Greg Laurie

„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta.“

Je naozaj zaujímavé, čím sú známe niektoré mestá. Napríklad Rím nazývame aj večné mesto. Paríž poznáme ako mesto svetiel. New York je zas mesto, ktoré nikdy nespí. A Las Vegas dostalo prezývku mesto hriechu.

Nazaret sa v 1. storočí tiež mohol nazývať mestom hriechu. Obsadili ho rímski vojaci a bolo to jedno z miest, ktorým sa maximálne prechádzalo na iné miesto. Nazaret bol známy pre svoj hriech. Niekto ho raz popísal ako kolísku korupcie. Práve preto sa Natanael, keď sa dozvedel, že Ježiš je z Nazareta, pýtal: „Či z Nazareta môže byť niečo dobré?“ (J 1:46)

Predstavte si, že Ježiš by sa narodil dnes. Očakávali by sme, že sa narodí v Jeruzaleme, možno v Ríme, Londýne alebo v Paríži. Čo ak by sa však narodil v Las Vegas? Prišiel k nám Spasiteľ – Ježiš Lasvegaský. Presne tak znelo v 1. storočí meno „Ježiš Nazaretský“.

V tom skazenom meste však žila mladá žena s kráľovskou krvou. Mária bola čistá, hoci žila v nečistom svete. Ukázala nám, že svätým životom sa dá žiť aj na skazenom mieste. Často obviňujeme skazenú kultúru za to, akí sami sme. Pravdou však je, že úlohou Ježišových nasledovníkov, teda našou úlohou, je zasiahnuť a ovplyvniť kultúru.

Mám pre Teba otázku: Si termometer alebo termostat? Termometer je ovplyvnený okolím. V závislosti od teploty buď stúpa, alebo klesá. Termostat však mení svoje okolie. Na rozdiel od termometra reguluje okolité prostredie.

Necháš sa ovplyvniť tým, čo sa okolo teba deje, alebo máš na svoje okolie vplyv? Meníš kultúru, alebo kultúra mení Teba?

https://www.harvest.org

„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Jedno ráno muž kráčal smerom k mestu, keď vtom zbadal Smrť, ktorá kráčala rovnakým smerom. Muž zastavil Smrť a spýtal sa jej: „Kam ideš?“

„Idem pre sto ľudí z toho mesta,“ odpovedala Smrť.

„To je hrozné,“ povedal muž.

„Je to moja úloha.“

A tak muž bežal do mesta, aby všetkých varoval. Keď nastal večer, muž videl Smrť kráčať preč z mesta. Muž k nej pribehol a povedal: „Vravela si, že ideš pre sto ľudí. Prečo ich zomrelo až tisíc?“

„Slovo som dodržala,“ povedala Smrť. „Vzala som len sto ľudí, zvyšných vzala Starosť.“

Taký môže byť aj reálny život. Starosť nás môže jednoducho dostať. Štúdie ukázali, že 75 – 90 % Američanov, ktorí navštívia všeobecného lekára, má problémy súvisiace so stresom a starosťami. A predsa sa väčšina našich starostí nikdy nenaplní. Dr. Walter Calvert vo svojom výskume o starostiach a obavách zistil, že len 8 % starostí a obáv ľudí, ktorí sa výskumu zúčastnili, bolo oprávnených. Zvyšných 92 % obáv bolo imaginárnych, alebo sa nikdy nestali.

Anglické slovo starosť (worry) pochádza z anglosaského slova, ktoré znamenalo „dusiť sa“. Presne to starosti robia – dusia nás.

Biblia hovorí: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:6-7) Uvaliť naňho starosti znamená odhodiť ich. Akoby si niesol nadbytočnú batožinu a Tvoj priateľ by povedal: „Daj, ja ti to ponesiem.“

„Rád,“ odpovedáš. „Ďakujem!“

Presne to v Biblii hovorí Peter. Vezmi svoje starosti a hoď ich Kristovi, pretože On sa o Teba stará.

https://www.harvest.org

„Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33)

História ponúka množstvo príbehov hrdinov viery. Jedným z nich bol aj Polykarp, oddaný kresťan, ktorý žil v čase Rímskej ríše. Cézari si mysleli, že sú bohovia, a preto chceli, aby ich ľudia oslavovali ako bohov. Aj prísahy, ktorými ľudia v tom čase prisahali, v podstate vyhlasovali, že cézar je boh a pán. A hoci to cézarov tešilo, pre kresťanov v danom období to bola veľká dilema, pretože ich Pánom bol Ježiš Kristus.

Jedným z takýchto kresťanov bol aj Polykarp, ktorého zatkli a priviedli do amfiteátra. Rímsky prokonzul mu dal na výber: „Buď potupíš meno Krista a prinesieš obeť cézarovi, alebo zomrieš.“

Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov Mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa teraz mohol rúhať Kráľovi, ktorý ma zachránil?“

Vzali ho teda na hranicu, aby ho upálili, no keď vojak zapálil oheň, plamene mali tvar oblúka a nedotkli sa tela Polykarpa, ktorý chválil Boha. Prebodli ho teda dýkou a jeho krv uhasila oheň.

„Aká tragédia!“ hovoríme si. Ja však nad týmto príbehom vôbec neuvažujem ako nad tragédiou. Každý raz musí zomrieť. Tragédiou by bolo, keby Polykarp zaprel Boha. Tak veľmi sa sústredíme na prítomnosť, na to, čo sa deje tu a teraz, že zabúdame na večnosť.

Možno práve prechádzaš ohňom, nejakou náročnou situáciou. Chcem Ti len pripomenúť, že ak si kresťan, Ježiš Kristus je s Tebou. Nestrácaj nádej. Možno sa Ti zdá, že svetlo na konci tunela je v nedohľadne, ale neboj sa. On je s Tebou a všetkým Ťa prevedie.

https://www.harvest.org

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy.“ 2K 4:17

Aby sme ďakovali, musíme si ako kresťania uvedomiť, že Boh má pod kontrolou všetky okolnosti, ktoré obklopujú náš život, dobré aj zlé.

V 2K 4:17-18 počujeme: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Apoštol Pavol tiež v R 8:38-39 napísal: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Boh ťa miluje a vždy Mu ide o tvoje večné dobro. Boh je múdrejší ako my. A ak nám povie, aby sme niečo nerobili, má na to dobrý dôvod.

No diabol nechce, aby si tomu veril. Bude ti šepkať do ucha: „Boh ťa nenávidí. Chce zruinovať tvoj život. Všetky tie pravidlá v Biblii sú len na to, aby si mal mizerný život. Vy kresťania slúžite tyranskému Bohu, ktorý vám nedopraje žiadnu zábavu.“

To je kopa nezmyslov. Ja som žil ďaleko od Krista. Vyskúšal som tú takzvanú zábavu, čo svet ponúka, a vôbec to nebola zábava. Taktiež som zistil, že život s Kristom je zmysluplný a naplnený.

Musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje a vždy hľadá naše večné dobro, aj keď je to, čím v súčasnosti prechádzame, ťažké.

https://www.harvest.org

„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Kol 3:17

V roku 1789 vyhlásil prezident George Washington prvý národný deň vďakyvzdania, keď vyhlásil „celoštátny deň vďaky a modlitieb, ktorý sa má sláviť tak, že s vďačným srdcom odpovieme na mnohé znamenia priazne všemocného Boha.“

V dnešnej dobe môže byť veľmi ľahké zabudnúť počas hodovania na Toho, koho oslavujeme počas vďakyvzdania. A niekedy celkom zabudneme poďakovať. Možno povieš: „No, nemám veľmi za čo ďakovať. Toho roku necítim práve vďačnosť.“ Možno máš finančné ťažkosti, zdravotné problémy alebo konflikt v rodine.

Ale možno potrebujeme iný uhol pohľadu. Hlavný dôvod, prečo Boh umiestnil nás, ľudské bytosti, na túto zem, bol, aby sme Ho oslavovali a vzdávali Mu vďaku. Biblia nám to hovorí znovu a znovu. Ž 107:1 hovorí: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Kol 3:17 hovorí: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ V Žid 13:15 sa píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“

Áno, chvála i uctievanie môže byť niekedy obetou, pretože sa nám to nechce. A môže to byť preto, že sme skľúčení, alebo máme zlú náladu, alebo sa nám až tak dobre nedarí. Možno nás postretla núdza alebo tragédia a my nemáme chuť chváliť Boha. Ale Biblia nehovorí: ďakuj Bohu, pretože sa cítiš fajn. Skôr hovorí: „Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý!“ Potrebujeme správny uhol pohľadu.  

https://www.harvest.org

„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ 1Tes 5:18

Duchovný v nemocnici si zapísal 2 000 pacientov, ktorých poznal, boli bezpochyby vo veľmi vážnom stave a prejavovali známky pokánia. Udáva, že z tých, ktorí vyzdraveli, len u dvoch pozoroval po zotavení to, čo on považoval za výrazné zmeny v duchovnom živote. Inými slovami, keď si mysleli, že zomierajú, chceli, aby im Boh pomohol. Ale keď vyzdraveli, zabudli na Neho. Ďalej žili tak, ako chceli.

Až príliš často prosíme Boha o pomoc, no keď nám ju poskytne, neprejavíme Mu žiadnu vďaku. Čo by si si myslel o človeku, ktorý stále žiada prostriedky a služby a nikdy nemá čas sa poďakovať? (Myslím, že ich voláme deti.)

Jedna vec je poďakovať, keď je všetko v poriadku, ale my môžeme ďakovať, aj keď je nám ťažko. Premýšľaj o Dávidovi a nádherných žalmoch, ktoré zložil. Jedným z mojich najobľúbenejších je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v. 4-5)

Môžeme si myslieť, že Dávid napísal tieto slová, keď oddychoval počas nádherného slnečného dňa. Ale v skutočnosti napísal Žalm 63 v pustatine na úteku pred synom Absolónom, ktorý chcel získať jeho trón. Uprostred útrap a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú...“

Môžeme chváliť Pána, keď sa máme dobre, ale môžeme Ho chváliť, aj keď sa máme zle. Vzdávaš Mu chválu, ktorá Mu patrí?  

https://www.harvest.org

„Dobre ste bežali! Kto vám zabránil naďalej poslúchať pravdu?“ (Gal 5:7)

Nemám rád nadnesené biografie, čo znejú ako nejaká reklama, keď opisujú príbeh človeka, ktorý nikdy nespravil žiadnu chybu. Oveľa radšej čítam biografie, ktoré hovoria o silných aj slabých stránkach, o rôznych úchylkách či nedokonalostiach danej osoby. Nedokážem sa stotožniť s dokonalou osobou, pretože sám nie som dokonalý.

Jednou z vecí, ktorú si na Biblii cením, je jej úprimnosť. Opisuje hrdinov i zbabelcov, všetkých. Obsahuje mnoho príbehov o ľuďoch, ktorí boli na začiatku duchovne silní a neskôr začali upadať. Mnoho biblických postáv malo obrovský potenciál, no potom padli a úplne vyhoreli.

Ako prvý mi napadá Saul, prvý izraelský kráľ. Zdalo sa, že má samé skvelé vlastnosti. Bol charizmatický, krásny, vysoký, bystrý. Istým spôsobom bol pokorný a nenamýšľal si o sebe priveľa. Čo je však najdôležitejšie, zostúpil naňho Boží Duch a pomazal ho za knieža.

Keď sa stal kráľom Izraela, všetko sa vyvíjalo dobre a pomerne rýchlo. No Saul prepadol pýche, paranoji a závisti. Úplne ho pohltili a jeho predčasný koniec prišiel na bojisku.

Saul si v podstate sám napísal epitaf, keď povedal: „Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil.“ (1Sam 26:21) Mal pravdu. Odhodil všetko vzácne, čo mal.

Ak chceš skončiť dobre, záleží len na jednom – na Tebe. Čo chceš robiť? Boh túži, aby každý dobehol do cieľa a splnil svoju misiu. Otázka teda znie: chceš to aj ty? Chceš prebehnúť cieľovou čiarou? Ak áno, dokážeš to. Ak nie, neprebehneš ňou. Je to len a len na Tebe.

https://www.harvest.org

„Preto sa stal Chebrón dedičným vlastníctvom Kenazovca Káleba, syna Jefunneho, až do dnešného dňa, pretože sa dôsledne pridŕžal Hospodina, Boha Izraela.“ (Joz 14:14)

Kostolné lavice sú dnes plné vlažných kresťanov. Chcú dávať úplné minimum Tomu, kto za nich dal úplne všetko. Poznajú Pána príliš dobre na to, aby boli šťastní v tomto svete, no zároveň milujú svet až príliš na to, aby mohli byť šťastní v Pánovi. Žijú v mizernej krajine nikoho.

V Biblii sa nachádza príbeh o Kálebovi, jednom z nedocenených hrdinov Písma. Duchovne sa nikdy nestratil a celkovo žil svoj život dobre. Bol verný až dokonca.

Po štyridsiatich rokoch putovania pustatinou Káleb, Józua a Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme a rozdeľovali si krajinu. Káleb dávno dostal sľub, že mu bude patriť konkrétny kúsok krajiny. Jeho príbeh zaznamenáva 14. kapitola Knihy Józuovej, kde Káleb žiada to, čo mu bolo sľúbené:

„Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha... Preto mi teraz daj toto pohorie, o ktorom Hospodin hovoril v onen deň.“ (Joz 14:7-8,12)

Ak chceš žiť kresťanský život tak, ako sa má žiť, musíš sa podobne ako Káleb úplne pridŕžať Hospodina, svojho Boha.

Keď som sa stal kresťanom, stretol som mnoho vlažných a polovičatých veriacich, ktorí si chceli užívať vo svete a zároveň byť kresťanmi. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Uvedomoval som si, aké to bolo prázdne a márne.

Vyzývam vás, aby ste nežili polovičatý život. Dôsledne sa pridŕžajte Pána, svojho Boha, ako Káleb.

https://www.harvest.org

„Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23:26)

Pre mnohých je dnes kríž len ozdobným ornamentom či módnym doplnkom. Na predaj sú zlaté a strieborné krížiky zdobené perlami či diamantmi. No kríž, na ktorom zomrel Ježiš, nebol módnym doplnkom. Bol to neopracovaný drevený nástroj, ktorý vymysleli Rimania na týranie tých, ktorí na ňom umierali.

Biblia hovorí, že Židia vybrali Šimona Kyrenejského, aby niesol Ježišov kríž. Šimon bol návštevníkom Jeruzalema. Nevieme, prečo sa tam vtedy nachádzal. Možno prišiel sláviť Paschu a možno sa dozvedel o rušnej situácii v meste, tak sa šiel pozrieť, čo sa tam deje. Nech bol dôvod jeho návštevy akýkoľvek, Šimonovi sa dostalo obrovské privilégium v histórii ľudstva.

Aj my dnes máme toto privilégium. Ježiš povedal: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (Lk 9:23) Ježiš aj dnes hľadá ľudí ako Šimon, ktorí zodvihnú kríž a ponesú ho.

Niektorí vravia: „Mojím životným krížom sú moje deti. Ony sú krížom, ktorý musím niesť,“ alebo „Mojím krížom je moje postihnutie.“ Avšak kríž nie je niečo, čo nám spôsobuje problémy. Kríž je pre každého rovnaký. Ľudia, ktorí niesli kríž v 1. storočí v Jeruzaleme, kráčali v ústrety svojej smrti.

Čo teda Ježiš myslel slovami „nech berie svoj kríž deň po deň“? Vziať svoj kríž znamená povýšiť Božiu vôľu nad svoju. Znamená to nechať umrieť svoje ambície, plány, voľby či rozhodnutia. Vziať svoj kríž znamená milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek iné.

https://www.harvest.org

„Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8)

Stovky rokov kresťania diskutujú o predestinácii. Ako si nás Boh vybral? Prečo si nás vybral? Koho si Boh vlastne vybral? Úplne im však uniká dôvod, na čo si nás vybral.

Prečo sa namiesto debát o tom, ako a prečo si Ťa vybral, nesústredíš radšej na úlohu, pre ktorú si Ťa vybral? Ak veríš v Ježiša Krista a nazývaš sa kresťanom, s určitosťou Ti na základe Písma môžem povedať, že si Ťa Pán Boh vyvolil.

A tak prestaň debatovať a radšej sa sústreď na svoju úlohu. Boh si nás vyvolil so zámerom. Čo je tým zámerom? Prinášať duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J  15:8)

A tak otázka, ktorú by sme mali riešiť, znie: „Ako sa Ti darí v prinášaní ovocia?“ Inými slovami, čo robíš pre nebo? Čo robíš pre Božie kráľovstvo, kým si tu na zemi?

Je to naozaj smutné, no mnohí premárnia veľkú časť svojho života tým, že sa ženú za ničotou. Raz som čítal, že priemerný človek strávi 15 rokov života pozeraním televízie. Myslím, že dnes ľudia trávia viac času na internete ako pred telkou. Nechcem povedať, že pozerať televíziu alebo surfovať na internete je vyslovene zlé. Snažím sa povedať, že márniť čas je veľmi jednoduché. A ironicky potom hovoríme: „Ja proste nemám čas na Bibliu. Nestíham sa modliť. Tento týždeň fakt nestihnem ísť do kostola. Som taký zaneprázdnený, mám toho hrozne veľa.“

Využívajme naše životy na Božiu slávu!

https://www.harvest.org