Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Gipsy Smith, evanjelista

Kázeň

„Hľa, poslúchať je lepšie ako obetovať  a pozorovať na slovo Hospodinovo ako donášať tuk baranov.“ (1Sam 15,22) 

Mojím východiskom bude horeuvedené slovo, ale mojím úmyslom je prebrať celú udalosť. Ten, kto pozná dejiny, vie, že Amalechiti znepokojovali deti Izraela hodne dlho, dochádzalo aj ku mnohým krvipreliatiam. Hospodin vo svojej trpezlivosti dlho niesol nielen Izraelcov, ale aj ich nepriateľov. Teraz však už rozhodol, že previnilcov, Amalechitov, musí potrestať. Miera ich hriechov pretiekla, ich zloba prekročila všetky medze. Slovo Hospodinovo prišlo skrze jeho proroka ku kráľovi Izraela, a to slovo znelo, „...preto teraz iď a zbiješ Amalecha, a zarieknuc ho na záhubu vyhladíte všetko, čo má.“ Hriechy musia byť potrestané a úplne vyhladené a Saul s jeho kráľovským vojskom má byť nástrojom v Božej ruke a týchto rebelov potrestať. Aj Božia milosť má hranice. Kto sa protiví Bohu, určite prehrá. Ak človek chce škodiť Bohu, zistí, že bude nakoniec porazený. Saul viedol vojsko v počte 210 tisíc vojakov, vytiahol proti Amalechovi a porazil ho pri Chavile. Úder bol zasadený, víťazstvo vydobyté, ale pri tom sa nechceme zdržiavať. Znovu prichádza slovo Hospodinovo skrze proroka k Saulovi, tentoraz však ide do tuhého. Počujte slovo z úst Hospodinových, počujte, aká žalosť je v ňom, ako sa v ňom chveje žiaľ  Hospodinov. Poznávame, ako Hospodina bolí srdce, keď vidí neposlušnosť svojho dieťaťa. Počujte: „Saul sa odvrátil odo mňa! Nevykonal mojich slov. Odvrátil sa odo mňa, on, ktorého som si vážil, ktorého som vysoko vyzdvihol, ktorého som posadil na trón môjmu ľudu, on, ktorému som dal do ruky obrovské možnosti, ktorého som vyvolil spomedzi všetkých jeho bratov, ktorého som obdaril veľkosťou, od ktorého som veľké veci očakával, on, ktorý mohol nesmierne veľa vykonať ako môj zástupca, práve on sa mi obrátil chrbtom a nevyplnil moje príkazy!“ Cítime, ako z týchto slov tečú slzy sklamania: „Odvrátil sa odo mňa!“ Milá duša, keby Boh vyriekol slovo o tebe alebo o mne, čo by musel o nás povedať? On sa vyslovil o každom človeku. Keď by vyriekol slovo o kazateľovi, ako by to s ním dopadlo? Keby mi Boh napísal na čelo, nie to, za akého sa ja sám považujem, nie aký dojem by som chcel robiť, ale čím pred Ním naozaj som, koľko ľudí by ma ešte chcelo počúvať?  Pretože môj Boh ma pozná. Keby mal Boh vyriecť slovo o farárovi, o učiteľovi v nedeľnej škole, o zborovom dozorcovi, aký by bol jeho svätý rozsudok? Ideme ku Večeri Pánovej, s naším vyblýskaným kresťanstvom, čo by však o nás musel povedať Hospodin, čo by nám čiernymi písmenami napísal na čelo, keby mal povedať, akí v skutočnosti sme? Hospodin pozná každého i z tej najhoršej stránky. Chcel by si oklamať farára, misionára, oni by chceli oklamať teba, ale Boh to vidí, On vie všetko. On sa neriadi podľa našich úzkoprsých ideálov, nie podľa našich obmedzených predstáv a názorov o tom, čo je dobro, čo je svätosť, vykúpenie, záchrana. On sa riadi podľa svätých úmyslov, ktoré mal v Ježišovi Kristovi ešte pred založením sveta. Či by povedal aj tebe, milá duša: „Odvrátil si sa odo mňa“ ? Boh vidí do srdca. Človek môže byť v srdci už odpadlíkom, hoci navonok to nie je ešte zjavné, nikto o tom nevie, iba Hospodin. Človek môže odísť od Hospodina a jeho farár o tom nemusí ani vedieť, alebo jeho predstavený o tom nevie. Môžeš utiecť pred Hospodinom do iného mesta a človek až žasne, ako si ľudia namýšľajú, že už nie sú doma, že ich tam nik nepozná, môžu si beztrestne robiť, čo chcú. Keď ľudia idú na dovolenku, sú na cestách, odhodia všetky zábrany a povolia uzdu. Nik ma tu nepozná, robím čo sa mi páči, povedia si! Naozaj, môžeš si beztrestne robiť, čo sa ti zachce? Nie, nemôžeš, pokiaľ Boh sedí na svojom tróne a ty dobre vieš, že sa raz postavíš pred bielym trónom a vydáš počet zo svojich myšlienok i zo svojich skutkov. Boh vie všetko. On vidí, keď sa Mu otvorene obrátiš chrbtom, aj vtedy, keď to niekto robí potajme. On vie všetko a všetko je zapísané do knihy. Nepredstavuj si, že Boh je príliš zaneprázdnený, keď musí spravovať celý svet, riadiť planéty na ich dráhach a držať temnotu na jej mieste. On, ktorý vládne vesmíru, má dosť času myslieť aj na teba. Vidí všetko, čo robíš. Má pred očami ideálny život, ku ktorému ťa určil, vidí aj to, keď  tento cieľ nenasleduješ, keď sa Mu odvraciaš chrbtom, keď na Neho zabúdaš, keď sa staviaš proti Nemu, Boh vie všetko! 

Saul nevykonal slovo Hospodinovo a od Samuela utiekol spánok. Kričal k Bohu celú noc! Koľko služobníkov v kráľovstve Božom má podobné skúsenosti. Či vieš, prečo ošedivel tvoj farár? Nie práca je na vine, to je bolesť, to je žiaľ. Práca je potešením, keď  človek nemá žiadne starosti, ani strach, nijaké bremeno na srdci. Či vieš, čo tvojho kazateľa predčasne priviedlo do hrobu, prečo sa jeho postava predčasne zhrbila? Poviem ti – je to pre nestálosť jeho stáda. Nedostatok Božej bázne, láska k svetu, ktorá sa znovu a znovu vlúdi do zboru, keď tí, ktorí sa chopili Pána, zas si zamilovali svet – to oberá  kazateľa o sily. „A Samuel kričal k Hospodinovi celú tú noc.“ Úbohý prorok! Pán Boh nech je milostivý kazateľovi, ktorý pracuje v cirkevnom zbore, ktorý sa nepodobá Kristovi, ale opantal ho svet! Pán Boh nech je milostivý kazateľovi, ktorého stádo má rado svet a vyhýba sa biblickým hodinám. Boh nech je milostivý kazateľovi, ktorého zbor sa neutíšil v Pánovi, ľudia sú povrchní a hľadajú rozkoše sveta! Také veci stravujú srdce kazateľa. Samuel kričal k Hospodinovi celú tú noc a keď už svitalo, Hospodin povedal svojmu služobníkovi, (lebo tajomstvo Hospodinovo je známe tým, ktorí sa Ho boja), že Saul sa vracia domov, aby mu šiel oproti. Samuel vstal skoro a išiel ráno v ústrety Saulovi. Keď Saul uvidel proroka, urobil to, čo robia pokrytci: nasadil si zbožnú tvár, tvár, s akou sa stretávame na konferenciách a na misijných poradách. V tomto bode sa musíme všetci viac alebo menej nájsť vinní. Je to už taký zvyk pri takých príležitostiach, nasadiť si zbožnú masku, tón reči a držanie tela, aby sme robili svätý dojem. Ako dobre to ľudia dokážu! Keby v tom čase bola Biblia, bola by sa ocitla na stole v Saulovom dome, keď tam vošiel prorok. A ty, milá duša, tiež to robíš tak, vytiahneš Bibliu na stôl a robíš dojem, že ju čítavaš, keď má k tebe prísť na návštevu kazateľ Slova Božieho? „Požehnaný ty Hospodinovi, “ – povedal Saul, keď sa stretol so Samuelom. „Vykonal som slovo Hospodinovo!“ Ale počúvaj, čo je to? Nie je to bľakot oviec a ručanie volov, čo Samuel postrehol? „Ak si ty vyplnil slovo Hospodinovo, keď si nič neušetril zo zarieknutého na vyhladenie, odkiaľ teda tieto ovce? Čo znamená ten bľakot a čo ručanie volov, ktoré počujem?“ – opýtal sa Samuel prísne. „Ó, v tom som ja nevinný, lebo to urobili ľudia, oni ušetrili zo stáda!“  - odpovedá Saul, a taký typ odpovede počúvame aj dnes. Dajte si pozor, nechcite vyzerať lepší, ako ste, lebo bľakot oviec a ručanie volov vás aj tak prezradí. Hospodin privedie na hanbu vinníka každej pohromy. Pred ním nič nie je skryté. A keď ťa odhalili, správaj sa ako muž, nezvaľuj vinu na druhých. Ja viem, najradšej zvalíme vinu na všetko ostatné, keď sa už poznala pravá príčina nešťastia. Keby som sa mladého muža opýtal, prečo nenasleduje Pána Ježiša, aký dôvod by mi povedal, aby sa ospravedlnil, na koho by zvalil vinu? Vieš, aké nároky má na teba Pán Kristus. Vieš, že za teba zomrel, vieš, že vyžaduje poslušnosť a lásku, aby si mu slúžil, miloval dobro a nenávidel zlo. Jeho vôľa je, aby si bol slobodný od hriechu, lebo On zomrel, aby ťa z hriechov zachránil. Čím to je, že nežiariš ako slnečný lúč, nie si biely ako sneh, milý ako jarné ráno? Boh, ktorý tak prekrásne stvoril prírodu, môže aj teba učiniť krásneho a utešeného, ako to urobil v prírode, ty sám  človek máš byť tomu korunou. Prečo teda to nie je tak? Ty odpovedáš: Okolnosti tomu od samého začiatku nepriali, neviedli ma na lepšie cesty; keby ste vy boli na mojom mieste, ani vy by ste neboli lepší ako ja.“ „Moja matka bola na šikmej ploche, môj otec bol tiež na zlých cestách“, povedal mi raz chudobný človek na stanici v Huddersfielde; čakal tam v studenom zimnom nečase večer na rýchlik. Ja som práve vtedy evanjelizoval v Leedsi, a tak som si zaumienil hovoriť aj s týmto človekom.  „Neunúvajte sa hovoriť so mnou, pane, ja som opilec.“ Práve to som videl aj sám, pálenka z neho len tak páchla a potvrdzovala jeho slová. „Nápoj ma spanoval, pre mňa už niet nádeje. Moja matka zomrela na opilstvo, môj otec zomrel na opilstvo, a mňa si satan zbalil už od narodenia.“ „Milý človeče", povedal som mu, „vy sa však môžete narodiť znova, tentoraz bez diabla. Ježiš vášmu pádu rozumie, stačí naň. On je priateľom hriešnikov, vykupiteľom hriešnikov. Keby ste boli dokonalým mužom, nepotrebovali by ste vykupiteľa. On prišiel pre hriešnikov, pre stratených od Boha, a hoci ste aj vy od Boha stratený, zlý, Ježiš Kristus vám pomôže, aj keby ste boli ešte horší prípad. On je mocný zachrániť, učiní z vás nové stvorenie. Neváľajte vinu na rodičov! Hnisajúce rany nevyliečite tým, že ich prikryjete čistým ľanovým plátnom. Keby ste bývali aj v paláci, bez nového srdca by ste z neho urobili brloh. Poznám ľudí, ktorí sa po svojom obrátení v priebehu jedného roka aj trikrát sťahovali, vždy na krajšie a väčšie miesto. Lebo to, čo je vnútri človeka, prejavuje sa aj navonok. Človek sám si tvorí svoje prostredie. Hriech sa nezrodil najprv v chudobnej štvrti, ale v raji. Nie, nesmieme zvaľovať vinu na svoje prostredie, lebo v prípade Adama to bolo to najpriaznivejšie prostredie, aké si len vieme predstaviť. Tvoje prostredie nie je na vine, že nenasleduješ Hospodina, ani tvoj otec a tvoja matka nie sú tomu na vine. Možno na začiatku si nemal práve najlepšie podmienky, ale za ne ty nie si zodpovedný; si zodpovedný za to, aký bude koniec. Z toho, ako žili tvoji rodičia, nebudeš vydávať nikomu počet; počet budeš musieť vydať z toho, čo si robil ty. Neváľaj vinu ani na spoločnosť, lebo aj ty si jej súčasťou, a keď spoločnosť nie je taká, aká by mala byť,  ty buď takým, akým máš byť a svieť v spoločnosti svojou svätou zmenou. Nehaň ani cirkev, na cirkev sa vždy kladie vina. Ty hovoríš: „Keď nájdem takú cirkev, ktorá je dokonalá, potom sa do nej prihlásim.“ V takom prípade ti radím, nájdi si opustený ostrov v južnom mori, na ktorom nik nebýva, a tam si založ cirkev; a keď už tam budeš, neubehne ani päť minút, a bude koniec tvojej dokonalosti. Keby som našiel dokonalú cirkev, v ktorej je všetko dokonalé, neodvážil by som sa do nej vstúpiť, lebo ja sám nie som dokonalý. Predsa však dôverujem svojmu dokonalému Spasiteľovi. A na dokonalom Spasiteľovi vlastne záleží. Neváľaj vinu na cirkev. Cirkev je miestom, ktoré vyhľadávajú duše s túžbou stať sa lepšími, ktoré veria v silu všemohúceho Boha, ktorý z nich môže učiniť nové stvorenie. Neváľaj vinu ani na kazateľov. Aj to sú len ľudia. Všetci sme len ľudia, a ak to ty vieš lepšie ako my, potom si ochotne sadneme k tvojim nohám a budeme sa učiť od teba. Neváľaj vinu ani na satana. On môže viesť do pokušenia, ale nemôže ťa prinútiť, aby si spáchal hriech, to nemôže. Človek hreší len vtedy, keď hrešiť chce. Satan ťa môže len pokúšať. Ty si celé roky odporoval Bohu, postavil si sa proti Bohu v Jeho svätosti, v Jeho moci, v Jeho múdrosti, v Jeho bezúhonnosti. Staval si sa proti Bohu, proti jeho Synovi a Jeho láske. Jeho umučenie, Jeho obeť zmierenia na kríži, Jeho krv vykúpenia, ktorá nás očisťuje od našich vín, to všetko si nemal za nič. Odporoval si Svätému Duchu, ktorý môže z teba učiniť nového človeka. Odporoval si Trojjedinému Bohu, ale keď budeš chcieť, môžeš s tou istou silou vôle odporovať aj diablovi. Áno, môžeš, keď chceš. Modli sa, aby Boh v tebe pôsobil chcenie aj činenie, aby si sa konečne preskúmal, aby si sa postavil voči sebe samému, aby si sa nad sebou vážne zamyslel, že ťa Boh vedie, aby si už raz venoval nerušenú pozornosť sebe. Odlož všetko nabok a pozri sa na seba, a keď zistíš, že si nič nezískal z toho, čo získal Ježiš Kristus, keď nie si dobrý, keď nie si svätý, ale nečistý, bez pravdy, náklonný k zlému, prevrátený, potom ti hovorím, je to preto, lebo ty si spokojný sám so sebou, si rád taký aký si. To, že si taký a nie inakší, to je len tvoja vlastná vina. Ani tvoji priatelia, ani tvoji susedia, ani tvoj predstavený, ani tvoji pracovníci, ani tvoja cirkev, ani tvoji rodičia, ani tvoj Boh, ani tvoj Spasiteľ, ani Duch Svätý nenesú vinu na tom, aký je tvoj vnútorný stav. Máš vzdorovité, ľstivé a mravne skazené srdce, to je holá pravda, a Pán Boh nech stojí pri tebe a dá ti svetlo, aby si to videl. Keď sa na svoju minulosť pozrieme trochu bližšie, pochopíme, že to Boh presne tak myslí, ako to hovorí: „Zahoď všetko!“     

Či nepanuje taký istý duch aj medzi nami? Taký duch je nám na trápenie, oberá nás o silu, on je príčinou toho, že nenesieme ovocie, že naša služba je bez požehnania. Nie sme ochotní poslúchať. Čo všetko vyžaduje Boží rozkaz? „Ja viem veľmi dobre, mám sa odovzdať  Pánovi, mám Mu dovoliť, aby ma zachránil,“ napísal mi niekto, kto prosil o prímluvné modlitby na jednej z mojich evanjelizácií, - „ale ja sa neviem odhodlať, aby som tú potrebnú obeť priniesol.“  Milá duša, všetko musíš odhodiť, len tak sa ti dostane úplného vyslobodenia. Čokoľvek ešte stojí medzi tebou a Bohom, odhoď  to. Keby len Boh to učinil, aby som mohol zo sveta vyhodiť opilstvo a hazardné hry! Keby prichádzajúce pokolenia pristali, rád by som zo sveta vyhodil túto hroznú náruživosť. Sú matky, ktoré sa nevzdajú alkoholu, hoci vedia, že tým svoje deti vlečú do záhuby, že sa ich synovia stanú opilcami a ich dcéry rozbijú manželstvá; a sú otcovia, ktorí sa nevzdajú hazardných hier, hoci vedia, že sa z ich synov stanú zlodeji a vrahovia. Raz, na poslednom súde, budú sa takíto zvrhlí rodičia zodpovedať za svoje deti. To sú prísne slová, ktoré vám hovorím, lenže sú pravdivé. Niekto by ma rád označil za príkreho, že tak hovorím, ešte hroznejšie je však v takom hriechu žiť. Opilstvo, hazardné hry, pýcha, sebectvo, krutosť, to všetko treba obetovať, to všetko treba odhodiť, všetko čo sa nepodobá zmýšľaniu, aké je v Ježišovi. Chuť na zábavy, chuť na klam, na pretvárku, to všetko musí zahynúť. Boh chce, „aby Jeho kráľovské deti boli vnútorne nádherné." To je Boží úmysel s nami. Preto zahoď všetko!    

A keď chceme zahodiť naozaj všetko, potom musia mnohí vyprázdniť svoje vrecká; mnohí tam majú neprávom získané veci, mnohí majú nespravodlivo získaný úrad, a ach, koľkí vedú dvojtvárny život! Zahodiť, to znamená v tomto prípade odhaliť, priznať, odovzdať, za každú cenu si počínať podľa pravdy! Dokážeš to? Chceš tak urobiť? Nechodiť v pravde, a pritom spievať nábožné piesne, chodiť do kostola, modliť sa a navonok sa tváriť, že je všetko v poriadku, to je rúhanie sa Bohu, to je klam a podvod! Poslúchať – aké nesmierne vážne slovo – je lepšie ako obetovať. Je  však niečo  lepšie ako formálne chodenie do kostola a spievanie nábožných piesní a robenie dojmu, že je tu  svätec. Je tu niečo, čo sa nazýva konanie práva, a to je pravé náboženstvo. Keď si nahodíme rúcho nábožnosti a vystavujeme ho na obdiv, to je len pretvárka a podvod; Kristovi podobné zmýšľanie však pôsobí pre časnosť aj  večnosť. Poslušnosť je Boží rozkaz a ty, milá duša, sa musíš rozhodnúť. Na jednej strane: tučné voly a ovce, Agag, Amalechiti, svet, telo a diabol, a na druhej strane: Ježiš, utrpenie, kríž a večné požehnanie. Vyvoľ si! Ako sa len rozhodneš, lebo musíš sa rozhodnúť. Taký človek, Saul bol postavený pred voľbu a vyvolil si tučné voly a ovce, a čo ho to stálo, čo za to dal? Korunu, kráľovstvo a svojho Boha. Koruna a kráľovstvo nemali taký ďalekosiahly význam, ale stratiť Boha,  to sa rovná večnému utrpeniu. Kto má Boha, poradí si, aj keby stratil všetko, avšak stratiť Boha, to je peklo! Nech nás Hospodin chráni, aby sme Ho nestratili! Ako sa rozhodneš, milá duša?    

Pred pár rokmi som hovoril na tento istý text. Keď sa skončilo už aj modlitebné stretnutie po zhromaždení, prišla za mnou farárova manželka a povedala mi, že je tam jedna mladá dáma, ktorá chce hovoriť so mnou súkromne. Zaviedla ma do izby, kde už čakalo mladé dievča. „Pane“, povedala, „musím vám vyznať svoj veľký hriech. Mám dieťa, a ako otca dieťaťa som udala muža, ktorý je nevinný. Bol to študent na teologickej fakulte a chcel sa stať farárom, a ja som jeho život zničila a uvrhla do hanby. Hnala som ten prípad cez tri súdne dvory a nakoniec som vyhrala, ale teraz mám v srdci peklo. Ten muž bol okradnutý o česť a odvrhnutý, a pritom je  nevinný. Prosím, povedzte mi, čo mám robiť?“ „Čo máte robiť?“ – zvolal som. „Musíte to napraviť.“ „Nemám vôbec pokoja,“ – žalovala sa. „V tomto svete ani nikdy nenájdete pokoj. Odpustenie môžete získať len pod jednou podmienkou. Pokoj získate len vtedy, keď odčiníte spáchanú krivdu.“ Nemohol som ju od toho ušetriť. Aby som ju zachránil, musel som jej to veľmi jasne povedať. Tak verejne, ako ste ho potupili, tak verejne musíte z neho túto potupu sňať. Rozumejte – práve tak verejne.“ „Ó, pane,“ volala ona, „ to ma dostane do väzenia!“ „Hoci to bude pre vás znamenať väzenie,“ povedal som, „keby ste museli ísť do väzenia, pôjdete tam aspoň s vedomím, že ste urobili všetko, aby ste spáchanú krivdu napravili. Vaša cesta do neba ide len cez toto vyznanie, inak nikdy nedôjdete radosti a pokoja s Bohom, ak na seba nevezmete tento kríž.“ Nikdy nezabudnem, aký účinok mali tieto moje slová na úbohé stvorenie. Moje srdce krvácalo nad ňou, keď som videl, ako sa zrútila do seba, nesmel som však ranu liečiť, ani privolávať pokoj, kde nebolo pokoja. Musel som splniť svoju povinnosť pred Bohom, a tak som povedal:„Keď je to vaša vôľa, nakoľko je to vo vašej moci, aby ste urobili dobre, bude Boh stáť pri vás a neopustí vás.“ Celá bledá, s perami dohryzenými do krvi, držiac sa pevne operadla stoličky pred ňou, zvolala:„Ó Bože, ja to urobím, aj keby som mala skončiť v žalári!“   Mala pred sebou ťažkú cestu, ale šla po nej hrdinsky. Doviedla celú záležitosť znovu na súd – rozprávam vám to, čo som o prípade čítal v londýnskych novinách – súd znovu celý prípad prešetril, a ona v nabitej sále vyznala: „Obrátila som sa k Pánovi, preto som musela vykonať tento krok, aby som sa zbavila výčitiek svedomia.“ Vyznanie jej vrátilo slobodu do srdca, napravila krivdu spáchanú na nevinnom mužovi a na celé mesto urobila hlboký dojem, ktorý tam  cítiť dodnes. Cesta pokoja je cestou spravodlivosti. Poslúchla Boha, odhodila všetko a odčinila krivdu. Keď konáme, čo je spravodlivé pred Bohom, potom máme  radosť a pokoj. Čo chceš urobiť ty, milá duša? Poslúchneš Jeho Slovo – alebo ho odvrhneš? Ako sa rozhodneš? Saul odvrhol Slovo Hospodinovo a prehral kráľovstvo. Daj pozor, aby si ty nestratil vlastnú dušu!      

Z nem. originálu: Verbanne Alles, von Gipsy Smith,        

Druck und Verlag der Vereinsbuchhandlung G. Thioff&Co., Neumünster                      

Preklad: V. Fronková