„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mt 3:16-17

Tu máme vyhlásenie a svedectvo Otca aj Ducha z nebies. Tu sa Kristus stáva iným človekom, nie kvôli svojej osobe, ale kvôli Jeho úradu. Pred Jánovým zrakom je oslávený z nebies. Teraz videl Ján znamenie, ktoré mu zasľúbil Otec (Jn 1:34) – Ducha zostupujúceho v podobe holubice. Navyše, počul Otcov hlas. Toto je Spasiteľ, ktorý nás oslobodzuje od hriechu, smrti, diabla a pekla. Naučme sa z toho, ako prichádzať k Bohu. Ak chceš byť milovaným dieťaťom pred Otcom, musíš sa ním stať prostredníctvom Krista, cez milovaného Syna, ktorý sedí Otcovi v lone, na Neho jediného Otec pozerá, bez Neho neprijme nikoho; ak má Otec v niečom zaľúbenie, má ho cez svojho Syna. Preto ak chceš prísť k Otcovi, musíš priľnúť k milovanému Dieťaťu, musíš mu sedieť na chrbte. Lebo Otcov hlas z neba anuluje všetky ľudské nároky: bez ohľadu na to, ako pekne vyzerá dobrota a svätosť, musia preč. Všetko okrem drahého Syna je pred Otcom bezcenné; Otec miluje len Syna. Preto, ak chceš byť milovaný Otcom a vzácny pred Ním, utekaj do Synovho lona; potom sa dostaneš k Otcovi. Podobne hovorí Pavol v Ef 1:5, že sme boli vyvolení, aby si nás skrze Krista adoptoval. Bez Krista sme Božími nepriateľmi. Ale ak sa vierou primkneš ku Kristovi, zostávaš Božím priateľom; stávaš sa aj ty milovaným a vzácnym ako Kristus; a stávaš sa jedno s Otcom a Synom. Ale kde nie je žiadna viera v Krista, je len hnev. Žiadna dobrota, žiadna sila, žiadna slobodná vôľa, nijaké pôsty ani iné skutky nepomôžu. Všetko je stratené. Je to iste výnimočný a silný verš: „Toto je môj milovaný Syn.“ Všetko, čo je napísané v Písme, je zahrnuté a obsiahnuté v tomto jedinom verši, tak ako boli všetky veci dané Kristovi do rúk, priťahajúc všetko spolu, aby sa Mu všetko podriadilo, ako píše Pavol (Ef 1:22, Kol 1:16-17). Lebo Ten, kto hovorí: „Toto je môj milovaný Syn“, zatiaľ čo ukazuje na Krista, a zároveň nemá nikoho iného, koho by mohol menovať alebo ukázať, dáva dostatočne jasne najavo, že nikto iný nie je milovaným Synom. Ale tí, ktorí nie sú milovaným Synom, sú zaiste deťmi nevôle a hnevu. Lebo ak by bolo viac milovaných synov, nie len jeden, nezdôrazňoval a nevyzdvihoval by takto práve Tohto tvrdením: Toto je môj milovaný Syn; nemal by oči upriamené len na tohto Jedného; nepochválil by sa, že nepozná nijakého iného. Lebo tieto slová znejú tak, akoby sa dôkladne poobzeral navôkol, ale okrem tohto Jediného nenašiel nikoho, preto teraz hovorí: On je to. Akoby chcel povedať: „Existuje aspoň Jeden, v ktorom mám zaľúbenie, ktorý je mojím milovaným Synom.“ Ostatní nie sú ako On. No nemali by sme chápať Otcove slová ako dôkaz, že Kristus je pravým Bohom... On by bol a zostal Božím Synom naveky, keďže bol Božím Synom od večnosti, aj keby tieto slová nikdy neboli vyslovené. On nimi nič nezískava ani nestráca. Ale musíme si uvedomiť, že tá slávna chvála a uznanie boli vyslovené pre naše dobro, ako hovorí Jn 12:30.

St. Louis ed., 11:2140-2142.

Luther


Prečítané 359 krát

Zdieľajte: