„Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Mt 5:16

Pozri, ako neúnavne Kristus vyzýva apoštolov. To by nebolo nutné, ak by nehrozilo veľké nebezpečenstvo a núdza. Chce tu povedať: „Ľudia chcú zatemniť vaše svetlo, nechcú ho trpieť. Len tomu odvážne a sebavedomo čeľte, neopovážte sa zaliezť pod nádobu. Len ďalej verne konajte svoju službu a Ja dohliadnem na to, aby ju ľudia neprekazili.“ Lebo toto je isté: Kým kresťanský kazateľ pokračuje v práci a nedbá na odsúdenie a prenasledovanie sveta, musí trvať aj jeho služba. Evanjelium nemôže prestať účinkovať, kým ešte niekto pracuje. Niektorí musia vytrvať až do posledného dňa. Ale keď Kristus hovorí: „aby ľudia videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca v nebi,“ je to v zmysle sv. Matúša, ktorý takto hovorieva o dobrých skutkoch. Lebo on, spolu s ďalšími dvoma evanjelistami Marekom a Lukášom, nezameriava svoje evanjelium na najdôležitejšiu časť Kristovho učenia až tak veľmi ako sv. Ján alebo Pavol. Preto nás tí traja naliehavo vyzývajú robiť dobré skutky. Takto to má byť v kresťanskom kráľovstve: Má sa vyžadovať viera aj skutky, ale každé podľa svojho druhu a významu – viera v Krista má byť najdôležitejším a najvyšším učením; až potom sa majú vyučovať skutky. Keďže evanjelista Ján podrobne a najhorlivejšie učil hlavný bod – a preto je správne pokladaný za najväčšieho a najlepšieho evanjelistu –, Matúš, Marek a Lukáš pokračovali druhou časťou a mocne ju vyučovali, inak by zostala zabudnutá. Preto sú v tejto časti lepší ako Ján, zatiaľ čo Ján je lepší v tej prvej. Ale nesmieš hľadieť na verše a učenie o skutkoch tak, že viera je oddelená od skutkov, ako to sfušovali oni, naši slepí učitelia, ale do viery musíš vždy ťahať skutky – sú jej vyjadrením, majú pôvod vo viere, vracajú sa k nej a kvôli viere sú chválené a nazývané dobrými... Preto keď hovorí: „Aby videli vaše dobré skutky,“ nesmieš tomu rozumieť tak, že sa zmieňuje o prostých bezvýznamných skutkoch, teda o skutkoch bez viery, ale určite hovorí o takých skutkoch, ktoré koná viera, o skutkoch, ktoré sa nedajú robiť bez viery. Lebo Kristus tu nazýva dobrými skutkami to, že človek žije, snaží sa presadzovať a vyznáva učenie o Kristu a vieru, aj keď kvôli tomu trpí. Lebo hovorí o tých skutkoch, ktorými človek umožní, aby jeho svetlo žiarilo. A „nechať svoje svetlo žiariť“ je pravým poslaním viery a učenia, pomáhame tým iným, aby aj oni prišli k viere. Preto sú to tie najväčšie a najlepšie skutky. Sú to také skutky, po ktorých musí nasledovať, tak ako tu hovorí, oslava a chvála nebeského Otca. Lebo toto učenie a kázeň odstraňuje všetko naše vychvaľovanie sa svätosťou a vraví: „Nie je v nás nič dobré, čím by sme sa mohli chváliť.“ A naopak učí svedomie, v akom je vzťahu k Bohu, ukazuje mu Božiu milosť, láskavosť a celého Krista. To je to, čo znamená správne ukázať a chváliť Boha, to je tiež pravá obeť a bohoslužba. Takéto skutky majú byť prvé a najdôležitejšie; z nich vyplýva život navonok vo vzťahoch k blížnym. Takýto život sa volá skutkami lásky. Tie tiež žiaria, ale nie viac ako ich rozdúchava a napája viera v Krista.

St. Louis ed., 7:418-420.

Luther


Prečítané 656 krát

Zdieľajte: