Občania iného kráľovstva - 28. december

„Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ (F 3:20)

Niekde hlboko vo svojom vnútri stále chceme od života niečo viac. Chceme vždy to najnovšie, najčerstvejšie, najmodernejšie, najlepšie. Chceme viac. Myslím, že to Boh nás takto stvoril. No aj napriek tomu, ako žijeme, koľko rôznych vecí vyskúšame, koľko nádherných miest uvidíme, stále sa nám zdá, že to nestačí. Prečo? Biblia hovorí, že Boh do našich sŕdc vložil večnosť (Kaz 3:11).

Hlboko vnútri uznávame, že tento svet nedokáže splniť, čo sľubuje. Ako sa spieva v jednej piesni: „Tento svet nie je mojím domovom. Len tadiaľto prechádzam.“ Biblia hovorí, že sme občanmi a občiankami iného kráľovstva. Ak uveríš v Ježiša Krista, stávaš sa občanom neba. To je Tvoj skutočný domov, nie je tu na Zemi.

V Liste Filipským sa píše: „Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ Práve preto je v hĺbke nášho vnútra tá zvláštna túžba, ktorú nedokáže naplniť nič na tejto zemi.

Preto nikdy nebudeme úplne ladiť s týmto svetom a so všetkým, čo uctieva. Práve preto ostávame chladní pri istých veciach, ktoré tento svet vystavuje na obdiv. Ako nasledovníci Krista chceme niečo viac. Chceme omnoho viac.

S. Lewis opísal túto túžbu nášho srdca ako „neutíšiteľnú túžbu“. Povedal: „Niekedy si myslím, že v skutočnosti vôbec netúžime po nebi. Oveľa častejšie však uvažujem o tom, či sme v hĺbke nášho srdca niekedy túžili po niečom inom.“

Zem a tento svet nedokáže dodržať svoje sľuby, nebo áno. A ako kresťania budeme naozaj žiť šťastne naveky – v nebi, v prítomnosti Boha.

https://www.harvest.org

Dôveruj Jeho cestám - 25. december

„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov.“ (Iz 55:8)

V živote sa niekedy ocitneme v situáciách, keď si vravíme: „Nerozumiem tomu. Doteraz bolo všetko v poriadku. Vôbec ničomu nerozumiem.“ Možno dokonca dodáme aj: „Bože, prečo?“

Je v poriadku pýtať sa Boha prečo. Len netreba očakávať odpoveď. Nie preto, že odpoveď neexistuje, ale preto, že aj keby nám Boh odpovedal, nepochopili by sme to.

Keď sa snažím vysvetliť isté veci mojim vnúčatám, niektorým porozumejú, a niektorým zas nie. Ešte nie sú pripravené, aby uchopili, čo im vysvetľujem.

Podobne by sa mohol nekonečný Boh snažiť vysvetliť niečo obmedzenému Gregovi a Greg by odpovedal: „S tým vôbec nesúhlasím a myslím si, že je to hrozné rozhodnutie.“

A tak Boh hovorí: „Ani Ti to nejdem snažiť vysvetľovať. Som s Tebou. To je moja odpoveď. Som s Tebou a všetkým Ťa prevediem. Neskôr sa na to spätne pozrieš a pochopíš, ako to všetko slúžilo na dobré. Nakoniec diely skladačky zapadnú na svoje miesto a Ty uvidíš celý obraz. Dovtedy mi však musíš dôverovať.“

Možno práve prechádzaš životnou búrkou. Možno loď Tvojho života akosi stroskotala, prežil si traumu či tragédiu. Vravíš: „Neviem, ako mám toto všetko zvládnuť. Neviem, čo mám robiť.“ Moja rada znie – ver Bohu.

Veríš Bohu? Je Pánom Tvojho života? Už si niekedy vyznal: „ Pane, chcem robiť to, čo odo mňa chceš Ty. Pôjdem tam, kde ma chceš mať. Patrím Ti.“?

Si tam, kde Ťa chce mať? Nie vždy to pôjde hladko, ale s Ním určite bezpečne dorazíš do cieľa.

https://www.harvest.org

Kapitán - 22. december

„I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.“ (L 5:10)

V Lukášovom evanjeliu čítame, ako Ježiš používal Šimonovu loďku namiesto kazateľnice. Zástup sa na Neho valil, a tak vstúpil na loďku, máličko sa odrazil od brehu a odtiaľ kázal ľuďom. Potom povedal Šimonovi: „Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte!“ (L 5:4)

Aby bolo jasné, Ježiš nebol žiaden skúsený námorník či rybár. Ježiš bol učiteľ. Nebol jedným z tých ľudí, ktorí trávili na vode veľa času.

Šimon Peter mu odpovedal: „Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete.“ Šimonova odpoveď zahŕňala jeden mimoriadny termín a mohli by sme ju preložiť aj takto: „Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale, majster (alebo kapitán) tejto lode, urobíme to.“

Šimon Peter Mu mohol povedať aj: „So všetkou úctou, Pane, čo sa týka učenia, naozaj sa vyznáš. Lipneme na každom slove, ktoré vyslovíš. Ale rybárčenie, v tom sme doma my. Už sme dnes lovili, a nič sme nechytili. Je to strata času.“

No keď sa odrazili na hlbinu, bolo tam toľko rýb, že sa im trhali siete a loď sa začala potápať. Na pomoc prišla aj ďalšia loď, a aj tá bola preplnená rybami. Šimon Peter bol naozaj ohromený. Povedal Ježišovi: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“ (L 5:8)

Akoby Ježišovi hovoril: „Nemárni so mnou čas. Sklamem Ťa. Nemám na to. Vôbec sa mnou neobťažuj, Ježiš.“

Ježiš mu však odpovedal: „Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.“ (L 5:10)

Je Ježiš kapitánom Tvojej loďky? Dovoľ mu to. Dovoľ mu prevziať kontrolu.

https://www.harvest.org

Draho kúpení - 20. december

„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení!“ (1K 6:19-20)

Raz som počul príbeh o staršom mužovi, ktorý bol známy svojím zbožným životom. Jedného dňa sa ho opýtali: „Čo robíte, keď ste v pokušení?“

On odpovedal: „Pozriem hore na nebo a poviem: ‚Pane, Tvoje vlastníctvo je v nebezpečenstve.‘“

V 1. liste Korintským čítame: „Nie ste sami svoji.“ Nepatríme sami sebe. Boli sme veľmi draho vykúpení. Boh nám dal svoju pečať, ako keď si kráľ zapečatí svoj majetok. 2. list Korintským hovorí: „Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha.“ (2K 1:21-22)

Ako veriaci patríme Bohu. Sme Jeho deti. Sme Jeho ovečky. Sme Jeho vlastníctvom. V Liste Rímskym sa píše: „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ (R 8:15) „Abba“ je láskyplný výkrik židovských detí. Ak sa v súčasnosti dostanete do Izraela, budete mať možnosť počuť malé detičky volať na svojich ockov: „Abba!“ Vyjadruje to láskyplný a blízky vzťah.

Moje deti a teraz už aj moje vnúčatá môžu ku mne kedykoľvek prísť. Nemusia si so mnou vopred dohodnúť stretnutie. Proste prídu a hovoria so mnou. Ak som v danom momente v preplnenej miestnosti a jedno z mojich vnúčat vojde a volá: „Dedko!“ moja konverzácia okamžite končí. Taký je náš vzťah a môžu ku mne naozaj kedykoľvek prísť. Rovnako je to vo vzťahu s Bohom. Môžeme k Nemu kedykoľvek prísť.

https://www.harvest.org

Na druhú stranu - 18. december

 „V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu!“ (Mk 4:35)

Jedného dňa Ježiš povedal svojim učeníkom: „Prejdime na druhú stranu!“ A tak nasadli do loďky a plavili sa obrovským sladkovodným Tiberiadskym jazerom, ktoré je známe nečakanými búrkami. Búrka prišla aj tentoraz.  Musela byť veľmi silná, pretože aj skúsení námorníci stratili nádej a báli sa o svoje životy.

Čo v tom čase robil Ježiš? Spal. Učeníci Ho zobudili a povedali Mu: „Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ (Mk 4:38) Inými slovami vlastne hovorili: „Hej, Pane, nedávaš pozor? Je Ti jedno, že my tu prechádzame ťažkou situáciou? Zobuď sa a urob niečo!“

A tak Ježiš pohrozil búrke, a zároveň napomenul učeníkov. Otočil sa k búrke a povedal: „Zmĺkni, utíš sa!“ (Mk 4:39) a búrka utíchla. No potom sa otočil k svojim učeníkom a povedal: „Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?“ (Mk 4:40) Ježiš im v skutočnosti hovoril: „Ešte ste sa nič nenaučili. Povedal som: ‚Prejdime na druhú stranu.‘ Nepovedal som: ‚Prejdime do stredu Tiberiadskeho jazera a utopme sa.‘“ Ježiš im nesľúbil hladký priebeh, ale sľúbil, že sa tam bezpečne dopravia.

Je lepšie byť uprostred búrky s Ježišom ako kdekoľvek inde bez Neho. Radšej by som bol v ohnivej peci s Ježišom ako v paláci bez Neho. Radšej budem s Ježišom v jame levovej, vo väzení či na lodi, čo stroskotá. Ak viem, že Pán je tam so mnou, zvládnem to.

Pamätaj si, že Boh je s Tebou bez ohľadu na to, akou búrkou či stroskotaním práve prechádzaš. Nie si sám. Jemu na Tebe záleží. Nikdy Ťa neopustí  a nezanechá.

https://www.harvest.org

Prekážky - 14. december

„Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame.“ (2K 4:8)

Niektorí ľudia si myslia, že ak plnia Božiu vôľu, všetko v ich živote pôjde hladko. Jednoznačne to však neplatilo v živote apoštola Pavla. Zdá sa, že ho postretlo asi všetko možné nešťastie. Mal mnoho nepriateľov, ktorí mu závideli úspech, všade ho prenasledovali a podkopávali mu nohy so zámerom zničiť ho. Často sa nevyhol bitke a iným fyzickým trestom. No a okrem toho mal telesné postihnutie, a hoci dúfal, že bude uzdravený, Pán povedal nie.

Pavol v 2. liste Korintským píše: „Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme.“ (2K 4:8-9)

Mnohí dnešní kazatelia sa radi zameriavajú na prosperitu. Niektorých dokonca nazývame kazateľmi prosperity. Ja si však myslím, že títo ľudia nepochopili Bibliu a vybrali si z nej len pasáže, ktoré sa im páčia. Pre mnohých prosperita znamená, že nebudú nikdy chorí. Nikdy neprídu žiadne problémy a život bude jednoducho úžasný.

Skutočnosť je však taká, že uprostred Božej vôle môžeš prekvitať a zároveň čeliť problémom. Loď, na ktorej sa Pavol viezol do Ríma, cestou stroskotala. No aj napriek tomu bola jeho cesta úspešná a Boh si nakoniec všetko použil na dobré.

Všetci čelíme rôznym búrkam, ťažkostiam a v istom zmysle aj stroskotaniam. Nemáme pod kontrolou všetky okolnosti nášho života, môžeme však kontrolovať naše reakcie na tieto okolnosti.

Keď sú v našom živote búrky a premáhajú nás ťažkosti, môžeme sa rozhodnúť, čo urobíme. Môžeme sa hnevať na Boha, môžeme nechať naše srdce zatrpknúť, alebo sa môžeme úplne poddať a povedať: „Pane, dôverujem Ti, nech sa deje čokoľvek.“

https://www.harvest.org