Verím! Pomôž mojej nevere! - 9. september

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29.

Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22)

Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23)

Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja.

Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc.

Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem.

Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha.

Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17)

 Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie.

Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“

Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť?

Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí!

Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller.

Verím! Pomôž mojej nevere!

Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“

Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár.

V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Božie zasľúbenia u mňa nefungujú - 2. september

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4)

Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal... Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť!

Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom...

Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam:

  1. zviesť, zvábiť, dráždiť
  2. skúšať

Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho.

Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní.

Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel.

Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia.

Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily.

Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní.

Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť.

Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3)

Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto. Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?

Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti.

Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Ak nevieš urobiť, aby bol celý svet dobrý, sprav to, čo môžeš - 30. august

„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Mt 5:6

„Spravodlivosťou“ sa tu nemyslí tá najzásadnejšia spravodlivosť kresťana, ktorou sa človek stáva dobrým a Bohu príjemným. Osem blahoslavenstiev nie je nič iné ako učenie o ovocí a dobrých skutkoch kresťana, pred ktorými musí byť viera ako pravá podstata a jadro jeho spravodlivosti bez skutkov a zásluh, ovocie a činy musia vyrastať a vyplývať z viery. Preto tu rozumejme vonkajšiu spravodlivosť pred svetom, ktorú zachovávame vo vzájomných vzťahoch. Stručný a jasný význam týchto slov je: naozaj blahoslavený je ten, kto sa neprestajne z celej sily usiluje, aby sa všetko dialo podľa poriadku a každý robil, čo je správne, a kto to slovami a skutkami, radou aj konaním pomáha dodržiavať a presadzovať. Je to vzácne, zahŕňa to mnoho dobrých skutkov a je to aj veľmi zriedkavé... Ak to niekto berie úprimne, chce konať, čo je správne, či žiť spravodlivo a konať dobro, „je hladný a smädný po spravodlivosti“. A ak by to tak bolo, nebolo by nečestnosti a nespravodlivosti, bola by len spravodlivosť a blažený život na zemi. Lebo čo iné je spravodlivosť vo svete než to, že každý robí vo svojom postavení v živote to, čo by mal? Znamená to konať správne na svojom mieste: V domácnosti muž robí to, čo má muž robiť; žena to, čo má robiť žena; deti a sluhovia to, čo im prináleží. Občania v štáte konajú to, čo majú robiť. To celé závisí na tom, že tí, ktorí vedú iných a vládnu im, vykonávajú svoj úrad usilovne, starostlivo a verne, a ostatní verne a usilovne konajú svoju prácu v poslušnosti, ktorou sú zaviazaní. Ale Kristus nehovorí zbytočne slová: „lačnieť a žízniť po spravodlivosti.“ Chce nimi ukázať, že okrem neutíchajúcej usilovnosti sa tu vyžaduje aj obrovská túžba, opravdivosť a horlivosť. Kde nie je taký hlad a smäd, nič sa nezmení. Prečo? Pretože prekážok je príliš mnoho a sú príliš veľké – aj od diabla, ktorý všade vstupuje do cesty a prekáža, aj od sveta, teda od jeho detí, ktorý je taký zlý, že nemôže zniesť žiadneho dobrého človeka, ktorý by chcel konať dobro alebo by chcel niekomu inému pomôcť robiť dobro. Svet ho naopak postihuje pohromami, aby ho nimi unavil a nazlostil. Lebo bolí, keď človek vidí, že za konanie dobra je odmenou nevďak, pohŕdanie, nenávisť a prenasledovanie. To je dôvod, prečo mnohí, ktorí nechceli zažívať také protivenstvá, si nakoniec pre ne zúfali a ušli od ľudí do púšte, aby sa stali mníchmi... Ale to nie je smäd a hlad po spravodlivosti. Lebo tí, ktorí chcú takto vyučovať a vládnuť, budú unavení, netrpezliví a zahnaní do kúta, a ťažko budú pomáhať ľuďom... Skrátka, Kristus tu volá po takom hlade a smäde po spravodlivosti, ktorý nikdy nekončí a nikdy neprestáva; ktorý nemôže byť utíšený; ktorý nehľadá a nemyslí na nič iné ako na túto spravodlivosť; a ktorý pohŕda všetkým, čo mu chce zabrániť presadzovať a chrániť to, čo je spravodlivé. Ak nemôže spôsobiť, aby bol celý svet dobrý, nech spraví čo môže... Je tu aj útecha, istý prísľub, ktorým Kristus láka svojich: Tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, budú nasýtení,... takže zbytočne nepracovali. Nakoniec sa malé stádočko zhromaždí tam, kde bude všetko dobré. A to sa ukáže nielen tu na zemi, no oveľa viac v nebi, kde všetci uvidia ovocie, ktoré priniesla usilovnosť a vytrvalosť týchto ľudí, aj keď si tu musia takmer zúfať, že sa veci nechcú vyvíjať tak, ako by chceli.

St. Louis ed., 7:373-376.

Kde je dôkaz? - 28. august

Ale Zachej povedal Pánovi: Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ (Lk 19:8)

Zdá sa mi, že dnes existujú ľudia, ktorí tvrdia, že sú kresťania, ale ich životy o tom nesvedčia. Nevravím, že ja som ten, kto má právo určovať, kto je a kto nie je spasený. Mnohokrát som však už povedal, že keď sa dostaneme do neba, čakajú nás tri prekvapenia:  Veľa ľudí, o ktorých sme si mysleli, že tam budú, sa tam nedostanú, a mnoho ľudí, o ktorých by sme si nikdy nepomysleli, že by boli, sa tam dostanú, a my tam budeme tiež.

Samozrejme, že to hovorievam s istou dávkou humoru, no verím, že v nebi nás čakajú prekvapenia.

Keď už spomínam, čomu verím, tak rovnako verím aj tomu, že ak si skutočne kresťan, v tvojom živote sa nájde dôkaz, ktorý to potvrdí. Sú ľudia, ktorí vravia: „Som kresťan. Som spasený. Verím v Ježiša.“ Zatiaľčo si vo svete užívajú párty a opíjanie sa s najlepšími alebo najhoršími spomedzi nich. Ošklbávajú ľudí o peniaze. Kradnú. Klamú. A my sa na nich pozrieme a povieme: „Čo na tomto obraze nesedí?“

Ak si skutočne kresťan, mali by tu byť dôkazy, ktoré to doložia. Napríklad, keď Zachej prišiel k viere, nebol čestným mužom. Obohacoval sa na úkor ľudí. Čo však urobil po svojom obrátení? Urobil reštitúciu a vrátil späť, čo iným nespravodlivo zobral, dokonca aj s úrokmi.

Mnoho ľudí sa považuje za kresťanov, no nikdy sa ani nepokúsili napraviť škody, vykonať reštitúciu či dokonca poskytnúť dôkaz pozorujúcemu svetu, že v nich skutočne žije Kristus.

Môžu ľudia pri pohľade na teba povedať: „Vidím v tebe niečo, čo mi vraví, že si Ježišov nasledovník?“ Máš vo svojom živote taký dôkaz?

https://www.harvest.org

Nepravdepodobné publikum - 24. august

Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali." (Sk 16:25)

Nedávno som v televízii sledoval reklamu na načúvací prístroj, ktorý bol navrhnutý tak, aby vyzeral ako bluetooth slúchadlo. V skutočnosti to ani prinajmenšom nie je telefonické zariadenie. Jednoducho iba zosilňuje zvuk okolo človeka, ktorý ho nosí. Možno existujú aj ľudia, ktorí majú prístroj, aby mohli nenápadne počúvať rozhovory iných.

Biblia hovorí, že ako Pavol a Sílas vo väzení vo Filipách spievali svoje polnočné chvály Bohu, ostatní väzni ich počúvali. Slovo počúvať môže byť preložené ako „počúvať pre potešenie“. Tvoja obľúbená skladba ťa nejakým spôsobom priťahuje. Hudbu vnímam vždy, a keď počujem pieseň, ktorú milujem, hneď ma chytí za srdce a počúvam pre potešenie.

Tam vo väzení všetci tajne načúvali, pretože predtým nič podobné nepočuli. Zaujímalo by ma, či Pavol a Sílas spievali nejaké úchvatné harmónie. Možno nie, ale myslím si, že len ten nápad spievať chválospevy Bohu na takom temnom, skľučujúcom a strašnom mieste zaujal pozornosť ostatných väzňov.

Môžeš byť úžasný uctievač a pritom vôbec nespievať dobre. Všetko je o postoji tvojho srdca a ochote osláviť a uctievať Boha bez ohľadu na okolnosti.

Tam vonku je stratený svet, ktorý nás kresťanov pozoruje. Sleduje nás, keď sa nám darí i keď sa nám nedarí až tak dobre. Keď nás svet vidí vzdávať Bohu chvály za takých okolností, je to silné svedectvo. Otvára to dvere pre službu. A odrazu je tu publikum ochotné počúvať, čo máme na srdci, ktoré by nás za iných okolností nepočúvalo.

https://www.harvest.org

Nie dosť dobrý - 31. august

„... ktorý nemá vlastnej spravodlivosti...“ (Flp 3:9)

Ľudia vchádzajú mnohými dverami, ktoré nevedú do Božieho kráľovstva. Niektorí skúšajú dvere dobrých skutkov. Vravia: „Môžem sa dostať do neba, len ak vykonám dostatok dobrých vecí, pretože Boh ocení všetky dobré veci, ktoré robím.“ Je úžasné robiť dobré veci, nemôžeme však urobiť dostatok dobrých vecí, aby sme Boha uspokojili. Boh vyžaduje dokonalosť, a my dokonalí nie sme. Ak sa chystáme vstúpiť do Božieho kráľovstva, musíme byť úplne dokonalí. Pýtaš sa: „Tak ako vlastne budem dokonalý?“ Potrebujeme byť oblečení do spravodlivosti Pána Ježiša. Existujú len jedny dvere do kráľovstva a tými dverami je Ježiš. A nikdy sa nedostaneme do neba, ak nepôjdeme Jeho cestou.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, nie je nič, čo by som mohol urobiť, aby som bol hodný Tvojej lásky, a predsa si mi dal Ježiša – môjho Spasiteľa a Pána!

Billy Graham Evangelistic Association