„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mt 3:16-17

Skutočne, je to úžasná, veľká Božia láskavosť a milosť, že sa Boží majestát takto skláňa, dáva nám istotu o Kristovi a nespochybniteľne potvrdzuje záležitosť prostredníctvom prorokov. Stanovil konkrétny čas, krajinu, kmeň, rod, mesto a osobu. Krajina: Chcel, aby sa narodil v židovskej krajine, ako hovorí sám Kristus: „lebo spasenie je zo Židov“ (Jn 4:22). Kmeňom (lebo židovský národ bol rozdelený na 12 kmeňov) bol kmeň Júdu, ako prorokoval patriarcha Jákob v Gn 49:10. Rod: mal prísť z rodu Dávidovho; teda mal byť z jeho krvi a tela. Vyhradil tiež miesto, kde sa mal narodiť, a to v Betleheme, ako je napísané v Mich 5:2 – to uvádza Mt 2:6, keď hovorí: „A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ To nie sú nejasné termíny ale úplná istota; láskavý a milostivý Boh nechce, aby sme zišli z cesty. A teraz, keď je ten správny človek nablízku, ešte Ho označuje, ukazuje na Neho prstom a vraví: „To je On, tu Ho máte.“ Posiela Jána, aby Ho predchádzal ako veľký prorok, ktorý je kvôli takémuto úradu v Písme nazvaný anjelom Božím: „Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou.“ (Mal 3:1, Roháčkov preklad) – sám Kristus v Mt 11:10 vzťahuje tieto slová na Jána, ktorého ľudia pre jeho svätosť považovali za proroka alebo dokonca Krista. Tento veľký človek musel prísť pred Kristom a ukázať na Neho, aby sme si mohli byť istí, v kom má byť naše spasenie. A čo sa stane? Proroci síce predpovedali krajinu, kmeň, rod a mesto, no prichádza aj Ján a robí to ešte jasnejším, aj on ukazuje na toho človeka. Jeho svedectvo bolo nesmierne veľké; ani nemohlo byť väčšie a presnejšie. Veď Ján bol veľmi známy medzi ľudom. Namieril naňho prst a povedal: „Toto je baránok. Toto je ten, kto vám môže pomôcť z hriechu.“ Istejšie to už ani nemôže byť. Boh nám dáva vyvýšeného, výnimočného muža. Tento muž nám pred oči kladie Krista, a robí to tak jednoznačne, že to už istejšie ani nemôže byť. Veď nič nie je jednoznačnejšie ako ukázať na niečo prstom a povedať: „Toto je to.“ Takto uisťoval Ján židov, mnohými slovami im vravel: „To je Baránok. On je Ten, o ktorom som hovoril, že je medzi vami. On je väčší, ako som ja.“ (J 1:26-29) Povedal veľa iných slov, ako ich zaznamenal evanjelista Ján. Lebo, ak by nás takýmto spôsobom neuisťoval, kolísali by sme dopredu a dozadu. Zvlášť Židia si mohli myslieť: Možno sa narodil v inej krajine, na inom mieste, v inom kmeni, rode alebo meste. No teraz prichádza Boh a upriamuje nás na túto osobu, na samotného Krista. A na záver dáva ešte väčšie svedectvo z neba. Nielen, že na Neho ukazuje prstom človeka, ale Boh sám svojím Duchom. A Ten uisťuje všetkých svojím slovom a potvrdzuje z nebies: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto všetko sa udialo, aby sme si uvedomili, že to nie je nejaká maličkosť, ale veľa od toho závisí, preto nás uisťuje prostredníctvom svätých ľudí, Sám, aj svojím Duchom, aby všetky stvorenia museli vyznať, že On je Kristus, a aby sme sa primkli ku Kristu a nevšímali si nikoho iného.

St. Louis ed., 11:2131-2132.

Luther


Prečítané 278 krát

Zdieľajte: