„Ľuďom dobrej vôle.“ Lk 2:14 (v origináli: „ľuďom dobrú vôľu“, pozn. red.)

Anjeli pridávajú tieto slová, akoby chceli povedať: „Chceli by sme, aby si celý svet ctil Boha a nažíval navzájom v pokoji.“ No budú mnohí, ktorí si nebudú vážiť evanjelium, neprijmú tohto Syna, ale budú Ho prenasledovať. Preto nech Boh dá tým, ktorí sú zbožní, spokojné a radostné srdce, nech hovoria: „Mám Spasiteľa; nebeské kráľovstvo je moje; Kristus – Boží Syn – je môj. Preto, aj keď ma niečo zraňuje; aj keď som prenasledovaný; aj keď sa na mňa valí všetko možné nešťastie, pre túto vieru a presvedčenie nebudem netrpezlivý ani nahnevaný, ale budem sa tešiť. Žiaden smútok, žiaľ či prenasledovanie, akokoľvek veľké a ťažké mi nezabráni, ani nepokazí radosť a potešenie, ktoré mám v tomto novonarodenom dieťati.“ Milí anjeli prajú také srdcia všetkým veriacim, aby mohli mať dobrú myseľ v protivenstvách; a keď diabol zúri, oni môžu spievať, veď majú Kristov pokoj a radosť v Ňom, môžu pevne stáť v každom nešťastí, a dokonca posmievať sa diablovi, keď im ubližuje, hovoriac: „Diabol, ak nedokážeš nič viac, len útočiť na moje telo, život a majetok, mal by si radšej prestať, lebo mi nemôžeš ublížiť. Mám večného Spasiteľa, ktorý mi vo večnosti odplatí všetku telesnú ujmu.“

Mt 19,29: „Nikdy nedokážeš urobiť niečo až také zlé, aby si zničil moju radosť, ktorú mám kvôli tomuto dieťatku.“ To je význam slova „eudokia“ v tomto verši: dobré, pokojné, radostné a odvážne srdce, ktoré sa príliš nestrachuje o to, čo sa deje, a hovorí diablovi a svetu: „Nemôžem sa kvôli tebe vzdať svojej radosti; ani sa nebudem báť tvojho hnevu. Rob si, čo chceš; Kristus prináša väčšiu radosť ako žiaľ, čo spôsobuješ ty.“ Drahí anjeli nám svojou piesňou úprimne želajú také srdce. Svet túto pieseň po milých anjeloch neopakuje, svet spieva pieseň svojho boha, diabla. Celá je prevrátená naruby: „Sláva diablovi v pekle, rozbroje na zemi a ľuďom neochotu a mrzutosť.“ Tak totiž vedie diabol svoju nevestu – svet: preklína, berie nadarmo Božie meno, prenasleduje a zavrhuje Božie slovo, následne vytvára nepokoj, spory, nejednotu, vojny, vraždy a riadi veci tak, že nikto nemá ani chvíľu radosť, nikto si nemôže užiť ani hlt jedla bez smútku a strachu. Úbohé sektárske duše tomu napomáhajú ako diablove hlásne trúby, ich falošné učenie hanobí Boha na nebesiach a rúha sa Mu. Ale skutočný harmatanec začne, keď diabol poštve škodlivými myšlienkami proti sebe kniežatá a vládcov, takže verejne sľubujú jeden druhému len to najlepšie, ale za chrbtami si robia to najhoršie. „Presne takto sa mi to páči,“ pospevuje si diabol. Tak sa oslavuje diabol v pekle, keď vznikajú rozbroje na zemi a ľudia majú bojazlivé a zúfalé srdcia... Proti tomu spievajú milí anjeli a prajú nám odvážne srdcia, ktoré vedia byť smelé a vzdorovať, keď sa veci nevyvíjajú priaznivo, aj uprostred všetkých nešťastí a protivenstiev.

St. Louis ed., 13.1:75 – 77.

Luther


Prečítané 434 krát

Zdieľajte: