy, ktorá zachránila aj môj život. Bol som v mladosti kriminálnik, s ktorým nič nevedela urobiť ani polícia ani psychológovia. Ale táto kniha a Ježiš, o ktorom kniha hovorí – o tom sa budeme rozprávať.

Budeme čítať z Mk 12,28-34. Aká je tvoja viera?  Je to veľmi osobná otázka. Nikdy túto otázku nedávame dvom ľuďom naraz. Je to vždy osobné. Keď zákonník prichádza k Ježišovi a pýta sa Ho, ktoré je to najväčšie zo všetkých prikázaní, vtedy mu Ježiš odpovedá tým, že cituje z 5M 6,4. Je tam napísané: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin.“ To sú dve mená toho istého Boha. Je tam jedno slovo (v origináli) použité v jednotnom a druhé v množnom čísle. A predsa jeden Boh!    Izrael žil vo svete medzi mnohými božstvami. My žijeme dnes vo svete, ktorý je poznačený miešaním náboženstiev, ateizmom a takej všeobecnej myšlienky o jednote, ktorá nepozná žiadne hranice a bariéry v kultúre, ktorá je bez Boha. Ktorá má odstrániť všetky bariéra a normy. Svet, ktorý nemá miesto pre trojjediného Boha.
     Prečítajme si ešte raz verše 32-34. Pozrime sa teraz bližšie na Ježišove slová „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ To znamená, že hovorí zákonníkovi, že nemá podiel na Božom kráľovstve. Ako môže Pán Ježiš povedať niečo také človekovi, ktorý pozná teológiu, ktorý zasvätil svoj život, aby slúžil Bohu? Človekovi, ktorý vie veľké časti Biblie naspamäť? Veď on je predsa duchovný vodca! Veď on má viesť ľudí do vzťahu k Bohu! Ako mu môže Ježiš povedať: „Ty nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“? Pretože Božie kráľovstvo nie je o tom, ako veľa vedomostí máme, ale o tom, aké dôsledky majú tie vedomosti pre náš každodenný život. Stretol som veľa ľudí v živote, ktorí mali omnoho viac vedomostí o Bohu, ako mám ja. Ale žiaľ, často stáli mimo Božieho kráľovstva. Mnoho ľudí má málo vedomostí o Bohu, pretože len práve teraz začali. Lebo Pán Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, príde do môjho kráľovstva, ale ten, kto činí Božiu vôľu.“ To znamená, že keď iba hovorím: „Pane, Pane“, ale nepodriadim sa Jeho vôli, to nie je Boží život, vtedy klamem sám seba. To, čo je tragické pri farizejoch a zákonníkoch, je, že oni boli tí, ktorí dávali zákon, namiesto toho, aby boli živým príkladom. Stali sa pánmi, namiesto toho, aby boli služobníkmi. Ich vedomosť sa stala len teoretickou vedomosťou o Bohu – vedomosť o zákone a o Bohu, s ktorou iných bili po hlave.
      Jeden Švéd, ktorý žil v 18. storočí, volá sa Rosenius, povedal, že nesmieme zabúdať, že je potrebná poslušnosť voči evanjeliu ale tiež voči zákonu, ak má byť duša spasená pre večný život. Takže potrebujeme poslušnosť evanjeliu. Otázka neznie, ako presne dokážeme veriť, či poznáme všetky tie najsprávnejšie doktríny a teórie, ale: „Si poslušný voči tomu, čo rozumieš z evanjelia? Alebo si myslíš, že je to nemožné?“ Podobne ako ten zákonník aj my mnohokrát súhlasíme s tým, čo Pán Ježiš hovorí. Hovoríme: „Dobre, Majstre, to je pekné, čo hovoríš.“ Ale ako by sme reagovali, keby nám Pán Ježiš povedal: : „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“? Luther povedal, že viera je mŕtva, keď bez pravého obrátenia a polepšenia si pripisujeme Božiu milosť a sľub Božej milosti. Keď nie sme poslušní evanjeliu, nežijeme z Božej milosti. Milosť – to nie je niečo, čo sme dostali, aby sme tým nahradili našu poslušnosť. Niekto hovorí, že milosť je iba na to, aby sme sa nejako ubezpečili, alebo cítili dobre, keď náš život nenesie ovocie. Ale ak takto berieme Božiu milosť, tak sme učitelia, ktorí iných vedú do bludu a sami idú do bludu. V škandinávskych krajinách je to tak, akoby sme už nežili taký evanjelický čas. už nie sme evanjelickí, ale takí evanieelastickí.
     Každé zvestovanie, ktoré odstraňuje požiadavku zvestovania evanjelia ku poslušnosti, je len také akoby marketingové kresťanstvo, ktoré je Ježišovi úplne cudzie. Niekto si tu však povie: „Ale veď ja mám vieru v Krista. Takže si myslím, že je všetko v poriadku. Len v mojom skutočnom živote to akosi nefunguje.“ Keď niekto takto rozmýšľa, tak vlastne nevie, čo viera v Krista znamená. My sme takí aktívni, ale často pravda o nás znie: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Sme ako ten zákonník, súhlasíme bez toho, aby sme vlastnili to osobné, hlbšie poznanie Krista.
     Rosenius hovorí: „Keď som sa naučil poznať Krista a zasľúbenie o odpustení, vtedy som získal úžasnú chuť a silu k dobrému. Kedy si stretol brata alebo sestru, ktorí by také niečo povedali? A keby sme sa dnes seba spýtali, ako sa máme? Predstavte si, že sa tu dnes niekoho spýtate: „Ako sa máš?“ a jeho tvár sa rozžiari a on odpovie: „Mám úžasnú chuť a silu k dobrému.“
     Žijeme mnoho rokov po Roseniovi a napríklad vo Švédsku máme také malé skupiny ľudí, ktorí sa nazývajú Roseniovci, ale to je úplne chybné. Pretože sú to často ľudia, ktorí sa najviac sťažujú a sú smutní. Viac sa zamestnávajú svojimi hriechmi a tým, čo spravili, ako Tým, kto zaplatil za tie hriechy. Málo nám to pomáha, keď čítame Bibliu a o otcoch viery, keď nepraktizujeme to, čo sa tam hovorí. Možno dnes večer môžeme byť tak trochu sami, každý pre seba a čítať ešte raz 12. kapitolu z Evanjelia podľa Marka a rozmýšľať nad tým, čo mi to hovorí dnes. O tom, že Pán Ježiš hovorí: „Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho.“ Viete, keď sa človek utopí, nijako to nepomôže ani nepovzbudí, že sa ten človek utopil blízko brehu.
Vyrástol som v malej dedine na severe Švédska. Bol som malý chlapec a mal som kamaráta o 4 roky staršieho. Bol chorý, mal choré srdce a aj iné choroby, čo spôsobovalo, že nikto nepočítal s tým, že sa dožije čo aj len 15 rokov. Ale o trénoval, trénoval a trénoval.  Keď mal 25 rokov, dokázal prerúčkovať celý most. Dokázal robiť aj premety. Každé ráno bol už o 5. hodine  na lodi a vesloval. Jedno ráno sa však nevrátil domov. Jeho otec sa išiel pozrieť na miesto, odkiaľ zvyčajne odchádzal na svojom kanoe a on tam ležal blízko pláže. Bola to len 10 cm hlboká voda, v ktorej sa utopil. Keby zvládol urobiť ešte jeden krok ďalej, bol by žil. Celá dedina smútila.  Nikto nepovedal: „Aké šťastie, že sa utopil tak blízko.“
     Neuspokoj sa s tým, že si blízko Božieho kráľovstva. Buď si istý tým, že si v Božom kráľovstve. Pán Ježiš hovorí, že buď je človek Jeho nasledovníkom, alebo nie je. Je tragické, že tak veľa ľudí je tak blízko Božieho kráľovstva a že často to, čo im bráni v tom, aby vošli, je viera v tie vedomosti, ktoré majú. Predstav si toho zákonníka , ktorý mal tak veľa vedomostí o Bohu. On bol čestný, úprimný a skutočne si myslel, že slúži Bohu. Mnohí ho považovali za pastiera, ale pravda o ňom bola, že nemal podiel v Božom kráľovstve.

                                               AKÁ JE TVOJA VIERA?
Je to len vedomosť o Bohu? Len niečo, čo považuješ za pravdu? Niečo, čo si počul od iných? Nie si azda jeden z tých, ktorí sa utopili tak blízko brehu?! „Kráľovstvo je blízko. Obráťte sa!“ - hovorí Pán Ježiš. náš život sa musí obnovovať krok za krokom, deň za dňom. Život, ktorý sa dennodenne neobnovuje, zomiera.
     Po štyroch rokoch môjho pôsobenia ako farára, som bol mŕtvy. To, čo ma viedlo preč od Boha, bola moja služba Bohu. Bol som tak zamestnaný tým, že som slúžil Bohu, že som zabudol na svoj vzťah k Bohu. Nedávaj žiadne hranice pre to, čo Boh môže vykonať. Aj keby si začal nanovo na ceste viery aj stokrát, nepovedz, že je to zbytočné. Aj keď je to v určitom zmysle slova pravda, je tu Jeden, kvôli ktorému sa to oplatí.
     Raz som ako farár dostal otázku: „Farár Westman, naozaj veríte tomu, že Izrael ako národ môže byť spasený za jeden deň?“ Odpovedal som: „Ja nechcem dávať vysvetlenia na veci, ktoré som si poriadne nepreštudoval. Nechcem sa vyjadriť príliš kategoricky. Ale chcem povedať toto: Bol by som veľmi, veľmi opatrný, aby som položil nejaké hranice pre to, čo môže Boh urobiť.“ Toto je moja zvesť pre teba dnes večer: „Hoci ako úboho by to vyzeralo v tvojom vnútri, povedz Bohu o sebe: "Nechcem položiť žiadne hranice pre to, čo Ty dokážeš spraviť v takom živote, ako je môj."
     Ježiš zavolal Lazara z hrobu a to je podobné, ako keď je naša viera mŕtva. Často Pána Boha sklameme a diabol nám ukazuje naše pády. Možno nám hovorí: „Ty si mŕtvy.“ A ty mu povieš: „Áno, áno, som mŕtvy.“ Ale ja tu chcem radšej povedať slovo, ktoré kriesi mŕtvych k životu. Viete, ža Lazar bol tak dlho mŕtvy, že – tak to bolo napísané – až to bolo cítiť. Ale keď Pán Ježiš povedal: „Lazar, poď von!“ – tak silne je to napísané v Evanjeliu podľa Jána – „vtedy ten mŕtvy vyšiel von.“ Toto môže Boh spraviť v tvojom živote, keď Mu to dovolíš. Predstav si, keď on počul to slovo: „Poď von!“ Počul to, ale čo keby nebol vyšiel, tak by to, čo urobil Pán Ježiš, bolo zahodené preč.
     Živý Ježiš robí svoje skutky, ale existuje tu aj naša zodpovednosť. Keď to slovo znie, tak sa máme postaviť a vyjsť z hrobu. Ja neviem , čo chce zatvoriť tvoj život vo vnútri, ale poznám Toho, ktorý to vie. Preto ťa posielam k Nemu.
     Svoj príhovor chcem zakončiť slovami, ktoré mám rád a ktoré som si požičal od jedného autora: „Požehnaná istota, že Ježiš je môj – teším sa, že Ježiš je môj.“ Môžeme spočinúť v Kristovi. Ak nevieme ako, máme volať o pomoc. Ja mám istotu v Bohu, nie preto, kým som, ale pre to, čo On spravil. Je dobré mať pokoj s Bohom
Amen.