„A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou.“ Lk 19:6

Evanjelium nám jasne hovorí, že Zacheus si o sebe veľa nenamýšľal, skôr sa považoval za nehodného, aby k nemu domov zavítal taký veľký, mocný prorok. Za hodných takého hosťa považoval vysokopostavených kňazov v Jeruzaleme a mnohých iných. Ak by ste sa ho spýtali, či by prijal Ježiša vo svojom dome, nepochybne by povedal: „Ach, úbožiak ako ja? Prečo by mal byť taký znamenitý muž mojím hosťom? Ak Ho stretnem, mal by som byť spokojný.“ Preto sa vyšplhal na figovník, aby uvidel Pána, keď mal prechádzať okolo. Ak by ste sa ho však spýtali, či by Ho rád prijal ako hosťa, ak by mal takú možnosť, úprimne by povedal: „Bol by som vďačný, že som dostal takú obrovskú milosť, ak by bol ochotný, ale nezaslúžim si to. Som si istý, že hľadá ľudí, ktorí sú hodnejší než ja.“ Evanjelista jasne vyjadruje pokoru a odpor k sebe samému, keď vyjadruje, ako by s radosťou prijal Pána vo svojom dome. V Jeremiášovi 17: 9-10 je napísané: „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny...“ Zacheus nespoznal pred Bohom svoje spravodlivé srdce, aj keď Kristus ho poznal veľmi dobre a odhalil ho celému svetu: „Kto je ako Hospodin, náš Boh, na nebi, na zemi? On sídli vysoko a hľadí dolu hlboko“ (Ž 113:5-6). Nie je to pre človeka dôvod na radosť, keď ho vlastný pocit viny odsudzuje a celý svet ním opovrhuje?

Boh je Najvyšší, no hľadá v najväčšej hĺbke srdca, dokonca pozná tie najtajnejšie myšlienky a túžby človeka, tak ako to vidíme u Zachea... Kto by neveril, že Ježiša počas Jeho cesty cez Jericho nasledoval obrovský zástup – pravdepodobne niekoľko tisíc ľudí? No aj tak, koho medzi nimi prijal s láskou? Snáď toho, kto kričal najviac? Či toho, čo mal na sebe zlatý a zamatový plášť? Alebo toho, čo mal nádobu naplnenú relikviami? Či tých, ktorí niesli veľké sviece a horiace pochodne? Nie, nepozeral na žiadneho z nich. Namiesto toho pozeral na najopovrhovanejšieho Zachea, ktorý nemal na hlave ruženec a nezdobila ho žiadne biskupská úcta ani autorita. Vo svojom zbožnom, pokornom srdci túžil Zacheus horlivo a neúnavne len vidieť Krista. V Božích očiach to bola jeho relikvia a snehobiela ozdoba. Kristus svojim učeníkom odporúčal najmä túto ozdobu, keď v Matúšovom evanjeliu 10:16 povedal: „Buďte bez falše ako holubice.“       

St. Louis ed., 11:2416 – 2418.

Luther


Prečítané 209 krát

Zdieľajte: