„Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

V tomto živote sme rovnako krehkí hriešnici ako ostatní. Jedinou výnimkou je, že za pomoci Ducha Svätého nedovolíme nášmu telu víťaziť a vyhýbame sa vážnym hriechom. Aj napriek tomu, že kresťania niekedy padajú, neostávajú ležať vo svojich hriechoch, ale vstávajú s úprimným pokáním a vierou prijímajú odpustenie všetkých prečinov. Preto nemôžeme súdiť kresťana podľa jeho vonkajšieho života. Jeho vonkajší život je totiž vo svojej podstate rovnako nečistý a vratký ako život nekresťana. Preto sa kresťania každý deň modlia: „Odpusť nám naše previnenia.“ Ak chceš správne súdiť kresťana, musíš ho súdiť podľa viery. Podľa tela a krvi sme hriešnikmi a zaslúžime si smrť a nešťastie na tejto zemi rovnako (alebo ešte viac) ako ľudia, ktorí nie sú kresťanmi. Už len preto, že zakúšame hriech viac ako svetskí ľudia, ktorí žijú v bezpečí tohto sveta a hriech ich vôbec netrápi. Možno sa pýtaš: „Ako sa môžeme chváliť, že sme svätí a bez hriechu?“ Jednoducho tým, že veríme, že máme odpustené hriechy skrze Krista, ktorý niesol naše hriechy a vstal z mŕtvych, a tým, že o toto odpustenie prosíme. Nik okrem kresťanov to nedokáže. Viera v odpustenie hriechov a prosba o ich odpustenie je prácou Ducha Svätého. Tam, kde chýba Duch Svätý, ľudia napredujú veľmi pomaly. Vidíme to u nepriateľov evanjelia, u pápeža a jeho prívržencov. Sú obrovskými hriešnikmi, no nepociťujú to, a preto nežiadajú o odpustenie. Ak to však jedného dňa pocítia, nebudú schopní vstať, príde len beznádej, a to najmä preto, že nepoznajú obraz Krista, ktorý vstal z mŕtvych a viac v Ňom niet hriechu. No kresťan je v Kristovi natoľko požehnaný, nakoľko dokáže vierou uchopiť tento obraz Krista, ktorý vstal z mŕtvych, a už nie je zakrvavený a zničený, ale nádherný a slávny. Predtým krvavý visel na kríži za naše hriechy, no dnes je krásny a čistý. Žije večne a je nám útechou, v Ňom sa máme radovať a upokojiť. To všetko sa stalo pre naše dobro. Oba výroky sú pravdivé: Podľa viery v Krista sme čistí a svätí, podľa starého Adama sme však nečistí a hriešni. Všetky smeti z nášho života potrebujeme odhodiť v modlitbe Pánovej, a tak sme svätí, hoci sme hriešnici. Vieme totiž, že čokoľvek by nám chýbalo, náš Pán a naša Hlava, Kristus, vstal z mŕtvych, už v Ňom viac niet hriechu ani smrti. Vierou v Neho už nie sú hriech a smrť ani v nás. Avšak tí, ktorí neveria, a teda nemajú Krista, ostávajú navždy hriešnikmi aj napriek dobrým skutkom a bohoslužbám. Neprinášajú žiaden úžitok. Preto by sme mali usilovne rozjímať nad týmto radostným, nádherným a utešujúcim obrazom Veľkej noci. V ňom už totiž niet hriechu ani smrti. Ak ťa však prepadne hriech a svedomie ťa zarmucuje, pretože si urobil to alebo ono, a si slabý vo viere, vráť sa k tomuto obrazu a povedz: „Áno, je pravda, že som hriešnik a že som slabý vo viere. Nemôžem to poprieť. No útechou mi je vedomie, že Kristus vzal môj hriech na seba a odniesol ho. Na Veľkú noc vstal a všetok hriech a trest zaň sa pominuli.“ ... Tí, ktorí takýmto spôsobom dokážu presmerovať diabla k Pánovi Ježišovi, sú uzdravení. Ježiša totiž diabol nikdy nepremôže. Toto je pravdivá doktrína o viere.

St. Louis ed., 13.1:516-519.

Luther


Prečítané 572 krát

Zdieľajte: