Mňa sa to netýka

Minule som cestoval vlakom a všimol si pri vstupe do neho, že na zemi leží papierik od cukríka. Hneď vedľa koša. O hodinu, keď som vystupoval, stále tam ležal. Prešli okolo neho, rovnako ako ja, desiatky ľudí a aspoň 5x sprievodca.
 
Čo je fascinujúce, kedže nám vadí neporiadok. V špinavých vlakoch sa nám horšie cestuje. Ale v momente, keď to je spoločné, už nám to nevadí. Nevieme spravovať niečo čo nám nepatrí, hoci to využívame.
 
Ak nie som schopný a ochotný skloniť sa po papierik vedľa koša, darmo budem čakať, že politici nebudú kradnúť. Vyžadujem od nich oveľa viac ako od seba a ja nie som schopný spraviť ani trošku. Ale je nádej. Pri vystupovaní som ho hodil do koša. :) Zlomenosť nemá posledné slovo.

Ďakujem

Zistil som, že je veľmi prospešné ráno rozmýšľať nad troma vecami za, ktoré som vďačný.

Môj rozum to vytrhuje z jeho prirodzeného nastavenia, pozerať na veci skepticky a učí ho to vyhľadávať pozitívne vzory v udalostiach života.

Dnes som vďačný za to, že sa po týždni boľavého chrbta dokážem zohnúť a nasadiť si ponožky, za štipku soli v káve a ochotných priateľov.

V srdci spievajte a oslavujte Pána, za všetko ustavične vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.
 

Písanie je ťažké

Je to ako boj so samým sebou. Boj o disciplínu sadnúť si a začať. Boj s vnútorným hlasom, ktorý hovorí, že je to nanič. Boj s vedomím, že 9 krát z 10 pokusov má pravdu. Boj o myšlienku. Boj o to ako ju vyjadriť. Boj s túžbou pozrieť či niečo nie je nové na facebooku.

Písanie je o porážkach. O veciach čo nikdy nenapíšem. O myšlienkach s ktorými sa nikdy nepodelím.

Ale čo je alternatívou? Ležať na posteli? Pozerať telku alebo zabíjať čas na internete?

Vždy je jednoduchšie niečo nespraviť ako spraviť. Ale aj porážka je radostnejšia ako vyhnúť sa boju. Tvoj boj možno nie je písanie, možno máš iný boj.

Ak by Boh nechcel aby sme bojovali nepovedal by nám, že si máme obliecť Jeho výzbroj.
 

Chudobní

„Tí bezbožní Galilejci podporujú okrem svojich biednych aj našich." Toto považoval rímsky cisár Julian Odpadlík za hanebné keď písal o kresťanoch a vyzýval pohanov k väčšej štedrosti.
 
Jakub, Kéfas a Ján poslali Pavla a Barnabáša kázať evanjelium pohanom a zdôraznili: „Len aby sme pamätali na chudobných; a to som sa aj usiloval robiť."
 
„Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým?
Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.
Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným." Predáva nám Izaiáš Hospodinove slová.
 
Ak by ste si náhodou mysleli, že patríte medzi chudobných – na tejto stránke dosaďte svoj ročný príjem.
 

Podobne pokúšaného

Bol som chorý. Chrípka. Sú ľudia, z môjho pozorovania väčšinou ženy, ktorí dokážu prežiť chrípku dôstojne. Ja nie. Nezávislý pozorovateľ by to podľa môjho prežívania tipoval na mimoriadne ťažký prípad španielskej chrípky. Kombinovaný minimálne s morom. A presne tak som sa aj cítil. Je škoda, že niektorí z evanjelistov neprihodil vetu: "Ježiš prechladol a prežíval to úplne v pohode." Ale toto vieme:
 
"Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas."

Not all those who wander are lost

Dnes som dostal prekrásne ručne robenú Thórinovu mapu. Bola to bodka za týždňom plného chodenia po izbe a klepania nohou. Poznám čas ako je tento.

Čas hromadenia máp a nepokoja.

Je to čas vyraziť na dobrodružstvo. Čas bojovať, víťaziť a prehrávať. Čas robiť bláznivé veci. Čas radosti z práce a školy, z ľudí pri mne i tých vzdialených. Čas opúšťania a vzdávania sa. Čas na knihy, víno a zelený čaj a delenie sa s nimi. Je čas namočiť nohy do oceánu.

A neviem kde a neviem čo a neviem kedy. Ale to nie je podstatné.

Ale pár vecí viem.

O rok chcem mať menej vecí ako mám teraz.

Chcem skúsiť niečo čo som ešte neskúsil.

A nechcem sa viac ponáhľať.

Čas na dobrodružstvo. Milujem ten čas :)

Modlitba obchodníka na burze

Pane prosím ťa o múdrosť, pokoj a odvahu. Nedaj mi zabudnúť, že som len správcom a nie vlastníkom všetkého čo mám. V úspechu mi daj pamätať, že Ty si mojou najväčšou radosťou a v neúspechu, že moja nádej a istota je v Tebe.  Chráň moje srdce aby som mohol neustále vyznávať, že ten kto má Krista nemá menej ako ten čo má všetko a Krista.

Všedná nevšednosť

Fascinuje ma prechod Izraelu cez púšť. Ľudia videli toľké zázraky a takmer to nimi nepohlo.

Hej, hej prešli sme more a ten ohnivý stĺp bol zaujímavý, ale zlaté teľa je určite lepší nápad.

Neustále strácame pocit úžasu.

Na Vianoce nie sme užasnutí nad tým, že Boh, Stvoriteľ všetkého, Všemohúci a Vševládny sa stal jedným z nás aby nás priviedol domov. Na Veľkú Noc nie sme ohromení nesmiernosťou Božej lásky a spravodlivosti. Každé ráno nie sme unesení tým, že Bohu môžeme vravieť Otec.

A aj keď áno tak to rýchlo pominie.

Naša všednosť je nesmierne nevšedná.

Veľké veci urobil s nami Hospodin.

Nech úžas zmení tvoj život.

Dokonalosť


Moja túžba po dokonalosti je sabotovaná mojou hlbokou nedokonalosťou. A tak žijem vo večnom snažení a vzdychaní nad biednosťou mojich výsledkov. Viď tento blog. Je ale fajn vedieť, že večne to tak nebude, čiže nejak hlboko ma to netrápi. Budem bojovať s nedokonalosťou, aby som oslávil môjho Otca a aby sa diala Jeho vôľa a do času, keď mi dokonalosť bude daná, bude mojou modlitbou: Pane, nech zajtra spravím lepšie chyby. :)

Zmeň pravidlá

 

Ticket to Ride Europe je momentálne moja najobľúbenejšia stolová hra. Jedine čo mi vadí je spôsob ako sa končí. Vedie to k snahe sabotovať stavbu ostatným. Riešenie je jednoduché. Zmena pravidiel. 

Napríklad slabinou Bang je, že ak zomriete medzi prvými, pomerne dlho sa nudíte. A hra sa občas zvykne naťahovať. Riešenie? Zmena pravidiel. Zombie Bang. Po smrti sa z človeka stane zombie. Má rovnaké vlastnosti a zostávajú mu karty avšak pridáva sa k človeku, ktorý ho zabil. Výsledkom by mala byť pomerne divoká prestrelka, pretože ani najmocnejší šerif neodolá armáde zombie. 

Nebaví ťa práca, alebo škola? Zmeň pravidlá. Peniaze a strach zo zlých známok sú možno dostatočnou motiváciou na rozhýbanie, ale nie dostatočnou na radosť. Nájdi radosť. Uč sa kvôli vedomostiam. Pracuj aby si niečo spravil. 

Nudí ťa cesta vlakom? Zmeň pravidlá. Dones Bang. :)