„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Lk 2:21

Najprv sa opýtajme chytráka – ľudského rozumu: nie je to hlúpe, absurdné, neosožné prikázanie, že Boh žiada obriezku? Nemohol si vybrať nejakú inú časť tela než túto? Ak by sa Abrahám v tomto riadil rozumom, neveril by, že to bol Boh, čo to od neho žiada. Veď obriezka je v našich očiach niečo také bláznivé; len ťažko by mohlo byť niečo ešte bláznivejšie. Na dôvažok, Židia pre obriezku znášali mnoho hanby, celý svet nimi opovrhoval a považoval ju za ohavnosť. Navyše z nej nie je ani žiadny úžitok: čo dobré to prinesie, keď sa telo zmrzačí? Človek sa tým nestane lepším, to závisí od duše. Ale takto to je a má byť so všetkými Božími prikázaniami a skutkami: v našich očiach sú to tie najbláznivejšie, najzahanbujúcejšie a najzbytočnejšie veci, aby spupný rozum, ktorý sa považuje za múdry a inteligentný, zostal v hanbe a slepote, aby podriadil svoje predpoklady a domnienky Bohu, vzdal Mu slávu a veril, že všetko, čo On nariaďuje, je to najpotrebnejšie, najčestnejšie a najmúdrejšie, aj keď to nechápe a myslí si o tom úplne niečo iné. Ak by dal Boh Abrahámovi nejaký znak, ktorý je príjemný, užitočný, múdry, vzbudzujúci úctu podľa predpokladov rozumu, rozum by zostal vo svojej starej koži, neprestal by byť arogantný, zostal by v zabehaných spôsoboch hľadania a obľuby prchavej úcty, prospechu a inteligencie na zemi: takto by stále hlbšie a hlbšie zapúšťal korene v  pominuteľných svetských veciach. Ale keď Boh predkladá rozumu bláznivé, neprospešné a zahanbujúce veci, vytŕha ho z hľadania zisku, cti a múdrosti; a učí ho pozerať sa len na neviditeľnú Božiu múdrosť, úctu a odmenu a radostne znášať nedostatok časnej úcty, prospechu a múdrosti, stať sa kvôli Bohu bláznivým, úbohým, neschopným a opovrhovaným. To je dôvod, prečo Bohu nešlo o obriezku, ale o pokorenie pyšnej prirodzenosti a rozumu. Rovnako máme my v Novej Zmluve krst, keď sa máme ponoriť do vody a veriť, že sme v ňom očistení od hriechu a spasení. Podobne máme veriť, že Kristove telo je v chlebe Večere Pánovej. Podobne máme oslavovať ukrižovaného ako Pána a Boha. Toto všetko presahuje rozum a nesmierne sa mu protiví. Takto idú všetky Božie skutky a slová proti rozumu a rozum proti Bohu, takže na seba narážajú v znamení, ktorému budú odporovať, Lk 2:34. Ľuďom sa zdalo poriadne bláznivé, že Noah staval koráb a povedal, že svet zatopí voda. Akým bláznom bol Lót, keď povedal, že Sodoma a Gomora budú zničené! Mojžiš a Áron boli pred faraónom blázni. Jednoducho, Božie slovo a jeho kazatelia musia byť blázni, ako hovorí sv. Pavol v 1Kor 1:21. A v tom Boh nehľadá nič iné len pokoru človeka, ktorá uväzní rozum, 2Kor 10:5, a podriadi ho Božej pravde. Preto dostal Abrahám bláznivú obriezku, aby pod ňou vzdávali slávu Bohu a aby len On sám bol múdry.

St. Louis ed., 11:284 – 285.

Luther


Prečítané 355 krát

Zdieľajte: