 Karl Johan Bjørge
Keď ide o spásu života, ako rozmýšľajú tí, ktorí veria a ako tí, ktorí neveria? Začnime tým, že sa pozrieme na to, akú máme hodnotu.
Ohodnoť sa na stupnici od jedna do desať. Dal by si si sedmičku? Alebo osem mínus? Bez ohľadu na to, ako by si sám seba ohodnotil, je tvoj život hodný veľa. Text, na ktorý sa pozrieme, nám hovorí niečo o tom, ako sa o tú hodnotu máme starať.
„Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet výmenou za život? Alebo čo dá človek náhradou za svoj život? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
Ak chceš nasledovať Ježiša, musíš zaprieť seba samého a vziať na seba svoj kríž. Tieto slová neznejú ako evanjelium, ako dobrá správa. Je cieľom života človeka mať sa úboho? To však nie je zmysel Ježišových slov. Keď si čítame Bibliu, rýchlo to pochopíme. Problém vzniká, keď vôľa Božia a vôľa človeka prichádzajú do konfliktu. Vtedy často víťazí vôľa človeka. Vyber sa do mesta, pozri si niekoľko filmov alebo večerné správy a pochopíš, o čom hovorím. Ale nás, Ježišových učeníkov, sa to netýka. Alebo áno?...
Ak naozaj myslíš, že tvoj život má hodnotu, ktorá sa nedá zmerať zážitkami, peniazmi, vecami, imidžom, dizajnom, uznaním, ale má hodnotu v tom, že si stvorený a milovaný Bohom, aký to má na teba vplyv, čo to s tebou urobí? Čo pre teba znamená, vziať na seba svoj kríž? Podľa čoho si môžu ľudia všimnúť, že si našiel zmysel svojho života?
Pán Ježiš svojim učeníkom jasne povedal: „Ak ma chcete nasledovať, musíte zaprieť seba a vziať na seba svoj kríž.“ Koniec diskusie. Požiadavka stojí v rozpore so životným štýlom, ktorý charakterizuje dnešnú spoločnosť, presýtenú reklamou, konzumom a postmodernou filozofiou. V knihe “Egoizmus našej doby“ píše Ursula Nuber o
26-ročnom študentovi, ktorý sa chce stať ekonomicky nezávislý, keď bude mať 35 rokov. Je ochotný podviesť kohokoľvek, len aby to dosiahol. Prvá strana časopisu „Det nye“ pred nejakým časom hlásala: „Sebeckí priatelia? Zbav sa ich.“ V kultúre, kde je Boh mŕtvy, sa zdá, že sa ľudia stále viac zameriavajú na to, ako si sami zachránia život.
Má pravdu Pán Ježiš, keď hovorí, aby sme zapreli samých seba a nasledovali Ho? Keď chceme vyskočiť z lietadla, je dôležité poznať rozdiel medzi padákom a batohom. Keď Ježiš hovorí o zapretí seba samého, hovorí o záchrane života. Zaprieť seba samého sa podobá situácii, keď ideme vyskočiť z veľkej výšky a dáme si na seba padák. Mnohí ľudia si však radšej vyberú batoh, ktorý je naplnený všetkým možným, len nie padákom. Ježišovi učeníci takto nerozmýšľajú.
Ľudia si dnes vyberajú svoju vieru, svoj svetonázor podľa toho, či im umožňuje žiť život tak, ako sami chcú. Chcú život, kde nie sú žiadne hranice. Radšej si vyberú batoh ako padák. Vyberú si vieru, kde nie je kríž. Chcú žiť príjemný život bez záväzkov, nikto im nesmie rozprávať, čo sa smie a čo nesmie. Netolerantní ľudia patria do minulosti. Podobní sa nájdu ešte aj medzi kresťanmi.
Takto sa vyvíja kultúra, v ktorej je Boh mŕtvy. Preto stále viac ľudí žne dôsledky tejto dogmy. Lou Reed sa utieka k citátu z Biblie, keď spieva o svojom živote v závislosti na heroíne: „Žneš, čo si sial.“ Táto pieseň zaznieva aj vo filme „Prozac Nation, Young and Depressed in America.“ Žneš, čo rozsievaš. Vo filme žne hlavná hrdinka to, čo rozsievala. Žne dôsledky toho, o čom si myslela, že je to sloboda. Nakoniec cituje Augustína, ktorý hovorí o Bohu: „Príliš neskoro som Ťa začal milovať.“ O svojom potrate povedala: „Viem, že nikto nikdy by nemal podstúpiť potrat. Už to nikdy nespravím.“ To je hranica, ktorú už nikdy nechce prekročiť. Príliš neskoro som ťa začala milovať...
Keď si čítame Ježišove slová o manželstve, znejú tvrdo a majú silné požiadavky. Učeníci na to spontánne reagovali, že manželstvo je ťažká vec. Dánska feministka Suzanne Brøgger vo svojej knihe „Jade“ ukazuje, že aj rozvod a ďalšie nové manželstvo je tvrdá a ťažká vec. Píše: „Človek si myslí, že vina je niečo, čo si len cirkev vymyslela. V dnešnej dobe priemerné manželstvo ľudí, ktorí sú starší ako 35 rokov, pozostáva minimálne zo štyroch dospelých ľudí. V človeku je vina, nevie sa oslobodiť od pút, ktoré zanechal a vina z toho, že sa práve kvôli tomu nevie naplno oddať novému manželstvu.“ Po skúsenosti zo života v „slobode“ Brøgger hovorí: „Aj keď sa človek chce oslobodiť od všetkého, zisťuje, že v ňom stále zostáva niečo, o čom si myslel, že je to len výmysel cirkvi: je to vina.“
Nech sme sa narodili v akejkoľvek kultúre, je naším povolaním nasledovať Ježiša. Tu a teraz. Ježiš povedal svoje slová, ktoré sú pravda a je na tebe, aký postoj k nim zaujmeš.
Keď si čítam o kríži, ktorý máme niesť, vidím slobodu. Slobodu, ktorú dáva len Boh. Pán Ježiš hovorí: „Keď vás Syn človeka vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Francúzsky filozof Simone Weil povedal: „Ten, kto sa pri svojom hľadaní pravdy odvráti Ježišovi chrbtom, čoskoro na Neho opäť narazí.“
Veľa ľudí nechce počuť pravdu a nájsť ju v Ježišovi, pretože život v Jeho spoločnosti sa im zdá úbohý a neľudský. Je jasné, že ak chceš prejsť životom v šľapajach Krista, nebude to ľahké. Hodnoty Božieho kráľovstva nie sú vítané v tomto svete. Thomas Nagel, profesor filozofie na univerzite v New Yorku, čestne hovorí: „Želám si, aby bol ateizmus pravdivý a znepokojuje ma fakt, že mnohí z najvzdelanejších ľudí, ktorých poznám, sú veriaci. Nie je to len v tom, že neverím v Boha, a tak dúfam, že Boh nie je. Ja nechcem, aby bol Boh.“
Podobný postoj mal aj ateista C.S. Lewis. Bol ateistom, ktorý sa nikdy nechcel stať kresťanom. Svoje obrátenie nazval najneočakávanejším obrátením v Anglicku. Človek nechce Boha. Nechce zaprieť seba samého. Nechce brať svoj kríž na seba. Ale mnohí tušia, že odpoveď na život je práve tam.
Douglas Coupland napísal o týchto veciach na konci svojho kultového románu „Generácia X“. Hlavnou postavou románu je priemerný chlapec, ktorý nedokáže ľúbiť: „Tu je moje tajomstvo. Hovorím to s otvorenosťou, s ktorou to už možno nikdy nepoviem.... moje tajomstvo je, že potrebujem Boha – že som chorý a že sám nezvládam život.“ Ďalej píše o tom, že stratil schopnosť dávať, byť priateľský, milovať, a že potrebuje Boha, aby to všetko získal späť.
Uprostred tejto kultúry Ježiš hovorí: „Kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“ Boh, tvoj Tvorca, ťa volá, aby si Ho nasledoval, nech to stojí, čo to stojí a tak si zachrániš život. Nie je ľahké nasledovať Ježiša. Taký život prináša bremená. Ježiš prišiel na svet, aby nás zavolal do svojho kráľovstva, do hodnôt svojho kráľovstva. Hodnoty Jeho kráľovstva sú dobré, ale nie sú populárne. Priprav sa povedať áno, kde väčšina hovorí nie a povedať nie, kde väčšina hovorí áno. Si svetlom a soľou zeme. Zaprieť seba samého, brať na seba svoj kríž a nasledovať Krista, to je pravá sloboda. Vtedy vpúšťame k sebe silu Božieho kráľovstva.
„A ak vzývate Otca, ktorý bez prijímania osôb súdi každého podľa jeho diela, obcujte v bázni, pokiaľ ste tu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho obcovania, po otcoch zdedeného, vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.“
|
Read in
