Pokúšať Boha - 19. december

„Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu  a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ Mt  4:5-7

Druhé pokušenie je v protiklade s prvým a je jeho opakom. To druhé nastáva, keď nás diabol učí pokúšať Boha, ako vraví Kristovi, aby sa zhodil z vrcholu chrámu, hoci to nebolo nutné, keďže tam určite bolo spoľahlivé schodisko, po ktorom mohol zísť... Toto pokušenie vhodne nasleduje po prvom. Lebo kde diabol zacíti srdce, ktoré verí Bohu v biede a núdzi, čoskoro ho prestane pokúšať bruchom a nenásytnosťou, mysliac si: „Počkaj, ak chceš byť celkom duchovný a čistý, pomôžem ti k tomu.“ Potom diabol pokračuje a skúša to z inej strany, pričom nabáda veriť tam, kde to Boh neprikázal a kde nechce, aby sme verili. Napr. po tom, čo ti Boh dal do domu chlieb, ako robieva rok čo rok po celom svete, ty ho nechceš jesť, ale vytvoríš si biedu a núdzu a povieš: „Mali by sme skutočne veriť Bohu. Nechcem jesť chlieb, ale čakať, kým mi Boh nepošle chlieb z neba.“ Vedz, že to by bolo pokúšaním Boha, pretože On nám neprikázal veriť, keď máme po ruke to, čo potrebujeme a čo by sme mali získať. Ako môžeš veriť, keď to už máš? Takže tu vidíme, že diabol Kristovi vytvára nedostatok a núdzu, hoci žiadny nedostatok ani núdza neboli, a jestvovala iná bezpečná cesta dolu z chrámu než sa zbytočne novátorsky zhodiť dolu. Preto aj vedie Krista na vrchol chrámu, do svätého mesta, ako hovorí evanjelista, a stavia ho na sväté miesto. Lebo diabol vyvoláva v človeku rafinované myšlienky, ktoré spôsobia, že uverí, že je plný viery a na správnej svätej ceste, zatiaľ čo nestojí v chráme, ale len na vrchole chrámu – mimo neho. Teda nie je v správnom svätom ponímaní viery, ale mimo nej, len v zdaní správnej viery. A zároveň je v svätom meste, to znamená, že takí ľudia sú len v kresťanstve a medzi skutočnými kresťanmi, ktorí počúvajú mnoho kázní o viere. Navyše, diabol cituje verše z Písma. Veď takí ľudia sa učia Písmo aj tým, že ho denne počúvajú, ale nedostanú sa cez svoje chyby a falošnú vieru. Diabol tu cituje Ž 91:11, ako Boh prikázal anjelom, aby ochraňovali Božie deti a niesli ich na rukách. Ale čo ten ničomník nespomína, je, čo je tam tiež napísané, a síce, že anjeli majú ochraňovať Božie deti na ich cestách. Lebo ten verš znie takto: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ atď. To znamená, že ochrana anjelov nesiaha ďalej ako cesta, po ktorej nám Boh prikázal kráčať. Keď chodíme po Božích cestách, anjeli majú na nás dávať pozor. No diabol vynecháva Božie cesty a vykladá a vzťahuje ochranu anjelmi na všetky veci, aj na to, čo Boh neprikázal. To zlyhá a znamená to pokúšať Boha.

St. Louis ed., 11:539-541.

Božie masky a prestrojenia - 12. december

„On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Mt 4:1-4

Toto sú tak úžasné a mocné slová. Nesmieme ich len tak prebehnúť, ale musíme ich podrobne vyložiť. Kristus čerpá tieto slová z 5M 8:3, kde je napísané: „Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ To znamená: Z toho, že ste prežili, hoci vás nechal trpieť hladom, sa môžete naučiť, že Boh vás živí bez chleba Svojím slovom. Lebo ak by ste sa mali sýtiť a žiť len zo samého chleba, museli by ste mať po celý čas dostatok chleba. Ale Slovo, ktoré nás sýti, je Jeho sľubom, ktorý nám dal, že On je náš Boh a chce byť naším Bohom. Teda Mojžiš i Kristus chcú povedať: Ak máte Božie slovo a veríte mu, je isté dvoje: Po prvé, keď máte núdzu, nemáte chlieb a musíte hladovať, Slovo vás zachová, takže nezomriete od hladu, ako by ste mali dosť jedla. Lebo Slovo, ktoré máte vo svojom srdci, vás sýti a zachováva aj bez jedla a pitia. A ak máte trošku jedla, omrvinku alebo skyvu chleba, dodá výživu a nasýti ako kráľovská hostina. Lebo to nie je chlieb, ale Božie slovo, čo sýti telo aj prirodzeným spôsobom, práve tak ako tvorí a udržuje všetko (Žid 1:3). Po druhé, nakoniec chlieb určite bude bez ohľadu na to, odkiaľ príde, aj keby mal prísť z neba ako manna, hoci v nebi žiaden chlieb nerastie ani nemôže rásť. Môžete sa úplne spoľahnúť na tieto dve veci: Buď dostanete chlieb a potravu uprostred hladu, alebo sa váš hlad stane znesiteľným až tak, akoby ste boli sýti chlebom. A to, čo sa tu hovorí o jedle a výžive, platí aj pre pitie, odev, strechu nad hlavou a všetky telesné potreby... Lebo tak hovorí Božie slovo: „On sa o vás stará“ (1Pt 5:7). A v 1Tim 6:17 sv. Pavol píše: „v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie.“ A Kristus v Mt 6:33-34 hovorí: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení“ atď... Boh zaopatruje celý svet chlebom, nie len Slovom bez chleba, tak ukrýva svoju prácu za chlieb, aby skúšal vieru. Rovnako prikázal Izraelitom, aby sa pripravili a bojovali, ale nechcel, aby víťazstvo vybojovali meče a činy. On sám chcel zbiť nepriateľa pod meč a cez ich skutok zvíťaziť. Mohol povedať aj: „Vojak nedosiahne víťazstvo len svojím mečom, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích,“ ako hovorí Ž 44:4, Ž 147:10... Jednako však používa ľudí i kone, meče a luky, ale nie pre ich silu a moc človeka alebo zvieraťa, ale zastretý a schovaný za človekom a koňom bojuje a všetko koná On... Skrátka, všetky stvorenia sú Božie masky a prestrojenia. Necháva ich so sebou spolupracovať, aby vykonali všetko, čo by inak bez ich prispenia urobil, a aj koná, On sám, aby sme sa mohli primknúť len k Jeho slovu. Takto naša viera nerastie, ak je chlieb, rovnako ako sa nezväčšuje naše zúfalstvo, ak nie je chlieb. Namiesto toho zjeme chlieb, keď je, ale zaobídeme sa bez neho, keď nie je, a budeme si istí, že v každom čase žijeme a sýtime sa Božím slovom, či chlieb je, alebo nie je. Taká viera správne prekonáva žiadostivosť, brucho a časné starosti o jedlo.

St. Louis ed., 11:537-539.

Vydrž a pridŕžaj sa Božieho Slova - 5. december

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Mt 4:1-4

Kristus nám tu dobre vykresľuje, ako prebieha pokúšanie a ako ho treba prekonávať. Po prvé, je vyvedený na púšť, teda je opustený Bohom, anjelmi, ľuďmi a všetkými ostatnými stvoreniami. Čo za pokušenie by to bolo, keby by sme neboli opustení a ponechaní sami sa brániť? Veď to zraňuje, keď nemáme žiadnu oporu. Napríklad ak potrebujem jesť, ale nemám žiadne peniaze, žiaden záchytný bod, nič, na čo by som sa mohol spoľahnúť; keď nemám žiadnu pomoc ani radu od druhých. To je to, čo znamená byť vyvedený na púšť a byť opustený. Tam som v tej správnej škole a učím sa o sebe, kto som, aká slabá je moja viera, aká veľká a vzácna musí byť skutočná viera a aká zahanbujúca nevera je hlboko zakorenená v srdciach všetkých ľudí. No ak máš peňaženku, špajzu a stodolu ešte plnú, nie si vyvedený na púšť ani opustený. Preto ani necítiš pokušenie. Po druhé, prichádza diabol a pokúša Krista veľkou starostlivosťou o brucho a nedôverou v Božiu dobrotu, keď vraví: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ akoby chcel povedať: „Naozaj sa spoľahni na Boha a nepeč chlieb. Vlastne, čakaj, že ti do úst budú padať pečené holuby. Teraz povedz, že Tvoj Boh sa o Teba stará – kde je Tvoj nebeský Otec, ktorý sa o Teba stará? Myslím, že Ťa opustil. Jedz a pi svoju vieru. Uvidíme, ako Ťa viera nasýti – keby si tak mohol jesť kamene! Boh s Tebou tak otcovsky zaobchádza, keď Ti neposiela ani kôročku chleba. Necháva Ťa takého chudobného a biedneho. Len ver, že si Jeho Syn a On je Tvoj Otec.“ Diabol naozaj pokúša všetky Božie deti takýmito myšlienkami. Aj Kristus ich určite zažil. Veď nebol kameň ani poleno, hoci bol a zostal čistý a bez hriechu, čo je pre nás nemožné. Kristova odpoveď potvrdzuje, že Ho diabol pokúšal starosťami o brucho alebo nedôverou a chamtivosťou... Kristus chce povedať: „Chceš, aby som sa zameral na samý chlieb, a zaobchádzaš so mnou, ako by som rozmýšľal len o telesnom pokrme.“ Toto pokušenie je dosť bežné, dokonca aj medzi dobrými ľuďmi. Zakúšajú ho najmä tí, ktorí sú chudobní, ktorí majú prázdny dom a dieťa. Preto sv. Pavol hovorí v 1Tim 6:10, že chamtivosť je koreňom všetkého zla. Nemyslíte si, že taká nedôvera, starosti a chamtivosť sú príčinou, že sa ľudia vyhýbajú manželstvu? Prečo ľudia bočia od manželstva a nežijú cudne, ak sa neboja, že by zomreli od hladu alebo treli núdzu? Ale mali by sa mali pozrieť na Kristove skutky a príklad v tomto texte: Znášal nedostatok štyridsať dní a nocí a napokon nezostal opustený, ale postarali sa o Neho anjeli. Po tretie, všimnime si, ako Kristus odolával a prekonával také pokušenie brucha: Keď vidí len kamene a nepožívateľné veci, vytrvá a pridŕža sa Božieho slova. Posilňuje sám seba týmto slovom a udiera ním diabla. Nech sa všetci kresťania odvážne chopia tohto verša, keď trpia nedostatkom, keď sa všetko zmenilo na kamene a keď odvaha mizne. Mali by povedať: „Aj keby bol celý svet plný chleba, aj tak človek nebude žiť chlebom. Pre život človeka je treba viac než chlieb, a síce Božie slovo.“

St. Louis ed., 11:535-537.

On zomrel za nás - 31. december

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

(R 5:8)

Pri Kristovom kríži vidíme slávny prejav Božej lásky. Pavol napísal kresťanom v Ríme nasledovné: „Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí… umrel za bezbožných.“ Ľudská skúsenosť potvrdzuje, že je veľmi nezvyčajné, aby človek položil za niekoho iného svoj život, hoci hovoríme o dobrom človeku, je len zopár takých, ktorí mali odvahu to urobiť. A predsa, dôkaz Božej úžasnej lásky je tento:  „Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

Nádherná mladá žena, ktorá v spoločnosti zastávala líderskú pozíciu raz prišla navštíviť moju manželku a mňa. Obrátila sa na jednej z našich evanjelizácií a úplne žiarila premenou. Naučila sa mnoho biblických veršov naspamäť a bola tak naplnená Kristom, že sme dve hodiny sedeli a počúvali jej dojímavé svedectvo. Stále dookola opakovala: „Nemôžem pochopiť, ako mi Boh mohol odpustiť. Bola som taký skazený hriešnik. Jednoducho nedokážem pochopiť Božiu lásku.“

Modlitba dňa

Láska, ktorá ťa priviedla kvôli mne na kríž, je nad moje pochopenie. Pokorne ťa chválim a ďakujem Ti, môj Spasiteľ a Pán.

Billy Graham Evangelistic Association

Božie zasľúbenia - 29. december

„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6)

Historici našu éru pravdepodobne nazvú „doba úzkosti“. Ak svoje nádeje sústredíme na čokoľvek iné, než je Boh a Jeho vôľa pre nás, prirodzeným výsledkom bude úzkosť. Ak si za cieľ dáme čokoľvek iné, nevyhneme sa frustrácii a porážke. Napriek tomu, že máme menej dôvodov robiť si starosti než predchádzajúce generácie, starostíme sa viac. Hoci to máme jednoduchšie než naši predkovia, máme viac nepokoja. I keď máme menej skutočných príčin na úzkosť než naši predchodcovia, vnútorne sme úzkostlivejší. Mozoľnaté ruky boli znakom priekopníka, zvraštené obočie je však typickým znakom moderného muža.

Boh nikdy nesľúbil, že nás zbaví všetkých našich starostí, problémov a ťažkostí. Vlastne, niekedy si myslím, že úprimne veriaci kresťan je vo väčšom konflikte s okolitou spoločnosťou než ktorýkoľvek iný človek. Spoločnosť ide jedným smerom, kresťan opačným. To spôsobuje nezhody a konflikty. Boh však uprostred problémov zasľúbil ozajstný pokoj a pocit istoty a bezpečia, ktorý človek zo sveta nikdy nezakúsil.

Modlitba dňa

Pane Ježiši, uč ma viac udržiavať môj pohľad sústredený na Teba než na seba a svoje obavy. Pomôž mi dnes dovoliť Ti udeliť mi pokoj srdca a mysle.

Billy Graham Evangelistic Association

Láska v skutkoch - 27. december

„... a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás…“ (Ef 5:2)

Nepochybujem o tom, že potrebujeme sociálnu reformu. Ak máme byť úspešní, naše generácie musia pracovať spolu a vzájomne sa počúvať. To je jednou z prvých podmienok spolupráce. V tomto bode má evanjelium Ježiša Krista dôležitú úlohu veľkého zmierovateľa. Apoštol Ján vo svojom prvom liste deklaruje: „Vám, mladí, som napísal,“ a „Vám, otcovia, som napísal.“  Odkaz adresovaný mladým aktivistom a starším dozorcom znie: „Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu;  aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska?  Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a tým si uspokojíme srdce pred Ním (1Jn 3:16-19).

Modlitba dňa

Otče, ak niekto nesúhlasí s mojimi názormi, nech moja láska nie je podmienená rétorikou, ale bezpodmienečnou láskou Tvojho Syna, Ježiša Krista.

Billy Graham Evangelistic Association