„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Lk 2:21

Prečo Boh neprikázal obrezať prst, dlaň, chodidlo, ucho, oko alebo niečo iné? Vybral si takú časť tela, ktorá nemá v každodennom živote človeka žiadny význam a bola stvorená Bohom na plodenie potomstva. Ak by malo byť odťaté to, čo je zlé, bolo by správne odťať ako prvú ruku alebo jazyk, lebo všetky zlé skutky medzi ľuďmi robia jazyky a ruky. Niektorí vravia, že Boh takto nariadil obriezku, pretože hriešna žiadostivosť sa najviac prejavuje v tejto časti tela, čo je aj dôvod, prečo tu zakúsili Adam a Eva neposlušnosť tela a pokúšali sa zakryť svoju hanbu. To všetko je pravda, ale vidíme tu aj predznamenané, čo stále hovoríme: Boh nezavrhuje, ani nezachraňuje človeka kvôli skutkom, ale skutky kvôli človeku. To je dôvod, prečo našu nedostatočnosť nezapríčiňujú skutky, ale naša prirodzenosť: naša osobnosť, povaha i celá naša bytosť sú skazené v Adamovom páde. Preto žiaden náš skutok nemôže byť dobrý, kým sa nepremení a neobnoví naša prirodzenosť a celá bytosť. Strom nie je dobrý; preto je ovocie zlé. Preto Boh obriezkou všetkých učil, že nikto sa nemôže stať dobrým na základe skutkov alebo zákona a všetky skutky a námaha, aby sme sa stali sa dobrými alebo spasenými, sú márne, kým sa neobnoví prirodzenosť a človek. Pozri, ak by nariadil obrezať ruku alebo jazyk, bolo by to znakom, že chyba sa dá napraviť slovami alebo skutkami; že sa Mu páči prirodzenosť a osoba a nenávidí len slová a skutky. Ale že si vyberá úd, ktorý nemá žiadnu inú úlohu ako to, že prostredníctvom neho vzniká nová bytosť, tým jasne ukazuje, že celá bytosť je vinná; že jej zrod i pôvod sú skazené a hriešne. To je pôvodný hriech alebo prirodzený hriech alebo osobný hriech – ten skutočne hlavný hriech. Ak by tento hriech neexistoval, nebol by ani žiadny konkrétny hriech. Tento hriech nepozostáva zo skutkov ako akýkoľvek iný hriech. Naopak, on je, žije v každom hriechu a spôsobuje všetky hriechy; je to základný hriech. Nehreší len hodinu alebo určitý čas, ale kdekoľvek je človek a akokoľvek dlho žije, je tam prítomný aj tento hriech. Boh hľadí len na tento prirodzený hriech. Nemôže ho odstrániť žiaden zákon ani trest, ani keby existovalo tisíc pekiel. Musí ho vymiesť Božia milosť, keďže ona očisťuje a obnovuje prirodzenosť. Zákon len ukazuje hriech a učí nás ho poznať, ale nemôže nám pomôcť zbaviť sa hriechu. Iba predchádza tomu, aby ruka alebo iná časť tela urobila to, čo je hriešne, no nevie zabrániť, aby bola osoba a prirodzenosť hriešna. Lebo tie od narodenia predchádzajú zákon; sú hriešne ešte skôr, ako im zákon zakáže hrešiť. Tak ako nikto nemá v svojej moci narodiť sa a dostať pozemský život, tak isto nikto nemá v moci byť bez hriechu, ani zbaviť sa ho. Náš Stvoriteľ sám ho musí odstrániť. To je dôvod, prečo nám Boh najprv dáva zákon, cez ktorý človek spozná tento svoj hriech a začne túžiť po milosti; následne nám dáva evanjelium a pomáha nám.

St. Louis ed., 11:286 – 287.

Luther


Prečítané 480 krát

Zdieľajte: