„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Nikdy sa nemodlíme, aby bol Boh voči nám spravodlivý. Nechceme totiž, aby nám Boh dal to, čo si zaslúžime, teda súd a odsúdenie.  Radšej sa modlíme, aby sa Boh nad nami zľutoval a udelil nám milosť. Zľutovanie znamená, že nedostaneme to, čo si zaslúžime. No a keď nám Boh dáva milosť, dáva nám nezaslúžené požehnanie.

Biblia hovorí: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Typickým príkladom milosti je príbeh márnotratného syna. Tento syn zhrešil a poškvrnil meno svojej rodiny. Keby s ním otec zaobchádzal spravodlivo, dovolil by, aby ho ukrižovali. Bolo by to spravodlivé.

Keby s ním otec zaobchádzal čisto so zľutovaním, dovolil by mu vrátiť sa a stať sa jedným z jeho nájomníkov, presne ako syn žiadal.

No otec mu preukázal milosť. Dal mu priniesť prepychové rúcho a nasadil mu prsteň. Nebola to spravodlivosť a bolo to viac než len zľutovanie. Otec mu preukázal milosť.

Práve Božia milosť udržiavala a posilňovala apoštola Pavla aj napriek tomu, že ho na tele trápil akýsi osteň. Nevieme presne, čo ho trápilo, možno mal nejaký hendikep, možno to boli následky zranenia po kameňovaní alebo stroskotaní lode, ktoré prežil. Nech už to bolo čokoľvek, vieme, že Boha trikrát žiadal, aby to od neho vzal. No Boh mu odpovedal: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ (2Kor 12:9)

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 901 krát

Zdieľajte: