„On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne?“ Mt 3:14

Matúš je jediný evanjelista, ktorý to zapísal. Znie to, akoby Ján spoznal Krista predtým, ako Ho pokrstil. Ale evanjelista Ján píše, že Ján Krista nespoznal; lebo Ján Krstiteľ v Jn 1:30-33 hovorí: „Nepoznal som Ho; dosvedčujem, že ja nie som Kristus; On je Ten, ktorý príde po mne; viem, že mojou úlohou je ohlásiť Ho všetkým ľuďom, ale ja Ho nepoznám. No Ten, ktorý ma poslal kázať, mi dal znamenie: „Na koho uvidíš zostupovať holubicu a na kom spočinie, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým.“ A teraz sa pozrime, čo sa stalo: Ján Ho nepoznal. Určite vedel, že existuje, že je niekde medzi ľuďmi. Ale konkrétnu osobu nepoznal, nemohol povedať: „Toto je On.“ Poznal znamenie a očakával holubicu. Pokrstil mnohých a pri každom bol pozorný. Myslel si v srdci: „Kedy príde? Možno toto je ten pravý.“ Ján určite pokrstil mnoho dobrých ľudí, ale znamenie ešte nedostal. No keď pokrstil Ježiša, udialo sa znamenie: nebo sa otvorilo, zostúpil na Neho Duch v podobe holubice a Otec povedal: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ A to sa stalo po krste.

Ale čo povedať o tom, že sa Ján a Kristus takto vzájomne blokovali? Ján chcel, aby ho pokrstil Kristus, a Kristus žiadal o krst Jána. Spoznal Ho Ján, či nie? Podľa Matúšových slov áno, ale Jánovo evanjelium je proti. Odpoveď: Nemôžeme povedať nič iné ako Ján: Je to pravda, pred krstom Ho nespoznal. Ale mal tušenie, že Kristus nie je obyčajný človek, že stojí pred ním niekto väčší. Zacítil Ho aj v matkinom lone, keď prišla Mária k Alžbete (Lk 1:41). Tušil, no nebol si istý. Kristus sa mu zdal iný ako ostatní ľudia; vyžarovalo z Neho niečo silnejšie. Preto si spravil názor, myslel si, že to bude On: „Je to skvelý človek. Prečo prichádza ku mne?“ Hoci nebol úplne presvedčený, že je to Kristus, považoval Ho za veľkého, odvážneho a Duchom naplneného človeka: zacítil Ducha, pretože z Krista vyžarovala sila. A je pravda, že ak je niekto naplnený Duchom, ľudia okolo neho si myslia, že sa v jeho blízkosti cítia lepšie ako pri iných ľuďoch, Duch sa nevie zatajiť. Z takýchto ľudí prúdi zvláštna sila... Matúšove slová sa vzťahujú na túto Jánovu domnienku, o ktorej uvažoval – akoby Ho spoznal, ale nebol si istý. Lebo ešte nedostal znamenie; ešte nevidel holubicu. Slová evanjelistu Jána sa týkajú znamenia – teda toho, že Krstiteľ nevedel presne, kto je Kristus. Takto musíme zosúladiť tieto dve evanjeliá; inak by si protirečili. Teda, Ján už má svoj názor, skúša Krista a vraví: „Ja by som sa Ti mal dať pokrstiť.“ Týmto spôsobom sa Ján pokoruje a túži sa podriadiť Kristu ako dobrému človeku. A Kristus, zo svojej strany, sa podriaďuje Jánovi. Toto robia aj dobrí kresťania, ako nádherne ukazuje Pavol vo Flp 2:3-4 a Rim 12:10... Dobrý Bože, ako sa títo dobrí muži mohli správať tak pokorne! My, úbohí ľudia, ak máme slovo alebo verš, musíme ho dostať von; nikto ho nechce prenechať inému; jeden chce riadiť druhého; nikto nechce čakať, kým ho Boh vytiahne na popredné miesto.

Pozrite, ako sa pokoruje Kristus, správa sa ako všetci ostatní dovtedy, kým Ho niekto iný – Otec – nepostaví do popredia.

St. Louis ed., 11:2136-2138.

Luther


Prečítané 384 krát

Zdieľajte: