„Preto sa stal Chebrón dedičným vlastníctvom Kenazovca Káleba, syna Jefunneho, až do dnešného dňa, pretože sa dôsledne pridŕžal Hospodina, Boha Izraela.“ (Joz 14:14)

Kostolné lavice sú dnes plné vlažných kresťanov. Chcú dávať úplné minimum Tomu, kto za nich dal úplne všetko. Poznajú Pána príliš dobre na to, aby boli šťastní v tomto svete, no zároveň milujú svet až príliš na to, aby mohli byť šťastní v Pánovi. Žijú v mizernej krajine nikoho.

V Biblii sa nachádza príbeh o Kálebovi, jednom z nedocenených hrdinov Písma. Duchovne sa nikdy nestratil a celkovo žil svoj život dobre. Bol verný až dokonca.

Po štyridsiatich rokoch putovania pustatinou Káleb, Józua a Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme a rozdeľovali si krajinu. Káleb dávno dostal sľub, že mu bude patriť konkrétny kúsok krajiny. Jeho príbeh zaznamenáva 14. kapitola Knihy Józuovej, kde Káleb žiada to, čo mu bolo sľúbené:

„Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha... Preto mi teraz daj toto pohorie, o ktorom Hospodin hovoril v onen deň.“ (Joz 14:7-8,12)

Ak chceš žiť kresťanský život tak, ako sa má žiť, musíš sa podobne ako Káleb úplne pridŕžať Hospodina, svojho Boha.

Keď som sa stal kresťanom, stretol som mnoho vlažných a polovičatých veriacich, ktorí si chceli užívať vo svete a zároveň byť kresťanmi. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Uvedomoval som si, aké to bolo prázdne a márne.

Vyzývam vás, aby ste nežili polovičatý život. Dôsledne sa pridŕžajte Pána, svojho Boha, ako Káleb.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 430 krát

Zdieľajte: