Greg Laurie

„Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.” Jk 1,27

Naša generácia žije v  postmodernej dobe. V cirkvi sa vedie debata, ako zasiahnuť práve túto – postmodernú generáciu. Môj názor na to je: Evanjelium sa nemení. Či je to pre starovekú kultúru, modernú kultúru, postmodernú, predmodernú či post-postmodernú kultúru, evanjelium sa nikdy nezmení. Rovnaké slovo, ktoré Peter kázal ľuďom prvej cirkvi počas Letníc, je relevantné aj pre nás v 21. storočí.

Dnes ľudia hovoria: „Chcem nejako zasiahnuť mojich neveriacich priateľov, takže sa s nimi snažím tráviť čas. Musím byť trochu viac ako oni a zároveň nebyť ,svätejším‘ ako oni.“

Súhlasím. Nemyslím, že by sme mali byť menej zbožní, alebo nebrať ohľad na ľudí, pretože sa o nich chceme zaujímať. No niekedy v našej snahe o vytvorenie nejakého mosta, vytvorenie vzťahu, sa viac podobáme na nich ako oni na nás (Krista). Ťahajú nás viac svojimi cestami ako my ich našimi cestami. Musíme si v tejto oblasti dávať veľký pozor.

Realizácia môže znieť: „Veď Ježiš trávil čas s hriešnikmi, takže aj ja budem tráviť čas s hriešnikmi.“ Ježiš v podstate naozaj netrávil čas s hriešnikmi. Netvrdím, že s nimi nemal kontakt. Mal a nespočetné množstvo. No netrávil čas len s nimi. Veľa času  trávil so svojimi učeníkmi. A keď bol Ježiš v blízkosti hriešnikov, ich životy boli menené.

Vždy musíme privádzať neveriacich k viere a nie po čase zisťovať, že sme vlastne ako oni. Dávaj si pozor na to, aby ťa kompromisy nestiahli dole. Čím viac znižujeme naše štandardy, aby sme zasiahli viac ľudí, tým skôr skončíme pri nezasiahnutí nikoho.

https://www.harvest.org

„A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.” Sk 4,31

Niekedy sa stretnem s tým, že niekto povie: „Potrebujeme ďalšie Letnice.”

Nie.

Prvé (a posledné) Letnice boli viac než dostatočné. Otázka je, či to, čo sa stalo vtedy, sa môže stať aj dnes. Odpoveď je – áno aj nie. Nikde inde v Biblii nečítame o prudkom vetre a jazykoch ohňa. Ale v Skutkoch často čítame o tom, ako Duch Svätý zmocňoval, prehováral a používal veriacich.

Moc daná Duchom Svätým prvej cirkvi počas Letníc je dostupná aj pre súčasnú cirkev 21. storočia. Moc daná im, je tu aj pre nás.

Duch naplňoval členov prvej cirkvi znova a znova a znova. Čítame o tom, ako bol Peter pri Krásnej bráne vedený Duchom a postavil chromého na nohy. Potom ako ho Pán naplnil Duchom a svedčil, že Ježiš je Mesiáš.

Tá istá moc bola v apoštolovi Pavlovi, keď kázal evanjelium vladárovi, a čarodejník mu oponoval. Biblia v Skutkoch apoštolov  trinástej kapitole hovorí, že Pavol plný Ducha Svätého sa  k nemu otočil a vyhrešil ho. To chcelo odvahu od Boha.

Keď veriaci kázali evanjelium a boli požiadaní, aby prestali, modlili sa za viac odvahy, aby v tom pokračovali. V Skutkoch apoštolov (4,31) sa po tejto modlitbe začala triasť budova, v ktorej boli a Duch Svätý ich naplnil a pokračovali v kázaní.

Ak si sa niekedy bál hovoriť o svojej viere, ak ti niekedy niekto oponoval, alebo sa z teba vysmieval, tak si vhodný kandidát na naplnenie Duchom Svätým.

https://www.harvest.org

 „A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.” Ef 5,18

Biblia nám hovorí, aby sme boli naplnení Duchom. No rozmýšľal si niekedy nad tým, čo to vlastne znamená?

Niektorí ľudia to chápu tak, že je potrebné mať emocionálny zážitok. Samozrejme, môže to zahŕňať aj to, no nie zakaždým. Znamená to, že môžeš byť naplnený Duchom a neprežívať nič emocionálne.

No je tu jeden problém: Často potom vidíme, ako sa dejú v cirkvi bizarné veci a sú pripisované práve Duchu Svätému. Ľudia tvrdia, že im Duch hovorí, aby tieto veci robili. Ale nachádzame tieto veci v Biblii? Odpoveď je – nie. Takže pochádzajú tieto veci z Ducha? Nemyslím si.

Tak čo potom znamená „byť naplnení Duchom”? Mohli by sme to prirovnať k šoférovaniu auta. V druhej kapitole Skutkov apoštolov čítame o dni Letníc, príbehu explózie Ducha Svätého, ktorý uviedol cirkev do pohybu. Tak ako, keď sadneš do auta, vložíš kľúč do zapaľovania a posunieš ním, nastane explózia, ktorá naštartuje auto. Potom ho už nemusíš štartovať znova počas šoférovania. Potrebuješ pre štart tú prvú explóziu.

Je úžasné, keď môžeš zažiť aj emocionálnu skúsenosť. Ale musíme pamätať na to, čo hovorí Biblia: „Spravodlivý z viery bude žiť” (Rim 1, 17). Život kresťana je cestou viery, nie cestou pocitov. Emócie prichádzajú a odchádzajú. Ale spravodlivý bude žiť z viery.

https://www.harvest.org

„Ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.” Sk 1,8

Vždy ma zaujímali posledné slová. Vždy som chcel vedieť, aké boli posledné slová, ktoré niekto vyslovil.

Ježiš odchádzal. Dôležitejšie ako Jeho verejné vystupovanie bolo to, že zobral apoštolov na horu v Galiley, kde im dal inštrukcie pre cirkev:

„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.” (Mt 28,18 – 20)

Ako sa z toho mohli vyvliecť? Neboli ešte pripravení na niečo také. Ešte mnohým veciam nerozumeli. Ich viera bola slabá. Zlyhali verejne ako svedkovia a aj súkromne vo viere.

A k tomu Šimon Peter, ich vodca, poprel Krista. Ak Petra vyľakala len otázka jednej ženy, ako mohol ísť do sveta (a aj ostatní)  kázať evanjelium?

Ako? S mocou, ktorú predtým nepoznali. Ktorá má moc zmeniť svet:  „Prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás” ( Sk 1,8).  Je to moc byť svedkom… moc hovoriť o viere… moc, ktorá otočí tvoj svet naruby… moc, do ktorej ťa povolal Kristus.

Rovnaká moc, ktorá zostúpila na apoštolov počas Letníc, je tu aj dnes pre nás. Biblia nám zasľúbila moc pre každého veriaceho, ktorý si ju bude pýtať od Pána, aby mohol vydávať svedectvo.

https://www.harvest.org

„Po svojom umučení sa prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom.“ Sk 1,3

Už si na tebe niekedy išiel niekto „ oči vyočiť?“ Alebo inak. Máš matku? Ak áno, tak potom vieš, aké to je, keď na teba niekto uprene pozerá. To robili učeníci po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Skutky 1,3 nám hovoria, že Ježiš „sa prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im (apoštolom) štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom.”  Slovo, ktoré tu Lukáš použil pri „ukazujúc”,  by mohlo byť parafrázované ako: „učeníci si išli oči vyočiť z toho, čo videli.”

Videli, ako mu vrážali do rúk a nôh klince. Videli, ako mu krv a voda vytryskla z boku. Videli, ako bolo Jeho doráňané a dobité telo zložené z kríža a boli si istí, že už nikdy nebude žiť, nikdy nebude s nimi kráčať či rozprávať. No zrazu tam bol Ježiš opäť. Živý. A neukázal sa len jeden či dva razy; objavoval sa všade. Popravde, na jednej udalosti bol videný päťsto svedkami. Nebola to žiadna masová halucinácia – je to fakt.

Slovo, ktoré Lukáš použil pri písaní o dôkazoch, obsahuje ideu úplného presvedčenia. Hovorí: „Videl som dôkaz. Videl som Ho. Vieme, že je to pravda. Nemôžem to nijako poprieť.“

Ak by to bola len nejaká vymyslená fraška, na ktorej by sa učeníci dohodli, určite by sa niektorý z nich preriekol: „Viete, nie je to pravda, vymysleli sme si to.“ No každý apoštol okrem Jána zomrel smrťou mučeníka. Nikto z nich  to nepoprel, pretože nemohli tvrdiť niečo, čo nebolo pravdou.

Ježiš vstal z mŕtvych a žil. Videli Ho. A to tak veľmi zmenilo ich životy, že museli ísť do sveta a šíriť s ostatnými túto správu.

https://www.harvest.org

Odpovedal im: „Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou.” Sk 1,7

Študujem biblické proroctvá a verím, že druhý príchod Pána Ježiša už môže nastať kedykoľvek. Verím, že sme boli svedkami znamení posledných časov a naplnených proroctiev, napríklad ako aj návrat Židov do ich vlastnej zeme Izrael.

No stretol  som ľudí, ktorí tvrdia, že objavili v Biblii špeciálne kódy, vďaka ktorým zistili presný dátum Ježišovho druhého návratu. Sám Ježiš však povedal: „O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec.” ( Mk 13,32)

Na začiatku knihy Skutky apoštolov, Ježiš je opäť živý a učeníci sa vracajú k starému rozmýšľaniu: „Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?” (Sk 1,6) Ešte stále to nechápali. Z toľkého nadšenia, že Ježiš bol opäť nažive, si povedali: „Dobre, konečne sme späť v starých koľajach. Celé to ukrižovanie bolo divné, no si stále živý, a to je skvelé. A teraz už poďme založiť to kráľovstvo.”  Stále si mysleli, že Ježiš prišiel založiť kráľovstvo na zemi a zničiť vládu Ríma.

Ježiš odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou” (verš 7).  Tým myslel: „Toto nie je vec, ktorá by vás mala teraz trápiť.”

Ježiš im hovoril (a hovorí to aj nám): „Nebuďte ustarostení o to, kedy prídem. Radšej sa sústreďte na to, čo budete robiť, pokým budete čakať na môj príchod. Nech vás netrápi to – kedy. Buďte proste pripravení, pretože udiať sa to môže kedykoľvek.”

Historicky môžeme vidieť, že Rímska ríša sa aj tak rozpadla…  no evanjelium pretrvalo.

https://www.harvest.org

„Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami...“ Evanjelium  podľa Lukáša 19:41 – 42

Keď Ježiš slávnostne vstupoval do Jeruzalema, zástupy jasali. Smiali sa. Tešili sa. Prežívali úžasný deň. A čo robil Ježiš? Uzrel mesto a plakal nad ním. Bol tu zástup vybičovaný do tranzu, a Ježiš plakal. Zástup sa radoval a Kristus vzlykal.

Prečo Ježiš plakal, keď uvidel Jeruzalem? Keďže bol Bohom a bol vševediaci, vedel, že tento nestály ľud, ktorý teraz kričí: „Hosanna!“ bude čoskoro kričať: „Ukrižuj Ho!“ Vedel, že jeden z Jeho učeníkov, ktorého si vybral – Judáš – Ho zradí. Vedel, že iný učeník – Peter – Ho  zaprie. Vedel, že najvyšší veľkňaz Kaifáš sa spojí s rímskym prefektom Pilátom, čo Mu prinesie smrť. A poznal aj budúcnosť Jeruzalema. Pozeral sa 40 rokov dopredu a videl zničenie mesta, ktoré malo prísť prostredníctvom cisára Tita a jeho rímskych légií.

Ježiš tiež plakal, lebo Jeho pôsobenie sa takmer skončilo. Času bolo málo. Uzdravoval nemocných. Kriesil z mŕtvych. Očisťoval malomocných. Sýtil hladných. Odpúšťal hriechy. A predsa bol zväčša odmietaný. Ján 1:11 hovorí: „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“ A tak plakal. Trhalo Mu to srdce vtedy aj teraz.

Nevera a odmietanie trhajú Božie srdce, pretože On vidí ich dôsledky. No keď sú dvere ľudského srdca zavreté, On odmieta vojsť násilím. Bude len klopať, lebo chce získať pozvanie. Dal nám schopnosť vybrať si. Ale ak si vyberieme zle, pozná následky, ktoré prídu – v tomto aj v budúcom živote. A bolí Ho srdce.

https://www.harvest.org

„Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“  Evanjelium podľa Jána 20:17 (ekum. preklad)

V to ráno vzkriesenia Ježiš nedovolil Márii, aby sa Ho dotkla. V podstate povedal: „Nebude to ďalej tak ako doteraz. Nemôžeš ma držať tak ako dosiaľ. Je to nová zmluva.“

Potom povedal kľúčovú vetu: „Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Ján 20:17). Že Ježiš nazval Boha svojím Otcom, bola jedna vec. Ale On povedal: „Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi...“ Inými slovami: „On je teraz aj vaším Otcom.“

Ak si vyrastal bez otca, Boh môže byť tvojím otcom, ktorého si nikdy nemal. Ježiš nám svojou smrťou na kríži a vzkriesením z mŕtvych otvoril nový vzťah. Už viac nemusíme ísť cez kňaza, keď hľadáme zmierenie našich vín, pretože Ježiš za naše hriechy obetoval dokonalú obeť a ďalšiu už netreba. Dal nám voľný prístup k Bohu Otcovi, ku ktorému môžeme v čase potreby prísť.

Poznáš Boha ako Otca? Alebo ti pripadá ako nejaká vzdialená sila? V tom prípade mám pre teba dobrú správu: Boh nie je len nejaká sila či vzdialená energia niekde vo vesmíre. Je osobou, je starostlivý a miluje ťa. A to je dôvod, prečo poslal Svojho Syna, aby zomrel na kríži namiesto nás.

https://www.harvest.org

„A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne...“ Evanjelium  podľa Marka 16:9

Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol zjaviť po vzkriesení, sa ako prvej zjavil Márii Magdaléne. Je zaujímavé porozmýšľať o tom, pretože medzi Židmi v tom čase nemalo svedectvo ženy veľkú váhu. Niektorí rabíni falošne učili, že je lepšie slová zákona spáliť, ako by ich mala predniesť žena. A predsa si Ježiš ako prvého posla svojho vzkriesenia vybral ženu.

Stojí za to poznamenať, že ženy zostali pri kríži ako posledné a boli prvé pri hrobe. Mária mala odvahu, ktorú mnohí muži pri Ježišovom ukrižovaní nemali. V tom všetkom stála pri Ňom. Biblia hovorí, že po Jeho ukrižovaní sa Mária „dívala, kam Ho položili“ (Marek 15:47). Pozerala sa, ako snímali Jeho ukrižované telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. Mária spolu s ostatnými ženami bola pri hrobe aj veľmi skoro ráno v nedeľu, aby prejavila svoju lásku Ježišovi tým, že Mu pomaže telo voňavými masťami (viď Marek 16:1 – 2). A jej láska bola odmenená. Boh povedal: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom“ (Jeremiáš 29:13).

Boh odmeňuje horlivých ľudí. A tým, ktorí každý deň venujú čas, aby Ho hľadali, čítali Jeho slovo a očakávajú Ho, vyjaví svoju pravdu.

https://www.harvest.org

„Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby... Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti.“ Izaiáš 53:3 – 4

Keď rozmýšľame o Bohu, zvyčajne uvažujeme nad tým, že je spravodlivý, svätý, milujúci a dobrý. Ale mali by sme o Bohu premýšľať ešte aj inak: On je Bohom, ktorý trpel. Nezvykneme si myslieť, že dokonalý Stvoriteľ by okúsil niečo také ľudské, ako je bolesť a utrpenie. Napokon, prečo by niekto trpel, keď nemusí? Ale Boh trpel a trpel oveľa viac, než si ktokoľvek z nás vie vôbec predstaviť. V knihe The Cross of Christ (Kristov kríž) John Stott píše: „Náš Boh je trpiaci Boh.“ A myslím, že má pravdu.

Počúvajte Izaiášov opis toho, čo Ježiš (ktorý bol Bohom) prežíval na Kalvárii:

„Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby... Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ (Izaiáš 53:3 – 5)

„Muž bolestí“. To bol Ježiš. Ale prečo Boh trpel? Pretože miloval a miluje. To znamená, že On tiež vstupuje do nášho utrpenia.

List Židom 2:17 – 18 hovorí: „Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.“ Vo tvojom utrpení dnes nie si sám. Ježiš tým prešiel, bol v tvojej koži a aj práve teraz je tu. Volaj na Neho.

https://www.harvest.org