Greg Laurie

„Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1. Jn 1:3)

Stalo sa ti už, že počas toho ako si sa s niekým rozprával, si zrazu uprostred konverzácie začul, ako niekto na druhom konci miestnosti spomenul tvoje meno? Všimol si si, ako si náhle začal počúvať?

Keď vyslovíme Božie meno, On počúva. Malachiáš 3:16 hovorí: „Takto sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. On to pozoroval a počul, a pred Ním bola napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Hospodina a ctia si Jeho meno.“

Fráza „On to pozoroval a počul“ by sa dala preložiť takto: „napol uši a sklonil sa, aby mu neušlo ani jediné slovo.“

Pán miluje, keď sa o ňom spoločne rozprávame. Práve to znamená mať spoločenstvo. Skutky 2:42 nám hovoria, že raná cirkev „zotrvávala v apoštolskom učení a v spoločenstve.“ Slovo spoločenstvo pochádza z gréckeho slova koinonia, ktoré môžeme preložiť ako „spoločenstvo“, „partnerstvo“ alebo „priateľstvo“. Dokonca by sme ho mohli preložiť ako „byť veľkorysý“. Slovo koinonia zahŕňa všetky tieto predstavy. Je to oveľa viac ako len socializovať sa. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú, aby rozprávali o Božích veciach.

Niekedy počujem ľudí vysloviť Ježišovo meno ako nadávku. Hovorím im: „Dávajte si pozor. Počúva, keď Jeho meno vyslovíte.“ Ježiš počúva, keď povieme Jeho meno. Dáva pozor. Počúva aj vtedy, keď o ňom hovoria Jeho deti a stretávajú sa v Jeho mene. Miluje, keď sa o Ňom rozprávame. Počúva, keď vyslovíme Jeho meno.

Spoločenstvo znamená modliť sa spolu. Znamená to spoločne slúžiť. Znamená to spolu dávať. Znamená to spolu starnúť. To všetko je súčasťou spoločenstva. Spoločenstvo s Bohom a s Jeho ľuďmi patrí k sebe. A ak sa ocitneš mimo spoločenstva s Bohom, čoskoro sa ocitneš aj mimo spoločenstva s ostatnými veriacimi.  

https://www.harvest.org

„Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42)

Počul som príbeh o pastorovi, ktorý nedostával spätnú väzbu o kázňach, ktoré mal. Po bohoslužbách sa teda postavil do zadnej časti kostola, aby ľuďom podal ruky a čakal, kým o nej niekto niečo nepovie. No nikto nič nepovedal. Napokon prišla žena, ktorá vždy povedala niečo s hlbokou myšlienkou, a tak sa jej spýtal: „Čo si myslíte o mojej dnešnej kázni? Aká bola?“

„Pastor,“ povedala, „vaša kázeň mi pripomenula Boží pokoj a lásku.“

Pastorovi sa uľavilo, keď to počul. „Wau,“ povedal, „toto mi ešte nikto nikdy nepovedal. Povedzte, ako vám môj odkaz pripomenul Boží pokoj a lásku?“

„Nuž, rovnako ako Boží pokoj prekračovala všetko porozumenie. A rovnako ako Božia láska trvala večne.“

Až príliš veľa súčasných kazateľov berie posolstvo v Božom Slove, ktoré mení životy, a je plné moci, a robí z neho niečo nudné a nezaujímavé.

Raná cirkev, cirkev prvého storočia, bola plnou Ducha. Bola silná, zdravá, živá, pulzujúca životom. Táto raná cirkev bola zapálená. Veriaci v nej mali nadšenie. Boli oddaní. Žili s Ježišom Kristom vo vzťahu prvej lásky a ich srdcia horeli – nemali nezaujatý postoj. V tom, čo robili, bolo cítiť duchovný zápal. To, čo bolo kázané z Božieho Slova, aplikovali do svojich životov.

Ako povedal John Stott: „Boží Duch vedie Božích ľudí, aby sa podriadili Božiemu Slovu.“ Verili vo vyučovanie a kázanie z Biblie. To je prvoradou úlohou cirkvi v dnešnej dobe. A pokiaľ si skutočný veriaci, ktorý je naplnený Duchom Svätým, tak Božie Slovo budeš milovať.

https://www.harvest.org

„Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku.“ Žid 3:14 (ekum. preklad)

Známy evanjelista Billy Sunday povedal, že problémom mnohých ľudí je, že zaobchádzajú s hriechom ako s veterníkom, a nie ako so štrkáčom (pozn. prekl. smrteľne jedovatý had).

Videli ste niekedy malé štrkáče? Sú roztomilé. Majú drobné telo, drobný chvost a drobné jedové zuby. Možno by niekto povedal: „Pozri na toho štrkáčika. Je taký milý.“

Poviem vám o nich niečo. Možno sú menšie ako dospelé, ale ich jed je v skutočnosti účinnejší, kvapka po kvapke, ako jed dospelých jedincov. A ak by ťa ten malý štrkáčik pohrýzol, môžeš zomrieť, ak sa dostatočne rýchlo nedostaneš k lekárovi.

Nemýľ sa. Hriech je mocný. Je úskočný. Rafinovaný. A navonok môže vyzerať veľmi príťažlivo. Videl som ľudí, ktorí vedeli viac ako ja, kresťanov, ktorí roky chodili s Pánom a dobre poznali Jeho slovo, spadnúť do hriechu a nechať sa ním podviesť.

Musíme byť veľmi ostražití, hlavne čo sa týka v našich očiach zdanlivo malých hriechov. Niekedy povieme: „Veď to nie je veľký problém. Je to len malý hriech. Určite nenarobí v mojom živote veľkú šarapatu.“ Daj si pozor! Dynamit predávajú v malých baleniach.

List Židom 3:12-14 hovorí: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca.“

Musíme byť opatrní a nenechať svoje srdce zatvrdnúť.

https://www.harvest.org

„Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie.“ Lk 15:13

Uvažoval si niekedy nad tým, či ti Boh odpustí, alebo ešte dá ďalšiu šancu? Možno si myslíš, že si už zašiel priďaleko pre hriechy, ktoré si napáchal.

Ježiš rozprával príbeh o márnotratnom synovi, ktorý ušiel z domu. Vzal peniaze, ktoré dostal ako dedičstvo, a premrhal ich na prostitútky a zábavu. Potom, keď sa mu peniaze minuli, a priatelia ho opustili, márnotratník prišiel k rozumu a vrátil sa domov. Otec ho láskavo privítal a odpustil mu. Ježiš to rozprával preto, aby sme mali predstavu o Bohu. Sme ako ten márnotratný syn, ktorý ušiel od Boha. Ale ak sa odvrátime od hriechu a vrátime sa k Nemu, odpustí nám.

Ale čo ak po niekoľkých mesiacoch doma unavilo márnotratného syna potĺkať sa pri otcovi a povedal: „Znovu odchádzam.“ Povedzme, že by odišiel a urobil to isté, čo predtým, a potom by sa vrátil domov. Myslíš, že by mu otec odpustil aj druhýkrát? Áno. A keby odišiel aj tretí raz a urobil to znovu. Odpustil by mu aj do tretice? Áno. Čo ak by to spravil aj štvrtýkrát? A piatykrát? Odpustil by? Áno, áno a znovu áno.

Podobne sa môžeš pýtať aj ty: „Ak zhreším proti Bohu, odpustí mi? Určite. Čo ak to preženiem viackrát? Aj tak mi odpustí? Áno. Bude odpúšťať znovu, znovu a znovu.

Nezáleží na tom, čo si urobil. Nezáleží na tom, aký hriech si spáchal. Boh čaká pripravený odpustiť ti, ak k Nemu prídeš.

https://www.harvest.org

„Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“ 1Tes 5:9

V nedeľu po vytrhnutí budú v niektorých zboroch bohoslužby ako zvyčajne. Budú rovnaké ako predtým, možno na nich bude trochu viac ľudí.

V 2. a 3. kapitole Zjavenia Jána podáva Ježiš diagnózu cirkvi. Kapitoly 4 a 5 hovoria o cirkvi v Nebi. Ale počnúc 6. kapitolou, ktorá uvádza súženie, tam už o cirkvi nie je žiadna zmienka až po 18. kapitolu. A to preto, že cirkev je mimo planéty Zem – v Božej prítomnosti.

To neznamená, že počas súženia nebudú na zemi kresťania. Keď budú veriaci vytrhnutí, aby boli s Pánom, ľudia uveria. Kristus vezme svoju cirkev, aby bola s Ním predtým, než príde toto obdobie súdu. Peter napísal: „A neodpustil ani starému svetu, ale Nóacha, zvestovateľa spravodlivosti, ochránil ako ôsmeho, keď dopustil potopu na bezbožný svet“ (2Pt 2:5). Peter týmto uisťuje, že Kristus ochráni svoju cirkev pred veľkým súžením.

Je dôležité poznamenať, že nikde v Písme Boh nevylieva hnev na svoj ľud vtedy, keď súdi neveriacich. Svojich vtedy vždy ušetril a zachránil. Dokonca aj počas Paschy ochránil Izraelitov v Egypte, keď krvou baránka natreli veraje dverí. Boh dovolí, aby Jeho ľud prechádzal skúškami. Pôjdeme cez ťažkosti. Ale je rozdiel medzi nimi a obdobím súženia po vytrhnutí.

Áno, niektorí budú vzatí, iní zostanú. Na ktorej strane budeš ty?

https://www.harvest.org

„Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ Mt 24:42

Jedného večera sme so ženou ležali v posteli a rozprávali sa o vytrhnutí.  Hovorili sme o tom, aké úžasné to bude, keď sa po nás Pán vráti. Keď Cathe vravela, že by sa to mohlo stať aj počas spánku, napadla mi záludná myšlienka. Potichu som sa zošmykol z postele na podlahu, trochu sa chichotajúc. Povedala: „Pán po nás príde, to bude úžasné, však Greg?... Greg?“ Načiahla sa a ja som tam nebol. Ležal som na zemi a smial som sa.

Je to úsmevný príbeh, ale tragické je, že to bude skutočný scenár pre mnohých. Jeden bude vzatý a druhý zostane. Ježiš povedal: „Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24:40-42).

Čo sa stane s tebou? Si pripravený na Jeho návrat? List Židom 9:28 hovorí: „Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.“

Tešíš sa na Jeho návrat? Tešiť sa na Kristov príchod znamená žiť v očakávaní tejto udalosti. Znamená to byť pripravený stretnúť sa s Ním. Tiež to znamená, že nebudeš robiť nič, čo by brzdilo tvoj duchovný život. Ak je v tvojom živote niečo, čo by si mal zmeniť, niečo, čo nie je v poriadku pred Bohom, vyzývam ťa, aby si sa tým hneď teraz zaoberal.

https://www.harvest.org

„Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy?“  1Tes 2:19

Smrť dôkladne rozdeľuje, ale Ježiš Kristus dokonale spája. Veriacich, ktorých rozdelila smrť, Ježiš opäť zjednotí. Pri vytrhnutí cirkvi sa kresťania v oblakoch stretnú nielen s Kristom, ale budú znovu aj so svojimi drahými a priateľmi, ktorí už odišli k Pánu. Nie je úžasné to vedieť?

Ak si stratil blízkeho, ktorý bol veriaci, znovu ho uvidíš. Je v tom veľká útecha pre každého, kto stratil niekoho, koho mal rád. V jednom okamihu sa budeš venovať svojmu životu na zemi a v nasledujúcom sa ocitneš v prítomnosti samého Ježiša Krista a tvojich drahých zosnulých. V 2. kapitole 1. listu Tesalonickým apoštol Pavol prezrádza, že sa stretneme nielen s našimi kresťanskými priateľmi a drahými, ale aj s ľuďmi, ktorí uverili v Ježiša prostredníctvom nášho svedectva. Píše: „Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy?“ (1Tes 2:19)

Z toho sa zdá, že každého z nás v nebi obklopí hlúčik tých, ktorým sme pomohli veriť v Ježiša. Vedz, že Boh dáva rast evanjeliu (viď 1K 3:7) a skrze svoju milosť nám dáva možnosť zúčastniť sa toho úžasného procesu – vidieť ľudí prichádzať k viere. A keď sa dostaneme do neba, budeme môcť vidieť, aký dosah mal náš život.

Nenabáda ťa to, aby si sa začal dvojnásobne snažiť pri osobnej evanjelizácii? Nevedie ťa to k tomu, aby si pre Neho niečo urobil?

https://www.harvest.org

„A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.“ Sk 2:47

Ukáž mi zbor, do ktorého neprichádzajú neustále noví veriaci a ja ti ukážem zbor, ktorý stagnuje. Cirkev potrebuje nových veriacich, aby si pripomínala, o čom to celé je. A noví veriaci zas potrebujú cirkev, aby ich upevnila vo viere.

Keď sa dospelí kresťania nachádzajú v blízkosti mladých veriacich a pozorujú, ako po prvýkrát  spoznávajú, čo to znamená poznať Ježiša, môže to oživiť ich vieru. Je to podobné ako rozdiel medzi návštevou Disneylandu v sprievode dospelých a v sprievode detí. Ako dospelí vidíme veci inak. No keď ideme do Disneylandu s deťmi, všetko sa zmení, lebo začneme veci vidieť ich očami.

Biblia nám hovorí, že „dobročinný človek bude bohato nasýtený, kto občerství, bude občerstvený“ (Prís 11:25). Noví veriaci nám môžu dodať nové sily. Do cirkvi prvého storočia neustále prichádzali noví veriaci. Ako čítame v Skutkoch (2:47): „A Pán pridával každý deň tých, ktorí boli zachránení.“

Aká bola len táto cirkev atraktívna pre stratený a prizerajúci sa svet. Títo veriaci sa učili, milovali, starali sa, uctievali a modlili. Starali sa jeden o druhého. A výsledkom bolo, že svet sa prizeral, venoval im pozornosť – a ľudia prichádzali k viere.

Svedčiť, to neznamená len niečo robiť; je to to, kým sme. Ježiš povedal: „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme“ (Sk 1:8).

Cirkev prvého storočia pravidelne rástla, dokonca denno-denne. Evanjelizácia nebola len pravidelná udalosť z času na čas. Zaoberali sa ňou neprestajne. A to by mal robiť každý zbor. Šancu prísť ku Kristovi by sme mali ľuďom poskytovať každý týždeň.  

https://www.harvest.org

„A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“ Iz 6:8

Najvýznamnejším dňom v mojom živote bol deň, keď som prijal Ježiša Krista ako môjho Spasiteľa a Pána. Ten deň zmenil smer môjho života.

Keď som začal chodiť do kostola, bol to pre mňa úplne nový svet. Nič som nevedel o Biblii ani o cirkvi ako takej. Nepoznal som spôsob, akým kresťania premýšľali a usudzovali. No chcel som sa o Pánovi dozvedieť viac. A čo bolo najdôležitejšie, chcel som mať s Bohom vzťah. Nevedel som sa Ho nabažiť.

Mal som priateľa Grega, ktorého som poznal už od základnej školy. Pamätám si, ako som mu po tom ako som sa stal kresťanom, povedal: „Greg, viem, že sa bojíš, že sa zo mňa stane fanatik. No chcem, aby si vedel, že nikdy nebudem jeden z tých kresťanov, ktorí so sebou nosia Biblie, majú na krku krížik a chodia rozprávať o Bohu ľuďom na uliciach a hovoria veci ako: ,Chvála Bohu.‘ Nebudem taký, sľubujem.“ Myslím, že som ho upokojil.

O dva týždne neskôr som naňho narazil na Newportskej pláži. Za tento krátky čas som už vyšiel na ulice a hovoril ľuďom o Pánovi. V ruke som mal Bibliu, na krku zavesený krížik a predtým ako som sa nazdal, som hovoril: „Chvála Bohu!“ Greg pozrel na mňa, ja som pozrel naňho a obaja sme vybuchli smiechom.

Boh ma menil a ja som chcel správou evanjelia zasiahnuť ostatných ľudí. Chcel som, aby ma Boh použil. A udivuje ma, že Stvoriteľ vesmíru, všemohúci Boh, chce pracovať v mojom živote.

To, že nás chce Boh použiť, je tá najväčšia výsada, akú si vieme predstaviť.

https://www.harvest.org

„Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši!“ Zj 22:20

Mnoho ľudí dnes prehlasuje, že sú znovuzrodení. Ešte viac ich tvrdí, že veria v Boha. Ak by si chcel spraviť svojmu vzťahu s Bohom (alebo jeho absencii) lakmusový test, povedzme, čisto teoreticky, že by sme vedeli, že Ježiš Kristus príde presne o 15 minút. Ako by ťa to zasiahlo?

Ak ti poskočí srdce a povieš rovnako ako apoštol Ján: „Príď, Pane Ježiši!“ povedal by som, že tvoj život s Bohom je v poriadku.

No ak ti srdce zastane hrôzou a povieš: „Pätnásť minút? Ešte ma čaká obrovská dávka pokánia,“ povedal by som, že tvoj život s Ním nie je ideálny.

Človek, ktorí kráča s Bohom tak ako by mal, by sa mal vždy tešiť na druhý príchod Pána. Človek, ktorý skutočne pozná Boha, by mal vždy tak trochu smútiť za domovom v nebi. Je to tak v tvojom živote?

Ak by sa Ježiš Kristus vrátil dnes (a môže sa tak stať), bol by si pripravený? Ježiš povedal: „Jeden bude vzatý, druhý ostane“ (Mt 24:40). Keď si Pán príde pre svoju cirkev, niektorí tu ostanú. Čo sa stane s tebou?

Vždy je tu aj možnosť smrti. Nikdy si nemôžeš byť úplne istý. Nikto si nemôže byť istý. Čo ak je toto tvoja posledná možnosť zmieriť sa s Bohom a ty ju necháš prekĺznuť pomedzi prsty, lebo si myslíš, že na to budeš mať čas zajtra a že vždy bude ďalšia príležitosť? To nemôžeš vedieť.

Biblia nám hovorí, že prorok Izaiáš prišiel ku kráľovi Chizkiovi a povedal: „Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive“ (2. Kr 20:1). Si pripravený stretnúť sa s Bohom? Nečakaj. Naprav svoj život už dnes.

https://www.harvest.org