Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Prednáška. Nick Pollard. Druhá časť.

V tomto článku Nick Pollard vysvetľuje, ako pomôcť ľuďom rozmýšľať o tom, čomu vlastne veria. Ak si chcete prečítať jeho prvý článok, kliknite sem.

Toľko z teórie. Aplikujme teraz  tento proces na skutočný príklad. V tejto kapitole budeme uvažovať o tom, ako použiť pozitívnu dekonštrukciu na veľmi populárny a všade prítomný názor: relativizmus.

V snahe vysvetliť to, použijem niekoľko skutočných prípadov z mojich rozhovorov s rôznymi ľuďmi. Je však dôležité uvedomiť si, že v tejto fáze vám dávam príklady od stola: budeme rozmýšľať, ako podrobiť tento svetonázor pozitívnej dekonštrukcii pre nás samých.

Možno vám to pomôže, keď si nakreslíte tabuľku, ako je tá na obr. 3 a budete ju používať keď budeme prechádzať cez štyri etapy pozitívnej dekonštrukcie. Takto to robím ja, keď sa stretnem s novým svetonázorom.

1.    etapa: Identifikácia. Len veľmi zriedka stretávam ľudí, ktorí mi povedia, že sú relativisti. Avšak skoro každý deň sa rozprávam s ľuďmi, ktorí robia relativistické vyhlásenia.
Povedia napríklad:
„To môže byť pravda pre teba, ale nie pre mňa.“
„Nemôžeš povedať, že je to nesprávne; pre teba je to nesprávne, ale pre mňa to platí.“
„Misionári by sa nemali snažiť obracať ľudí. Ak sú ľudia šťastní v tom, čo veria, nechajte ich tak.“
Každé z týchto vyhlásení pochádza z filozofie relativizmu.

Relativizmus je názov idey, ktorá tvrdí že všetko je relatívne. Je to viera, že nič absolútne neexistuje – neexistuje absolútna pravda, neexistuje absolútne dobro a zlo a v podstate nič absolútne. Podľa relativistu (teda toho, kto verí v relativizmus), je všetko relatívne; záleží na tom, kto si, kde si, kým si, v akej dobe žiješ atď. Pravda je relatívna, morálka je relatívna, náboženstvo je relatívne - všetko je relatívne. Viera môže byť pravdivá pre mňa, ale pre teba je falošná. Dánsky filozof Søren Kierkegaard to napísal takto: „Podstatné je nájsť pravdu, ktorá je pravdivou pre mňa.“ Nedávno povedal britský teológ Don Cupitt: „Pravda s veľkým P je mŕtva...pravda má množné číslo, je sociálne podmienená a nepretržite sa mení.“

Tieto filozofické a teologické názory sa dostali do našej kultúry, ktorá je teraz skoro celkom relativistická. Nedávny výskum s názvom Neviditeľná generácia odkrýva, že 70 percent mladých ľudí verí, že neexistuje absolútna pravda, a že každá pravda je relatívna a osobná.

Napriek tomu, že mnohí ľudia prijímajú relativizmus, väčšinou nevedia, čo to je. Nie je to filozofia, o ktorej by hlboko premýšľali a následne ju prijali. Je to jednoducho filozofia, do ktorej sú denne ponorení, keďže ich vyučujú relativistickí učitelia, čítajú relativistické časopisy a sledujú relativistickú televíziu. Relativizmus sa tak udomácnil, že už to nie je niečo, čomu ľudia veria, ale jednoducho spôsob, akým rozmýšľajú.

Etapy 2 - 4: Analýza, potvrdenie pravdy a odhalenie chýb. Poďme teda preskúmať relativizmus podľa troch testov na pravdu a v každej etape hľadajme pravdu, ktorú môžeme potvrdiť, a tiež chyby, ktoré je potrebné odhaliť.

1.    Je relativizmus koherentný?
To znamená – má zmysel, má vnútornú logiku, alebo obsahuje logické medzery? Chcel by som povedať, že relativizmus je zmysluplný, ale nemôžem. Niektorí z najinteligentnejších ľudí, s ktorými som sa stretol a diskutoval, boli relativisti. Musí to byť pre nich veľmi zahanbujúce, keď  ma to láka povedať, že základ celého ich svetonázoru nemá súvislosti. Ale podľa mňa je to tak.

Keď mi ľudia povedia, že veria, že neexistuje niečo také ako absolútna pravda, len ťažko sa ubránim otázke, či sú o tom skutočne presvedčení. Ak áno, tak sa ešte raz opýtam, či sú si absolútne istí. V podstate hovoria: „Je to absolútna pravda, že neexistuje taká vec ako absolútna pravda.“ Keď ľudia vyhlásia: „Neexistuje taká vec ako absolútna pravda,“ urobia vyhlásenie, ktoré je samo o sebe absolútne. To znamená, že nikto nemôže špecifikovať relativizmus bez toho, aby ho nepoprel. Celá idea relativizmu nedáva zmysel. Stráca sa vo svojich vlastných hypotézach.

Ale problém je ešte horší. Relativizmus odmieta základný princíp logiky, známy ako Aristotelov princíp neprotirečenia. Možno ste o tomto princípe nikdy nepočuli, alebo ste si neuvedomili jeho dôležitosť. Ale je základom logiky, ktorú dennodenne používame. A keď sa ho zbavíme, dostávame sa do ťažkostí. Aristotelov princíp hovorí, že vyhlásenie nemôže byť súčasne pravdivé aj falošné. Dva komplementárne (doplňujúce sa) výroky môžu byť naraz pravdivé, avšak dva protichodné výroky nie. Napríklad, môžem povedať dve pravdivé vyhlásenia o stole, na ktorom práve píšem. Môžem povedať: „Toto je časť nábytku“ a „Toto je stôl“. Tieto dve pravdivé vyhlásenia sú rozdielne a obidve môžu byť pravdou. Sú komplementárne, dopĺňajú sa; dávajú nám dve odlišné informácie a obidve môžu byť pravdivé. Ale predstavme si, že poviem vzájomne sa vylučujúce vyhlásenia: „Toto je vyrobené z dreva“ a „Toto nie je vyrobené z dreva.“ Tieto dve vyhlásenia nemôžu byť pravdivé súčasne, pretože si, navzájom protirečia. Ak je jedno pravdivé, druhá pravdivé byť nemôže. Stôl nemôže byť vyrobený z dreva a súčasne nebyť vyrobený z dreva. Ak človek chce prijať relativizmus, musí sa vzdať základného princípu logiky a všetkého, čo je na ňom založené. Musí byť pripravený povedať, že niečo pravda je a súčasne, že to pravda nie je; záleží na tom, kto si, kde si, a v akej dobe žiješ atď. Takže, nielen relativizmus samotný je nesúvislý, ale na to, aby sme ho mohli prijať, musíme zamietnuť základy logiky. A to je predsa na zbláznenie.

2.    Súhlasí relativizmus s realitou?
Uvažujme, či relativizmus súhlasí s reálnym svetom, v ktorom žijeme. Je svet okolo nás celkom relativistický alebo existuje jasné absolútno?

Zistil som, že existujú pravdivé prvky, ktoré môžem potvrdiť. Sú určité vyhlásenia, ktoré pre niekoho môžu byť pravdivé, ale pre iného nie. Poviem vám niekoľko príkladov z oblasti estetiky a etiky.

Moja manželka Carol si myslí, že som krásny. Povedala by vám, že som ten najsympatickejší a najpríťažlivejší muž na svete. Iné ženy by asi nesúhlasili. Aspoň si myslím, že nie. Vyhlásenie „Nick je nádherný“, je pravdou pre ňu, ale nie je pravdivé pre iných ľudí. V určitom smere je aj svet o niečom takom. Existujú rôzne názory a priority, od farieb po futbalové tímy; a čo je pravdou pre niekoho, to nie je pravdou pre ostatných.

Trošku odlišným spôsobom to platí aj v etických rozhodnutiach, ktoré môžu byť rozdielne pre rozdielnych ľudí a v rôznych obdobiach. Niektorí môžu veriť, že zobrať ľuďom veci je zlé, ale potom si uvedomia, že zobrať zbraň bankovému zlodejovi je správne. Je zrejmé, že v tomto prípade záleží od okolností. Dokonca aj tí z nás, ktorí veria v perspektívnu etiku, založenú na Božom zjavení v Biblii, uznávajú význam kontextu, ktorý je nevyhnutný pri aplikovaní Božích absolútnych princípov do tohto padlého sveta. Napríklad v Starom zákone je príbeh o Rachab, ktorá bola evidentne odmenená Bohom, keď klamala, že špióni nie sú u nej. (Kniha Józuova 2) Neskôr bola chválená ako jedna z hrdinov viery. (List Židom 11:31) V Novej zmluve záleží otázka jedenia mäsa modlám obetovaného na tom, či tomu človek verí, alebo nie.

Robíme chybu, ak si pri odmietaní relativizmu nevšimneme a nepotvrdíme aj pravdu, ktorú obsahuje. Ak to neurobíme, dostávame sa do dogmatizmu. Nie je pravda, keď povieme, že všetko je absolútne; dôležitý je kontext a individuálne okolnosti.

Ale napriek tomu, že sú tu prvky pravdy ktoré môžeme potvrdiť a pohľady, ktoré si môžeme vážiť, netrvá dlho, aby sme odhalili, že základný princíp relativizmu nezodpovedá realite. Svet, v ktorom žijeme, nie je bez absolútna; nie všetko je relatívne. Sú mnohé veci, ktoré sú pravdivé pre všetkých ľudí,  vo všetkých časoch, na všetkých miestach. Tie sú absolútnou pravdou.

Ukážme si to na príklade. Často mám rozhovory so študentmi, ktoré prebiehajú asi takto:

Študent: Boh je OK pre teba. Pomáha ti, lebo v Neho veríš. Ale pre mňa nie je. Pre mňa neexistuje, lebo v neho neverím.
Ja: Prepáč, ale nie je mi to jasné. Hovoríš, že Boh pre mňa existuje, lebo v neho verím, ale pre teba neexistuje, lebo v neho neveríš?
Študent: Áno, presne to hovorím, Boh existuje pre teba, ale nie pre mňa.
Ja: Vidím, že je to príťažlivá viera, ale naozaj si nie som istý, či je to možné.
Študent: Prečo nie?
Ja: Nuž poďme spolu rozmýšľať, ako to vo svete chodí.
Študent: Čo tým myslíš?
Ja: Vidíš tamtú stenu? Myslíš si, že tá stena existuje pre mňa, ale pre teba nie, takže môžeš cez ňu prejsť?
Študent: Nie, samozrejme že nie.
Ja: A prečo si teda myslíš, že Boh by mohol existovať pre mňa, a pre teba nie? Nie je to tak, že Boh buď existuje alebo nie? Ako môže existovať pre mňa a pre teba nie?

Jednoduchým faktom je, že žijeme vo svete, v ktorom existujú absolútne pravdy. Mnohé vyhlásenia sú pre mňa buď pravdivé, alebo nie. Môžem povedať, že najlepšie je podporovať futbalový klub Southampton, a to môže byť pravda pre mňa, ale nie pre teba. Ale keď poviem, že futbalový klub Southampton na budúci rok vyhrá pohár, to je buď pravda, alebo nie. Buď Southampton vyhrá pohár, alebo ho nevyhrá. To nemôže byť tak, že je to pravda pre mňa, ale nie pre teba. Takto to vo svete chodí. Nemôžeme vytvárať našu vlastnú realitu, my len reagujeme na vonkajší okolitý svet.

A preto realite nezodpovedá, keď povieme, že neexistuje absolútna pravda, a že každá pravda je relatívna. Absolútne veci existujú. Každodenne sme nimi obklopení, ale ak ich ignorujeme, potom riskujeme.

3.    Funguje relativizmus?
Uvažujme nakoniec, či relativizmus funguje. Ak ľudia berú svoj relativizmus vážne a skutočne veria, že neexistuje absolútna pravda, aký spôsob života budú viesť?

Začnime s tým, že existujú pravdy, ktoré tu potvrdíme. Tí, ktorí majú relativistický prístup k životu, vyvinuli a zdôrazňujú určité názory, ktoré sú evidentne významné. Veľmi im napríklad záleží na tom, aby sa ukázal rozdiel medzi „osobnou“ pravdou a pravdou „logického výroku“. Argumentujú tým, že pravda vyjadrená logickými výrokmi nie je taká významná ako pravda, ktorá je známa a je prežitá osobne. Je tu toho viac, čo by som chcel potvrdiť. Samotné logické výroky sú chladné a ťažké, my sme však skutoční ľudia, ktorí potrebujú pravdu nielen poznať, ale ju aj zažiť.

Keď do piesku na pláži napíšem vetu: „Nick miluje Carol“, je to pravda vyjadrená ako tvrdenie. Ale má vplyv na Carol len preto, lebo vie, že to hovorím nielen ako tvrdenie; je to aj osobná pravda. Zažíva ju a má s ňou skúsenosti. Ale môžem povedať, že to môže byť osobnou pravdou len preto, že je to aj vecnou pravdou. Ak by moje vyhlásenie bolo klamstvom, Carol by nikdy nezakúsila túto osobnú pravdu bez ohľadu na to, ako veľmi by tomu verila. V najlepšom prípade by to bola len ilúzia. Je zrejmé, že potrebujeme vecnú pravdu. Relativisti sa dostávajú do iluzórneho sveta, keď hovoria, že ju nepotrebujeme. Tiež však potrebujeme aj osobnú pravdu, ktorá je vecnou pravdou aplikovanou v našich životoch. Chcel by som potvrdiť relativistický názor na význam tohoto faktu.

Zo strany relativistov je tu však jasná chyba, ktorú môžeme odhaliť otázkou, či to funguje. Relativisti musia čeliť hlavným problémom vtedy, keď sa snažia žiť to, čo vyznávajú. Poviem vám príklady z oblasti vedy a etiky.
Raz som strávil dlhý čas rozhovorom s riaditeľom veľkej školy, na ktorej prednášam. Povedal mi, že neakceptuje Aristotelov princíp neprotirečení. Veril, že neexistuje absolútna pravda. Ako som šiel autom domov, začal som sa čudovať, ako len na svete môže študentom podpísať skúšku. Ako môže študentke povedať, že jej odpoveď bola zlá, keď neverí, že existuje absolútna pravda alebo nepravda? Čo by povedal študentke na jej reakciu: „Moje odpovede môžu byť nesprávne pre vás, ale pre mňa sú pravdivé.“ Alebo: „Pre vás môže byť hlavným mestom Francúzska Paríž, ale pre mňa je to Bognor Regis?“ (Neodmietajú relativisti) odmietaním absolútnej pravdy celý súhrn ľudských vedomostí? Všetko sa stáva relatívne a oni sú nakoniec aj tak dohnaní k tomu, aby sa rozprávali o tom, čomu verí väčšina ľudí.

Problém v oblasti etiky je ešte väčší, pretože latka je postavená vyššie. Tu nehovoríme o skúšobných odpovediach, ale o ľudských životoch. Ak neexistuje absolútna pravda, tak neexistuje ani absolútne právo a hriech, vina, krivda. Všetko potom záleží len od toho, kto si, kde a v akej dobe žiješ. Čo by relativista povedal Hitlerovi? Nemohol by mu povedať, že zavraždenie šesť miliónov Židov bolo zlé, ale len že on verí, že to bolo zlé.
Napriek tomu, že relativizmus poskytuje niektoré užitočné názory, v skutočnosti je neznesiteľný. Práve preto nikto nikdy nemôže nájsť úplného relativistu. Dokonca aj tí, čo sa za relativistov vyhlasujú, zakladajú svoj život na určitých absolútnych veciach. Veria, že niektoré veci sú absolútne pravdivé alebo nepravdivé; a niektoré veci sú absolútne správne alebo nesprávne; inak nemôžu žiť svoj život.

Ako sa ti darilo?
Ak sleduješ toto zdôvodnenie spolu so mnou, zisťuješ, že tvoja tabuľka vyzerá asi takto:

Identifikácia: Relativizmus

Neboj sa, ak je tvoja tabuľka odlišná; možno ti napadli iné pravdy na potvrdenie, alebo si odhalil iné chyby. A neznepokojuj sa, keď sa ti to zdá ťažké, a keď rozumieš len niektorým z týchto mojich bodov. Môžeš byť účinným evanjelizátorom, aj keď nevidíš dôsledky všetkých argumentov v tejto kapitole. Nepotrebuješ vedieť, ako úplne podrobiť relativizmus pozitívnej dekonštrukcii, aby si bol schopný pomôcť ľuďom, ktorí tento svetonázor prijali. Ak si dokonca pochopil iba jednu chybu tohoto svetonázoru, môže to byť všetko, čo niektorí ľudia potrebujú na to, aby ich to priviedlo k novému uvažovaniu a k tomu, aby sa začali zaujímať o Ježiša.

Je dôležité, aby sme nikdy nestrácali zo zreteľa cieľ pozitívnej dekonštrukcie. Cieľom nie je vyplnenie všetkých koloniek v tabuľke každou pravdou, ktorá môže byť potvrdená a každou chybou, ktorá môže byť odhalená. Našim cieľom by malo byť skôr dobré pochopenie svetonázoru, aby sme prebudili medzi nekresťanmi úprimnú odozvu typu: „Po tom všetkom si nie som istý, či je to, v čo verím správne. Chcel by som sa o Ježišovi dozvedieť viac.“ Pri niektorých ľudoch to môže znamenať dlhú, hĺbkovú analýzu, zatiaľ čo pri iných len stručný komentár. Každý z nás však bude vedieť pomôcť na určitej úrovni.

© Nick Pollard, z knihy "Ako hovoriť iným o viere." Ak sa vám páčila táto prednáška a mali by ste záujem o celú knihu, kontaktujte nás na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.