|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Je potrebná evanjelizácia v evanjelickej cirkvi? III |
|
Jack Aamot 3. časť Osobný príbeh Trvalejší, ako sme si mysleli Evanjelické svedectvo OSOBNÝ PRÍBEH Poviem vám teraz ďalší príbeh. Z Wisconsinu mi zavolal evanjelický farár. Bol som doma na dovolenke a on mi povedal: „Chápem, že vedieš ľudí k osobnému rozhodnutiu pre Krista.“ „Áno, to robím.“ „Nuž, mohol by si ma naučiť, ako to robiť?“ „Pravdaže. Dajme sa do toho!“ Tak pricestoval a strávili sme celý deň štúdiom. Študovali sme, ako Pán Ježiš viedol Samaritánku, Filip eunucha, Pavol väzenského dozorcu vo Filipis. Študovali sme to odpredu i odzadu a pozerali sme aj do všetkých malých brožúrok: „ABC evanjelickej cirkvi,“ „Štyri duchovné zákony“ z vysokoškolskej kampane, „Kroky do pokoja s Bohom“ od Billyho Grahama a „Most života“ od Navigátorov. Zhodli sme sa v tom, že je to tak, ako to robím ja. Farár sadol do auta, prešiel cez hranicu, na pol cesty do Wisconsinu, na pol cesty domov a tu zastavil, zaplatil za telefón a volal mi: „Neukázal si mi, ako to mám robiť.“ „Čo tým myslíš, že som ti neukázal, ako to robiť?“ Veď sme to preštudovali do detailu, spredu, zozadu i zboku. „Áno, ale neukázal si mi – ja to predsa chcem robiť.“ „Myslíš, ísť von a robiť to?“ „Áno!“ „Tak to je potom rozdiel – oh, tak dobre.“ Vrátil sa o niekoľko týždňov. Chystáme sa rozprávať ľuďom o Pánovi Ježišovi. Išli sme dolu na Veľkú južnú železničnú stanicu a po ceste som sa modlil: „Pane, nech môžem ukázať môjmu priateľovi, ako to robiť, ako viesť ľudí k Pánovi Kristovi.“ Tak sme vošli dnu a stanica bola skoro prázdna. Myslel som si, že je prázdna a rýchle som povedal: „Veď tu nikto nie je, poďme...“ (Pre mňa nikdy nie je ľahké zvestovať evanjelium, vždy je v kúsok boja.) Ale priateľ povedal: „Aha, je tu chlapec.“ naozaj, bol tam chlapec. Stál tam a pozeral na veľký obraz, ktorý visel na východnej stene železničnej stanice. Tak sme obidvaja vstali a postavili sme sa k nemu z obidvoch strán. Vcelku je veľa rozdielov medzi svedectvom a evanjelizáciou... nie je mojím cieľom teraz to tu rozoberať, ale my sme nemali svedčiť – my sme prišli evanjelizovať – zdieľať sa s obsahom evanjelia. Tak sme ho obstali. Ja som dosť priamy v takých situáciách, ako bola táto a povedal som: „Hej, pane, pekný obrázok.“ (Práve sa chystal odísť.) „Áno, pekný“, odpovedal. Pozrel sa a videl, že sme dvaja. Povedal som: „Som zvedavý, či by ste mali chvíľu času porozprávať sa s nami – v skutočnosti sa pokúšam ukázať môjmu priateľovi, ako hovoriť ľuďom o Ježišovi Kristovi a zvestovať im evanjelium. Len chcem vedieť, či by ste mali čas sadnúť si a počúvať nás.“ Znovu sa na nás pozrel a povedal: „Zaiste.“ Trochu sme podišli a sadli sme si – ja z jednej strany a môj priateľ z druhej. Prešli sme jednoduchým výkladom. Väčšina ľudí v Minneapolise už počula Billyho Grahama, tak sme sa rozhodli použiť brožúrku (alebo nástroj) „Kroky k pokoju s Bohom“. Spýtal som sa: „Počuli ste už niekedy o Billy Grahamovi?“ „Áno“, myslel si, že počul...ale v skutočnosti určite počul. Tak sme začali malou stručnou prezentáciou ABC evanjelia. Keď sme skončili, spýtali sme sa ho, či by chcel práve teraz pozvať Pána Ježiša, aby vstúpil do jeho života, či Mu chce odovzdať svoje hriechy a veriť v Neho. Nahol sa k nám, chytil nás za ruky a zvolal: „Áno, skutočne chcem.“ Tak sme sa s ním modlili priamo tam. Neskôr so slzami v očiach povedal: „Viete, ja som baptista. a kráčal som tak, ako ste sa vy domnievali a všetci si mysleli, že som kresťan, pretože som poznal kresťanský spôsob vyjadrovania. Ale nikdy doteraz som to nepočul takto vysvetlené, že som na to mohol osobne odpovedať.“ Zistili sme, že tento muž práve prišiel z nemocnice, kde sa dozvedel, že má takú chorobu, že nebude dlho žiť a mal len dve hodiny do odchodu vlaku do Litchfieldu v Minnesote. Obával sa, mal strach --.že to bude musieť povedať žene a deťom – teraz to bude ľahšie. TRVALEJŠÍ, AKO SME SI MYSLELI Myslím si, že my evanjelici sa máme veľa čo učiť zo stanoviska baptistov – raz zachránený, navždy zachránený. Naša spása je istejšia, ako si niekedy myslíme. Namýšľame si, že byť spasený a byť stratený je ako stáť pri otáčacích dverách – stojíš pri jednom otvore a si vo vnútri budovy a teraz si von z budovy, zase si vo vnútri a zase si von. Neverím, že sme spasení a zatratení tak jednoducho. Nie je to hriech, čo nás vyníma zo vzťahu s Pánom Bohom. Vyznávaš ten hriech a žiješ v tom vzťahu odpustenia – hriech a milosť. Vyváženosť by malo byť kľúčové slovo. Ľudia sa môžu naľakať a znervóznieť, že vlastne môžu kedykoľvek odpadnúť. Hups, pozor, odpadol si. – Som zvedavý, či som dnu alebo von...ľudia strácajú istotu. Náš vzťah spásy s Pánom Bohom je pevný vzťah, avšak pre neveru je človek stratený. A keď sa potom obrátiš a vrátiš sa nazad, Boh je verný voči tebe – z tohoto vzťahu ťa nič nedostane von len tvoja nevera. Existuje mnoho pomoci, aby si sa dostal späť k Pánu Bohu. Napríklad evanjelická publikácia ABC, ktorá nás povzbudzuje k odozve viery pri našom návrate k Otcovi. Väčšinou sa prihovárajú k tým, čo sú dosť starí, aby vedeli čítať, teda hlavne k dospelým. Správna odozva viery v Pána Ježiša sa skladá zo štyroch jednoduchých krokov: (1) Priznať si, že som hriešnik; (2) Veriť v Ježiša Krista a Jeho smrť za mňa; (3) Oľutovať a odvrátiť sa od nevery a od všetkého, o čom viem, že je to hriech; (4) Vyžaduj a dosahuj toho, že v modlitbe začne Jeho nový život v tebe hneď teraz. Môžeš s Ním hovoriť hneď teraz. Tu je návrh modlitby: „Drahý Otče v nebesiach, vyznávam pred Tebou, že som hriešny a odpadol som ďaleko od Tvojej vôle pre môj život. Prichádzam teraz, aby som vyznal vieru v Ježiša Krista, Tvojho Syna a môjho Spasiteľa. Verím, že zomrel na Golgote za moje hriechy a tak môžem prijať odpustenie od Teba skrze Tvojho Syna. Odvraciam sa od hriechov, ktorých som si vedomý a ľutujem všetko, čo sa Ti nepáči. Prosím Ťa, odpusť mi moje hriechy, príď a prebývaj vo mne skrze Tvojho Ducha. Daj mi istotu, že sú moje hriechy odpustené a že Tvoj Duch prebýva vo mne. Vďaka Ti za dar večného života. Modlím sa v mene Ježiš. Amen.“ Kroky ku pokoju s Bohom hovoria o tom istom – o odozve človeka. Most života od Navigátorov a Štyri duchovné zákony tiež hovoria o tom istom. Myslím si, že tu je miesto pre takýto druh odozvy...verejné osobné rozhodnutie veriť v Pána Ježiša a prijať od Neho odpustenie a nový život. Jacob Andreasen vo svojej knihe Evanjelici a obrátenie z roku 1955 a reprint z roku 1978 vydal dotazník k obráteniu. Dostal 580 odpovedí, z ktorých 533 boli pokrstení ľudia v detskom veku. 149 čiže 27% vyznalo: „Zotrvali sme v krstnej zmluve.“ Vidíte, to je cieľ -- zotrvať sme v krstnej zmluve. Moja žena si nepamätá deň, kedy by nebola vo vzťahu s Pánom Ježišom. Nevie sa rozpamätať na žiadny deň, kedy by sa bola vrátila späť. Vždy v tom vzťahu bola. Zotrvala v zmluve, ktorá ochraňuje vzťah. EVANJELICKÉ SVEDECTVO Jeden z problémov, keď som učil Kenedyho program, mali evanjelici, ktorí zotrvali v krstnej zmluve – ako si mali pripraviť svedectvo na tému: „Aké to bolo, keď som nepoznal Pána Krista“, „Ako som prišiel k poznaniu Pána Krista“ a „Aké je to teraz“. Niektorí povedali: „ V mojom živote nebol čas, kedy by som Ho nepoznal.“ Tak sme to celé zmenili. Museli sme im dať aspoň tri body, tak sme to skúsili. (1) Najranejšie spomienky, ktoré máte na svoju lásku k Ježišovi Kristovi; (2) Zvláštne udalosti vo vašom živote, ktoré vám pomohli rozhodnúť sa a potvrdiť – konfirmácia, skúsenosti z biblických kempov, iné rozhodnutia pre konkretizáciu rozhodnutia človeka pre vzťah s Pánom Bohom; (3) Uveď, čo pre teba dnes znamená Pán Ježiš. Bol som v evanjelizačnom teame zo St. Olaf College, ktorý cestoval po okolí a ja som zvykol hovoriť, ako som spoznal Pána Ježiša, keď som mal 18 rokov a ako ma Pán Ježiš našiel a viedol. Bolo to vtedy celkom čerstvé – viete, bol som vtedy na college len pár rokov. Môj dobrý priateľ, ktorý bol odo mňa trochu vyšší a väčší, povedal: „Ďakujem Pánovi, že mi nikdy nedovolil odísť od Neho“ – a potom vydal svedectvo o svojom zotrvaní v krstnej zmluve. Vďaka Bohu! Tak by to normálne malo byť. Ale buďme čestní a priznajme, že mnohí v krstnej zmluve nezotrvali. 27% hovorí, že zotrvali, 63% prehlasuje, že odpadli od Pána Boha a mali by sa obrátiť. Je to v súlade s Augsburským vyznaním...s tým dobrým evanjelickým učením – človek môže odpadnúť a obrátiť sa -- 63% povedalo, že to je ich skúsenosť, 10% povedalo, že nie sú si istí, čo sa stalo v určitom čase. Z tých, čo vyhlásili, že odpadli a vrátili sa, bolo 53 farárov z ELC, 6 boli Augustáni, 13 boli zo Slobodnej luteránskej cirkvi, 3 od Luteránskych bratov a 4 z iných evanjelických cirkví. Ďalších 257 ľudí boli laici. Kdekoľvek sme išli do evanjelickej cirkvi, zdieľali sme sa ľuďmi tam, kde boli. Zvestujeme evanjelium a keď povedia: „Neprijal som to“, nemali by sme im povedať: „Určite by ste mali“, ale mali by sme im povedať: „Takto máte odpovedať Pánu Bohu.“ Tí, čo nemajú istotu – bez ohľadu na to, či sú spasení bez istoty alebo sú stratení bez istoty – potrebujú pomoc, aby reagovali takým spôsobom, že budú vedieť, že sú spasení. |
