Judášova mentalita - 20. máj

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval...“ (Ž 73,13)

Keď Asáf hovorí: „... nadarmo som si srdce čisté zachoval,“ v skutočnosti hovorí: „Nič som tým, že dôverujem Bohu nezískal.“ Prečo by mal človek Boha počúvať a slúžiť Mu, keď nič z toho nemá?

Judášovo zmýšľanie je tu výrazne zjavené. Je pripravený nasledovať Boha, modliť sa, vyznávať Ho, kým z toho niečo má. Niečo významné, niečo viditeľné, niečo, čo sa dá cítiť, nejako zaregistrovať. Lebo ak nie, tak načo je Boh, keď sa môžem mať vo svete rovnako dobre aj bez Neho? Pri takomto rozmýšľaní už však Boh nie je Bohom. Vtedy človek nehľadá Boha, ale len to, čo Boh môže dať. V centre sú dary namiesto Darcu. Najhoršie na tom je, že v tom, čo práve píšem, vidím aj seba. Zvlášť, keď sa pozriem na niektoré skúšky, ťažkosti a pády vo svojom živote na situácie, ktoré u mňa jasne odhalili judášske zmýšľanie.

O týchto veciach je dôležité rozprávať. Zvlášť v dnešnej v Európe, ktorú stále viac ovplyvňuje hodnotiaci systém inšpirovaný satanom. Ten nás ťahá k životnému štýlu, ktorý smeruje od Boha. Tu ti musím povedať niečo, na čo by som najradšej zabudol, ale čo sa mi stalo v čase, keď môj život bol ťažký a ťažkosti len pribúdali, aj napriek tomu, že som skutočne kričal k Bohu. Zdalo sa mi, že pomoci niet.

V skutočnosti mi bolo horšie. Bol som v beznádeji, sklamaný a nahnevaný na Boha a zdalo sa mi, že bez ohľadu na to, či sa modlím, sa moja situácia nemení. Na dôvažok musím povedať, že môj Boh nie je príliš zhovorčivý. Rýchlu a jasnú odpoveď od Neho veľmi často nedostanem. Keď stretnem ľudí, ktorých Boh stále len rozpráva a ktorí robia dojem, že Boh im dokonca hovorí aj akú zubnú kefku si majú kúpiť, začínam pochybovať, či máme toho istého Boha. Môj Boh sa často skrýva. Musím načúvať a byť ticho, inak strácam kontakt. Len zriedka Boh ku mne priamo hovorí. A keď to už robí, bol by som radšej keby prestal, pretože to, čo hovorí, moje sebecké vnútro nechce počuť. Ako keď som sa mesiace modlil a nič sa nezlepšovalo. Prišla beznádej, lebo som si myslel, že nie som hodný Božej pomoci. Padol som tak hlboko, že už som ani nevedel usporiadať svoje myšlienky k modlitbe. Nemal som slová. Bol som na dne. A diabol mi šepkal: „Keby bol Boh dobrý a ty by si bol Jeho dieťaťom, myslíš si, že by ti bolo takto?“ Ako som sa zameriaval sám na seba, v tej vlastnej zaslepenosti, bola mi viera, že Boh je dobrý, ukradnutá a stratil som dôveru v modlitbu. Vtedy nastáva v živote zmätok a vládne v ňom zatrpknutosť.

V tej svojej zatrpknutosti som volal: „Nemá žiaden zmysel na Teba volať! Čo mám z toho, že v teba verím? Na čo sa modliť, keď nepomáhaš?“

A vtedy som pochopil. Vedel som, že je to Jeho odpoveď. Nuž, načo by si veril, Judáš, keď nič z toho nemáš? Ty nehľadáš mňa, ale to, čo ti môžem dať. Nechceš ma nasledovať, keď to niečo stojí. Nechce sa ti vziať kríž a ísť za mnou!

Bol som odhalený. Bol som ako Judáš. Chápal som, že na zemi niet horšieho, ako som ja. Ako dobre, že ľudia nevideli, aký neduchovný som. Nemôžem byť predsa Božím dieťaťom, keď sa zamestnávam len vlastným dobrom. Tu mi prišiel na pomoc Ásáf. Boží muž, ktorý spieval a hral Dávidovi, a ktorý hovoril o tom, ako bol na ceste smerom od Boha, lebo sa zamestnával vonkajšími okolnosťami vlastnej bolesti. Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo. (Ž 73,12) Hovorí o tom tak, akoby bezpečie, v ktorom si prebývajú hriešnici, malo trvať večne. Ale nie je to pravda. Nakoniec Ásáf hovorí: „Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily, kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.“

Ásáf všetko pochopil, keď vstúpil do svätyne, na miesto, kde Boh stretáva človeka a zjavuje sa mu. To ma upozornilo, že mám hľadať v svätyni Slova, tam je odpoveď. A tak ako Ásáfove, aj moje oči, sa otvorili.

Perspektívu večnosti Ásáf získal späť. Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané. (Ž 73,21-22)

A predstavte si, Ásáf, Božie dieťa, ktorý sa pred Bohom správal ako zvieratá, je aj napriek tomu vítaný v Božom kráľovstve, aby mu boli opäť otvorené oči a získal späť nádej a zmysel života. A to som dostal späť aj ja. Za svoje judášske postoje a zameranie na seba som si zaslúžil odmietnutie. Ale Boh mi nanovo otvoril svoje Slovo a dal mi perspektívu večnosti. Preto je svedectvo Ásáfa aj mojím svedectvom. Spolu s Ásáfom svojmu milostivému, dobrému, všemocnému Bohu hovorím: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Ž 73,23-24)15

Božie slovo je svätyňou, v ktorej sa nám Boh zjavuje a ponúka odpustenie, spásu a večný život. Zachraňuje nás od Judášovho zmýšľania. Každodenne vstupujme do tej svätyne, aby sme viac mysleli na cieľ cesty, než na to, v akom vagóne sedíme.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Frustrácia viery - 13. máj

Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. (Ž 73,2)

Toto hovorí muž, ktorý jedného dňa vložil svoju nádej v Boha, ale ktorý Ho postupne stále ťažšie dokázal vnímať v každodennom živote. Keď je Boh dobrý, kde je Jeho dobrota v mojom živote? Kde je Boh?

Zdá sa, že bezbožní, ktorí nie sú pod Božou milosťou a dobrotou, sa až tak zle nemajú a užívajú si ľahký a pokojný život. Vychvaľujú sa, vysmievajú sa a zvysoka sa pozerajú na slabých. Sú v bezpečí a rastie ich moc. Kde je Boh? Ásáfovo svedectvo je zaujímavé. Hovorí: „Boh je dobrý - ale ja strácam vieru.“

Som na ceste od Boha. Ako je to možné? Nuž, celý svoj zrak som uprel na to viditeľné, materiálne. Oslepilo ma to všetko dookola. Pre Božie dieťa je toto vždy nebezpečné. Zamestnávajú nás viditeľné, pominuteľné veci a večné hodnoty, Boží plán pre náš život bledne a my strácame cieľ.

Ako keby Ásáf hovoril: „Boh je dobrý. Na Boha sa dá spoľahnúť.“

Ale ja nie som dobrý. Nemôžem sa spoľahnúť ani na seba.

Svoj žalm začína slovami: Boh je dobrý! Na Boha sa dá spoľahnúť, to nie je problém. Avšak keď je Boh dobrý voči svojim deťom, prečo má Ásáf toľko ťažkostí a skúšok? Prečo je toľko vecí proti mne? Prečo sa všetko darí bezbožným? Ásáf tu hovorí o probléme, s ktorým sa mnohí kresťania trápia a ktorý je na pád mnohým.

Ásáf sa pýta: „Ak by Boh bol skutočne so mnou, mal by som sa tak zle? Trápim sa v mnohých situáciách života, tak ako je možné, že bezbožným sa tak dobre darí, keď v tom čo robia, Boha pri sebe nemajú, dokonca sa z Neho otvorene vysmievajú?“

Ásáf hovorí: „... lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo.“ Netrápia sa a sú vypasení – takto mnohí dnes definujú „šťastie“.

Ale ako je to v skutočnosti? Sú všetci, ktorí sa majú tak dobre a zdá sa, že sa im darí a sú bohatí a populárni, naozaj tí, ktorým sa darí? Dokáže skutočnosť, že sa im darí, uhasiť najhlbšie potreby duše? Nie je to so mnou tak, že síce vyznávam vieru vo vzkrieseného Krista, ale vo vnútri som skrytým materialistom? Áno, som ním, ak závidím ľuďom, pri ktorých sa zdá, že sa im vo všetkom darí, majú ľahký a bezproblémový život.

Aj dnes sa mnoho Božích detí trápi. Modlia sa a modlia a zdá sa, že pomoc neprichádza. Prečo Boh nezasiahne? Vari človek ako ja nemôže dostať pomoc? Aj ja som zažil taký stav. Veriaci ľudia sa modlia, volajú a predsa sa im ťažkosti a bolesť nevyhnú. Práve tu je však dôležité na chvíľu sa zastaviť a počúvať, čo o tom hovorí Božie slovo. Veď, keď nedovolíme Božiemu slovu, aby nás korigovalo, skončíme v nevere, kde mamon je bohom a materializmus otrokárom. Vtedy sa z egoizmu a prospechu stáva náš kompas. Skončíme v pokrivenom chápaní toho, čo je radosť a čo sú ťažkosti, čo je šťastie a čo nie.

Najprv sa spýtajme: „Čo človek skutočne vlastní?“ Nevlastní ani svoj majetok, peniaze, ani moc, či vplyv. Nič si so sebou nevezmeš, keď zomrieš. Tvoje obdarovanie a všetko, čo máš, je akoby požičané a raz sa budeš zodpovedať z toho, ako si to spravoval. Jediná vec, ktorú vlastníš, je okamih a večnosť. Zmyslom života je dosiahnuť večný život s Bohom. V tom by sme mali mať jasno, keď chceme zadefinovať, čo sú prekážky a čo pomoc. Pomocou je všetko, čo ti pomáha mať ochranu v Bohu a získať večný život. Prekážkou je všetko, čo ťa od Neho ťahá preč.

Aj keď je tvoj život ťažký, nezabudni: Boh na teba nezabudol.

Nehundrime na mraky, ale ďakujme Bohu, keď po daždi kvitnú kvety. Aj keď mraky na chvíľu zakryjú slnko, neznamená to, že slnko už neexistuje. Možno ho nevidím, ale viem, že tam je. Lebo Boh to povedal. Zameriavam svoj pohľad na to, čo hovorí Božie slovo o Tom, ktorý je slnkom spravodlivosti, aj keď búrky života zúria a temné mraky zakrývajú Krista.

Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. (Mal 4,2)

Chcem sa držať Boha bez ohľadu na to, ako vonkajšie okolnosti vyzerajú. Chcem svoju frustráciu niesť k Nemu, lebo len On je dobrý. On nikdy nesklame.

Pozoruj, ako slnko spravodlivosti svieti nad tvojím životom.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Útočisko viery - 6. máj

Izrael nemal z vlastnej sily poraziť faraóna alebo prelomiť putá modloslužby pred tým, než bojoval s Amalékom. Nemal sám rozdeliť vody mora a poraziť faraónovu armádu. Izrael nemal sám dosiahnuť, aby z neba padal chlieb alebo premeniť zlú vodu v Máre. Teraz však má bojovať proti Amálékovi. Doposiaľ Pán bojoval za neho. Teraz bude bojovať v ňom a skrze neho!

Avšak zodpovednosť hľadať útočisko v Pánovi leží na ňom. Dávid hovorí: „... k vodám osviežujúcim ma privádza.“ (Ž 23,2) Pán privádza Dávida k osviežujúcim vodám, ale je to Dávidova zodpovednosť napiť sa. Keď to nespraví, tak mu voda neprinesie žiaden úžitok.

Keď v nás začne prebývať Duch Svätý, ako dôsledok toho, že veríme a vyznávame Kristovu smrť zmierenia a znovunastolenie Božieho kráľovstva, vtedy začína boj proti Amálékovi, boj proti telu.

Je rozdiel medzi tým, či v nás stará prirodzenosť ešte prebýva, alebo či nad nami vládne! Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. (Žid 4,1)

Pred mnohým rokmi som videl prírodopisný film o živote hyen. Film mi obrazne pripomenul, čo znamená zaostať na ceste. Keď sa svorka hyen priblížila ku skupine zvierat, kde si chcela odchytiť potravu, spravila najprv zastrašujúci útok. Keď sa zvieratá rozutekali, hyeny si ich pozorne preštudovali. Hľadali, ktoré zviera je slabé alebo choré, ktoré nevládze bežať s ostatnými. Na to jedno sa zamerali a z toho bola ich potrava.

Hyeny si vyberajú korisť spomedzi tých, ktorí zaostávajú, kým ostatní bojujú a bežia. Dávaj si pozor a nezaostávaj. Svet vždy zaútočí na tých, čo zaostávajú. Tam získava najviac zajatcov a potravy.

Týmto nemienim, že ten, kto žije s Kristom, je vždy slobodný od útokov. Ale kým žiješ blízko Krista, satan ani svet ťa nemôžu zničiť. Ak si jedným z tých, ktorí úplne zaostávajú, ak si unavený a deprimovaný, tak sa modlím, aby ti Božie slovo a Boží Duch zjavili tvoj vážny stav.

Máš však aj pochopiť s akou obrovskou láskou, starostlivosťou, milosťou a milosrdenstvom sa Boh stará o dušu, ktorá napriek všetkej nedokonalosti a hriechu predsa patrí k Jeho ľudu. Aj keby si bol úplne posledný, ten, čo zaostal, tak Boh chce spraviť všetko, aby ťa zachránil.

Počuj, ty zneistená duša v beznádeji, ktorá takmer stráca nádej života viery: Hospodin bude bojovať proti Amálékovi z pokolenia na pokolenie. (2M 17,16)

Vo svojej modlitbe prosím, aby Boh uzdravil tvoj duchovný zrak, aby si uvidel, čo evanjelium skutočne obsahuje a čo Boh zasľúbil tomu, kto si volí hľadať svoj úkryt v Ňom.

Všimni si ty chudobná, hriešna, suchá a utlačená duša, že odpustenie hriechov, synovstvo u Boha a dedičstvo Božieho kráľovstva, je dnes Božím darom pre teba.

Všetko toto ti patrí v okamihu, keď sa ukryješ v Ňom. A keď sa ti zdá, že je to pre teba nemožné, cítiš sa, akoby si sa stále viac potápal vo vlastnej úbohosti, tak vedz, že Boh, ktorý ťa stvoril, ťa aj vykúpil!

Ruka z trónu sa k tebe naťahuje. Chyť sa jej!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Neobyčajný potenciál obyčajných ľudí - 24. máj

„Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce.“ 1Krn 16,9

V Biblii aj v histórii cirkevných zborov môžeme vidieť príbehy, v ktorých Boh činil nečakané veci s ľuďmi, od ktorých by to nikto nečakal. Dokázal urobiť neobyčajné veci skrze obyčajných ľudí. Biblia nám hovorí. „Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce“ ( 2Krn 16,9). Tento verš nehovorí, že Boh hľadá silných mužov a ženy; hovorí o tom, že hľadá ľudí, skrze ktorých môže ukázať svoju moc a silu. Často hovorím, že  Boh nehľadá schopnosti, ale ochotu či dostupnosť.

Koho vybral Boh, keď hľadal muža, ktorý by viedol izraelský národ? Vybral chlapca menom Dávid, ktorý strážil ovce. Koho vybral Boh, keď chcel, aby niekto viedol armádu proti nepriateľom izraelského národa – Midijáncom? Vybral zbabelého muža menom Gideon, ktorý si tak neveril, že nemal odvahu ukázať sa ľuďom na oči. 

