„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

V čase, keď som ešte nebol veriaci, ma na kresťanstve veľmi priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, v čase hipisákov a kultúry drog. Všade sme mali symboly mieru a používali sme divné slová. Celé to malo byť o láske a mieri, ale bol to podvod. Žiadna láska ani mier. Rýchlo som pochopil, že šlo o faloš a pokrytectvo.

Keďže som žil v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že hipisácka kultúra by mi mohla pomôcť. Dokonca som sa nejaký čas zaoberal filozofiou. Nehľadal som nejaké pocity či senzácie, hľadal som zmysel života.

Nenašiel som ho, až kým som sa nezačal stretávať s kresťanmi. Mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Stretávali sa na biblických hodinách v areáli našej strednej školy. Vždy som sledoval, ako sa objímajú a hovoria si: „Nech ťa požehná Pán.“

Myslel som si, že to nemôže byť pravda, že nie je možné, aby sa ľudia takto o seba zaujímali a starali. No čím ďalej som ich pozoroval, tým viac ma to vyrušovalo. Kládol som si mnoho otázok. Čo ak majú pravdu a ja sa mýlim? Čo ak je láska medzi nimi skutočná a nič nepredstierajú? Čo ak Boh naozaj žije v ich vnútri? Ak je to pravda, tak som na omyle ja, a teda nemám zodpovedaných mnoho otázok. Preto som musel zistiť, čo hovoria.

Vidia ľudia takúto lásku aj v tvojom živote? Keď ľudia rozličných vekových kategórií a z rôznych sociálnych pozadí či kultúr odsunú nabok všetky rozdiely a stretnú sa, aby spolu uctievali Ježiša Krista, je to mocné svedectvo pre svet, ktorý je dnes rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 784 krát

Zdieľajte: