Extreme devotions

Spojené štáty americké: Anne Hutchinson

„Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela a hlása Tvoje mocné skutky.“ Ž 145:4

„Deti, schovajte sa!“ kričala Anne Hutchinson, keď začula, ako do dverí tvrdo narazil šíp. Potom začuli hrozné výkriky indiánov, ktorí obkľúčili jej dom. Vyzeralo to, že šípy prichádzajú zo všetkých strán, a pri okne počula kroky. „Pane, dnes ťa uvidím!“ povedala Anne.

Anne Hutchinson bola ženou odvahy. Predtým ako dovŕšila dvadsaťtri rokov ju trikrát uväznili kvôli tomu, že verejne hovorila o svojich puritánskych názoroch. Puritáni chceli počuť o Biblii na svojich cirkevných zhromaždeniach, pretože v Anglicku malo Bibliu v angličtine len zopár kresťanov.

Anne a jej manžel William prišli do Ameriky v roku 1634 a hľadali v nej náboženskú slobodu, no dokonca aj v tam sa stretli s prenasledovaním za organizovanie náboženských stretnutí u nich doma. Ľudí, ktorí ich službu podporovali, zatkli a odobrali im právo voliť.  

Vo veku štyridsaťšesť rokov, keď bola tehotná a čakala už osemnáste dieťa, Anne odsúdili a na štyri mesiace uväznili. Po tom, ako ich vylúčili z kolónie, sa jej rodina a priatelia rozhodli založiť nové mesto a domácu cirkev na Rhode Island.

Vďaka svojmu priekopníckemu duchu pomohla Anne Hutchinson spraviť zo slobody uctievania jeden z amerických ideálov. Ona a jej päť detí umrelo v rukách indiánskych útočníkov. Svojho Spasiteľa stretla s odvahou a vierou, tak ako žila celý svoj život.

Sloboda nie je nikdy slobodná. Vždy niečo stojí. Ježiš Kristus bol prvý, kto zaplatil rozhodujúcu cenu za náboženskú slobodu – a tým nám dal prístup k Bohu skrze svoju smrť na kríži. Bol jediný, kto mohol zaplatiť za našu slobodu od hriechu. Jeho smrť a vzkriesenie ustanovili skutočnú slobodu, a mnohí veriaci veľa obetovali, aby presadili právo každého človeka zažiť slobodu v Kristovi. Veriaci ako Anne spravili zo sna o náboženskej slobode v Amerike realitu. Naše dedičstvo obety je obrovské. Akú cenu si ochotný zaplatiť, aby aj ďalšia generácia mohla zakúsiť náboženskú slobodu, ktorú si užívaš? Pros Boha, aby ti ukázal, ako ju môžeš posunúť ďalšej generácii.   

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Rím: Ignác

„Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.“ Jer 15:16

„Život človeka je nepretržitá smrť, ak v ňom len nežije Kristus.“ Ignác

Ignác bol učeníkom apoštola Jána a verejne karhal antiochského cisára Trajána za jeho modloslužbu. Traján následne prisahal, že sa Ignácovi verejne pomstí za jeho zahanbujúce výčitky.

Ignáca zatkli a priviedli do Ríma. Ako ho viedli k jame s levmi, povedal inému veriacemu: „Môj drahý Ježiš, môj Spasiteľ, je v mojom srdci zapísaný tak hlboko, že som presvedčený, že ak by mi niekto rozrezal srdce a rozkrájal ho na kúsky, Ježišovo meno by sa našlo na každom jednom z nich.“

Keď sa zhromaždilo veľké množstvo ľudí, aby boli svedkami jeho smrti, Ignác odvážne prehovoril k hlasnému zástupu: „Ja som Božím zrnom. Uviazol som v zuboch beštie, aby som sa stal čistým chlebom pre Krista, ktorý je pre mňa Chlebom života.“

Hneď ako dopovedal tieto slová, zožrali ho dva hladné levy. Žil v súlade so svojím priezviskom – Theophorus – „posol Boží“. Až do konca nosil na perách meno Boha, svojho Spasiteľa. Často hovoril: „Ukrižovaný Kristus je moja jediná a najväčšia láska.“ A až do konca života nachádzal potešenie v tejto jednoduchej pravde: „Tak ako svet nenávidí kresťanov, tak veľmi ich Boh miluje.“

Manželská tradícia hovorí, že manželka by mala nosiť mužove meno ako symbol ich jednoty. Nie sú to už dvaja ľudia, ale jeden. Ako pár spolu starne, začne zdieľať viac ako len rovnaké  priezvisko. Majú rovnakých priateľov a záujmy. Začnú dokončovať vety toho druhého. A niektorí sa začnú dokonca fyzicky podobať... taká je ich dlhoročná intimita. Rovnako tí, ktorí nesú meno „kresťan“ alebo „malý Kristus“, si vybudujú podobnú intimitu – jednotu so Spasiteľom. Nosíš Kristovo meno správne? Inšpiruje ťa nosenie Ježišovho mena tak ako Ignáca, aby si zdieľal Jeho utrpenie, službu a život?  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Rumunsko: Kapitán Reck

„Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás...“ Ef 3:20

Komunistické stráže bili väzneného pastora celé dni, potom mu dodali silu dobrým jedlom a opäť ho mučili. Mali ho systematicky umlátiť až na smrť, no nemala to byť rýchla smrť. Chceli, aby trpel.

Jedného dňa, keď kapitán Reck bil kazateľa, povedal: „Ja som Boh. Mám moc rozhodnúť o tvojom živote alebo smrti. Ten, ktorý je v nebi, sa nemôže rozhodnúť ponechať ťa pri živote. Odo mňa všetko závisí. To, či budeš žiť, alebo zomrieš, záleží od toho, čo si budem želať ja. Ja som Boh!“

Kazateľ pokojne odpovedal: „Ani neviete, akú hlbokú vec ste práve povedali. Neboli ste stvorení na to, aby ste druhých mučili, aby ste druhých zabíjali. Boli ste stvorení, aby ste sa podobali na Boha a aby ste mali vo svojom srdci Jeho život. Mnohí vám podobní prenasledovatelia, ako napríklad apoštol Pavol, si uvedomili, že páchať zverstvá je podlé. Že by mohli robiť oveľa lepšie veci. Verte mi, kapitán Reck, vaše poslanie je byť podobný Bohu, a nie byť Bohom. Môžete mať Boží charakter, a nie charakter mučiteľa.“

Reck sa tváril, že kresťanove slová nepočuje a pokračoval v trýznení kazateľa za jeho vieru. No nemohol prestať myslieť na svoje poslanie. Napokon, kľačiac na kolenách, prijal Reck do svojho srdca Krista.

Každá húsenica, ak sa správne vyvíja, je v skutočnosti motýľom. Ak nie, môže žiť aj naďalej. No nie ako niečo, čím sa mala stať. Aj naše skutočné poslanie ľudí je vstúpiť do osobného vzťahu s Ježišom Kristom a vybudovať si charakter podobný Bohu. Aj bez Krista môžeme byť veľmi úspešní a naše meno môže niesť mnohé uznanie. Môžeme dosiahnuť obdivuhodné veci – byť úspešným podnikateľom, milujúcou matkou, oddaným otcom. No ak minieme naše pravé poslanie, tak sa nikdy nestaneme človekom, ktorým sme boli stvorení, aby sme boli. Húsenica je zaujímavá. No v kráse a schopnostiach ju motýľ niekoľkonásobne prekonáva. Prežívaš život svetského úspechu, no minul si svoje skutočné poslanie?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Irian Jaya: Stanley Albert Dale

„Aj večnosť dal im do sŕdc.“ Kaz 3:11

Šípy sa jeden po druhom zabodávali do jeho tela, no Stanley Albert Dale ich jeden po druhom vytiahol a trstené šípy na kolene zlomil. Krv z jeho nespočetných rán stekala do rieky. Kričiaci bojovníci Yali sa báli, že tento biely muž, alebo duong, je nesmrteľný. Yaliovia z inej dediny sa už Dalea predtým pokúsili usmrtiť. Báli sa posolstva, s ktorým prišiel, pretože jeho nasledovníci pálili ich tradičné modly a duchovné miesta vyčlenené na uctievanie. Aj vtedy Dalea zasiahli, no tento duong odkráčal a úplne sa uzdravil.  

Dale prišiel do vrchov v Irian Jaya (dnešná Indonézia) v 60. rokoch minulého storočia s cieľom rozprávať o Kristovej láske. Teraz čelil stovkám kričiacich bojovníkov, a šípy si z tela vyťahoval tak rýchlo, ako sa mu zabodávali do kože. Yaliov varovali, že Duch, ktorý bol v ňom, je veľmi mocný. Napokon Dale spolu s druhým misionárom padli. Pri Daleových nohách bolo na kope viac ako šesťdesiat zlomených šípov. Bojovníci následne rozrezali jeho telo na kúsky zo strachu, že by mohlo opäť povstať.

Yaliovia si mysleli, že toto bude koniec evanjelia v ich údolí, no týmto to len začalo. Prišli iní kresťania a mnohí z tých istých bojovníkov, ktorí strieľali šípy na Daleovo telo, uverili. Duong, ktorý vtedy nechcel umrieť, teraz chváli Ježiša po boku svojich obrátených vrahov.

Napriek tomu, že Yaliovia považovali Daleovo telo za nesmrteľné, v skutočnosti to bola jeho duša, ktorá nemohla umrieť. Misionári, ktorí pokračovali v Daleových šľapajách, pomohli Yaliom porozumieť večnosti. Hovorili im o Bohu.   

Premýšľaj chvíľu nad tým, aké udalosti, ľudia a veci ti zabrali v tomto týždni najviac času. Iste, praktická oblasť života nás núti zaoberať sa vecami, ktoré len ťažko môžeme nazvať večnými: špinavé plienky, zvoniace telefóny, pranie a žehlenie, futbalový tréning. No Daleov príbeh nám pripomína, že máme uprednostňovali veci, ktoré zavážia vo večnosti. Ktorá časť tvojho každodenného života má večný význam? Ak si na ňu nevyhradíš čas ty, kto to spraví?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Irán: Kazateľ Roubak

„Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu.“ (2. Tim 2:25)

Bolo už po polnoci a väzeň bol unavený. Nachádzal sa uprostred 28-dennej samotky v iránskom väzení a modlil sa, aby mu Boh pomohol vydržať. Začul, ako ktosi zaklopal na dvere, ale bol unavený a podráždený.  

„Kazateľ,“ povedal strážnik, „chcem sa s tebou porozprávať o Ježišovi.“

„Choď preč,“ zamrmlal kazateľ. „Nechcem s tebou hovoriť.“

„Ale musíš,“ povedal strážnik. „Si predsa kazateľ.“

Mladý iránsky strážnik mal mnoho otázok. Chcel vedieť, aký je rozdiel medzi kresťanstvom a islamom, medzi Alahovými zaťažujúcimi požiadavkami a milujúcim volaním nebeského Otca.

Dvaja muži spolu hovorili štyri hodiny, a kazateľ mu za ten čas vysvetlil kresťanskú vieru, spasenie od hriechu skrze Ježišovu smrť na kríži, aj to, ako môže prijať Krista do svojho života.

O 4:30 ráno na ďalší deň sa spolu modlili. Strážnik prijal Krista do svojho srdca so slzami stekajúcimi po tvári. A kazateľ, tiež so slzami v očiach, ho uvítal v Božom kráľovstve.

Ako strážnik vstúpil do nového života, kazateľ pocítil zmenu aj vo vlastnom srdci. „Po prvýkrát,“ povedal neskôr „bola všetka moja horkosť preč.“ Jediné, čo cítil, bola láska k väzniteľom a moslimom v jeho domovine. Jeho služba po tejto skúsenosti sa veľmi rozrástla.  

Pri nábytku, ktorý sa dedí z generácie na generáciu sú nedostatky krásy kompenzované nostalgiou. Špeciálna stolička, ktorá patrila tvojim starým rodičom so sebou prináša vzácne spomienky, ktoré zatieňujú škvrny a fľaky či iné znaky opotrebovanosti. Ošúchaná a poškrabaná cédrová skriňa, ktorú kedysi vlastnil vzácny príbuzný je istým druhom pokladu nevyčísliteľnej hodnoty. Rovnako nám Boh môže dať špeciálnu lásku pre nehodných. Môže nám pomôcť vidieť hodnotu v nehodných. Jeho láska môže zatieniť chyby druhých – rovnako ako to robí s tvojimi hriechmi. Vyskúšaj a uvidíš. Pros Boha, aby ti pomohol milovať nesympatických ľudí tým, že ich budeš vidieť Jeho očami.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Irán: prímorské mesto

„Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod.“ (2. Tim. 4:2)

„Sme na dovolenke, zlato,“ povedal iránsky pastor svojej manželke. „Prosím, neurob niečo, čo by spôsobilo vypočúvanie políciou. Nepokazme si spoločný čas.“

Pastorova manželka bola chodiacim svedectvom Ježiša Krista. Moslimom v Iráne rozdala už tisícky výtlačkov Biblie a vyše päťsto kópií filmu o Ježišovi.

V prímorskom meste, kde dovolenkovali, zašli do nákupného centra. Rozdelili sa, aby každý z nich pohľadal rôzne veci, ktoré potrebovali, no keď sa pastor vrátil do obchodu, našiel svoju ženu rozprávať príbeh o Ježišovi Kristovi obrovskej skupine ľudí.

Neustále sa obzeral, či nezazrie tajnú políciu a rýchlo odviedol svoju ženu z obchodu do auta. „Zlato, sme na dovolenke. Myslel som, že toto tu robiť nebudeme.“

Uprene sa mu pozrela do očí. „V tom obchode je mnoho ľudí, ktorí Ježiša nepoznajú,“ vážne povedala. „Ak umrú a pôjdu do pekla, budeš za to zodpovedný.“

Pokarhaný pastor obrátil auto opäť do obchodného centra. Jeho žena rýchlo vošla dnu a rozdávala výtlačky Písma a film o Ježišovi.

Jedna pani k nej vykročila. „Ó, nesmierne vám ďakujem,“ povedala so slzami v očiach. „Päť rokov som sa modlila za Bibliu a dnes Pán vyslyšal moje prosby.“

Na dovolenkách si vytvárame krásne spomienky. Prechádzky po pláži. Nakupovanie v meste. Čítanie pri ohni. No napriek tomu ako veľmi si potrebujeme oddýchnuť od našej každodennej rutiny, od nášho svedectva nemáme nikdy právo oddychovať. V skutočnosti by svedčenie o Kristovi malo byť až natoľko súčasťou našej osobnosti, že by sa ani nemali dať oddeliť. Apoštol Pavel nešiel nikde ako „turista“. Pre ľudí, ako žena tohto pastora, to nie je niečo, čo môžu vypnúť alebo zapnúť. Odvážne svedectvo je jednoducho ich súčasťou a prichádza prirodzene, vhod-nevhod. Čo je neprirodzené, je rozčlenená viera – pôsobí dojmom podvrhu. Dovoľ radšej svojej viere slobodne rásť v každodenných skúsenostiach.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Jericho: Rachab

„Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom.“ Rim 13,1

Keď poslal Józua dvoch vyzvedačov, aby obzreli krajinu a Jericho, schovali sa u neviestky Rachab. Jej dom bol postavený na hradbách Jericha a tieto hradby boli vybudované, aby zabránili nepovolený vstup nevítaným návštevníkom. Keď sa kráľ dopočul, že v meste sú izraelskí vyzvedači, okamžite poslal Rachab správu. Prikázal jej, aby vyviedla vyzvedačov, ktorí vošli do jej domu.

Rachab neposlúchla príkaz svojho kráľa a  vyzvedačov ukryla, dokonca klamala, aby ich ochránila. Neskôr toho večera potajomky prepašovala vyzvedačov z mesta tak, že ich spustila po dlhom povraze z okna pod hradby.

Rachab vedela o Bohu Izraela len veľmi málo, ale bola pripravená pomôcť Jeho ľudu. Neposlúchla svojich pohanských predstaviteľov autority. Dokonca ohrozila svoj vlastný život, ale bola ušetrená.

Podobný prípad pašeráctva sa nachádza v Skutkoch apoštolov  9, 25. Hneď po svojom obrátení strávil Pavel niekoľko dní s učeníkmi v Damašku, kde v synagógach kázal a vyučoval. Židia boli z Pavlovej zmeny takí zmätení, že ho považovali za nebezpečného. Učeníci ho spustili dolu hradbami, keďže mestské brány boli strážené, a tak ušetrili jeho život pred Židmi, ktori sa radili, ako ho zabiť.

Niektorí kresťania veria, že v neslobodných krajinách vyvoláva neposlušnosť vládnym autoritám prenasledovanie. Zaslúžia si čínski kresťania, ktorí sa odmietnu prihlásiť do oficiálne povolenej cirkvi, fyzické trestanie, ktoré podstupujú? Zaslúžia si v islámskych krajinách moslimovia, ktorí konvertujú na kresťanstvo, byť ukameňovaní na smrť? Aj keď niektoré otázky môžu byť vysvetľované odlišne, všetci kresťania sa zhodnú na tom, že nemôžeme dovoliť vláde, aby nás nútila neposlúchať Božie zákony. Samozrejme to neznamená, že kresťania sú oprávnení vykonávať osobnú pomstu proti štátu. Neposlušnosť je oprávnená iba v tedy, keď si musíme voliť medzi vernosťou Kristovi a poslušnosťou vládnym nariadeniam. Na koho strane stojíš v takejto situácii? Študuj Písmo a rozhodni sa.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Patmos: apoštol Ján

„Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.“ Zj 1, 9

Čo urobiť s niekým, kto bol zaživa varený v oleji, ale nezomrel?

Hovorí sa, že rímsky cisár Dominicián prikázal, aby apoštola Jána varili v oleji, ale Ján iba pokračoval v kázaní z hrnca. Inokedy bol zas Ján prinútený vypiť jed, ale ako to je zasľúbené v Evanjeliu podľa Marka 16, 18, neuškodil mu. Preto bol Ján, svojho času vedúci cirkvi v Efeze, vyhnaný v roku 97 po Kristovi na ostrov Patmos.

Ján to všetko prežil, pretože Boh s ním zatiaľ neskončil. „Zjavenie“ ešte len malo prísť.

V jaskyni na ostrove Patmos dostal Ján videnie, ktoré sa stalo knihou Zjavenie Jána – knihou, ktorá pôsobila ako hnacia sila pre hlásanie evanjelia v cirkevnej dobe. Prorokuje udalosti , ktoré sprevádzajú návrat Krista. Ján píše o druhom príchode Krista a víta ho. Aj dnes jeho zápisky podnecujú veriacich, aby očakávali slávny návrat Krista.

Dva roky po Jánovom vyhnaní cisár Dominicián zomrel a Ján sa vrátil do cirkvi v Efeze. Najmladší z učeníkov sa stal najdlhšie žijúcim, keď vo veku osemdesiat rokov zomrel v pokoji v Efeze po viac ako pol storočnej nezlomnej službe Ježišovej cirkvi.

Je nemožné odísť do dôchodku z Božej služby. Ani Ján namohol. V dobe, keď ľudia umierali v priemere omnoho mladší, žil osemdesiat rokov a po celú dobu verne slúžil. Možno zápasíš so svojou vlastnou užitočnosťou v službe Bohu. Možno sa cítiš príliš starý a pristihneš sa, že premýšľaš o tom, že by si Boh mohol použiť miesto teba niekoho mladšieho. Alebo možno si mladý a slobodný a uvažuješ, že by manželský pár mohol byť bližšie tomu, čo má Boh na srdci. Namiesto toho, aby si to vzdal vďaka svojim vlastným ospravedlneniam, Boh chce do Teba vbudovať duchovnú nezlomnosť, ktorá sa nenechá jednoducho odradiť. Začni dnes prosiť Boha, aby Ti odhalil, aké majú byť tvoje ďalšie kroky v Jeho službe.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Rím

„Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1Tim 6, 12)

Prví kresťania boli duchovnými revolucionármi. V spoločnosti, v ktorej sa slúžilo modlám, a tých, ktorí to odmietali, nazývali „pohanmi“, boli kresťania radikálnou silou, ktorá ohrozovala pokračovanie Ríma. Šli proti väčšine pravidiel, a preto ich začali považovať za hrozbu rímskych úradov. Boli tak veľmi nenávidení, že ich usmrtenia boli nielen veľmi početné, ale boli vykonávané príšerným spôsobom.

Kresťania boli revolucionári, ktorí hlásali posledný súd a nastávajúcu premenu sveta skrze Kristov návrat, aby tak mohli byť mnohí spasení. Povýšili autoritu Ježiša Krista nad rímskeho cisára. Preto rímski cisári vydávali dekréty, ktorými bol odsúdený k smrti bez akéhokoľvek ďalšieho súdneho procesu každý, kto sa hlásil ku kresťanstvu. Títo „rebeli“, ktorí si dovolili vzdorovať cisárovým pravidlám, nemali nárok na žiadny zákonný proces. Rímske cisárstvo pokrývalo desať extrémnych  období, každé horšie než to predchádzajúce.

Revolucionári sa stali známymi pod označením mučeníci. Toto označenie sa ujalo pre svedkov, ktorí niesli svoje svedectvo pred sudcami a cisármi s nezlomnosťou dobre vytrénovaných vojakov. Boli pomenovaní mučeníci alebo vyznávači aj v prípadoch, kedy neumreli pri vyšetrovacom procese. Jednoducho, oni by nezmenili svoj postoj. Mučeníctvo znamená byť svedkom viery v Krista navzdory náročným okolnostiam. Každý Kristov svedok je novodobý revolucionár.

Mučeníci boli v dejinách, tak ako my dnes, vojakmi v duchovnej vojne. Táto bitka začala, keď Ježiš rozdrvil moc zla tým, že zomrel na kríži. Svojou smrťou odzbrojil peklo a jeho démonov. Mučeníci pokračujú v tejto bitke, aj keď nebojujú fyzickými zbraňami, ale duchovnými. Ich vyznanie je zbraň, ktorú si vybrali. Postupujú na nepriateľovo územie ako zakázaný národ a nebojácne vyhlasujú Kristovo víťazstvo nad satanom. Ich vzácnym vlastníctvom nie sú ich životy, ale ich svedectvo. A to je dôvod, prečo sú ochotní vymeniť svoje životy za udržanie svojho presvedčenia. Kde sa pripojíš do bitky? Si ochotný používať zbraň svojho svedectva?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Komunistické väzenie: Florica

„… aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny.“ (Rim 3, 19)

Florica bola skeptická a na nádej ju opustila. Pred niekoľkými týždňami uvideli ženy, ktoré opúšťali väzenie. Nikto už ale nevedel, kam ich odviedli po tom, ako boli ich mená vyvolané a ony zhromaždené na väzenskom dvore. Možno boli naozaj prepustené.

A keď teda počula volať svoje meno, odovzdala sa do Božej vôle bez ohľadu na to, čo by to malo byť.

Veliteľ , ktorý sedel za stolom, povedal: „Na tomto mieste by ste mali vedieť, že som mocnejší než Boh. Prinajmenšom až doposiaľ tvoj Boh nezasiahol v tvoj prospech. Súhlasíš s tým? Myslím, že už si mohla pochopiť, že v komunistickej spoločnosti boh nie je potrebný! A ani ty by si nemala žiadneho potrebovať. Ak vôbec budeš niekedy odtiaľto prepustená, uvidíš na vlastné oči pokroky, ktoré sme dosiahli za posledných niekoľko rokov, a to všetko je len začiatok!“

Florica sa pozrela na dokumenty na jeho stole a odpovedala: „Vidím, že si mocný. A som si istá, že tam máš spis o mne, ktorý som nikdy nevidela a ktorý môže rozhodnúť o mojom osude. Ale Boh si tiež vedie záznamy. Nikto z nás by bez neho nemohol mať život. Takže ak ma On tu ponechá, či oslobodí, prijímam to ako najlepšie pre mňa.

O tri dni neskôr bola Florica prepustená.

Deti v škole sa rýchlo naučia, akú moc má zápis na tabuľu (u nás asi skôr do zápisníku učiteľa ako na tabuľu). V očiach dieťaťa je fakt, že učiteľ zapíše niekoho meno na tabuľu definitívnym uznaním viny neposlušného žiaka. Ako deti sme túžili po tom, aby boli na tabuli zapísané mená tých, ktorí nás trápili. Boli sme si istí, že trest bude nasledovať bezodkladne a spoľahlivo. Stratili sme kus takejto detskej dôvery? Sme tak otrávení bujnejúcim zlom v dnešnom svete, že už viac neveríme, že Boh si stále ešte „zapisuje mená“? Biblia nás učí, že celý svet sa zodpovedá Bohu. Takže neklesajte na mysli, keď vidíte zlo zdanlivo nepotrestané. Boh ho pridevie k spravodlivosti.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.