Akoby si Hospodin vyberal ľudí, aby ich mohol On sám pozdvihnúť. Len vtedy môžu tí ľudia prehlásiť: „To sú skutky Hospodina.“

Jedna vec, čo je v Biblii jasno napísaná, je, že jednotlivci, ktorých si vyvolil, nevyzerali na to, že sú schopní toho veľa činiť. Vyberal si takých ľudí, ktorí vôbec nevyzerali na prvý pohľad, že majú presne to, čo je potrebné.

Budeš tou osobou, ktorá povie: „Pane, nemám toho veľa, čo by som Ti ponúkol. Nie som nejaký génius. Nie som dobrý rečník. Nie som veľmi talentovaný. No čo Ti môžem napriek tomu ponúknuť?“ Potom sleduj, čo Boh odpovie a učiní.

https://www.harvest.org

Boj s mečom - 21. máj

„Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.“ Ef 6,17

Počul som príbeh o mužovi, ktorý išiel za doktorom, pretože mal obidve uši popálené. Doktor povedal: „Och! Nikdy predtým som nevidel nič také! Čo sa vám stalo?“

Muž odpovedal: „Pán doktor, keď som žehlil, neuvedomil som si, že mám telefón položený pri žehličke. Niekto mi potom zavolal a ja som zdvihol žehličku namiesto telefónu.“

„To je hrozné!“ povedal doktor. „A ako ste si popálil to druhé ucho?“

„No, volali druhýkrát.“

Existujú prirodzené reflexy a podmienené reflexy. Napríklad, keď sa dotkneš žeravej žehličky a tvoja ruka sa ihneď stiahne, to je prirodzený reflex. Ten podmienený je zasa taký, že sa napríklad naučíš šoférovať auto. Najprv keď sa to učíš, je veľa vecí, ktoré si musíš zapamätať; naštartovať, pozrieť sa dozadu, nahodiť smerovku. No po istom čase už viac nemusíš premýšľať nad tými vecami, lebo ich už robíš automaticky.

Chcel by som si vytvoriť podmienený reflex duchovného života. V Liste Efezským, v 6. kapitole, poslednou zbraňou, ktorú Pavol spomína, je meč Ducha, ktorým je Slovo Božie. Môžeš mať všetko brnenie na sebe, no keď nemáš meč, nepriateľ ťa skolí. Musíme sa naučiť, ako používať meč Ducha.

V akom stave je tvoj meč? Je vyčistený každodenným študovaním Biblie a obrúsený skúsenosťami skrze poslušnosť voči Slovu? Alebo je zaprášený a zhrdzavený neposlušnosťou?

Ak zanedbáš Bibliu, tvoj duchovný život bude nepripravený čeliť bojom. Potrebuješ Božie slovo vo svojom živote.

https://www.harvest.org

Ani na to nepomysli - 17. máj

„Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ 2Kor 11,3

Ľudská myseľ vie spáchať hrozné hriechy. Vieme sa vrátiť do minulosti skrze naše spomienky a pozrieť sa aj do budúcnosti cez našu predstavivosť. A často, keď nás diabol chce pokúšať, zahráva sa práve s našimi myšlienkami.

„To nemusíš robiť,“ pošepká. „Len si to predstav. To je všetko. Nemusí to prekročiť hranicu tvojej mysle.“ Takto zlyhala Eva: „Eva, len sa pozri. Videla si niekedy takéto ovocie?“

Satan zaútočil na jej myseľ. Apoštol Pavol napísal: „Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ (2Kor 11,3)

Prečo sme v našich mysliach zvádzaní? Pretože je to hlavné centrum. Myseľ je miesto, kde logicky uvažujeme. Tam rozmýšľame, fantazírujeme a snívame. Biblia hovorí: „zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“

Najprv príde len myšlienka. Neskôr sa zmení na skutok a už len rozmýšľať o tom nestačí. Fantazírovať už nestačí. Chceš to posunúť ďalej. Tak začneš flirtovať. Dotýkať sa. Ochutnávaš. A potom si uvedomíš, že si v pasci.

Diabol je zákerný. Chce ťa potopiť. Nepočúvaj ho. Je to klamár.

https://www.harvest.org