Život služobníka - 17. august

„Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin...“ (1Kr 17:5)

Ako Boží poslovia budeme mnohokrát viesť osamelé životy. „Všetci ma opustili,“ vyhlásil Pavol. Je to cena, ktorú musíme platiť. Evanjelium zahŕňa samotu. Sám však nebudeš, pretože sa o teba postará Duch Boží, podobne ako sa postaral o Eliáša pri potoku Kerít. Pravý posol žije svoj život s bremenom. Ak je Božou nádobou, nesie si v srdci bremeno za duše, ktoré nemôže zdieľať nik iný len ten, kto to pozná z vlastnej skúsenosti.

Modlitba dňa

Keď sa Tvoj Duch postaral o Eliáša, viem, že v službe Tebe nie som sám, všemohúci Bože.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo má kazateľ kázať? - 16. august

„Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.“ Mt 5:1-2

Kazateľ by mal zastávať svoj úrad nie len na verejnosti tak, že všetci ostatní musia byť ticho a nechať ho vystupovať ako toho, kto má na to právo a príkaz od Boha. Ale mal by aj slobodne a suverénne otvoriť svoje ústa. To znamená, že by mal kázať pravdu, a to, čo mu bolo povedané, že má kázať. Nech nie je ticho, ani nemumle. Nech bez strachu vyznáva a hovorí tak, ako to je, na nikoho neberie ohľad a nikoho nešetrí, nech je to ktokoľvek, koho sa jeho slová dotknú. Lebo kazateľa skutočne hatá, keď sa nervózne obzerá a znepokojuje nad tým, čo ľudia chcú alebo nechcú počuť, alebo čo môže pre neho znamenať stratu priazne, škodu alebo nebezpečenstvo. Naopak, ako stojí vysoko na vrchu, na verejnom mieste, a voľne sa rozhliada dookola, tak by mal aj on hovoriť voľne, nikoho sa nebáť, aj keď vidí mnoho ľudí a mnoho hláv. Nech nezaobaľuje pravdu. Nech neberie žiadne ohľady na vznešených a nahnevaných pánov; na peniaze, bohatstvo, česť a moc; ani na hanbu, chudobu a ujmu. Nech nemyslí na nič iné ako na to, aby hovoril to, čo vyžaduje úrad, pre ktorý tam stojí. Lebo Kristus neustanovil kazateľský úrad, aby pomohol niekomu získať peniaze, majetky, priazeň, úctu, priateľstvo alebo nejakú inú výhodu, ale aby rozhlasoval pravdu, karhal, čo je zlé, a vravel, čo je duši na prospech a spasenie. Lebo Božie Slovo nie je dané na to, aby nás naučilo, ako má robiť sluha v domácnosti robiť svoju prácu a zarobiť si na živobytie, ako má richtár spravovať mesto, alebo ako má roľník orať a sušiť seno. V krátkosti, Božie Slovo nám nedáva, ani neukazuje časné dobrá, ktorými sa udržuje život. Lebo toto všetko už vopred každého naučil zdravý rozum. Namiesto toho nás Božie Slovo chce naučiť, ako máme získať ten iný život; a učí ťa, ako žiť a živiť svoje telo, kým trvá tento život, aby si mohol vedieť, kde zostaneš  a budeš žiť, keď bude musieť tento život skončiť. Ak niekto začne kázať o inom živote, ktorý máme hľadať a pre ktorý by sme si nemali myslieť, že zostaneme večne tu, na zemi, iste začnú hádky a spory, pretože svet to neznáša. To je dôvod, prečo kazateľ, ktorý dáva prednosť svojmu bruchu a časnému životu, neobstojí. Iste, on stojí na kazateľnici a tára ďalej a ďalej, ale nekáže pravdu. Neotvorí ústa. Keď ide do tuhého, onemie a líšku nepohryzie. Vidíš, to preto Matúš najprv opísal skutočnosť, že Kristus, ako pravý kazateľ, vystupuje na vrch a slobodne otvára ústa, vyučuje pravdu a karhá falošné kázanie aj falošný život, ako budeme počuť.

St. Louis ed., 7:353-355.

Cieľ svedectva - 15. august

„No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (Rim 5:8)

Keď hovoríš druhým ľuďom o tom, čo pre teba Boh urobil, šíriš svoje svedectvo. Svedectvo je šírenie tvojho príbehu viery. Každý kresťan má svedectvo.

Niektorí kresťania majú dramatické svedectvá, v ktorých rozprávajú o tom, ako boli zachránení od života v drogovej závislosti alebo od zločinu, či ohavných skutkov. Iní kresťania nemajú svedectvá, ktoré sú natoľko dramatické, no sú rovnako významné.

Rád počúvam o tom, ako sa ľudia dostali ku Kristovi, no nemám rád, keď ľudia začnú vyťahovať brutálne detaily svojej minulosti. Poznáme aj svedectvá, v ktorých ľudia hovoria, čoho všetkého sa kvôli Kristovi vzdali. Hovoria veci ako: „Kvôli Ježišovi som sa vdal toho a tamtoho. Toľko som pre Pána obetoval. Všetko som to urobil pre Neho!“

Tvoje svedectvo nie je o tom, čoho si sa kvôli Ježišovi vzdal. Je o tom, čoho sa On vzdal kvôli tebe. Nehovor o tom, čo si urobil pre Ježiša. Hovor o tom, čo Ježiš urobil pre teba. Ježiš je ten, ktorý všetko vykonal. Je to Ježiš, o ktorom kážeme.

Svedectvo, ktoré je dobré a silné, bude vyzdvihovať, čo vykonal Kristus. Pravdou je, že všetci sme boli hriešnici zúfalo oddelení od Boha, plaviaci sa na jednej lodi smerujúcej do pekla. Dostalo sa k nám rovnaké evanjelium a zmenilo nás. To je svedectvo, ktoré máme všetci.

https://www.harvest.org

Ježiš prichádza - 14. august

„To jedno nech vám je však zjavné, milovaní,...  Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2Pt 3:8,9)

Mnoho ľudí si kladie otázku: „Kam smeruje história?“ Dôsledného študenta Biblie to privedie k poznaniu, že Boh ovláda hodiny osudu. Napriek zmätku sveta, Božia všemohúca ruka pracuje a zjavuje svoj nemenný plán a zámer. Ježiš Kristus prichádza na zem znova. Kristus je ten, kto vládne a On rozhodne o výsledku. George Whitefield, skvelý anglický evanjelista, povedal: „Denne očakávam príchod Božieho Syna.“ Bezcieľne však nevysedával a nezaháľal. Obetoval svoj život hlásaniu Kristovho evanjelia.

Modlitba dňa

Otče, zbav ma lenivosti, nech som Tebou povzbudený prinášať Tvoju správu o spáse každému, kto bude počúvať, až do konca svojho života alebo do Tvojho príchodu.

Billy Graham Evangelistic Association

Mocné svedectvo prizerajúcemu sa svetu - 13. august

„Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 1:25)

Za najhoršiu vec, najväčší výsmech a nespravodlivosť, ktorá sa kedy v histórii udiala, považujem moment, keď ukrižovali samotného Ježiša Krista. Čo by mohlo byť horšie? Čo by mohlo byť pre Boha Otca horšie, než pozerať sa z nebies na zem a vidieť Svojho Syna, ktorý Ho miloval z celého srdca, trpieť a umierať pre hriechy sveta? Ako to len Boh mohol dopustiť? Bolo to také strašné.

A predsa Biblia hovorí: „Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho...“ (Iz 53:10) Znamená to, že Bohu sa páčilo pozerať sa na utrpenie Svojho Syna? Určite nie. Boha Otca však tešilo poznanie, že toto utrpenie spôsobí niečo úžasné – spásu pre teba a pre mňa. Tak strašné ako to bolo, to dosiahlo Boží zámer. Z toho najväčieho zla vzišlo to najväčšie dobro. To je spôsob, akým nám Boh preukázal lásku. Ako píše Ján: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Jn 3:16)

Rovnako keď prichádza utrpenie a ty stále chváliš Pána, na neveriacich to robí dojem. Pamätáš si príbeh Pavla a Sílasa, keď boli uväznení za kázanie evanjelia? V Skutkoch apoštolov čítame: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (16:25)

Možno teraz prechádzaš ťažkým obdobím. Možno sa pýtaš: „Prečo, Bože?“

Boh má zámer. On to dopustil. Buď to Boh spôsobil, alebo to dopustil. Vysporiadaj sa s tým najlepšie, ako vieš a snaž sa cez to Bohu priniesť slávu. Je to mocné svedectvo svetu, ktorý Boha nepozná.

https://www.harvest.org

Studňa, v ktorej nie je voda... - 12. august

Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. (Zach 9,11)

Keď človek kope studňu, je to pre to, aby všetci, ktorí okolo nej bývajú, mali dostatok vody. Samotný život závisí od vody. Človek dokáže prežiť dosť dlho bez jedla, ale bez vody je stratený hneď. Takže, keď je studňa prázdna, nemá čo dať.

Človek sa rýchlejšie zamestná tým, čo chutí starej prirodzenosti, než vodou, ktorá dáva život a udržiava vo viere. Pamätáme si Boží výrok v Jeremiášovi: Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. (Jer 2,13)

Vždy, keď čítame Božie slovo, je dôležité nezabudnúť, že cieľom Božieho napomínania je prebudiť svoj ľud, aby si uvedomil, akým bláznovstvom je zavrhnúť Boha. Lebo keď človek zavrhne Boha, rýchlo sa musí utiekať k iným zásobám vody, aby uhasil svoj smäd.

Čo ale má robiť človek, ktorý odmietol Boha, keď chcel uhasiť svoj smäd pri prázdnych studniach, ktoré dušu vyprázdnili a zosmutneli? Keď život viery vyschol, lebo človek opustil Pána a začal sa zaoberať ostatnými vecami? Čo mám robiť, keď zisťujem, že ma hriech oklamal? Keď si uvedomím, že studňa, do ktorej som padol, je tak hlboká, že sa z nej neviem dostať von? Som oklamaný a uväznený. Namiesto šťastia a pokoja je v srdci temnota, život nemá zmysel, budúcnosť je bez nádeje. Studňa, v ktorej sedím uväznený, nemá ani kvapku vody. Čo robiť?

Začni načúvať Bohu! Počúvaj, čo Boh hovorí duši, ktorá spáchala dvojaký hriech: najprv si opustil Pána a potom si použil svoj čas, silu a peniaze, aby si vykopal nefunkčnú studňu. Teraz sedíš v studni, ktorú si si sám vykopal.

Pán hovorí, že ťa vyslobodí zo studne bez vody. On sám príde, aby ťa vyslobodil zo studne, ktorá nepriniesla, čo sľubovala. Studňa, ktorá namiesto toho, aby uhasila tvoj smäd, stala sa ti väzením. Nemôže naplniť tvoje najhlbšie potreby. Len ťa potápa hlbšie a hlbšie do prázdnoty, strachu, pochybností a nepokoja.

Slová v Zachariášovi mi pripomínajú Dávidovo svedectvo, keď Boh zasiahol a zachránil ho z jamy záhuby. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. (Ž 40,2-3)

Dávidova záchrana nespočívala v tom, že by sa sám dal dokopy, začal pracovať a dostal sa z jamy vlastnou silou. Určite to skúsil. Čím viac ale skúšal, tým hlbšie sa potápal. Hriech je ako zradný pohyblivý piesok. Čo teda Dávid spravil?

Obrátil sa k Pánovi a čakal na Neho! Ležal v jame záhuby, v bahne a blate. To znamená, že jeho životná situácia bola úplne beznádejná a kto iný ak nie všemocný Boh mu mohol pomôcť. Snaží sa už dlho a vie, že sám sa z jamy nedostane.

Už len čaká pomoc od milostivého, milosrdného, všemocného, večného Boha. Dávid hovorí: „... túžobne som čakal.“

Kde čakal? Ležal v jame záhuby.

Keď sa zohol, aby sa napil, stál za ním nepriateľ. Postrčil ho a on padol dolu. V tom okamihu si uvedomil: Táto studňa nemá čo sľubuje – je to podvod. Ale už bolo neskoro. Bol už v bahne a blate. Predstavte si, keď si uvedomil, že tam nie je voda, bolo už neskoro.

Drahý priateľ, ak vidíš, že si uviazol a nemôžeš sa pohnúť, ak vidíš, že sa nedokážeš dostať zo studne von, ak vieš, že si uväznený, počúvaj, čo Boh hovorí: „... prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet.“

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3,16)

Nech nad tebou nie je Boží hnev. Povedz ale: „Zhrešil som myšlienkami, slovami a skutkami a viem, že preto nie som hodný tvojej blízkosti, Bože. Modlím sa však: Bože, buď milostivý mne hriešnikovi pre Ježiša Krista. Amen.“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii