Extreme devotions

Pakistan: Ayub Masih

„Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“ (Rím 6:23)

„Táto cela nemôže spôsobiť, že prestanem milovať môjho Pána, Ježiša Krista,“ napísal Ayub Masih. V tom čase kvôli falošným obvineniam sedel už viac ako päť rokov vo väzení.

Kresťania v Pakistane bývajú často nepravdivo obvinení z rúhania proti Mohamedovi, zakladateľovi islamu. Podľa moslimských pravidiel je rúhanie trestným činom, ktorí si zasluhuje trest smrti. Ayub sa neformálne rozprával s moslimským priateľom, s ktorým často diskutovali a vtipkovali o kontroverzných témach, keď sa konverzácia obrátila ku knihe Satanské verše – kontroverznej knihe proti islamu. Niekto ich rozhovor začul a pod nátlakom ostatných podal jeho „priateľ“ na Ayuba sťažnosť.  

Ayuba zatkli a odsúdili na smrť za rúhanie sa voči Mohamedovi. Krátko potom napadli jeho dedinu a všetkých dvanásť kresťanských rodín, ktoré tam žili, vyhnali z domovov. Ayub trval na tom, že je nevinný, poprel obvinenia a odvolal sa na posúdenie súdu. Päť rokov vo väzení v modlitbe čakal na odpoveď súdu.

V súčasnosti sa nachádza v hlavnom sahiwalskom väzení v Pakistane. Vie, že jeho život bude v ohrození aj keby ho prepustili, a že by ohrozil ostatných členov svojej rodiny či spoločenstva. Na začiatku roka 1998 sa niekto pokúsil vziať mu život a islamský mullah (náboženský vodca) raz prisľúbil odmenu desaťtisíc dolárov komukoľvek, kto by Ayuba usmrtil.

V dnešných moslimských krajinách môže rozhovor na náboženskú tému, ktorá je v rozpore s islamom, znamenať smrť. Ironicky, samotní vyznávači islamu čelia trestu smrti. Biblia učí, že trestom za hriech je duchovná smrť. Každý kto je mimo Krista, čelí večnej smrti. No našťastie, Kristus svojou smrťou zaplatil pokutu za všetkých, ktorí veria, aj za moslimov. Ježiš Kristus sa postavil na naše miesto na popravisku, keď bol ukrižovaný. Jeho smrť nám dovoľuje mať s Bohom večný život v nebi. Ďakuj dnes Bohu, že tvoj trest smrti bol vymazaný a že si bol ospravedlnený. A modli sa za ľudí v moslimských krajinách, ktorí na Zemi zabíjajú kresťanov, no bez Krista sami čelia večnej smrti.

Spojené štáty americké: Park Gillespie

„Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto.“ (Mt 9:36)

Ľudia sú často ochotní mnohého sa vzdať, aby pomohli prenasledovaným bratom a sestrám po celom svete. Učiteľ Park Gillespie, ktorý učí siedmakov vedné a sociálne predmety, je možno prvým, kto sa kvôli tomu vzdal svojich vlasov!

Keď študenti v Parkovej triede začuli kresťanských pracovníkov rozprávať o Sudáne, zatúžili pomôcť utečencom prenasledovaným kvôli svojej viere. Ohnivý súcit žiakov prekvapil dokonca aj ich učiteľov. To, čo začalo ako snaha siedmakov vyzbierať deky pre trpiacich Sudánčanov, sa čoskoro rozšírilo po celej škole a nakoniec aj na verejnosť. Gillespie kontaktoval WBTV v Charlotte v Severnej Karolíne a povedal im o všetkom, čo deti robia, aby zmiernili utrpenie v Sudáne.

Deky už zapĺňali triedy, no otázky spojené s nákladmi na dopravu ešte neboli zodpovedané. Keď prišiel reportér z WBTV, aby spravil reportáž, Gillespie sa zmienil, že ak by to pomohlo na pokrytie nákladov, oholil by si hlavu. Onedlho po odvysielaní reportáže, začali prichádzať peňažné prostriedky.

A tak, z lásky k ľuďom, ktorých nikdy nestretol, si Gillespie oholil hlavu. Celá škola sa zhromaždila pri tejto udalosti a reportér z WBTV celú akciu natočil. Američania si často myslia, že prenasledovaným kresťanom v cudzích krajinách nemôžu skutočne pomôcť. Park Gillespie dokázal opak. So svojimi študentmi nás učí procesu, ako sa súcit môže zmeniť na tvorivosť, potom na záväzok a nakoniec na výdavky. Park a jeho študenti radi tú cenu zaplatili – dokonca aj posledným vlasom na hlave! Súcit je prirodzenou odozvou na utrpenie, ale sám osebe nestačí. Náš súcit musíme uviesť do činnosti kreatívnymi riešeniami problémov. Následne sa musíme zaviazať k uvedeniu riešení do pohybu a musíme byť ochotní zaplatiť za ne. Kde v tom procese sa nachádzaš ty? Použil si svoj súcit s podporou kreatívneho myslenia? Spravil si záväzok, ktorý pomôže k tomu, aby nastala zmena? Si pripravený za to zaplatiť?

Juhovýchodná Ázia: kresťania Hmongovho kmeňa

„... aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Pt 1:7)

„Jednému veriacemu vrazili do úst dlhý nôž a inému, ktorého prichytili s Bibliou, naliali do hrdla vriacu vodu. Celú rodinu utopili.“

Veriaci z Hmongovho kmeňa v juhovýchodnej Ázii sa dohodli, že nahrajú svoje svedectvá na videokazetu. Chceli povzbudiť kresťanov na západe.

Jeden Hmongský kresťan povedal: „Komunistickí predstavitelia sa cítia byť ohrození kvôli tomu, že sa tak veľa členov Hmongovho kmeňa stáva kresťanmi. Bijú kresťanov, a tým sa ich snažia prinútiť, aby sa navrátili k uctievaniu zlých duchov.“

„Miestna polícia nám zakázala stať sa kresťanmi. Vyhrážali sa nám, že nás uvrhnú do väzenia a dokonca zabijú,“ pripojila sa žena: „No ak máme kvôli Kristovi umrieť, sme ochotní.“

Títo veriaci sú ochotní dostať so do ešte väčšieho nebezpečenstva len preto, aby dali svetu vedieť, že tvárou v tvár prenasledovaniu stoja pevne. Hmongov kmeň je v juhovýchodnej Ázii najväčší a zažíva najvýznamnejší nárast kresťanstva. Je takisto jednou z najviac prenasledovaných ľudských skupín.  

Iná žena povedala: „Ďakujem Bohu, že ostávame silní. Verím, že prenasledovanie je len skúška našej viery v Krista. Odhaľuje skutočné bohatstvo. Odhaľuje zlato a striebro. Modlite sa, aby sme boli verní až do konca.“

Oceľ je spevňovaná temperovacím procesom – je rozohriata na extrémnu teplotu, rozbitá do formy a ochladená. Tento proces sa opakuje znova a znova, zahrieva a rozbíja nečistoty a opäť sa ochladzuje, aby sa kov zocelil. Podobný temperovací proces posilňuje našu vieru. Keď nás rozpaľuje nenávisť druhých, ubíja nás prenasledovanie a nakoniec schladí nežné uistenie Božej prítomnosti, naše nečistoty sú odstránené a naša viera posilnená. Spoznal si vo svojom živote tento temperovací proces? Neodporuj žiadnej jeho časti. Uč sa od svojich bratov a sestier z Hmongovho kmeňa. Tvoji nepriatelia si neuvedomujú, že vďaka ich nenávisti sa staneš silnejším.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Čína: Kati Li

„A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“ (Fil 1:6)

Tajní návštevníci  prišli potichu do domu staršej Číňanky. Odviedli ich za záves a potom sa viac ako sto metrov plazili dlhým, tmavým tunelom, ktorý ústil do dvoch malých izieb, pripomínajúcich jaskyňu.

V jednej z tých miestností prevádzkovalo devätnásťročné dievča Kati Li malú, primitívnu tlačiareň. Kati pracovala v tejto jaskyni už celé mesiace a tlačila nelegálne knihy a iné kresťanské materiály. Ak by ju objavili, na verejnosti by už nikdy nemohla ukázať svoju skutočnú identitu. Ako  však tajná tlačiareň produkovala čoraz viac kníh a traktátov, Verejný Bezpečnostný Úrad (VBÚ) bol čoraz podozrievavejší a začal vypočúvať dedinčanov. Tí, ktorí vedeli o tlačiarni, neboli ochotní spolupracovať.

Napokon, rozhnevaný nedostatkom spolupráce, začal VBÚ v dedine využívať dynamit a vyhadzovať do povetria jeden dom za druhým, až kým neprišli k domu staršej ženy. Našli jaskyňu a tlačiareň zhabali. Pracovníci však predtým stihli ujsť bez ujmy na zdraví.

Kati Li a ostatní pracovníci ostávajú v utajení až dodnes. Ak by ich našli, okamžite by ich uväznili a mohli by ich dokonca popraviť. Už nikdy neuvidia svojich priateľov a rodinu. No Katina práca a svedectvo žije v knihách a traktátoch, ktoré vytvorila. Tisícky čínskych kresťanov ich dodnes čítajú.

Môžu ho prerušiť. Môžu ho presmerovať. Môžu ho dokonca dočasne zastaviť. No Božie kráľovstvo sa neustále hýbe vpred. Nemôže byť zastavené. Kristus kráľovstvo uviedol do pohybu, keď dal svojim učeníkom veľké poverenie. Od toho dňa, tí, ktorí sa pripojili ku kráľovstvu, neustále rastú do plnej sily aj napriek odporu nepriateľa. Samozrejme, mnohí sa pokúsili zastaviť evanjelium úplne, no zlyhali. Zažil si prerušenie tvojej služby? Mal si obavy, že sa tvoja úloha skončila kvôli nepredvídaným okolnostiam? Pamätaj si, Boh s tebou ešte neskončil. Tvoj vplyv na šírenie evanjelia bude pretrvávať dovtedy, kým mu budeš verný.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Anglicko: Bill a John

„Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.“ (Rím 10:17)

Bill a John boli neďaleko prístaviska v južnom Anglicku, keď zazreli, ako z kormy lode visí rumunská vlajka. Bolo to počas rokov, keď bola v Rumunsku nekompromisná komunistická vláda. Takmer bez slov rozpoznali misijné pole, ktoré sa im pred očami naskytlo, odviazali debny s Bibliami a vstúpili na palubu. Vkročili do spoločnej jedálne, kde bola zhromaždená celá 35-členná posádka. Bill s Johnom vysvetlili, prečo prišli, a začali vyťahovať rumunské Biblie. Posádka im okamžite venovala všetku svoju pozornosť. Mnohí z nich ešte nikdy nepočuli o Bohu a Jeho Synovi Ježišovi.

Keď Bill s Johnom zistili, že nemajú dostatok rumunských Biblií, dvaja statní námorníci schytili Billa za ramená a nežne, no neústupčivo ho usadili na stoličku. Ospravedlňujúco v lámanej angličtine vysvetlili, že Bill tam ostane, až kým sa John nevráti s Bibliami pre každého.

Rukojemníkom kvôli Bibliám – John nevedel, či sa má smiať, alebo plakať, no toto bol jediný spôsob, ako sa mohli Rumuni ubezpečiť, že John sa vráti. V krajine, kde vládol komunizmus a kde bolo plno nesplnených sľubov, neverili nikomu.  

John sa ponáhľal do kancelárie a celý kufor nabalil rumunskými Bibliami. O hodinu bol už naspäť v jedálni, kde posádka vďačne prijala Biblie a prepustila svojho „rukojemníka“.

Šírte ho. To Ježiš povedal, aby sme robili s odkazom evanjelia. Akokoľvek môžeme a kdekoľvek ideme, čokoľvek robíme, musíme plniť svoju úlohu a rozširovať správu o Kristovi. Naša oddanosť nás môže priviesť do prístaviska alebo jednoducho na raňajky k našim neveriacim susedom, ktorí bývajú vo vedľajšom vchode. Tak či onak, musíme byť pripravení hlásať Božie Slovo tým, ktorí duchovne hynú. Ženie ťa chuť hlásať evanjelium o Kristovi? Si si vedomý, že tvoj čas na dokončenie misie je obmedzený? Nepremrhaj ďalší moment a nemysli si, že niekto iný spraví tvoju prácu. Ako môžeš dnes šíriť dobrú správu?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Judsko: J. Oswald Smith

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Jn 3:16)

Keď Pán Ježiš Kristus nasýtil päťtisíc ľudí, ktorí ho peši nasledovali z okolitých miest, využil pri tom istú stratégiu. Blížil sa večer a učeníci k nemu prišli a prosilo Ho, aby poslal zástup na noc preč. Ježiš mal však iný plán. Povedal ľudom, aby si posadali na trávu do radov. Potom ako Ježiš zobral jedlo a vzdal vďaku, začali učeníci rozdávať zástupu jedlo od jedného konca predného radu až na druhý.

Kazateľ a spisovateľ J. Oswald Smith sa na tomto mieste pýta neobyčajnú otázku: „Otočili sa učeníci na konci prvého radu a začali opäť ponúkať tých, čo sedeli v prvom rade, aby si zobrali druhýkrát? Nie! Ak by to tak urobili, tí, ktorí sedeli v zadných radoch, by vstávali a rozčúlene by sa sťažovali. Hovorili by: „Poďte sem dozadu. Aj nám dajte jedlo. Prečo by mali tí v prvých radoch dostať druhú porciu, keď my sme nedostali ešte ani prvú?“   

A mali by pravdu. Hovoríme o druhom príchode Krista. Mnohí ale ešte nepočuli ani o Jeho prvom príchode. Prečo by mal niekto počuť evanjelium dvakrát, predtým, ako ho iní počuli čo i len raz? Ani jeden človek z celého zástupu päťtisíc ľudí nedostal druhú porciu skôr, ako dostal každý z nich prvú.

Mnohí kresťania sa boja ísť do krajín, kde ešte nevkročili žiadni misionári. Je oveľa jednoduchšie ostať v prostredí, ktoré nám je dobre známe. No Ježiš veriacim prikázal, aby išli do celého sveta a aby našli nové miesta, kde ešte nebolo prehlásené Kristovo meno. Smithov realistický výklad o nasýtení päťtisíc ľudí je výzvou pre našu evanjelizačnú metodológiu. Prečo je väčšina ľudských zdrojov a finančných rozpočtov navrhnutých a nasmerovaných k ľuďom, ktorí evanjelium už počuli? V skutočnosti mnoho z týchto krajín čelí riziku, že v nich bude príliš veľa kostolov, kým v iných skupinách chýba čo i len jediná Biblia preložená do ich jazyka. Môže tvoja podpora pomôcť vyvážiť strany váh? Môže tvoj život zmeniť evanjelistické snahy zajtrajška?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Rumunsko: Milan Haimovici

„Veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí.“ (Rím 12:12)

Studená a tmavá väzenská izba bola preplnená rumunskými kresťanmi, ktorí boli odhodlaní priniesť do temnoty Ježišovo svetlo. Jedným z týchto väzňov bol židovský veriaci, ktorý sa volal Milan Haimovici. Jedného dňa začal Milan diskutovať s iným spoluväzňom, ktorý bol skvelým vedcom, no bezbožným človekom. Milan nebol na rovnakej intelektuálnej a kultúrnej úrovni ako tento profesor, no hovoril mu o Ježišovi. Profesor sa mu posmieval: „Ste hrozný klamár. Ježiš žil pred dvetisíc rokmi. Ako môžete povedať, že s ním kráčate a rozprávate sa s ním?“

Milan odpovedal: „Je pravda, že zomrel pred dvetisíc rokmi, no takisto vstal z mŕtvych a žije dokonca aj teraz.“

Profesor potom vyzval Milana: „Takže hovoríte, že sa s vami zhovára. Aký má výraz tváre?“

Milan odpovedal: „Niekedy sa na mňa usmieva.“

„Také klamstvo,“ smial sa profesor, „ukážte mi, ako sa usmieva.“ Milan vďačne súhlasil. Bol len kosť a koža, dorezaný a s tmavými kruhmi pod očami. Chýbali mu zuby a oblečenú mal väzenskú uniformu, no na jeho perách sa objavil nádherný úsmev. Špinavá tvár mu žiarila. Odzrkadľovala ohromný pokoj, spokojnosť a veľmi veľa radosti.  

Bezbožný profesor sklonil hlavu a priznal: „Pane, vy ste videli Ježiša.“

Úsmev je medzi ľuďmi prirodzeným vyjadrením istoty, pokoja a spokojnosti. Úsmev počas bolesti a utrpenia či dokonca múk môže slúžiť ako nadprirodzený dôkaz o Bohu. Ak Ježiš Kristus, jediný Boží Syn, naozaj prebýva v našich srdciach, tak niekto by mal naše tváre informovať o tejto dobrej správe! V kostoloch často spievame piesne, akoby to boli pohrebné žalospevy a myšlienky máme na míle vzdialené od slov. Čo o našom vzťahu s Ježišom hovorí naša tvár? Si svedectvom pre tých, ktorí okolo teba prechádzajú na ulici? Svedčíš o spokojnosti vo svojom srdci, ktorú máš vďaka Kristovi? Alebo ti starosti vraštia obočie a neustále zvierajú pery? Pros Boha, aby ti pomohol uvedomiť si tento tichý odkaz a aby ťa naplnil svojom radosťou.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Azerbajdžan: Pastor Roman Abramov

„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“ (Jk 1:4)

Pastor Roman Abramov a jeho žena tri roky usilovne pracovali, aby mohli založiť zbor v Ismailly v Azerbajdžane. No necelý rok potom, ako sa do dediny presťahovali, ich zatkli a snažili sa ich vyhnať z mesta. Väčšinu týždňov sa v zbore stretáva menej ako desať členov, no aj naďalej pokračujú v šírení evanjelia Ježiša Krista. Kvôli nátlaku miestnych úradníkov na možných majiteľov mali Abramovci ťažkosti prenajať si dom. Podarilo sa im však jeden si postaviť. Mohli v ňom bývať a v medziach zákona aj organizovať zhromaždenia.

Keď začali Abramovci usporiadavať zborové stretnutia  v ich novom dome, pravidelná návštevnosť sa pomaly zvyšovala. Potom, minulý december, prišli do ich domu mullahovia (moslimskí náboženskí vodcovia) a povedali im, že nemajú právo usporiadavať kresťanské zhromaždenia. Pastor Abramov obhajoval svoj zbor a pozval mullahov na zhromaždenie. Jeden z nich pozvanie prijal a odvtedy sa tam vracia. Druhý mullah však obvinil kresťanov z toho, že pošliapali Korán a na regionálne vedenie podal petíciu, aby zbor zatvorili. Miestni úradníci potom začali navštevovať domy členov zboru, obťažovať a vypočúvať ich, a niektorých dokonca odsúdili na desať dní väzenia.  

Napriek odsúdeniu a strachu mnohých členov Pastor Roman v modlitbách verí, že príde prebudenie. Jeho dom ostáva otvorený pre všetkých, ktorí chcú prísť a zúčastniť sa ich stretnutí.

Sú veci, bez ktorých si vieme predstaviť život. Skúšky sú jednou z nich. Prečo sa život často javí ako jeden problém za druhým? Biblia nás však učí, že život nemá byť bez problémov. Keď sme boli deťmi, ľahko sme sa vzdali, keď sa nám zdala úloha príliš náročná. Vzdali sme sa, keď sme čelili prekážkam. No keď sme dospeli, naučili sme sa vytrvať – vydržať a ostať až do konca. Aj keď dospievame vo viere, učíme sa, aký má vytrvalosť význam. Si ešte stále nezrelý a ľahko sa vzdávaš a nechávaš odradiť? Povedz Bohu, že si pripravený „vyrásť“.   

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Bangladéš: Andrew

„Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9:37 – 38)

Vďaka Andrewovej službe v Bangladéši sa 749 moslimských konvertitov nechalo pokrstiť. Služba sa tiež venovala rozdávaniu viac ako 3 000 Biblií a Nových Zmlúv a viac ako 137 000 brožúrok s evanjeliom.

Andrew však videl, akému nebezpečenstvu čelia tí, ktorí konvertujú z islamu a založil miesto, ktoré slúži ako útočisko. Kresťanské rodiny aj jednotlivci z celej krajiny prichádzajú na toto tajné miesto, no nie za odpočinkom a bezpečím. Noví kresťania sa tu od svitu do mrku učia o učeníctve a evanjelizácií. Keď skončia tento program, vyšlú ich do dediny, kde ich predtým nepoznali. Tá sa stane ich novým misionárskym poľom! Títo kresťania prichádzajú do areálu, aby utiekli pred nebezpečím, no sú trénovaní do ešte nebezpečnejších situácii. A vedia, že nie sú sami. Stovky ich bratov a sestier odišli už pred nimi, aby priniesli správu o Ježišovi Kristovi do celého Bangladéša.   

Andrewova práca nie je bez rizika. Opakovane ho zatkla a  zadržala polícia, radikálni moslimovia ho zbili, lebo sa báli jeho misijných výjazdov. Jeho domov a rodina sú neustále v ohrození. Andrewovou službou je poskytovať moslimským konvertitom útočisko, čo je nebezpečné. Je dennodenným rizikom pre jeho rodinu a tých, ktorí sú v službe zapojení, no jeho študenti obdržia večný život a sú trénovaní na to, aby dali ostatným rovnakú príležitosť.

Predstav si farmára, ktorý sa pokúša vypestovať nejakú plodinu na celom poli sám. Bez ohľadu na to, ako usilovne by farmár pracoval, počas sezóny by nikdy nemal dostatok času, aby túto úlohu splnil. Ježiš prirovnáva stratených ľudí k poľu duší, ktoré je pripravené na žatvu. Táto úloha vyžaduje príliš veľa práce, aby to mohol robiť človek sám. Sme teda povolaní uplatniť podobnú stratégiu ako Andrew vo svojich bangladéšskych útočiskách. Musíme hovoriť druhým, ako hovoriť iným o Kristovi. Nestačí získať konvertitov pre kresťanstvo. Musíme získať učeníkov, ktorí sa na oplátku stanú činiteľmi učeníkov. Si farmárom, ktorý sa trápi sám, alebo ukazuješ iným, ako majú obrábať pole?  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Pakistan: Safeena

„Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie.“ (Mt 7:16 – 17)

Safeena je tiché a milé dievča. Keďže vyrastala v Pakistane, vedela, že ako žena a kresťanka bude mať v živote nedostatočné a  obmedzené príležitosti. Takže keď sa zamestnala ako kuchárka a upratovačka pre bohatú moslimskú rodinu, nesmierne sa potešila, že bude zarábať a že bude môcť pomôcť svojej chudobnej rodine.

Safeenina krása a láskavé správanie časom upútali pozornosť syna jej zamestnávateľa. Ten prišiel za svojimi rodičmi s tým, že by si ju chcel zobrať za manželku. No Safeena bola kresťanka. Tlačili na ňu, aby konvertovala na islam, no Safeena pevne a odvážne odmietla. Po týždňoch nátlaku chcela odísť, no vedela, že jej rodina zúfalo potrebuje peniaze.  

Mladý muž sa nakoniec vzdal presviedčania Safeeny, aby sa stala jeho ženou a urobil neľútostné rozhodnutie. Zlomyseľne Safeenu privliekol do jednej z izieb a znásilnil ju. Safeena bola v šoku. Okamžite dala výpoveď, no predtým ako mohla podať obvinenie, sa proti nej obrátila rodina, u ktorej pracovala, a povedala polícii, že Safeena kradla. Okamžite ju zatkli a vo väzení si musela vytrpieť ďalšie zneužívanie. Safeena neľutuje, že sa postavila za Krista, no stále zápasí s hanbou za to, čo sa jej stalo. Uprostred úsilia odpustiť páchateľovi sa odvážne pridŕža Božích zasľúbení o fyzickom a emocionálnom uzdravení.  

O náboženstve sa dozvieme veľa, keď preskúmame výsledky životov jeho nasledovníkov. Toto je príbeh o rodine, ktorá nesprávnou cestou nasledovala nesprávneho boha. Rodinné náboženstvo ich tlačilo k manipulácií, sexuálnej nemravnosti, klamstvám a nespravodlivosti. Naopak, Safeenin Boh, Boh lásky, ju viedol k usilovnosti, obetavosti a neochvejnosti. Boh jedného dňa pomôže Safeene prísť na miesto odpustenia tým, ktorí jej ublížili. Dávaj si pozor, keď od druhých začuješ, že všetky náboženstvá sú v podstate rovnaké. Sme povolaní byť inšpektormi ovocia – obozretne skúmať ovocie životov druhých ľudí, ktoré odhaľuje ich motívy. Nenechaj sa zmiasť tým, čo čítaš o iných náboženstvách. Pozorne sa pozri na výsledky v životoch tých, ktorí ho nasledujú.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.