„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Mt 4:1-4

Kristus nám tu dobre vykresľuje, ako prebieha pokúšanie a ako ho treba prekonávať. Po prvé, je vyvedený na púšť, teda je opustený Bohom, anjelmi, ľuďmi a všetkými ostatnými stvoreniami. Čo za pokušenie by to bolo, keby by sme neboli opustení a ponechaní sami sa brániť? Veď to zraňuje, keď nemáme žiadnu oporu. Napríklad ak potrebujem jesť, ale nemám žiadne peniaze, žiaden záchytný bod, nič, na čo by som sa mohol spoľahnúť; keď nemám žiadnu pomoc ani radu od druhých. To je to, čo znamená byť vyvedený na púšť a byť opustený. Tam som v tej správnej škole a učím sa o sebe, kto som, aká slabá je moja viera, aká veľká a vzácna musí byť skutočná viera a aká zahanbujúca nevera je hlboko zakorenená v srdciach všetkých ľudí. No ak máš peňaženku, špajzu a stodolu ešte plnú, nie si vyvedený na púšť ani opustený. Preto ani necítiš pokušenie. Po druhé, prichádza diabol a pokúša Krista veľkou starostlivosťou o brucho a nedôverou v Božiu dobrotu, keď vraví: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ akoby chcel povedať: „Naozaj sa spoľahni na Boha a nepeč chlieb. Vlastne, čakaj, že ti do úst budú padať pečené holuby. Teraz povedz, že Tvoj Boh sa o Teba stará – kde je Tvoj nebeský Otec, ktorý sa o Teba stará? Myslím, že Ťa opustil. Jedz a pi svoju vieru. Uvidíme, ako Ťa viera nasýti – keby si tak mohol jesť kamene! Boh s Tebou tak otcovsky zaobchádza, keď Ti neposiela ani kôročku chleba. Necháva Ťa takého chudobného a biedneho. Len ver, že si Jeho Syn a On je Tvoj Otec.“ Diabol naozaj pokúša všetky Božie deti takýmito myšlienkami. Aj Kristus ich určite zažil. Veď nebol kameň ani poleno, hoci bol a zostal čistý a bez hriechu, čo je pre nás nemožné. Kristova odpoveď potvrdzuje, že Ho diabol pokúšal starosťami o brucho alebo nedôverou a chamtivosťou... Kristus chce povedať: „Chceš, aby som sa zameral na samý chlieb, a zaobchádzaš so mnou, ako by som rozmýšľal len o telesnom pokrme.“ Toto pokušenie je dosť bežné, dokonca aj medzi dobrými ľuďmi. Zakúšajú ho najmä tí, ktorí sú chudobní, ktorí majú prázdny dom a dieťa. Preto sv. Pavol hovorí v 1Tim 6:10, že chamtivosť je koreňom všetkého zla. Nemyslíte si, že taká nedôvera, starosti a chamtivosť sú príčinou, že sa ľudia vyhýbajú manželstvu? Prečo ľudia bočia od manželstva a nežijú cudne, ak sa neboja, že by zomreli od hladu alebo treli núdzu? Ale mali by sa mali pozrieť na Kristove skutky a príklad v tomto texte: Znášal nedostatok štyridsať dní a nocí a napokon nezostal opustený, ale postarali sa o Neho anjeli. Po tretie, všimnime si, ako Kristus odolával a prekonával také pokušenie brucha: Keď vidí len kamene a nepožívateľné veci, vytrvá a pridŕža sa Božieho slova. Posilňuje sám seba týmto slovom a udiera ním diabla. Nech sa všetci kresťania odvážne chopia tohto verša, keď trpia nedostatkom, keď sa všetko zmenilo na kamene a keď odvaha mizne. Mali by povedať: „Aj keby bol celý svet plný chleba, aj tak človek nebude žiť chlebom. Pre život človeka je treba viac než chlieb, a síce Božie slovo.“

St. Louis ed., 11:535-537.

Luther


Prečítané 323 krát

Zdieľajte: