„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Mt 5:17

Ako Kristus Pán poveril apoštolov poslaním a dôrazne im prikázal, aby ho vykonávali, teraz pokračuje a začína soliť a žiariť, čím im dáva príklad, aby vedeli, čo majú kázať. Kristus sa tu pustil do oboch – učenia aj života židov, aby ich napomenul a polepšil ich nesprávne názory a skutky. Ako som už povedal, nepripomína to najdôležitejšie – vznešené učenie o viere, ale začína menej významným tak, že správne vysvetľuje a vykladá zákon, ktorý farizeji a zákonníci úplne zastreli a prekrútili. Lebo je nevyhnutné očistiť a napraviť aj učenie o Božích prikázaniach. No táto soľ tak neznesiteľne štípe: kladie na nich ruky, odsudzuje ich a nenechá na nich nič dobré, hoci to boli tí najlepší a najsvätejší ľudia, ktorí denne učili Božie prikázania a každý deň prinášali sväté obety atď., takže nikto ich nemohol pokarhať. Tým, že to spravil, zapríčinil, že oni, istí si sebou, na Neho kričia a obviňujú Ho, že chce zrušiť a zničiť Boží zákon, hoci ho nariadil Boh atď... Preto Kristus vraví: „Nechcem priniesť iný ani nový zákon, len zoberte Písmo, ktoré máte, správne ho vyložte a konajte tak, potom budete vedieť, ako sa má dodržiavať.“ Lebo evanjelium ani Kristovo kázanie neprináša nové učenie, ktoré ruší alebo mení zákon, ale prináša presne to, čo vopred zasľúbili proroci, ako hovorí sv. Pavol v Rim 1:2. Preto aj my dnes preberáme od cirkvi to, čo má – Písmo, krst, sviatosť oltára atď.; netúžime vymyslieť niečo nové či lepšie. Robíme to len preto, aby sa o nich správne kázalo a aby sa správne používali, aby bolo učenie i obyčaje, ktoré sú v rozpore s nimi, odstránené. Sv. Augustín vysvetľuje slovo „naplniť“ dvoma spôsobmi: Po prvé, naplniť zákon znamená doplniť k zákonu to, čo mu chýba. Po druhé to znamená naplniť ho životom a skutkami. Ale to prvé vysvetlenie je nesprávne. Lebo zákon sám osebe je tak bohatý a dokonalý, že sa k nemu nesmie nič pridávať. Lebo aj apoštoli museli overiť evanjelium a kázanie o Kristu Starým zákonom. To preto nikto, dokonca ani Kristus, nedokáže vylepšiť zákon. Lebo čo väčšie by sa dalo urobiť alebo učiť než prvé prikázanie: „milovať budeš Boha celým srdcom atď.“ (5M 6:5) Čo ale Kristus robí, je, že leje svoju milosť a Ducha na zákon a učenie, aby sa zákon zavŕšil a naplnil tak, ako to sám požaduje. Ale to neznamená niečo pridávať k zákonu. O tom tu On teda nehovorí, ale vraví o naplnení zákona, ktoré sa deje vyučovaním. Podobne „rušiť“ tu neznamená konať v rozpore so zákonom, ale zrušiť zákon učením. Preto tu Kristus hovorí to, čo píše aj sv. Pavol: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme“ (Rim 3:31), čím Pavol vraví, že nechce priniesť iné učenie, ako keby to predchádzajúce už neplatilo. Naopak, chce správne kázať a vykladať zákon, ukázať jeho pravú podstatu a význam, aby sa tak mohli naučiť, čo je zákon a čo požaduje; učí proti komentárom farizejov, ktoré povkladali do zákona, a tak vyučovali len škrupinu a obal zákona.

St. Louis ed., 7:421-424.

Luther


Prečítané 752 krát

Zdieľajte: