Zdieľaj niečo

Ja sa strašne rád pripravujem. Čo je dosť zvláštna vlastnosť pre človeka, ktorý je takmer neustále nepripravený. Večer pred dôležitým rozhovorom si pripravujem varianty ako by to mohlo prebiehať. Pred zrkadlom trénujem moju reakciu na to, že slovenský prezident získa Nobelovu cenu. Je to pomerne jednoduché - začudovane zdvíham obočie. Príprava je pre mňa dôležitá. Vec, na ktorú som pripravený, ma nezaskočí. Ak by ste sa ma spýtali čo by som robil, keby sa objavili draci, v okamihu by som sa spýtal o aký typ draka ide. Som totiž pripravený, že sa ma to niekto spýta. (Akurát sa nikto nepýta.) Stojac pred obrovským problémom zvyknem totiž upadať do beznádeje a potom nespravím nič. Ale pripravil som sa čeliť obrovským problémom. Čo je na počudovanie strašne jednoduché. Základom je rozložiť obrovský problém na obrovské množstvo malých problémov.
Ježiš povedal: "Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy...". Priprav sa, že ak veríš, že Ježiš je Pán, hovorí to tebe. Rozlož to na menšie a začni pracovať. Napríklad len taká drobnosť, že zdieľaš niečo čo ťa osloví na internete. Má to malý efekt na ľudí, ale veľký efekt na teba. Už si aktívne zapojený do práce. Hazzah. Mnoho ľudí robiacich malé veci spraví obrovskú vec.

Voľby v a.v.

 

Sledujúc ako prebiehali voľby generálneho biskupa a dozorcu som si myslel, že máme veľký problém. Ale keď som zistil, že hlasovalo ani nie 22 tisíc ľudí, uvedomil som si, že sme príliš malí na veľký problém.

Náš jediný problém je, že ľudia poznajú, že sme Ježišovi učeníci podľa toho, že sa vzájomne milujeme. Čo môže byť problém uvidieť.

I keď na druhej strane to vysvetľuje sčítanie obyvateľstva.

Očakávaj problémy, kresťan. Obzri sa naokolo. Kde si? Si na nepriateľskom území, cudzinec a hosť. Svet nie je tvojím priateľom. Ak by bol, nebol by si Božím priateľom. Priateľ sveta je nepriateľom Boha. Buď si istý, že všade nájdeš protivníkov. Keď spíš, mysli na to, že odpočívaš na bojisku. Keď kráčaš, očakávaj prepad za každým rohom.

Charles Spurgeon

Chrumkavý rytier

„Pšuuuch" chrumkavý rytier dopadol na zem. Ale nepredbiehajme.

Bol raz jeden drak. Nebol to obyčajný drak. Bol veľký. Bol zlý. A pomerne prekvapivo - ružový. A ako každý veľký zlý ružový drak, aj on bol pohromou pre celý kraj. „Jednohubka!", boli častokrát posledné slová, ktoré začul nešťastný pútnik. „Fastfood!", zaznelo za chrbtom nejednému jazdcovi. „Za mostom doprava!", počul často výberčí daní hľadajúci najbližšiu dedinu. Taký zlý to bol drak.

Dopočul sa o tom statočný rytier a povedal si: „Musím skoncovať s touto ohavnosťou! A keď už tam budem, zabijem aj draka." Rytieri neradi platia dane, čo ich spoločne s brnením a hustým obočím odlišuje od bežných sedliakov.
A tak sa statočný rytier vybral na cestu. Prechádzajúc po kraji zrazu uvidel jaskyňu. Z vnútra sa valí dym, na okolo kosti, náš statočný rytier hneď vedel, ktorá bije. „Výjdi ty netvor!", zakričal a pripravil sa na boj. Ozval sa rachot a von vyliezol veľký zlý ružový drak. Zastal a pozerá na rytiera. Váha čo spraviť. Je rozdiel medzi zhltnutím bezbranného a bojom s vycvičeným rytierom.

Rytier vidiac, že drak sa nehýbe, začne rozmýšľať. Čo ak drak nie je zlý? Čo ak sa mu len vysmievali, pretože je ružový? Možno je len nepochopený. Skloní meč. Drak sa nehýbe. Odloží štít. Drak stále nič.

„Nemám zlé úmysly", zakričí. „Ako sa voláš?", dodá.

Drak otvorí ústa a vychŕli na nechráneného rytiera oheň.

"„Pšuuuch" chrumkavý rytier dopadne na zem.

A to je dôvod prečo platíme dane.

A tak milé deti pamätajte, že so starým prerasteným hadom sa nevyjednavá, pretože je to nepriateľ, ktorý vás chce zničiť. Ľudia okolo nás sú zase priatelia, ktorých mame milovať ako samých seba. Aj vyberčích daní. Toto ma uč Pane rozlišovať a tak žiť.

Čo ma naučil Semfest

- počas búrky sa nemá zostávať v stane

- ľadová drť je hotová zasadne vždy o polhodinu neskôr ako si ju chcem kúpiť ja

- vek sa dá zistiť podľa rannej miery hundrania na

   a) ľudí čo buntošili neskoro v noci

   b) ľudí čo buntošili skoro ráno

- heslo železníc je: „Tak dlho, tak náramne dlho" :)

- priemerná doba meškania vlakov sa nerovná priemernej dobe cestovania, ale veľký rozdiel tam nie je

- ísť v noci ako sprievodne vozidlo za sanitkou na pohotovosť je desivý pocit

- ilúzia, že veci máte pod kontrolou trvá len kým vás nezobudia o druhej ráno

- že som niekedy príliš prchký a častokrát príliš málo zúfalý po Božej pomoci

42

V poslednej dobe dosť veľa rozmýšľam nad peniazmi. Ako s nimi hospodáriť, ako a koľko dávať. Myslím, že o tomto sa viac píše ako sa to robí, ale jedna myšlienka, ktorú som čítal v inej súvislosti, ma zaujala.

Otázkou nie je, čo je realistické alebo nerealistické. Otázkou je, čo je biblické.

 

Zo zákulisia

 

Takto vyzerá začiatok.

kresba_1kresba_2

 

Takto stred.

letgitara

 

A takto koniec.

{flv img="podpora.jpg"autostart="false"}supportSK{/flv}

Uhol pohľadu

Je fascinujúce, ako veľmi nás ovplyňuje to, čo používame ako mierku v našom živote. Z boháča to vie spraviť chudobného, z stroskotanca úspešného, z podvodníka podnikateľa a naopak. Nič sa pritom nemusí zmeniť. Len to s čím porovnávame.

 

Robia to predsa všetci. On má viac. Ona je slávna. Som lepší ako oni.

 

 

Možno tvoj byt nie je malý, možno más priveľa  vecí.

Možno nie si chudobný,  iba veľa chceš.

A možno nie si horúci, iba ostatní sú vlažnejší.

Bublina

22.2.2012 08:32 TASR

VRANOV NAD TOPĽOU - Pri požiari, ktorý zachvátil v noci z utorka na stredu provizórny príbytok bezdomovcov vo Vranove nad Topľou, zomreli dvaja ľudia. Okolnosti tejto nešťastnej udalosti sú v štádiu vyšetrovania.

To znie smutne, ale o dosť viac vás zasiahne, keď vám to hovorí obviazaný bezdomovec so slzami na tvári, ktorý prežil a snažil sa ich vytiahnuť.

A tak rozmýšľam či nežijem v bubline udržiavanej zatváraním očí.

 

 

Ako sa stať amatérskym grafomanom

 

 
Možno si myslíš, že niekto klame,
ale možno ty si ten, kto je oklamaný.
Čo ak existuje láska nelámajúca srdce
a zlomené srdce, pre ktoré si bol stvorený?
Čo ak existuje služba, ktorá oslobodzuje
a sloboda, ktorá vedie do otroctva?
Čo ak nič nezasýti hlad tvojej duše
a nenaplní prázdnotu tvojho vnútra?
Čo spravíš, keď odmietneš Toho,
v ktorom prebýva všetka plnosť
a opíjať bude sa dať len žiaľom?

Nezabudni zmeniť názov!

Minule ma napadla geniálna myšlienka. Nestáva sa to často, samého ma to prekvapilo. Ale už si nepamätam ako znela. Viem len, že som si povedal:  „Zapíš si ju, inak na ňu zabudneš.“ Nezapísal som. Jedinou mojou útechou je, že som mal pravdu.

Ale odniesol som si ponaučenie, že potrebujem veci zapisovať. Minule som to aj spravil. Cestoval som vlakom a čítal knihu. Zapísal som celú stranu. Hrozne ma to zronilo.

Uvedomil som si totiž, aké množstvo myšlienok zabúdam. Ak som za hodinu napísal jednu stranu, koľko myšlienok mi nenávratne uniklo predchodzím nezapisovaním? Strašné pomyslieť.

Najhoršie je, že zvyknem zabúdať na dobré myšlienky. Tie pochybnej kvality, ako napríklad vyzbrojiť klokanov, to si pamätám. Rovnako aj na to, aký nápis chcem mať na náhrobom kameni. (Dokedy budeš vylihovať, lenivec?)

Nech ale nezabudnem na Božie činy a na Jeho divné skutky. Nech nezačnem chodiť po vlastných cestách. Nech nezabudnem, že moje svetlo má svietiť pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nech nebojujem proti niečomu, ale za niečo. Nech nečiním štatistiky namiesto činenia učeníkov.

Tento blog mal mať vynikajúcu pointu, ale zabudol som si ju zapísať.

Nezabudni komu patríš a čo chce On aby si robil.