„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol.“ Mt 4:1-2

Toto evanjelium sa dnes číta na začiatku pôstneho obdobia, aby kresťania videli Kristov príklad a aby sa dodržiaval pôst. No to nie je nič iné ako zavádzanie. Po prvé, nikto sa nedokáže riadiť týmto príkladom a vydržať štyridsať dní a nocí bez jedla, ako to dokázal Kristus. Naopak, Kristus nasledoval príklad Mojžiša, ktorý sa tiež štyridsať dní a nocí postil, keď dostal zákon na vrchu Sinaj. Aj preto sa Kristus chcel postiť, keď sa nám chystal priniesť a vyhlásiť nový zákon. Po druhé, náš pôst je pokrivený a ustanovený ľuďmi. Lebo hoci sa Kristus štyridsať dní postil, ani slovkom nám nepovedal, aby sme sa podobne postili. On určite robil mnoho vecí, ktoré od nás nežiada. Mali by sme sa radšej pozrieť na to, čo nám kázal robiť a ostatné nechať tak, keďže máme Jeho slovo. Ale najhoršie na tom je, že sme prijali a vykonávali pôst ako dobrý skutok – nie preto, aby sme premáhali telo, ale ako záslužný čin pred Bohom, aby sme zmyli svoj hriech a získali milosť. To je to, čo spôsobilo, že náš pôst pred Bohom až tak rúhavo a hanebne zapácha, že nijaké opíjanie ani obžerstvo, žiadna nenásytnosť alebo opitosť nikdy nemôžu byť také zlé a odporné. Bolo by lepšie byť opitý deň aj noc, než dodržiavať pôst, aby sme získali zásluhy. Navyše, aj keby bolo všetko správne a pôst by sa konal len na ukázňovanie tela, bolo by to stále celé nazmar a zbytočné, pretože to nie je slobodný pôst, ktorý každý jednotlivec podstupuje dobrovoľne, ale vynútený ľudským príkazom. Nebudem spomínať, akú veľkú ujmu spôsobí taký pôst tehotným  ženám a ich deťom či chorým a neduživým ľuďom. Namiesto svätý by sa mal taký pôst volať diabolský. Preto sa chceme pozorne pozrieť na evanjelium, veď nás na základe Kristovho príkladu učí správne sa postiť.  Písmo nám predstavuje dva druhy správneho pôstu. Po prvé je to pôst, ktorý ľudia dobrovoľne podstupujú, aby držali na uzde svoje telo v Duchu. Sv. Pavol o tom hovorí: „námahách, bdeniach, pôstoch“ (2K 6:5). Druhým je pôst, ktorý človek musí znášať, ale prijíma ho ochotne, je to nedostatok a bieda. O tom hovorí sv. Pavol: „Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní“ (1K 4:11) a Kristus: „Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť“ (Mt 9:15). Tomuto pôstu nás Kristus učí, keď je sám na púšti a nemá čo jesť, ale ochotne znáša tento nedostatok. Dobrovoľný pôst môžeme prestať držať a porušiť ho jedlom. Ale v prípade toho druhého typu pôstu musíme očakávať a dúfať, že ho zmení a poruší Boh sám. Preto je ušľachtilejší ako ten prvý, lebo je spojený s väčšou vierou. To je tiež dôvod, prečo evanjelista uviedol toto evanjelium poznámkou, že Krista viedol na púšť Duch, aby sa postil a bol tam pokúšaný, aby to nikto svojvoľne nenapodobňoval a nespravil z toho zištný, svojhlavý a dobrovoľne zvolený pôst. Namiesto toho by sme mali čakať na Ducha. On nám zošle dosť pôstu i pokušenia.

St. Louis ed., 11:532-534.

Luther


Prečítané 690 krát

Zdieľajte: