„Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster – kde bývaš? Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer.“ Jn 1:35-39

Evanjelista Ján tu nehovorí o povolaní apoštolov, ale jednoducho opisuje, ako sa spoznali s Kristom a rozprávali sa, lebo Kristus prišiel k ľuďom ako priateľ. V tom čase Jánovi učeníci dospeli na základe svedectva a kázania ich učiteľa Jána Krstiteľa o Kristu k tomu, že sa im Kristus zapáčil. Oni teda počuli a videli Krista, spoznali a zoznámili sa s Ním. Potom, čo sa s Ním zoznámili a spriatelili, od Neho znova odišli a vrátili sa domov. Ešte sa nestali Kristovými učeníkmi, ani k tomu neboli povolaní. No neskôr prichádza Kristus ku Galilejskému moru, ide okolo a povoláva ich ako svojich apoštolov. Prvýkrát Ho videli pri Jordáne, ale ani im nenapadlo, že sa stanú Jeho učeníkmi. Evanjelista týmito slovami ukazuje, že Kristus Pán zvláštnym spôsobom priťahoval ľudí k sebe a spoznával sa s nimi. A keď Kristus neskôr prichádza ku Galilejskému moru a robí zázraky, napr. premieňa vodu na víno, a poznajú Ho všetci, vtedy vyhľadá Šimona a Ondreja, Jakuba a Jána (Mt 4:18-22). A vtedy začína povolanie. Ale evanjelista Ján teraz o tomto povolaní nehovorí, len o zoznámení, že Kristus bol vľúdny človek, ktorý sa spriatelil s každým, takže sa s Ním ľudia radi rozprávali... Ján Krstiteľ tu smeruje svojich učeníkov na Krista, čo bolo jeho poslaním. Namiesto toho, aby si ich nechal pri sebe, ich takto odovzdáva novému učiteľovi hovoriac: „To je ten Učiteľ; On krstí Duchom Svätým a ohňom.“ Keď to počujú učeníci, ako jednoduchí zbožní ľudia tomu veria a Jánom vyslovené slová: „Tento muž je Baránok a pravý Učiteľ,“ ich pohnú, aby nasledovali Ježiša. Preto títo dvaja učeníci nasledovali Krista na miesto, kde býval... a strávili s Ním deň. Bolo to milé zoznámenie a spriatelenie, že sa chceli sami presvedčiť o svedectve, ktoré o Ňom vyslovil Ján. Ochotne chceli byť pri Ňom, sledovať Ho, počuť Ho rozprávať, hovoriť s Ním. No nezavolal ich. Ani s Ním nestrávili celý deň, veď prišli o desiatej, teda okolo štvrtej poobede. Toľko teda boli s Ním. No evanjelista nenapísal, čo robili, alebo o čom sa rozprávali. Len naznačil, že sa k nim Kristus správal milo, priťahoval ľudí, až mal 12 apoštolov a 72 učeníkov (Lk 10:17). Kristus nezačal svoje kráľovstvo násilím ani zlosťou – o tom snívali židia, že Mesiáš príde ako veľmi mocný vládca. Naopak, On sa pripája k ľuďom veľmi priateľským spôsobom, je vľúdny, prijíma každého, kto k  Nemu príde, rozpráva sa so všetkými a nikoho nevylučuje zo svojej priazne. Tak ho opísal prorok Izaiáš: nebude bojovať, ani sa hádať; nesfúkne tlejúci knôt, ani neodlomí nalomenú trstinu (Iz 42:2-4). 

St. Louis ed., 7:1741-1743.

Luther


Prečítané 409 krát

Zdieľajte: