Boh ťa musí hľadať a nájsť! - 11. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Po piate, hovorí, že prichádza. Niet pochýb, že ty za ním neprichádzaš, a nie si to ty, kto ho privedie. Je pre teba príliš veľký a nedosiahnuteľný. Nepodarí sa ti dosiahnuť naňho, ani keď vynaložíš všetky sily, ani pomocou práce a námahy, aby si sa azda nechválil, že si Ho k sebe priviedol svojimi zásluhami a svojou osobnosťou. Naopak, drahý človek, všetky zásluhy a postavenie ležia v prachu, a na tvojej strane sa nachádza len ohromný nedostatok a nehodnosť, kým na Jeho strane absolútna milosť a zľutovanie. „Stretávajú sa tu chudobní a bohatí,“ ako hovorí Dávid v Žalmoch. Týmto odsúdil všetky nehanebné, nekresťanské učenia o slobodnej vôli, ktoré pochádzajú od pápeža, univerzít a kláštorov. Všetky ich učenia totiž zahŕňajú to, že na začiatku by sme mali spraviť prvý krok my. My máme začať tým, že budeme hľadať Boha, že k Nemu prídeme a získame Jeho milosť. Pozor, pozor na tento jed. Nie je to nič iné ako diabolské učenie, ktoré zvádza svet. Predtým ako budeš volať na Boha a hľadať Ho, musí najskôr On prísť a nájsť ťa, ako hovorí Pavol v liste Rímskym 10:14-15... Boh musí spraviť prvý krok, podnietiť začiatok, až potom Ho môžeš hľadať a volať naňho. Keď začínaš s hľadaním, On tam už je. No, ak tam nie je, tak určite nebudeš schopný ničoho okrem hriechu,  a to o to viac, ak si zaumieniš robiť veľké a sväté veci a staneš sa tak zatvrdnutým pokrytcom...

Pouč sa z tohto evanjelia a zisti, ako nás Boh robí dobrými a aký je toho začiatok. Neexistuje iný začiatok ako taký, že k tebe pristúpi tvoj Kráľ a začne v tebe konať. Deje sa to takto: Evanjelium musí najskôr niekto kázať, a ty ho musíš počuť. V ňom započuješ a naučíš sa, že všetko, čo máš, je pred Bohom ničím, a že všetko, čo robíš, alebo čo chceš sám začať, je hriech, a že teda najprv v tebe musí prebývať tvoj Kráľ. Pozri, tvoja spása začína vtedy, keď zahodíš svoje skutky a zúfalstvo, pretože začuješ a zbadáš, že všetko to je hriech a nemá cenu, tak ako hovorí evanjelium. A potom začneš vierou prijímať svojho Kráľa, priblížiš sa k Nemu, požiadaš Ho o milosť a útechu budeš hľadať výlučne v Jeho dobrote. No skutočnosť, že Ho počuješ a prijímaš, nie je z tvojej sily, ale vďaka Božej milosti, ktorá v tebe zasadí evanjelium, aby si uveril, že ty aj tvoje konanie nie sú ničím. A vidíš, ako málo ľudí to prijíma, takže aj toto je dôvod, prečo Kristus plače nad Jeruzalemom... Navyše to, že sa hlása evanjelium a že prichádza tvoj Kráľ, nie je tvojou silou ani zásluhami. Boh ho vysiela z čistej milosti. Neexistuje teda väčší hnev Boží, ako keď nevyšle evanjelium... Naopak, neexistuje ani väčšia milosť, ako keď pošle evanjelium... Vidíš? Toto znamená „tvoj kráľ k tebe prichádza“: Ty Ho nehľadáš, On hľadá teba; ty ho nemôžeš nájsť, on nájde teba. Kazatelia totiž pochádzajú od Neho, nie od teba. Ich kázanie prichádza od Neho, nie od teba. Tvoja viera pochádza od Neho, nie od teba. A všetko, čo v tebe vykonáva viera, pochádza od Neho, nie od teba. Poznaj, že ak nepríde, ostaneš vonku. Tam, kde nie je evanjelium, nie je ani Boh, ale jedine hriech a zatratenie bez ohľadu na to čo robí, vytvára, čím trpí a čím žije slobodná vôľa.

St. Louisské vyd., 11:7 – 10.

Viera, rozum alebo prirodzenosť? - 6. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Potretie, hovorí: „Ajhľa“ alebo „všimni si“. Týmto slovom nás budí zo spánku bez viery ako niekto, kto prináša niečo veľké, zvláštne a významné, niečo, po čom ľudia túžili už dlhú dobu a čo by mali s radosťou prijať. A toto vyrušenie je zaiste potrebné, pretože rozum a prirodzenosť opovrhujú všetkým, čo zahŕňa vieru; je to pre ne neuchopiteľné. Ako by mohli rozum a prirodzenosť rozpoznať, že tento muž by mal byť kráľom Jeruzalema, napriek tomu, že prichádza chudobný a pokorný a sedí na oslovi, ktorý mu dokonca nepatrí? Ako súvisí takýto príchod s predstavou veľkého kráľa? No povahou viery je, že nesúdi a neriadi sa tým, čo vidí a cíti, ale tým, čo počuje. Pridŕža sa len Slova samotného a nie výzoru alebo gest. Toto je tiež dôvod, prečo Krista ako Kráľa prijali len tí, ktorí sa riadili slovom proroka, ktorí verili v Krista, a ktorí merali a obdržali jeho kráľovstvo nie očami, ale Duchom. Oni sú skutočnou dcérou sionskou. Nie je možné, aby sa tí, ktorí sa chcú riadiť svojim zrakom a pocitmi namiesto toho, aby sa pridŕžali samotného čistého Slova, necítili pohoršene. Tento obraz nám dovoľuje obdržať a uchopiť prvú vec, v ktorej je vyobrazená povaha viery. Veď rovnako ako výzor a predmet viery nie je absolútne ničím a úplne v rozpore s rozumom a prirodzenosťou, tak aj vo všetkých výskytoch a prípadoch viery nájdeš rovnako triviálny a paradoxný zjav. Navyše, nebola by to viera, ak by veci vyzerali a správali sa rovnako, ako o nich uvažuje viera a ako ich opisujú Písma.

A toto je presne dôvod, prečo je vierou: Nevyzerá a nespráva sa, ako hovoria viera a Písma. Ak by Kristus pricválal do Jeruzalema vo všetkej sláve ako kráľ tohto sveta, potom by vzhľad a Písma boli v súlade s rozumom a prirodzenosťou a veci by vyzerali ako ich opisujú Písma. No neostala by žiadna viera. Ten, kto verí v Krista, má rozpoznať bohatstvo za obrazom chudoby, slávu za hanbou, radosť za smútkom, život za smrťou. Ten, kto sa pridŕža Božích slov a očakáva ich, to bude robiť vierou. Po štvrté, hovorí: „tvoj Kráľ“. Na tomto mieste oddeľuje tohto Kráľa od všetkých ostatných kráľov. Je to tvoj Kráľ, hovorí, ktorý ti bol zasľúbený, ktorému patríš, ktorý jediný by ti mal vládnuť – no v Duchu, a nie ako vláda vo fyzickom svete... Pre veriace srdce je to potešujúci text. Mimo Krista je človek totiž podrobený mnohým rozhnevaným tyranom, ktorí nie sú králi, ale vrahovia, pod ktorých vládou trpí hrozné utrpenie a strach, napr. diablovi, telu, svetu, hriechu, a tiež aj zákonu a smrti a peklu... No keď tvoje srdce pevnou vierou príjme tohto Kráľa, budeš v bezpečí, a nemusíš sa viac báť hriechu, smrti ani pekla a nešťastia. Lebo vtedy spoznáš, že tento tvoj Kráľ je Pánom nad životom a smrťou, hriechom a milosťou, nad nebom aj peklom, a že všetko má vo svojich rukách. Pretože On sa stal naším Kráľom, aby nás oslobodil od panovačných tyranov a aby nad nami sám vládol... Pozri, aké úžasné veci sú zahrnuté v týchto jednoduchých slovách: „Ajhľa, tvoj kráľ.“ Úbohý Jazdec na oslovi a nenápadný Kráľ prináša úžasné dary. Rozum nič z toho nevidí; prirodzenosť ničomu z toho nerozumie. Iba viera to dokáže.

St. Louisské vyd., 11:4 – 7.

Dva druhy viery - 2. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Zamyslime sa nad týmto veršom ako nad hlavnou časťou evanjelia. Hovorí nám to totiž, čo si máme myslieť a čomu o Ňom veriť, čo od Neho môžeme očakávať, čo môžeme požadovať a ako to máme využiť, aby sme z toho mali prospech. Najprv hovorí: „Povedzte dcére sionskej.“ To hovorí kazateľom. Týmto im prikazuje, aby kázali novú kázeň, čím nemyslí nič iné okrem slov, ktoré ďalej vo verši nasledujú, a teda pravdivú a požehnanú správu o Kristovi. Ten, kto káže čokoľvek iné, je vlk a zvodca. Toto je jeden z veršov, v ktorých je prisľúbené evanjelium a o ktorých Pavol hovorí v Rímskym 1:3. Evanjelium je totiž kázeň o Kristovi, a na tomto mieste je opísaný tak, aby sme uverili. Často som hovoril, že existujú dva druhy viery. Prvý druh je taký, že s istotou veríš, že Kristus je muž, ako je tu a v celom evanjeliu opísaný. No neveríš, že je takým človekom pre teba; pochybuješ, či Ho máš alebo budeš mať a myslíš si: „Istotne je taký pre druhých, napr. pre sv. Petra alebo sv. Pavla, a dobrých svätých; avšak ktovie, či je taký aj pre mňa a či by som mal od Neho očakávať rovnaké veci a spoliehať sa Naňho tak, ako títo svätí.“ Pozri, takáto viera je nanič. Nič neprijíma a nikdy neokúsi Krista. A takisto nemôže zažiť ani túžbu po Ňom, ani lásku k Nemu. Je to viera o Kristovi, nie voči Kristovi alebo v Kristovi. Démoni a zlí ľudia majú tiež takú vieru. Veď kto neverí, že Kristus je pre svätých milostivým Kráľom? Zatratené diablove synagógy, univerzity spolu s kláštormi a všetkými katolíkmi teraz učia túto prázdnu vieru, v ktorej nie je nádej, a hovoria, že taká viera stačí, aby sa z človeka stal kresťan. Nie je to nič iné ako zapieranie kresťanskej viery, a obracanie kresťanov k pohanstvu a islamu, ako prehlásil sv. Peter, keď povedal: „Ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo... a budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil“ (2. Pt 2:1). Rovnako hovorí: „dcére sionskej“.

Tu sa dostávame k druhému druhu viery – k ozajstnej viere. Ak totiž povedal tieto slová o Kristovi, musí byť niekto, kto ich začuje, príjme a pevnou vierou sa ich bude pridŕžať. Nehovorí: „Povedz o dcére sionskej,“ ako keby mal niekto iný uveriť, že patrí Kristovi. No máš jej povedať toto; má tomu o sebe uveriť a bez akejkoľvek neistoty sa držať toho, čo tieto slová vyhlasujú. Toto je viera, ktorá sa jediná môže volať kresťanskou vierou, a teda, že bez zaváhania veríš, že Kristus je takým človekom nielen pre sv. Petra a ostatných svätých, ale aj pre teba. Najmä pre teba. Tvoja spása nezávisí od toho, že veríš, že Kristus je Kristom pre dobrých ľudí, ale že veríš, že Kristus je Kristom pre teba. Takáto viera so sebou prináša to, že Kristus sa ti bude páčiť a bude príjemný tvojmu srdcu. A takáto viera prináša lásku a dobré skutky bez donútenia. No ak sa neobjavia, je isté, že viera sa tam nenachádza. Kde je totiž viera, tam v nás musí Duch Svätý konať lásku a dobré skutky.  

St. Louisské vyd., 11:2 – 4.

Anjeli na nás dohliadajú - 29. január

Moje útočisko...“ (Ž 91:2)

Súčasní psychiatri tvrdia, že jednou zo základných ľudských potrieb je pocit bezpečia. 91. žalm nás uisťuje, že v Bohu máme ten najväčší pocit bezpečia: „nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Ak budeš čítať tento nádherný žalm znovu a znovu, zistíš, že v Ňom máme trvalé obydlie a domov a že sa v Ňom nachádza všetka útecha, pocit bezpečia a láska, po ktorej túži ľudské srdce. Možno sa v tvojom ani mojom živote neobjavia viditeľní anjeli, no Božie zasľúbenie bezpečia je aj napriek tomu skutočné a spoľahlivé. Boh poskytuje skutočné bezpečie tým, ktorí žijú v Božom kráľovstve.  

Modlitba dňa

Kamkoľvek dnes pôjdem, budeš so mnou aj so svojimi anjelmi. Ďakujem Ti, Pane, za pokoj, lásku a bezpečnosť, ktorú si zasľúbil.

Billy Graham Evangelistic Association

Vráti sa - 24. január

Tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu... Bdejte!“ (Mk 13:35,37)

Známy Dwight L. Moody zvykol hovoriť: „Nikdy som nekázal bez toho, aby som nepomyslel na možnosť, že Pán môže prísť ešte predtým, ako budem mať možnosť kázať opäť.“ Dr. G. Campbell Morgan, uznávaný britský kňaz, povedal: „Nikdy svoju prácu ráno nezačínam bez pomyslenia na to, že môže prerušiť moju prácu a začať svoju vlastnú. Nehľadám smrť. Hľadám Jeho.“ Takto by mal kresťan žiť svoj život – v neustálom očakávaní návratu Ježiša Krista! Ak by sme každý deň žili, akoby to bol posledný deň pred posledným súdom, ako odlišne by to na zemi vyzeralo! No neradi takto uvažujeme. Neradi uvažujeme o tom, že naše starostlivo vytvorené plány, naše dlhodobé projekty by mohli byť prerušené Božou trúbou. Až príliš veľa ľudí si radšej povie: „Nuž, koniec sveta ešte neprišiel, tak načo nad tým uvažovať? Pravdepodobne je vzdialený ešte tisíc rokov.“

Modlitba dňa

Dnešný deň môže byť dňom, kedy sa Ježiš vráti. Očisti ma, Otče.

Billy Graham Evangelistic Association

Domov - 19. január

Láska nikdy neprestane.“ (1. Kor 13:8)

Prvou nevyhnutnou vecou pre šťastný kresťanský domov je, že v ňom musí byť prejavovaná láska. Domácnosti, ktorú sú postavené na živočíšnej príťažlivosti a žiadostivosti, sú predurčené na pád. Láska je sila, ktorá drží rodinu pokope. Skutočná láska v sebe zahŕňa prvok duchovného tajomstva. Stelesňuje vernosť, úctu a porozumenie. Láska od všetkých členov rodiny vyžaduje obrovskú zodpovednosť, ktorú ale sprevádza nádherná odmena. „Milujte,“ hovorí Biblia, „ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu.“ Ako Kristus miloval cirkev? Aj napriek jej nedostatkom, chybám a slabostiam. Skutočná láska neprestáva. Miluje napriek osobnostným nedokonalostiam, fyzickým chybám a duševným zvláštnostiam. Láska je hlboká, stála a večná. Nič nedokáže v domácnosti priniesť pocit bezpečia tak, ako to dokáže láska.   

Modlitba dňa

Ježiš, pomôž mi dnes počúvať, milovať a zaujímať sa o tých, ktorých milujem, a to srdcom, ktoré je citlivé vďaka Tebe.

Billy Graham Evangelistic Association