Viera, rozum alebo prirodzenosť? - 6. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Potretie, hovorí: „Ajhľa“ alebo „všimni si“. Týmto slovom nás budí zo spánku bez viery ako niekto, kto prináša niečo veľké, zvláštne a významné, niečo, po čom ľudia túžili už dlhú dobu a čo by mali s radosťou prijať. A toto vyrušenie je zaiste potrebné, pretože rozum a prirodzenosť opovrhujú všetkým, čo zahŕňa vieru; je to pre ne neuchopiteľné. Ako by mohli rozum a prirodzenosť rozpoznať, že tento muž by mal byť kráľom Jeruzalema, napriek tomu, že prichádza chudobný a pokorný a sedí na oslovi, ktorý mu dokonca nepatrí? Ako súvisí takýto príchod s predstavou veľkého kráľa? No povahou viery je, že nesúdi a neriadi sa tým, čo vidí a cíti, ale tým, čo počuje. Pridŕža sa len Slova samotného a nie výzoru alebo gest. Toto je tiež dôvod, prečo Krista ako Kráľa prijali len tí, ktorí sa riadili slovom proroka, ktorí verili v Krista, a ktorí merali a obdržali jeho kráľovstvo nie očami, ale Duchom. Oni sú skutočnou dcérou sionskou. Nie je možné, aby sa tí, ktorí sa chcú riadiť svojim zrakom a pocitmi namiesto toho, aby sa pridŕžali samotného čistého Slova, necítili pohoršene. Tento obraz nám dovoľuje obdržať a uchopiť prvú vec, v ktorej je vyobrazená povaha viery. Veď rovnako ako výzor a predmet viery nie je absolútne ničím a úplne v rozpore s rozumom a prirodzenosťou, tak aj vo všetkých výskytoch a prípadoch viery nájdeš rovnako triviálny a paradoxný zjav. Navyše, nebola by to viera, ak by veci vyzerali a správali sa rovnako, ako o nich uvažuje viera a ako ich opisujú Písma.

A toto je presne dôvod, prečo je vierou: Nevyzerá a nespráva sa, ako hovoria viera a Písma. Ak by Kristus pricválal do Jeruzalema vo všetkej sláve ako kráľ tohto sveta, potom by vzhľad a Písma boli v súlade s rozumom a prirodzenosťou a veci by vyzerali ako ich opisujú Písma. No neostala by žiadna viera. Ten, kto verí v Krista, má rozpoznať bohatstvo za obrazom chudoby, slávu za hanbou, radosť za smútkom, život za smrťou. Ten, kto sa pridŕža Božích slov a očakáva ich, to bude robiť vierou. Po štvrté, hovorí: „tvoj Kráľ“. Na tomto mieste oddeľuje tohto Kráľa od všetkých ostatných kráľov. Je to tvoj Kráľ, hovorí, ktorý ti bol zasľúbený, ktorému patríš, ktorý jediný by ti mal vládnuť – no v Duchu, a nie ako vláda vo fyzickom svete... Pre veriace srdce je to potešujúci text. Mimo Krista je človek totiž podrobený mnohým rozhnevaným tyranom, ktorí nie sú králi, ale vrahovia, pod ktorých vládou trpí hrozné utrpenie a strach, napr. diablovi, telu, svetu, hriechu, a tiež aj zákonu a smrti a peklu... No keď tvoje srdce pevnou vierou príjme tohto Kráľa, budeš v bezpečí, a nemusíš sa viac báť hriechu, smrti ani pekla a nešťastia. Lebo vtedy spoznáš, že tento tvoj Kráľ je Pánom nad životom a smrťou, hriechom a milosťou, nad nebom aj peklom, a že všetko má vo svojich rukách. Pretože On sa stal naším Kráľom, aby nás oslobodil od panovačných tyranov a aby nad nami sám vládol... Pozri, aké úžasné veci sú zahrnuté v týchto jednoduchých slovách: „Ajhľa, tvoj kráľ.“ Úbohý Jazdec na oslovi a nenápadný Kráľ prináša úžasné dary. Rozum nič z toho nevidí; prirodzenosť ničomu z toho nerozumie. Iba viera to dokáže.

St. Louisské vyd., 11:4 – 7.

Dva druhy viery - 2. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Zamyslime sa nad týmto veršom ako nad hlavnou časťou evanjelia. Hovorí nám to totiž, čo si máme myslieť a čomu o Ňom veriť, čo od Neho môžeme očakávať, čo môžeme požadovať a ako to máme využiť, aby sme z toho mali prospech. Najprv hovorí: „Povedzte dcére sionskej.“ To hovorí kazateľom. Týmto im prikazuje, aby kázali novú kázeň, čím nemyslí nič iné okrem slov, ktoré ďalej vo verši nasledujú, a teda pravdivú a požehnanú správu o Kristovi. Ten, kto káže čokoľvek iné, je vlk a zvodca. Toto je jeden z veršov, v ktorých je prisľúbené evanjelium a o ktorých Pavol hovorí v Rímskym 1:3. Evanjelium je totiž kázeň o Kristovi, a na tomto mieste je opísaný tak, aby sme uverili. Často som hovoril, že existujú dva druhy viery. Prvý druh je taký, že s istotou veríš, že Kristus je muž, ako je tu a v celom evanjeliu opísaný. No neveríš, že je takým človekom pre teba; pochybuješ, či Ho máš alebo budeš mať a myslíš si: „Istotne je taký pre druhých, napr. pre sv. Petra alebo sv. Pavla, a dobrých svätých; avšak ktovie, či je taký aj pre mňa a či by som mal od Neho očakávať rovnaké veci a spoliehať sa Naňho tak, ako títo svätí.“ Pozri, takáto viera je nanič. Nič neprijíma a nikdy neokúsi Krista. A takisto nemôže zažiť ani túžbu po Ňom, ani lásku k Nemu. Je to viera o Kristovi, nie voči Kristovi alebo v Kristovi. Démoni a zlí ľudia majú tiež takú vieru. Veď kto neverí, že Kristus je pre svätých milostivým Kráľom? Zatratené diablove synagógy, univerzity spolu s kláštormi a všetkými katolíkmi teraz učia túto prázdnu vieru, v ktorej nie je nádej, a hovoria, že taká viera stačí, aby sa z človeka stal kresťan. Nie je to nič iné ako zapieranie kresťanskej viery, a obracanie kresťanov k pohanstvu a islamu, ako prehlásil sv. Peter, keď povedal: „Ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo... a budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil“ (2. Pt 2:1). Rovnako hovorí: „dcére sionskej“.

Tu sa dostávame k druhému druhu viery – k ozajstnej viere. Ak totiž povedal tieto slová o Kristovi, musí byť niekto, kto ich začuje, príjme a pevnou vierou sa ich bude pridŕžať. Nehovorí: „Povedz o dcére sionskej,“ ako keby mal niekto iný uveriť, že patrí Kristovi. No máš jej povedať toto; má tomu o sebe uveriť a bez akejkoľvek neistoty sa držať toho, čo tieto slová vyhlasujú. Toto je viera, ktorá sa jediná môže volať kresťanskou vierou, a teda, že bez zaváhania veríš, že Kristus je takým človekom nielen pre sv. Petra a ostatných svätých, ale aj pre teba. Najmä pre teba. Tvoja spása nezávisí od toho, že veríš, že Kristus je Kristom pre dobrých ľudí, ale že veríš, že Kristus je Kristom pre teba. Takáto viera so sebou prináša to, že Kristus sa ti bude páčiť a bude príjemný tvojmu srdcu. A takáto viera prináša lásku a dobré skutky bez donútenia. No ak sa neobjavia, je isté, že viera sa tam nenachádza. Kde je totiž viera, tam v nás musí Duch Svätý konať lásku a dobré skutky.  

St. Louisské vyd., 11:2 – 4.

Domov - 19. január

Láska nikdy neprestane.“ (1. Kor 13:8)

Prvou nevyhnutnou vecou pre šťastný kresťanský domov je, že v ňom musí byť prejavovaná láska. Domácnosti, ktorú sú postavené na živočíšnej príťažlivosti a žiadostivosti, sú predurčené na pád. Láska je sila, ktorá drží rodinu pokope. Skutočná láska v sebe zahŕňa prvok duchovného tajomstva. Stelesňuje vernosť, úctu a porozumenie. Láska od všetkých členov rodiny vyžaduje obrovskú zodpovednosť, ktorú ale sprevádza nádherná odmena. „Milujte,“ hovorí Biblia, „ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu.“ Ako Kristus miloval cirkev? Aj napriek jej nedostatkom, chybám a slabostiam. Skutočná láska neprestáva. Miluje napriek osobnostným nedokonalostiam, fyzickým chybám a duševným zvláštnostiam. Láska je hlboká, stála a večná. Nič nedokáže v domácnosti priniesť pocit bezpečia tak, ako to dokáže láska.   

Modlitba dňa

Ježiš, pomôž mi dnes počúvať, milovať a zaujímať sa o tých, ktorých milujem, a to srdcom, ktoré je citlivé vďaka Tebe.

Billy Graham Evangelistic Association

Uistenie o Jeho láske - 15. január

Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť?“ (Ž 27:1)

Mnohí ľudia dnes žijú v otroctve strachu. Jeden psychiater v nedávno publikovanej výskumnej práci tvrdí, že najväčším problémom jeho pacientov je strach. Strach z toho, že sa zbláznia, že spáchajú samovraždu, že budú osamelí alebo strach zo srdcovo-cievneho ochorenia, rakoviny, prírodnej katastrofy alebo smrti. Stávame sa národom bojazlivých ľudí. Naprieč storočiami plných ťažkostí, pokušení, skúšok, žiaľu a kríz prinášal Boh odvahu do sŕdc tým, ktorí Ho milujú. Biblia je plná uistení o Božej pomoci a úteche v akýchkoľvek problémoch, ktoré by mohli do ľudského srdca priniesť strach. Dnes môže kresťan prísť k Písmu s plným uistením, že Boh sa postará o toho, kto vloží svoju dôveru a istotu do Neho. Kresťania sa môžu na budúcnosť pozerať so zasľúbením, s nádejou a radosťou a bez strachu, odradenia či skľúčenosti.   

Modlitba dňa

Pane, uistenia o Tvojej láske tíšia strach môjho srdca.

Billy Graham Evangelistic Association

Jednoduchý odkaz - 10. január

Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske.“ (Jn 15:9)

Veľký švajčiarsky teológ Dr. Karl Barth bol pravdepodobne najväčším svetovým teológom svojej doby a tiež skvelým filozofom. Nie vo všetkom som s ním súhlasil, no bol mojím priateľom a rešpektoval som ho. Keď bol raz v tejto krajine, na jednom zo seminárov sa ho študent opýtal: „Dr. Barth, aká je najväčšia pravdou, čo vám prišla na myseľ?“ Všetci študenti zo seminára skoro nedýchali. Očakávali nejakú veľkú, hlbokú, ťažkú, komplikovanú odpoveď. Dr. Barth pomaly zdvihol svoju strapatú šedivú hlavu, pozrel sa na študenta a povedal: „Ježiš ma miluje, to viem, lebo tak mi to hovorí Biblia“  (detská pieseň v angličtine).

Modlitba dňa

Drahý Ježiš, nech poznanie Tvojej lásky vždy udržujem v skutočnej jednoduchosti – nech ju nekomplikujem mnohými vedomosťami. Ďakujem, že ma miluješ.

Billy Graham Evangelistic Association

Tajomstvo skutočného života - 5. január

Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša...“ (Ž 63:2)

Niektorí kresťania vedia len veľmi málo o každodennej oddanosti Bohu. Pred nejakým časom sa ma policajt spýtal, čo je tajomstvom víťazného života. Povedal som mu, že na to neexistuje magický recept. Ak by som to však mal opísať nejakým slovom, bolo by to „odovzdanie sa“. Druhé slovo, ktoré by som spomenul, by bolo „oddanosť“. Nič nemôže nahradiť život v každodennej oddanosti Kristovi. Stíšenie, čas modlitieb, čas, ktorý stráviš nad Slovom, sú úplne nevyhnutné pre šťastný kresťanský život. Nie je možné, aby si bol šťastný, dynamický a silný kresťan bez toho, aby si každý deň kráčal s Kristom. Kristus dnes volá kresťanov k očisteniu, oddanosti, posväteniu a úplnému odovzdaniu sa. To bude rozdiel medzi úspechom a neúspechom tvojho duchovného života. To bude rozdiel medzi vyžadovaním pomoci a pomocou druhým. Spôsobí to zmenu v tvojich zvykoch, v tvojom modlitebnom živote, v čítaní Biblie, v dávaní, v tvojom svedectve a v pôsobení v zbore. Toto je hodina rozhodnutia!   

Modlitlba dňa

Pane, túžim po živote v hlbšej oddanosti. Nech sa Ti úplne zasvätím.

Billy Graham Evangelistic Association