Greg Laurie

„Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.“ (Dan 12:3)

Na knihe Skutkov apoštolov ma zaujalo to, ako často apoštol Pavol používal svoje svedectvo, keď kázal evanjelium. Keď prehováral ku skupine ľudí, alebo rozprával pred významnými vodcami v Ríme, často rozprával svoj vlastný príbeh.

Každý kresťan má osobné svedectvo. Svedectvo je úžasné práve tým, že je to most, ktorý môžeš vystaviť, aby si šíril evanjelium.

Keď rozprávam svoje svedectvo, často hovorím veci ako: „Takto som sa zvykol pozerať na kresťanov,“ a potom opíšem ako som ich vnímal (čo nebolo vo veľmi dobrom svetle). Možno som povedal: „Takto som rozmýšľal... Taký som bol... Avšak stalo sa mi toto... Tu je to, čo pre mňa urobil Kristus.“

Každý má svedectvo. Pravdaže, svedectvá niektorých kresťanov sú dramatické. No bez ohľadu na to,  či človek prišiel k viere v Krista z najväčšieho bahna, alebo žil pomerne morálny život, výsledok je vždy rovnaký. Všetci sme boli hriešnici oddelení od Boha na ceste do pekla. Kristus však za nás zomrel. Svoju vieru sme vložili v Neho. A bolo nám odpustené.

Každý má svoj príbeh. Akýkoľvek však ten príbeh je, vždy mieri priamo ku krížu. Ježiš za nás zomrel. Zaplatil za naše hriechy. Vstal znova z mŕtvych.  Vieš o tejto správe dosť na to, aby si ju mohol hovoriť ostatným.

Neexistuje dôvod, prečo by ťa Boh nemohol použiť na to, aby nasmeroval iných ku Kristovi. Otázkou je: budeš k dispozícii? Budeš Bohu k dispozícii, aby si mohol byť nástrojom, ktorý si bude používať?

https://www.harvest.org

„... jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ (Jn 9:25)

Pred mnohými rokmi som poznal ženu, ktorá nežila až tak strašne, no počúvala nevšedné svedectvá druhých kresťanov, ktorí mali predtým, než prišli ku Kristovi, všetky možné druhy problémov a otázok. Tá žena mi povedala: „Potrebujem dramatickejšie svedectvo. Chystám sa vrátiť späť do sveta a urobiť jednu z tých vecí, aby som mala lepšie svedectvo.“

Nikdy sa nevrátila.

Niekedy počujeme svedectvá kresťanov, ktorí pochádzajú z extrémneho prostredia a myslíme si: „Tak toto je svedectvo! Kiež by som aj ja mal také.“ Možno to boli drogovo závislí ľudia, alkoholici či členovia gangov alebo ľudia so zlou povesťou. Dostali sa však k viere v Krista a ich životy sa doslova zmenili z večera do rána.

Niekto by si pomyslel: „Môj príbeh je z tých nudnejších. Moje svedectvo je slabé. Stal som sa kresťanom, keď som mal sedem rokov. Bolo to v nedeľnej škole, keď mi moja učiteľka povedala, že Ježiš ma miluje. To nie je veľmi dobré svedectvo.“

Možno sa cítiš rovnako. Možno si si pomyslel: „Neviem o tom, žeby pre mňa Boh urobil nejako veľa.“

Potrebujeme však mať na pamäti jednu jednoduchú vec: Všetci máme vo svojej podstate rovnaké svedectvo. Všetci sme boli hriešnici oddelení od Boha. V jeden deň sme si uvedomili, že potrebujeme Spasiteľa. Odvrátili sme sa od svojho hriechu, vložili sme svoju vieru v Neho a boli sme zmierení s Bohom skrze to, čo pre nás Ježiš vykonal na kríži. Šli sme do pekla, a teraz ideme do neba. To je naše svedectvo.

Každý z nás má iný temperament a uveril iným spôsobom. Keď sa niektorí dostanú ku Kristovi, majú veľké emocionálne zážitky. Iní necítia absolútne nič. Každý má však svedectvo, ktoré je hodné šírenia.

https://www.harvest.org

„No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (Rim 5:8)

Keď hovoríš druhým ľuďom o tom, čo pre teba Boh urobil, šíriš svoje svedectvo. Svedectvo je šírenie tvojho príbehu viery. Každý kresťan má svedectvo.

Niektorí kresťania majú dramatické svedectvá, v ktorých rozprávajú o tom, ako boli zachránení od života v drogovej závislosti alebo od zločinu, či ohavných skutkov. Iní kresťania nemajú svedectvá, ktoré sú natoľko dramatické, no sú rovnako významné.

Rád počúvam o tom, ako sa ľudia dostali ku Kristovi, no nemám rád, keď ľudia začnú vyťahovať brutálne detaily svojej minulosti. Poznáme aj svedectvá, v ktorých ľudia hovoria, čoho všetkého sa kvôli Kristovi vzdali. Hovoria veci ako: „Kvôli Ježišovi som sa vdal toho a tamtoho. Toľko som pre Pána obetoval. Všetko som to urobil pre Neho!“

Tvoje svedectvo nie je o tom, čoho si sa kvôli Ježišovi vzdal. Je o tom, čoho sa On vzdal kvôli tebe. Nehovor o tom, čo si urobil pre Ježiša. Hovor o tom, čo Ježiš urobil pre teba. Ježiš je ten, ktorý všetko vykonal. Je to Ježiš, o ktorom kážeme.

Svedectvo, ktoré je dobré a silné, bude vyzdvihovať, čo vykonal Kristus. Pravdou je, že všetci sme boli hriešnici zúfalo oddelení od Boha, plaviaci sa na jednej lodi smerujúcej do pekla. Dostalo sa k nám rovnaké evanjelium a zmenilo nás. To je svedectvo, ktoré máme všetci.

https://www.harvest.org

„Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 1:25)

Za najhoršiu vec, najväčší výsmech a nespravodlivosť, ktorá sa kedy v histórii udiala, považujem moment, keď ukrižovali samotného Ježiša Krista. Čo by mohlo byť horšie? Čo by mohlo byť pre Boha Otca horšie, než pozerať sa z nebies na zem a vidieť Svojho Syna, ktorý Ho miloval z celého srdca, trpieť a umierať pre hriechy sveta? Ako to len Boh mohol dopustiť? Bolo to také strašné.

A predsa Biblia hovorí: „Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho...“ (Iz 53:10) Znamená to, že Bohu sa páčilo pozerať sa na utrpenie Svojho Syna? Určite nie. Boha Otca však tešilo poznanie, že toto utrpenie spôsobí niečo úžasné – spásu pre teba a pre mňa. Tak strašné ako to bolo, to dosiahlo Boží zámer. Z toho najväčieho zla vzišlo to najväčšie dobro. To je spôsob, akým nám Boh preukázal lásku. Ako píše Ján: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Jn 3:16)

Rovnako keď prichádza utrpenie a ty stále chváliš Pána, na neveriacich to robí dojem. Pamätáš si príbeh Pavla a Sílasa, keď boli uväznení za kázanie evanjelia? V Skutkoch apoštolov čítame: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (16:25)

Možno teraz prechádzaš ťažkým obdobím. Možno sa pýtaš: „Prečo, Bože?“

Boh má zámer. On to dopustil. Buď to Boh spôsobil, alebo to dopustil. Vysporiadaj sa s tým najlepšie, ako vieš a snaž sa cez to Bohu priniesť slávu. Je to mocné svedectvo svetu, ktorý Boha nepozná.

https://www.harvest.org

„Jeho zvestujeme my, napomíname a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi.“ (Kol 1:28)

Ako kresťania sme už počuli o dobre známom Veľkom poverení: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal...“ (Mt 28:19-20).

Niekedy však prepočujeme časť o činení učeníkov. A v prípade, že nerozumiete, čo znamená činiť učeníkov, Ježiš to definoval v Jeho výzve a povolaní, ktoré nám zanechal: „... učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal...“

Dovoľte mi opýtať sa niečo: Čo keby bola celá cirkev práve taká ako ste vy? Čo keby sa každý kresťan správal presne tak ako sa správaš ty? Ako by vyzerali naše chvály? Ako by vyzerali naše modlitebné stretnutia? Koľko ľudí by bolo zasiahnutých evanjeliom Ježiša Krista? Mali by sme nejaké zdroje, ktoré by sme mohli použiť pri šírení evanjelia? Ak by bola celá cirkev presne ako ty, boli by sme biblicky negramotná cirkev, alebo by sme boli cirkev, ktorá je zakorenená a má správne učenie?

Uvádzam to preto, lebo ako kresťan si povolaný k multiplikácii. Mal by si Ježišovi činiť učeníkov. A oni sa budú učiť nasledovaním tvojho príkladu. Možno niekedy cítiš, že v skutočnosti na tom nezáleží. Snažíš sa odovzdávať Božie pravdy ďalším veriacim, no nevieš, kam to povedie. Musíš však byť trpezlivý, pretože úplný vplyv toho, čo si urobil, si nemusíš uvedomiť ešte v tomto živote.

Dnes môžeš ovplyvniť niekoho, kto ovplyvní svoj svet zajtra. Človek, ktorého si zoberieš pod svoje krídla, môže byť ďalší muž či žena, ktorý otrasie týmto svetom. Len buď usilovný v tom, čo ti Boh zveril.

https://www.harvest.org

„Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil.“ (Žid 11:5)

Henoch je jeden z dvoch pomenovaných mužov v Biblii, ktorý nikdy neuzrel smrť. Biblia nám hovorí, že Henoch kráčal s Bohom (pozri 1M 5:22,24). Takisto ale hovorí, že sa mu dostalo osvedčenia (pozri Žid 11:5).

Henoch mal svedectvo. Každý človek má nejaké svedectvo, nejakú povesť. Môže byť dobré. Môže byť zlé. Môže byť obyčajné. Všetci však máme nejaké svedectvo. A prv než by sme mohli pre Boha svedčiť účinne, musíme s Ním kráčať.

Myslím tým, že ak je tvoj život naplnený Ježišom Kristom, potom ti hlásanie evanjelia pôjde celkom ľahko. Nie je to niečo, na čo sa budeš musieť cítiť mentálne pripravený. Skôr je to niečo, čo budeš jednoducho robiť preto, lebo Boh je k tebe neskutočne dobrý.

Keď budeš kráčať s Pánom tak, ako by si mal, zistíš, ako to preniká tvojím život a ovplyvňuje ťa v spôsobe, akým žiješ, v rozhodnutiach, ktoré robíš, v kamarátoch, ktorých si vyberáš a v reči. A bude to pre teba čistý kompliment, keď ti ľudia povedia: „Pozoroval som ťa. Si nejaký iný. Čo ťa motivuje? Prečo si taký, aký si?

Vtedy môžeš zareagovať: „Dovoľ mi povedať ti o svojom vzťahu s Ježišom Kristom.“ Namiesto kázne im povedz svoj príbeh. A ako im budeš hovoriť, čo sa stalo tebe, môžeš premostiť reč od svojho príbehu k Jeho. Môžeš začať osobným svedectvom. Potom im rozpovedz najúžasnejší príbeh, aký bol kedy vyrozprávaný: Ježiš sa narodil, žil dokonalý život, zomrel na kríži a znova vstal z mŕtvych.

Máš príbeh, ktorý môžeš rozprávať.

https://www.harvest.org

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“ (2Kor 4:7)

Už si sa niekedy pokúšal nariadiť deťom nejakú prácu? Možno si ich požiadal, aby vyniesli smeti alebo upratali. No podarilo sa im urobiť ešte väčší neporiadok.

Je oveľa jednoduchšie povedať: „Nechaj tak.  Ja to urobím.“ Prečo teda deti stále žiadaš o pomoc? Je to preto, lebo ich chceš naučiť zodpovednosti. Chceš, aby boli súčasťou procesu. Nežiadaš deti o pomoc, pretože ich potrebuješ. Skutočnosť je taká, že ich nepotrebuješ. Oni potrebujú teba.

Keď sa zastavíš a porozmýšľaš nad celým procesom šírenia evanjelia, možno si lámeš hlavu nad tým, prečo sa vôbec Boh rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. Keby som bol Boh ja, rozhrnul by som oblohu, prestrčil cez ňu tvár a zahlásil by som: „Zdravím, ľudstvo. Ja som Boh, nie vy. Buď vo mňa teraz budete veriť alebo zomriete.“ (Nie ste radi, že nie som Boh?)

Keby som však bol Boh, prinajmenšom by som na kázanie evanjelia povolal armádu anjelov. Nebol by to silný zážitok, keby k tebe prišiel anjel Pánov a hlásal pravdu Ježiša Krista? Nikdy by som však nepoužil ľudí. Nie sú dokonalí. Robia chyby. Sú nedostatoční. Sú nestáli. Niekedy je ich spôsob života v rozpore s ich slovami.

Boh sa však vo svojej veľkej múdrosti rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. V Novej zmluve asi ťažko nájdeš príbeh, v ktorom sa človek dostane k viere bez účasti iného človeka. Áno, bolo to vykonané skrze Ducha Svätého. Boh však pracoval cez človeka, aby niekoho priviedol k viere. A dnes chce Boh rovnakým spôsobom použiť nás.

https://www.harvest.org

„Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal,  že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem.“ (1Kor 15:3)

Niekto sa raz opýtal uznávaného britského kazateľa C. H. Spurgeona, či by vedel zhrnúť svoju kresťanskú vieru do niekoľkých slov. Jeho odpoveď znela: „Áno. Viem vám to povedať v štyroch slovách: Ježiš za mňa zomrel.“

V tom to celé spočíva. Nemusíš byť teológ alebo najväčšia intelektová kapacita všetkých čias. Môžeš však povedať príbeh o tom, čo Ježiš vykonal na kríži, ako na kríži zomrel a vylial za nás svoju krv. V tomto posolstve je sila. Nespočetnekrát som mal možnosť vidieť, ako mení ľudí, pretože je pomazané Bohom. On ho požehnáva. A On ho používa, aby prenikol cez obranu, ktorú si ľudia vystavili.

Dobré zhrnutie evanjelia nám dáva Pavol: „... Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem“ (1Kor 15:3-4).

Evanjelium v kocke je, že Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a na tretí deň vzkriesený.

Apoštol Pavol bol známy svojimi skvelými rečníckymi zručnosťami a pochopením kultúry a jazykov. Ak niekto mohol intelektuálne presvedčiť človeka o platnosti niečoho, bol to apoštol Pavol.

A predsa, keď prišiel rad na kázanie evanjelia, povedal nasledovné: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu;  lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ (1Kor 2:1-2)

V skutočnosti môžeme brániť posolstvu evanjelia tým, že ho skomplikujeme. Je to však práve to jednoduché, mocné, ale hlboké posolstvo, ktoré dokáže meniť životy. Zmenilo tvoj život a zmenilo aj ten môj.

https://www.harvest.org

„Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“ (Ž 42:9)

Archeológovia veria, že objavili žalár vo Filipách, kde boli uväznení Pavol a Sílas. Ak by to bola pravda, dozvedeli by sme sa, že to v podstate bola malá izba bez okien, aby sa z nej nedalo uniknúť. Nemusíme si ani hovoriť, že to bola izba bez sociálneho zariadenia.

Čo by si robil, keby si skončil na podobnom mieste? Čo robili Pavol a Sílas? V Skutkoch apoštolov čítame: „Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali“ (Sk 16:25).

Bola to obeť chvály. Okolnosti im neposkytli žiaden dôvod na radosť. Ako jednoducho by sme vedeli prečítať, že Pavol a Sílas sa sťažovali Bohu. Chápali by sme to. Alebo keby sme čítali o tom, ako prekliali mužov, ktorí ich zbili, či ako prekliali svojho väzniteľa. Namiesto toho však čítame, že spievali Bohu chvály.

Keď máš bolesti, polnoc nie je najvhodnejší čas na uctievanie. Biblia však zasľubuje, že Boh nám môže dať piesne v noci. Žalm 42:8 hovorí: „Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“

Nočný čas sa vyznačuje tým, že môže zosilniť naše problémy. Keď sa chystáš do postele, zrazu ťa môžu zavaliť tvoje problémy a môžu sa zdať horšie než v skutočnosti sú. Je to obrovská záťaž. Mali by sme sa modliť a odovzdávať svoje starosti Bohu. Biblia nás učí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Musíme si uvedomiť, že Boh má vo dne i v noci všetko pod kontrolou a že naše vďakyvzdanie potrebujeme vyjadriť Jemu.

https://www.harvest.org

„Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.“ (Sk 16:7)

Apoštol Pavol si robil starosti o nové cirkvi, ktoré zanechal v ázijskej Mýzii. Chcel ich znovu navštíviť a skontrolovať ich rast, no vyskytol sa menší problém: Boh mal iný plán. Pán zastavil Pavla a Sílasa, aby nešli tam, kam chceli.

V Skutkoch apoštolov čítame: „Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil“ (Sk 16:7). Fascinuje ma to. Neviem, ako presne ich Duch Svätý zastavil. Boh však jednoznačne povedal nie.

Niekedy s nami Boh urobí to isté. Budeme mať svoje plány, a Boh povie nie. Je veľa spôsobov, ktorými nás Boh môže zastaviť. Niekedy je to cez varovanie priateľa, ktorého si vážime. Inokedy Boh používa v našom živote vnútorný nepokoj, keď začneme kráčať určitým smerom. Okolnosti naznačujú, že je všetko v poriadku, no vnútorne niečo v poriadku nie je. Nemáme v tom pokoj.

List Kolosenským nás učí: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach...“ (Kol 3:15) Ak začínaš niečo robiť alebo niekam chodiť a máš v tom nedostatok pokoja a požehnania, mal by si sa naučiť naladiť sa na to a naslúchať tomu.

Niekedy nás Boh môže zastaviť cez okolnosti. Môže to byť niečo tak obyčajné ako zmeškanie letu alebo pokazené auto. Čokoľvek by to bolo, stane sa to v dôsledku okolností a teba to zastaví. Akokoľvek sa to deje, Pán vraví nie.

Možno si mal nejaké plány a Boh povedal nie. Boh je múdrejší než my. Vždy koná pre naše najlepšie večné dobro.

https://www.harvest.org