„Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ Mt 5:23-24

Teraz Kristus hovorí: Ak chceš slúžiť Bohu a priniesť Mu obeť, ale niekoho si urazil, alebo prechovávaš hnev voči svojmu blížnemu, mal by si vedieť, že, v krátkosti: Boh nechce tvoju obeť. Preto ju polož, nechaj všetko tak a najprv choď a zmier sa s bratom. Pod „obeťou“ myslí všetky možné skutky, ktorými slúžiš Bohu alebo Ho chváliš – v tom čase neexistoval lepší spôsob ako obeť –, ale On ju úplne odmieta a prikazuje položiť ju, až kým ti srdce nepovie, že si sa zmieril s blížnym a kým nebudeš mať vo svojom vnútri žiadny hnev. Keď sa toto stane, „Príď,“ hovorí „a prines svoju obeť.“ Kristus to dodáva, aby si ľudia nemysleli, že by takú obeť odmietol, alebo ňou opovrhol. Lebo to nie je zlý skutok, veď to Boh nariadil a prikázal. Ich obete urobilo zlými a pokazilo ich to, že farizeji odmietli a opovrhli dôležitejšími prikázaniami. Inak povedané, zneužili obete proti blížnemu. Ešte horšie je to, že ich prinášali preto, aby boli spasení, na odčinenie hriechov, spoliehali sa na ne a boli si sebou istí pred Bohom, ako bolo povedané inde. Inak je prinášanie obiet správne ako všetky ostatné viditeľné skutky služby Bohu – napr. modlitba a pôst –, nemáme nimi pohŕdať, ani od nich upustiť, ak sa správne chápu a konajú. Teda, ak nie sú robené preto, aby sme si nimi zaslúžili nebo, a ak je srdce zadobre s blížnym, takže sa správne uplatňuje viera aj láska. Ale ak sa modlíš a postíš, zatiaľ čo urážaš svojho blížneho, ohováraš a potupuješ ho, tvoje ústa síce môžu hovoriť sväté slová a neprijímať žiadnu stravu, ale sami sa znečisťujú vyjadreniami o blížnom proti Božiemu príkazu. To preto Boh v Iz 58:3-4 zakazuje taký pôst, ktorý ubližuje telu a vystavuje na obdiv niečiu zbožnosť: „Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách.“ Boh aj učí svoj ľud, ako sa má správne postiť: „Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho...“ (Iz 58:6-7) Tak pochopíte, že Bohu ide najmä o lásku k blížnemu.

St. Louis ed., 7:435-438.

Luther


Prečítané 365 krát

Zdieľajte: