|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Je potrebná evanjelizácia v evanjelickej cirkvi? IV |
|
Jack Aamot 4. časť Márnotratný syn a luteránska evanjelizácia Prieskum Výzva Základ pre istotu MÁRNOTRATNÝ SYN A LUTERÁNSKA EVANJELIZÁCIA Myslím si, že príbeh o márnotratnom synovi je perfektnou ukážkou pre luteránsku evanjelizáciu. Vždy, keď som pozvaný kázať, vložím na nejaké miesto v sérii príbeh o márnotratnom synovi. Prečo si myslím, že je to perfektná ukážka pre evanjelizáciu? Syn začínal v otcovom dome – bol tam doma s otcom a zo svojej vlastnej vôle odišiel. Otec mu nepovedal: „Nemôžeš odísť, ostaň tu, nedovolím ti odísť.“ Mal slobodu odísť a on odišiel. Teraz je preč a napísané je tam: „Keď vstúpil do seba, povedal...“ Uvedomil si, že nemal odísť, že nie je doma. Oľutoval svoj hriech a reagoval tak, že vstal a šiel domov. V tom, že sa vrátil domov, je obsiahnutá činnosť. Rád používam nasledovnú ilustráciu: poviem ti: „Chcem ti dať toto pero.“ Môžete tam stáť a veriť, že vám ho idem dať. Veríte, ale ešte ho nemáte. Myslím si, že musíme pomôcť ľuďom, aby prijali. V J 1:11-12 je napísané: „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ (Predtým neboli Božími deťmi – mali sa stať Božími deťmi.) A verš 13 hovorí: „...ktorí boli splodení nie z krvi,“ (nejde o biologické narodenie), „ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža.“ (Nie je to rozhodnutie, ktorým by sme toto narodenie spôsobili.), „ale z Boha.“ On učiní nové narodenie a terminológia je „znovuzrodenie“, čo sa mňa týka, je to krst. Boli ste znovuzrodení v krste – a ak odpadnete, potom sa obráťte a vráťte sa nazad do vzťahu. Vráťme sa znovu k márnotratnému synovi. Uvedomil si, že to nemá, tam kde bol, sa kajal, reagoval vierou, vrátil sa domov a obdržal všetko, čo mu otec dal. Mohol povedať: „Nie, idem si to odpracovať, ako ja chcem – budem učiť v nedeľnej škole tri roky, potom začnem pracovať v cirkevnej rade, zaslúžim si to svojím spôsobom. Na mojom návrate späť budem pracovať.“ Cbdržal. Myslím si, že potom povedal: „Ďakujem.“ „A potom sa začali radovať.“ A otec to takto zhodnotil: „Tento môj syn bol mŕtvy...“ (Aká smrť je smrťou?) „a ožil.“ Verím, že keby ten syn zomrel pri tých sviniach, nemal by ani dedičské práva ani rodinný pohreb. Inými slovami, keď sme mimo viery, neveríme v Pána Ježiša a zomrieme... vtedy sme stratení. Verím, že márnotratný syn nás učí, ako sa vrátiť domov. Myslím, že sa musíme naučiť, ako pomáhať ľuďom, povedať ÁNO Pánu Bohu – aby si uvedomili, že duchovne nie sú živí – aby sa kajali, reagovali vierou a vrátili sa vierou a tak obdržali Božie odpustenie, dar Ducha Svätého a radovali sa v istote, že sú opäť spasení. PRIESKUM Ďalší príbeh. Keď som odišiel z Brazílie na dovolenku, mal som kázeň vo Wisconsine. Farár sa ma spýtal: „O čom sa chystáte zajtra kázať?“ „Myslím, že by som mal hovoriť o istote spasenia“, odpovedal som. „Tu o tom nemusíte hovoriť – tu majú všetci ľudia istotu.“ „Skutočne?“ opýtal som sa. „Áno.“ „To je ozaj iné – stavím sa, že nemajú,“ zareagoval som. „A ja sa stavím, že majú.“ (Mali sme také pastorálne stávky, kde sme si nepodávali ruky, len sme povedali: „Stavím sa“.) „Skúsme to“, navrhol som. „Ako to chceš urobiť?“ „Urobme malé prieskumné kartičky, rozdajme ich a uvidíme, čo nám povedia. Nech ony rozhodnú. Ty si myslíš, že rozhodnú, ja si to nemyslím – si ochotný urobiť takýto prieskum?“ „Áno, môže to byť zaujímavé.“ Tak sme odišli k jednému členovi cirkvi, ktorý mal tlačiareň. Práve mal v dome večierok, tak sme ho vyvolali a zašli sme spolu do tlačiarne. Vytlačil nám malú žltú kartičku: „Istota spasenia -- anonymný prieskum evanjelických cirkevných zborov.“ Mysleli sme si, že keď to takto napíšeme, ľudia sa toho nebudú obávať. Kartičky sme rozdávali na všetkých troch ranných službách Božích. Bolo tam päť možností: 1. Viem, že Ježiš Kristus žije v mojom srdci a že mám večný život. 2. Myslím si, že Ježiš Kristus žije v mojom srdci a že mám večný život. 3. Neviem, či Ježiš Kristus žije v mojom srdci a či mám večný život alebo nie. 4. Nemyslím si, že Ježiš Kristus žije v mojom srdci a že mám večný život. 5. Viem, že Ježiš Kristus nežije v mojom srdci. Tak to dostali – Viem, že On..., Myslím si, že On..., Neviem, či On..., Nemyslím si, že On..., Viem, že On nežije v mojom srdci. Vrátili nám karty a získali sme dobrú informáciu. On sa prekvapil, aj ja som bol prekvapený. On sa prekvapil, že málo ľudí bolo informovaných a ja som bol prekvapený, že ich bolo veľa. Podchytíš ich, keď sú pri tom. Hovoria, že vedia, vedia. Ale predsa chceš zistiť, či ich poznatky sú založené na správnych faktoch alebo nie – na Pánovi Ježišovi, na kríži, skôr ako na práci v sanatóriu alebo na stavbe kostola – ale oni tvrdia, že vedia. Tu by si mal s nimi začať. Niektorí ľudia odpovedali: „Nevieme“, ale to neznamenalo, že nie sú spasení. Znamenalo to len, že nevedia. Tak k nim pristupujte tam, kde sú. Bolo tam 23%, ktorí vedeli alebo si mysleli, že vedia, že sú spasení. Ďalších 77% nie. Nemysleli si to, alebo to nevedeli. Keď sa teraz zaoberám celou problematikou istoty, vidím, že keď povieš neviem, neznamená to, že nie si spasený. A opačne, ak povieš, že máš istotu spasenia, nemusí to vždy znamenať, že si spasený. Treba byť schopný zaoberať sa ľuďmi v akomkoľvek stave ich istoty. Zdieľali sme sa, že spôsob, ako získať istotu, je zahrnutý v príbehu o márnotratnom synovi. Často som používal myšlienku, že ak nemáš istotu, môžeš na odhalenie istoty použiť nasledovné kroky: (1) Pokánie a viera v Pána Ježiša (2) Viera a dôvera v Neho (3) Prijatie Pána Ježiša, prosba o odpustenie a Jeho prítomnosť (4) Povedať: „Ďakujem Ti!“ Vráťme sa teraz nazad k prijatiu. Činnosťou by mala byť modlitba, v ktorej sa budeš rozprávať s Pánom a poprosíš Ho o odpustenie. Poďakuj sa. Popros Ježiša Krista, aby prišiel do tvojho života a poďakuj sa. Pros o odpustenie a Jeho prítomnosť v tvojom srdci. Keď ľudia prechádzajú týmto aktom modlitby, niektorí už boli spasení a teraz nachádzajú istotu verejným pokáním, vyznaním viery v Pána Ježiša, prijatím odpustenia a vďakou. Keď iní prechádzajú týmto procesom – pokáním, vyznaním viery v Pána Ježiša a prosbou, aktom vôle, vyjadrenej v modlitbe a odozvou viery, nakoniec povedia Pánu Bohu: „Ďakujem“. VÝZVA Žiadam ťa: Po prvé, aby si prijal skutočnosť, že pokrstení a konfirmovaní evanjelici môžu byť stratení. To znamená, že môžu byť bez Krista. Akokoľvek, ale môže sa to stať, že pokrstení a konfirmovaní evanjelici môžu byť stratení. Možno majú osem rokov a sústratení, možno majú päťdesiat alebo štyridsať. Kdekoľvek môžu byť spasení ľudia stratení – spasení v krste môžu byť stratení. Druhá žiadosť: Buďte ochotní kázať evanjelium a zdieľať sa takým spôsobom, že ľudia budú vedieť, že stretli Pána Ježiša. Pomocou vám môže byť príklad z Brazílie. Jeden z farárov, s ktorým som pracoval, mal starších rodičov. Išli ku svojmu farárovi s problémom, že nemajú istotu. Mali nejakých priateľov baptistov a títo priatelia im hovorili, že majú istotu, že sú spasení. Tak išli ku svojmu farárovi a chceli vedieť, ako by sa tiež o tom mohli presvedčiť. On im povedal, že by mali veriť. odišli, rozprávali sa o tom a pokúšali sa tomu veriť. Priznávali, že určite veria, ale stále mali pochybnosti a nemali istotu. Znovu sa vrátili k farárovi a on im povedal: „Teraz veríte viac – vy potrebujete len viac viery.“ Nuž okrem toho, že ani teologicky nemal pravdu, ani im nepomohol, lebo istotu nezískali. Neodišli s poznaním, že Pán Ježiš žije v nich. Získali istotu až vtedy, keď sa niekto s nimi pomodlil, aby sa dostali k Pánovi Ježišovi a poďakovali Mu. ZÁKLAD PRE ISTOTU Eunuch, ktorému Filip pomohol v Skutkoch apoštolov v 8. kapitole, vedel, že stretol Pána Ježiša. Aj žalárnik vo Filipis, ktorému pomohol Pavol, vedel. Tak nejako sa musíme naučiť, ako prinášať Krista, ako prinášať evanjelium tak, že ľudia budú vedieť. Myslím si, že ich musíme naučiť, ako dosiahnuť vieru. Pýtajte sa a potom zložte rukya povedzte ďakujem. Musíme veriť Jeho slovu. Jeho slovo je v Evanjeliu podľa Jána 5:24: „Veru, veru, vám hovorím: Kto počúva ...a verí ... má večný život.“ Teraz veriac tomu slovu, ak počujem a verím, potom mám a môžem aj povedať, že mám večný život, ktorý je založený na Božom slove. To je druhý stĺp pre túto istotu alebo pre základ tejto istoty, (prvým stĺpom bolo Božie slovo) a je to z Listu Rímskym 8:16, kde je napísané: „A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme dietky Božie. Tento vnútorný svedok – Duch Boží spolu s mojím duchom svedčí -- že som Jeho dieťa. To je vnútorný svedok. neviem, ako inak to ešte vysvetliť. Cítim, cítim vo vnútri, že „patrím Pánu Bohu“. Chcel by som povzbudiť nás evanjelikov (1) prijmite skutočnosť, že pokrstení a konfirmovaní evanjelici môžu byť stratení, t.j. môžu byť bez Pána Ježiša, (2) buďte ochotní kázať evanjelium a zdieľať sa takým spôsobom, že ľudia uvidia, že stretli Pána Ježiša a napokon (3) nám všetkým kladiem na srdce, aby sme boli horliví v hlásaní dobrej zvesti –teda aby sme evanjelizovali! Rôznymi prostriedkami, rôznymi spôsobmi, cez nejaké programy, službu, obnovenou motiváciou, nech sme skutočne aktívni v evanjelizácii. A to preto, že verím, že mnoho našich ľudí nemá istotu, že ich hriechy sú odpustené, že sú spasení, že ich mená sú zapísané v knihe života. Preto evanjelizujeme pokrstených evanjelikov – tak môžu prežívať radosť z poznania Ježiša Krista a mať istotu. Chcel by som zakončiť citáciou z 1J 5:13: „Toto som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“ Verím, že je to Božia vôľa pre Jeho deti, aby mohli povedať: „Viem, že mám večný život“ – „Viem, že som spasený.“ |
