Prečo veriaci potrebujú jeden druhého - 25. apríl

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1. Jn 1:3)

Stalo sa ti už, že počas toho ako si sa s niekým rozprával, si zrazu uprostred konverzácie začul, ako niekto na druhom konci miestnosti spomenul tvoje meno? Všimol si si, ako si náhle začal počúvať?

Keď vyslovíme Božie meno, On počúva. Malachiáš 3:16 hovorí: „Takto sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. On to pozoroval a počul, a pred Ním bola napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Hospodina a ctia si Jeho meno.“

Fráza „On to pozoroval a počul“ by sa dala preložiť takto: „napol uši a sklonil sa, aby mu neušlo ani jediné slovo.“

Pán miluje, keď sa o ňom spoločne rozprávame. Práve to znamená mať spoločenstvo. Skutky 2:42 nám hovoria, že raná cirkev „zotrvávala v apoštolskom učení a v spoločenstve.“ Slovo spoločenstvo pochádza z gréckeho slova koinonia, ktoré môžeme preložiť ako „spoločenstvo“, „partnerstvo“ alebo „priateľstvo“. Dokonca by sme ho mohli preložiť ako „byť veľkorysý“. Slovo koinonia zahŕňa všetky tieto predstavy. Je to oveľa viac ako len socializovať sa. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú, aby rozprávali o Božích veciach.

Niekedy počujem ľudí vysloviť Ježišovo meno ako nadávku. Hovorím im: „Dávajte si pozor. Počúva, keď Jeho meno vyslovíte.“ Ježiš počúva, keď povieme Jeho meno. Dáva pozor. Počúva aj vtedy, keď o ňom hovoria Jeho deti a stretávajú sa v Jeho mene. Miluje, keď sa o Ňom rozprávame. Počúva, keď vyslovíme Jeho meno.

Spoločenstvo znamená modliť sa spolu. Znamená to spoločne slúžiť. Znamená to spolu dávať. Znamená to spolu starnúť. To všetko je súčasťou spoločenstva. Spoločenstvo s Bohom a s Jeho ľuďmi patrí k sebe. A ak sa ocitneš mimo spoločenstva s Bohom, čoskoro sa ocitneš aj mimo spoločenstva s ostatnými veriacimi.  

https://www.harvest.org

Pre vieru nie je nič priveľké - 24. apríl

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.“ Jn 1:1-3

Toto je najdôležitejšie zo všetkých evanjeliových čítaní. Nie je ťažké ani náročné, ako si niektorí myslia. Lebo najjasnejšie podáva ústredný bod Kristovho božstva – všetci kresťania ho majú dobre poznať a správne mu rozumieť. Pre vieru nie je nič priveľké. A preto o ňom chceme tak, ako to najlepšie dokážeme, čo najjasnejšie hovoriť. Nechceme ho pred obyčajnými ľuďmi skrývať za vymyslené nuansy ako scholastickí učitelia. Ani nechceme nikoho odradiť od tejto state. Najskôr by sme si mali uvedomiť, že apoštoli odvodili všetko, čo kázali alebo písali, zo Starého zákona. Veď Starý zákon ohlasuje všetko, čo sa má stať a učiť o Kristu v budúcnosti, ako hovorí sv. Pavol: „... evanjelium Božie – zasľúbené (Bohom) v Písmach svätých ústami Jeho prorokov o Jeho Synovi“ (Rim 1:1-3). To je aj dôvod, prečo sú kázne apoštolov založené na Starom zákone. A v Novom zákone nie je jediné slovo, ktoré by spätne neuvažovalo o Starom zákone a ktoré by Starý zákon vopred neoznamoval... Nový zákon nie je nič iné ako odhalenie Starého zákona. Práve tak, ako keď niekto zapečatí list a neskôr zlomí pečať, tak je Starý zákon testamentom Krista, ktorý ho po svojej smrti otvoril, nahlas prečítal a prostredníctvom evanjelia všade vyhlásil. Na to poukazuje Zjavenie Jána 5:5, keď hovorí o Božom Baránkovi, ktorý sám otvoril knihu so siedmimi pečaťami, ktorú nedokázal otvoriť nik iný ani v nebi, ani na zemi, ani pod zemou. Aby bolo pre nás toto evanjelium jasnejšie a zrozumiteľnejšie, musíme sa vrátiť do Starého zákona na miesta, na ktorých je založené. A to k Mojžišovi, kde čítame: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.“ (Gn 1:1-3).

Ďalej Mojžiš vymenováva, ako bolo všetko stvorené – rovnako ako svetlo, teda hovorením alebo Božím Slovom. Napr. Boh povedal: „Buď obloha,“ Boh povedal: „Nech je Slnko, mesiac a hviezdy,“ atď. Z tohto Mojžišovho textu jasne vyplýva, že Boh mal Slovo, ktorým prehovoril, skôr ako bolo všetko stvorené. A toto Slovo nemôže byť stvorené, pretože všetko stvorenie vzniklo Božou rečou, ako presvedčivo vraví Mojžiš: „Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.“ Preto Slovo muselo byť pred svetlom, lebo svetlo vzniklo prostredníctvom Slova. A Slovo muselo existovať aj pred ostatným stvorením, ktoré bolo stvorené Slovom, ako píše Mojžiš. Pokračujme ďalej: Ak bolo Slovo pred všetkým stvorenstvom a ak všetko stvorenstvo bolo stvorené rovnakým spôsobom, Slovo musí mať odlišnú podstatu ako stvorenie. Lebo keď všetko ešte len vznikalo, Slovo už bolo. Ono samo sa nedá zahrnúť do času ani do stvorenia, ale vznáša sa ponad čas a stvorenie. Čas a stvorenie má v skutočnosti počiatok cez Slovo. Je potom nevyvrátiteľné, že čo nie je časné, musí byť večné. A to, čo nemá žiaden počiatok, nemôže byť pominuteľné. A to, čo nie je stvorené, musí byť Boh. Lebo okrem Boha a stvorenia nič iné neexistuje.

St. Louis ed., 11:154 – 156.

On môže použiť kohokoľvek - 23. apríl

Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ (Fil 1:21)

Helen Kellerová, ktorá je klasickým príkladom vyrovnania sa so životnými hendikepmi, povedala: „Ďakujem Bohu za svoje hendikepy, pretože skrze nich som našla seba, svoju prácu a Boha.“ Niektorí ľudia sa so svojimi obmedzeniami utápajú v žiali a sebaľútosti, a tak obmedzujú svoju použiteľnosť na službu ľudstvu a Bohu. Apoštol Pavel poznal utrpenie. No využíval svoju slabosť na Božiu slávu a nedovolil, aby slabosti využívali jeho. Premenil každú príležitosť, dokonca aj svoju smrť, na oslavu svojho Pána. Bez ohľadu na to, akým smerom sa uberal jeho život, vždy bol nad tým a tieto situácie použil na to, aby oslávil svojho Spasiteľa.

Modlitba dňa

Aj moje hendikepy môžeš použiť, Pane Ježiši. Pomôž mi povzniesť sa nad ne na Tvoju slávu rovnako ako apoštol Pavol.

Billy Graham Evangelistic Association

Život upriamený na cieľ! - 22. apríl

Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12)

Pavol hovorí, že bojujeme proti mocnostiam zla. Ako keby chcel povedať: „Ak chceš naozaj žiť podľa smerníc, ktoré som ti v tomto liste dal, musíš bojovať proti silám, ktoré sa snažia zabrániť, aby si putoval po Božej ceste.“ Pavol nás upozorňuje na duchovný boj, ktorý je súčasťou života. Kým žijeme vo viere a vo svetle, sme v boji. Nezabúdajme aj, že je to boj proti mocnému nepriateľovi. Tento boj nesmieme bojovať z vlastnej sily, pretože tu nejde o boj proti ľudským nepriateľom, ale proti zlým duchom v nebesiach. Pamätaj na slová vo vyznaní viery! Proklamuj vyznanie viery pre seba nahlas a pamätaj na to, že vyznanie viery nie je rituál alebo tradícia, ale že je to večná pravda, ktorú vyznávame. Keď vyznávame svoju vieru, v duchovnom svete sa dejú veci!

V prvom rade si musíš uvedomiť, aký silný a ľstivý je tvoj nepriateľ. Musíš si aj uvedomiť, že skutočne potrebuješ výzbroj, ktorú ti Boh z milosti dáva ako dar. Musíš Mu dovoliť, aby ťa do výzbroje obliekol – to je tvoja jediná nádej. Len Božia výzbroj dokáže odhaliť diablove zvody, klamstvo a jeho ľstivé útoky. Moc, ktorá je v Kristovi, môže byť tvojou silou, ak dovolíš, aby v tebe pôsobil sám Boh.

Všimni si, že prvá vec, o ktorej Pavol hovorí, je opasok pravdy. Pravda je na prvom mieste! Záleží len na nás, či sa ňou opášeme. Pamätaj si, že Ježiš hovorí: „Ja som pravda!“

Zapnúť si opasok znamená pripraviť sa do boja. Opasok pravdy si dostal, ale ty si ho musíš opásať sám! Pamätaj si, že opasok drží zvyšok zbroje pohromade!

Keď Pavol hovorí o celej výzbroji Božej, hovorí, že nadovšetko si vezmite štít viery.

Máme teda štít viery, ale tento Boží dar nám nepomôže, keď si ho z vlastnej pohodlnosti alebo ľahostajnosti nevezmeme. Aké praktické dôsledky má teda pre teba štít viery? Veríš vo svedectvo Písma, že existuje štít viery, ktorý dokáže uhasiť ohnivé šípy zla? Pre svoj život tento štít veľmi potrebuješ.

Viera je z kázania, no nie z hocijakého. Je z kázania v moci Božieho slova. Jednoducho ide o priľnutie k Ježišovi! Dať dôraz na čas s Ježišom. Vždy budú stovky a tisíce vecí, ktoré nám budú brániť alebo nás budú odvádzať od života, v ktorom jasne kráčame za svojím cieľom.

Ježiš Kristus vstal na tretí deň po ukrižovaní z mŕtvych. Počas 40 dní sa ukazoval učeníkom, vyučoval ich a potom vystúpil na nebo k svojmu Otcovi. Na Letnice sa však vrátil späť.

Tentokrát nie preto, aby bol prítomný v tele. Na Letnice prišiel preto, aby dal svojho Ducha, a týmto spôsobom bol prítomný. Učeníkom dal podiel na svojej Božskej prirodzenosti, pretože odteraz sú to učeníci, ktorí sú Kristovým telom tu, na zemi.

Táto Kristova prítomnosť, Kristovo telo, ktoré nazývame cirkvou, je nástrojom, skrze ktorý Boh ukazuje svoju prítomnosť vo svete hriechu a smrti. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrzenás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2K 5,20)

Anglický spisovateľ Chesterton povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, nie je to tak, že neverí ničomu. Verí hocičomu.“ Prázdnota v kultúre bez Boha, nedostatok zmyslu a s ním spojený nepokoj, sú dverami pre diablov návrat, ako o tom hovorí Ježiš: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12,43-45)

Ak je znakom diabla rozdelenie a prázdnota a Ježiš je opakom diabla, čo je potom znakom Ježišovej prítomnosti medzi nami? Rozmýšľajme nad tým!

Vezmime si štít viery. Príslovia hovoria: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4,26) V dánskej Biblii je napísané: „Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu.“

Boh ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. (1Pt 1,8-9)

Je teda potrebné vedieť, ako On žil, aby sme vedeli, ako máme žiť s Ním. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Čítaj každý deň, aby si vedel čoraz viac o tom, aký Ježiš bol, ako sa správal, ako rozmýšľal, aký postoj mal k ľuďom, ktorým sa nedarilo a k tým, ktorí sa v živote dostali na šikmú plochu.

Nie je náhoda, že dvanásť učeníkov sa najprv naučilo spoznávať živú dokonalosť – Ježiša, Božej osoby – predtým, než študovali teologické princípy. Jeden brat povedal: „Pamätaj, že evanjelium nám nie je dané ako niečo, čím sa máme potešiť a zaistiť si odpustenie a oslobodenie od otroctva. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. A predovšetkým nás premieňa!“

Premena nie je výsledkom nášho trápenia, aj keby bolo akokoľvek dobre mienené. Deje sa to vtedy, keď si naplno uvedomíme nádheru úplného odpustenia našich hriechov. Vtedy prichádza sloboda, pokoj a premena.

Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. Boh ťa volá za cieľom. K životu , kde budeš viac závislý na Ňom!

On je prameňom nového života! On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (R 5,10)

Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe. Nie život plný zákona, ale život, ktorý má cieľ v pokoji viery.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Učiaca sa cirkev - 21. apríl

Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42)

Počul som príbeh o pastorovi, ktorý nedostával spätnú väzbu o kázňach, ktoré mal. Po bohoslužbách sa teda postavil do zadnej časti kostola, aby ľuďom podal ruky a čakal, kým o nej niekto niečo nepovie. No nikto nič nepovedal. Napokon prišla žena, ktorá vždy povedala niečo s hlbokou myšlienkou, a tak sa jej spýtal: „Čo si myslíte o mojej dnešnej kázni? Aká bola?“

„Pastor,“ povedala, „vaša kázeň mi pripomenula Boží pokoj a lásku.“

Pastorovi sa uľavilo, keď to počul. „Wau,“ povedal, „toto mi ešte nikto nikdy nepovedal. Povedzte, ako vám môj odkaz pripomenul Boží pokoj a lásku?“

„Nuž, rovnako ako Boží pokoj prekračovala všetko porozumenie. A rovnako ako Božia láska trvala večne.“

Až príliš veľa súčasných kazateľov berie posolstvo v Božom Slove, ktoré mení životy, a je plné moci, a robí z neho niečo nudné a nezaujímavé.

Raná cirkev, cirkev prvého storočia, bola plnou Ducha. Bola silná, zdravá, živá, pulzujúca životom. Táto raná cirkev bola zapálená. Veriaci v nej mali nadšenie. Boli oddaní. Žili s Ježišom Kristom vo vzťahu prvej lásky a ich srdcia horeli – nemali nezaujatý postoj. V tom, čo robili, bolo cítiť duchovný zápal. To, čo bolo kázané z Božieho Slova, aplikovali do svojich životov.

Ako povedal John Stott: „Boží Duch vedie Božích ľudí, aby sa podriadili Božiemu Slovu.“ Verili vo vyučovanie a kázanie z Biblie. To je prvoradou úlohou cirkvi v dnešnej dobe. A pokiaľ si skutočný veriaci, ktorý je naplnený Duchom Svätým, tak Božie Slovo budeš milovať.

https://www.harvest.org

Nie zmeniť stvorenie - 20. apríl

„Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“ Lk 2:20

Toto je tiež dobré a čisté učenie: potom čo boli pastieri ožiarení a prijali správne poznanie o Kristu, neutiekajú sa na púšť ako niektorí mnísi a mníšky do kláštorov. Naopak, zostávajú v svojom povolaní a slúžia ním blížnym. Lebo pravá viera nenabáda nikoho, aby opustil svoje povolanie a zmenil spôsob života, ako to n robia. Myslia si, že nemôžu byť spasení, ak sa nebudú správať inak ako ostatní: ak sa budú obliekať, jesť, piť, vstávať a spať ako iní, bude to obyčajné a neprinesie to žiadnu slávu... Ale Kristus neprišiel, aby zmenil vonkajšok alebo aby zničil, alebo zmenil stvorenie. Preto sa máme obliekať, stravovať, živiť a používať naše telá ako treba a ako sa má. Tak to Boh stvoril a taký je Jeho poriadok; a Kristus ho necháva bezo zmeny. Neprišiel to zmeniť. Ak je potrebné, sami to môžeme zmeniť – oblečieme sa inak, alebo zmeníme svoju stravu, to je jednoduchá a nedôležitá zmena. Na to nepotrebujeme Pána Krista, a určite by sme nemali vyzdvihovať takúto zmenu ako službu Bohu a vyššiu duchovnosť.

Ale skutočná zmena, ktorú Kristus priniesol, je, že sa človek stane iným v srdci... Pastierom ani nenapadlo, že sa má narodiť Kristus, Vykupiteľ sveta. Ale teraz, keď im to anjeli povedali, utekajú do mestečka a hľadajú dieťa. Keď Ho nájdu, rozprávajú o Ňom, potom poďakujú Bohu za túto milosť a zjavenie, a vracajú sa k svojmu stádu. Majú rovnaké šaty i náčinie ako predtým; zostávajú pastiermi a navonok nemenia svoje správanie. To je kresťanské učenie a život! Lebo Kristus neprišiel zmeniť stvorenie až do toho dňa, keď sa má duša stať dokonalou a novou. To sa tu len začína diať prostredníctvom evanjelia. Potom sa zmení aj telo, už nebudeme potrebovať vykurované miestnosti, šaty a podobné veci, ale budeme sa vznášať vo vzduchu ako anjeli a žiariť ako nádherné hviezdy. Vtedy sa zmenia aj všetky vonkajšie veci. Ale do toho dňa zostane všetko stvorenie navonok tak, ako Boh nariadil a nič sa nemá meniť. Nech sa každý podľa toho správa na svojom mieste v živote i povolaní, nech vedie cnostný, spravodlivý a zbožný život, a vie, že vonkajšie veci nie sú prekážkou kresťanskej viery. Kristus sa nepýta, či si muž alebo žena, cisár alebo roľník, starosta alebo správca. Nič na tom nemení a hovorí: „Máte byť poslušní Bohu na svojom mieste a vo svojom postavení a neopúšťať ich.“ To je dôvod, prečo pastieri nerobili nič viac, len oslavovali a chválili Boha. Nepovedali: „Odteraz budem slúžiť Bohu tak, že ujdem do púšte a  nebudem už nič viac robiť vo svete medzi ľuďmi, len slúžiť Bohu kontemplatívnym životom.“ To preto, že to nie je služba Bohu, ale vyhýbanie sa poslušnosti a služba sebe.

Ale služba Bohu je, keď zostávaš na tom mieste v živote, kde ťa Boh postavil, takže muž zostáva mužom, žena ženou, vládca vládcom, mešťan mešťanom. Máš sa naučiť poznať Boha na svojom mieste a tam Ho chváliť; vtedy Mu dobre slúžiš. Lebo Boh nepotrebuje tvoju tvrdú košeľu, tvoj pôst, tvoju kapucňu, On ťa potrebuje v tvojom povolaní a na tvojom mieste poslušného a chváliaceho Jeho Syna. Potom Mu dobre slúžiš.

St. Louis ed., 13.1:82 – 85.