Ježiš ako produkt

Nemám rád stretnutia s finančnými poradcami. Od prvého momentu viem, že mi chcú niečo predať. A hej, nemám rád ani stretnutia s pouličnými predajcami, ktorí vás oslovia za bieleho dňa na ulici s najvýhodnejšou ponukou o akej ste kedy počuli.

Mám pocit, že keď sa hovorí o evanjelizácii, aj kresťania, aj nekresťania si predstavia niečo podobné.

Ježiš a kresťanstvo je ako produkt.

 Tu sú jeho výhody:  Tu sú jeho nevýhody:  Čo ak odmietnete túto jedinenčnú a neopakovateľnú ponuku? Čaká vás: 
 - radosť  - pravidelné navštevovanie spoločenstva   - život bez zmyslu
 - šťastie  - nutnosť dávať finančné dary  - večné trápenie v pekle
 - sloboda   - potreba odpúšťať iný ľuďom  - nenávistný pohľad od kresťanov grátis 
- naplnenie  - predpoklad, že budete mať radi všetkých ľudí - v úplne najhoršom prípade vám kresťania nedajú pokoj
- zmysel života    
  - odpustenie hriechov a chýb    
 a mnohé iné...  a mnohé iné… a mnohé iné...

 

otázka na záver: myslíte si, že toto je to, do čoho Boh povoláva svojich nasledovníkov slovami: choďte, činte mi učeníkov všetky národy?

Odkedy som uveril v Ježiša, cítil som silný tlak, aby som sa takýmto “predajcom" stal. Veď predsa mám “produkt”, ktorý vám zmení život! Stále som sa však v situáciách, keď som sa mal o svoju vieru v rozhovore s niekým podeliť, ako keby mi zastal v hrdle zemiak. Nechcel som byť predajcom.

Postupom času som zisťoval, že nie som jediný. Napríklad Donald Miller v knihe Smutný ako Jazz píše:

Tu sú veci, ktoré som nemal rád na zboroch, do ktorých som chodil. Prvá: mal som pocit, že sa mi ľudia snažia Ježiša predať. Chvíľku som robil predajcu a školili nás, ako sa od nás očakáva, že pri predaji upozornímena všetky výhody produktu. Presne taký pocit som mal z niektorých kazateľov, keď rozprávali. Vždy upozorňovali na výhody kresťanstva. Bolo mi to proti srsti. Nie že by nemalo výhody, to má, ale museli hovoriťo duchovných veciach ako o vysávači? Nikdy som nemal pocit, že Ježiš je produkt. Chcel som, aby bol osobou. A nie len to. Oni vždy upozorňovali na to, aký je ten konkrétny zbor úžasný. Ich bulletin sa čítal ako brožúra Amwayu. Vždy hovorili o tom, ako nejaká konferencia bude meniť životy. Meniť životy? čo to znamená? Znie to veľmi podozrivo. Želal som si, aby mi to radšej povedali priamo, než aby sa mi pokúšali všetko predať. Mal som pocit, že celý týždeň som bombardovaný reklamami a potom, keď prídem do kostola, naložia mi ešte viac. str. 104

V rovnakej knihe jeho kamarátka opisuje podobnú skúsenosť:

Na Nadine som mala rada, že som z nej nikdy nemala pocit, akoby niečo predávala. Hovorila o Bohu, akoby Ho poznala, akoby s Ním v ten deň telefonovala. Nikdy sa nehanbila, čo je vec, na ktorú som pri niektorých kresťanoch narazila. Mali pocit, že musia Boha predať, akoby bol mydlo alebo vysávač. Je to, ako keby ma skutočne nepočúvali; nestarali sa, chceli iba, aby som kúpila ich výrobok. Uvedomila som si, že som všetkých kresťanov posudzovala podľa niektorých z nich. Aj to bolo premňa desivé, pretože bolo celkom jednoduché odmietať kresťanov ako pomätencov, ale bola tu Nadine. Nemala som ju kam zaradiť. Pre Nadine bol Boh osobou, ktorá na ňu pôsobila a čo viac, Don, ona verila, že Boh ju má rád. Pomyslela som si, aké to je nádherné. A navyše, jej viera bola duchovnou vecou, ktorá produkovala presvedčivú ľudskosť. Bola som naštvaná, lebo som chcela byť dobrá, ale nebola som. Bola som sebecká a Nadine bola dosť dobrá. Myslím tým, že nebola sebecká. Opýtala sa ma, či by som s ňou nechcela čítať Matúšovo evanjelium a ja som súhlasila. str. 41

Posledný príklad je od Becky Pipert z knihy Viera sa nedá skryť:

Samozrejme, že som chcela, aby sa moji priatelia dozvedeli o Bohu, ale vždy, keď som dostala odvahu hovoriť o Ježišovi, napadla mi predstava agresívnej kresťanky, ktorá sa chce vrhnúť na svoju nič netušiacu obeť. Keď som bola neveriaca, pripadali mi mnohí kresťania čudní. Na uliciach zastavovali cudzích ľudía rozdávali letáky. Obávala som sa, že ak poviem čokoľvek o Ježišovi Kristovi, budú ma moji priatelia tiež považovať za čudnú. A dala by som im za pravdu. V kútiku srdca som cítila, že evanjelizácia je niečo, čo by človek nemal robiť ani svojmu psovi, nie to ešte priateľovi. str.13

Uvedomujem si, že nikdy nechcem skončiť ako predajca v teleshopingu a uvedomujem si, že asi budem žiť v istom napätí medzi tým, že chcem iným povedať o tom, ako Ježiš zmenil môj život a nebezpečenstvom, že z Neho spravím len “produkt, ktorý vyrieši všetky vaše problémy”.

Prečo mám taký problém s predajcami? Pretože si myslím, že im v prvom rade neide o mňa ale o ich vlastný zisk. Prečo mám problém s agresívnymi kresťanmi? Pretože si myslím, že im v prvom rade neide o človeka, ale o ich vlastné svedomie. Potrebujú zahnať jeho výčitky a v skutočnosti im neide o toho druhého človeka, ale ide im len o seba.

“Bože prosím zmeň moje srdce. Nech nikdy nehovorím o Tvojej veľkosti, kráse, Ježišovom živote a záchrane kvôli sebe.”

Prečítané 215 krát

Zdieľajte: