Ako budeš žiť? - 1. jún

„Ježiš povedal: ... a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“

Mk 14:62

Žijeme v pesimistickom svete. Žiaden kresťan však podľa Biblie nemá právo vyhýbať sa prekážkam, zúfalo zalamovať rukami a umárať sa myšlienkami, čo má robiť pri pohľade na súčasný stav vo svete. Biblia hovorí, že uprostred prenasledovania, zmätku, vojen a zvestí o bojoch sa máme vzájomne utešovať poznaním, že náš Pán Ježiš Kristus prichádza späť s víťazstvom, slávou a majestátom. Keď sa v noci ukladám do postele, častokrát si pomyslím, že Kristus môže prísť skôr, než sa zobudím. Niekedy keď sa zobudím a pozerám na svitanie, domnievam sa, že možno práve to je deň, keď príde On. Veď nám kresťanom odkázal, aby sme boli pripravení, lebo „Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!“ (Mt 24:44) Myslíš, že Kristus príde dnes? „Pravdepodobne nie,“ povieš. Môže však prísť práve v taký deň. Aký slávny čas stretnutia to bude, keď Ním budeme vytrhnutí!

Modlitba dňa

Ježiš, ďakujem Ti za nádej, že aj dnes sa môžem tešiť na osobné stretnutie s Tebou.

Billy Graham Evangelistic Association

Blúdili púšťou - 17. jún

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. (Ž 107,4-5)

Pravdou o Bohu je, že je dobrý a Jeho milosť trvá na veky. Pravdou o človeku je, že blúdi púšťou... Nechce načúvať Bohu. Rýchlo sa dostane k tomu, že načúva zlodejovi. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. (J 10,10)

Keď zlodej prichádza, nerozpráva ako zlodej. Nikdy nehovorí, že prišiel preto, aby kradol, zabíjal a ničil. Hovorí: „Počúvaj ma, buď sebe pánom!“ No pravdu, že prišiel kradnúť a zabíjať, trpko zakúsilo už veľa duší. Ponúka hriech, sľubuje šťastie, radosť, pokoj. Hriech ale nikdy nedáva to, čo ponúka. Zlodej nehovorí pravdu. Avšak naša padlá prirodzenosť radšej počúva zlodeja než Toho, kto pravdu hovorí. A tak blúdime púšťou.

… nenašli cestu k obývateľnému mestu.

Sľúbené šťastie ani pokoj neprišli. Namiesto šťastia prišla prázdnota. Namiesto pokoja prežíva duša trápenie a prázdnotu. Po chvíli človek nenachádza cestu k miestu, kde si môže odpočinúť. Nenachádza miesto, kde by mohol bývať. Znamená to, že nepokoj prebral moc a človek sa už nevie upokojiť, byť v tichu. Zlodej to nazval „užívať si život“, ale ukázalo sa, že je to falošná nálepka. Obsah fľaše je totiž v skutočnosti „cestou k smrti, k hrobu bez nádeje a Boha“. Keď raz človeku ukradli radosť, keď udusili jeho duchovný život, keď je zničená nádej, človek nenachádza miesto, kde by si odpočinul.

Ten, kto má nepokoj, je ako človek, ktorý stojí na vodných lyžiach. Stále musí byť v pohybe, lebo inak sa utopí.

… hladní a smädní boli

Budúcnosť zlodej prezentoval inak, keď klopal na dvere srdca a sľuboval zlato a prospech. Toto všetko Ježiš vedel a vie, ale kto by Ho počúval? Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. (J 8,45)

Všimnite si, že Ježiš nehovorí: „... a ja vám hovorím pravdu a vy mi neveríte.“ Ale hovorí, že práve preto, že hovorí pravdu, tak Mu neveria. Zlodej sľúbil sýtosť a naplnenie, keď budú nasledovať svoje túžby a egoizmus. Oni teda išli podľa ponúknutého návodu a teraz vedia, že zlodej prišiel len aby kradol, zabíjal a ničil.

V skutočnosti ale len Ježiš hovoril pravdu!

Musíme zabudnúť na seba, aby sme sa našli. Najväčšou hrozbou pre našu budúcnosť, pre radosť a pokoj sme my sami. Utekáme z jednej situácie do druhej v nádeji, že sa vyhneme prázdnote, beznádeji a strachu... Nakoniec zistíme, že to, čo nás prenasleduje, je naše vlastné ja. Tým najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť sebe, je nájsť si útočisko v Bohu.

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele.

Keď sme zablúdili, sme hladní a smädní, našou jedinou pomocou je obrátiť sa späť. Obrátiť sa k Tomu, ktorý hovorí: „... a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10,10)

Každý deň sa v Ňom obráť a obnov a to ti pomôže žiť svieži život viery.

Ak si zablúdil, Kristus ti ponúka cestu: „Vráť sa a dovoľ mi obnoviť všetko v tvojom živote!“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Jeho milosť trvá - 10. jún

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. (Ž 107,1)

Čas od času sa stanú veci a udalosti, ktoré nás skutočne tešia, ale potom upadnú do zabudnutia. „Netrvalo to dlho,“ povedal muž o veciach, ktoré ho na chvíľu potešili. Áno, väčšina vecí tu na zemi je časovo ohraničená a pominuteľná. Veci sú preč, keď nám ich najviac treba. Radosti sveta majú často krátke trvanie.

Boh však takýto nie je. Jeho milosť trvá naveky. Máš výsadu prebývať v tejto milosti. Jeho milosť nepozná zmenu, aj keď okolnosti v živote a pocity sa menia. Je dôležité vedieť to, pretože diabol chce Božiu milosť zatemniť.

Chce ťa oklamať, aby ti ukradol pokoj v Kristovi a Jeho dokonanom diele. Robí to tak, že ti pripomína, že ešte stále si hriešnikom a pripomína ti všetky tvoje zlyhania a pády. Pripomína ti, že Boh nenávidí a odmieta hriech. Aj keď je pravda, čo hovorí, zneužíva ju, aby odviedol tvoj pohľad od samotnej Pravdy.

Keď ma diabol napadne spôsobom, že to vyzerá, akoby ma napadlo Božie slovo, vtedy je ľahko upadnúť do beznádeje. Lebo aj keď som zachránený a mám odpustenie hriechov, moja stará prirodzenosť nie je mŕtva. Staré srdce je plné hriechov a starostí, ktoré nesieme od Adamovho pádu. Je to viditeľné mnohými spôsobmi. V myšlienkach, pocitoch, túžbach, slovách a skutkoch. V neochote a povrchnosti voči Bohu a ľuďom. Nemáme chuť čítať si slovo a modliť sa. Máme hriešne myšlienky...

Vieme, že Božie slovo toto všetko odsudzuje. Zároveň bojujeme a chceme žiť život viery a zisťujeme, že sa nevieme od tohto všetkého oslobodiť. Ako teda veriť, že Boh prebýva v mojom srdci a že Božia milosť spočíva nad mojím životom?

V takomto čase a pri takých útokoch je dôležité oprieť sa o slová z Božieho písma, kde sa hovorí o zmluve milosti, ktorú s nami Boh uzavrel. O Božie slová (nie naše svedomie alebo pocity), ktoré hovoria o krvi, ktorá nás očisťuje od každého hriechu. A v neposlednom rade je dôležité oprieť sa o to, čo Božie slovo hovorí o Božej milosti. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.

Boh určite potrestá a postupne napraví všetko, čo je v mojom živote zlé. Bude ma vychovávať, napomínať a formovať, aby som videl svoj hriech a aby som sa od neho oddelil.

Božie slovo aj zvestuje, že Božia milosť a milosrdenstvo zabezpečujú, že zároveň aj v tých najťažších časoch vlastním večnú milosť. Božia milosť trvá naveky. Božie slovo hovorí, že Boh sa hnevá na môjho nepriateľa – hriech – a ten nenávidím aj ja.

Boh sa hnevá na hriech, ale ja som v Kristovi slobodný od Božieho hnevu, od obvinení a súdu zákona. Mám večné odpustenie a som Božím dieťaťom a dedičom, lebo Jeho milosť trvá naveky.

Nech mám trochu milosti od Boha vidieť túto pravdu tak jasne, že budem aspoň trochu tušiť, aká obrovská je Božia dobrota a budem môcť žiť v istote, že Božia milosť trvá naveky. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.

Modlime sa: Udržuj ma v istote viery v evanjelium. Zachráň celú moju rodinu, mojich najbližších, najmilších, deti, vnúčatá. Zjav svoju dobrotu ľuďom, ktorých stretneme. Si dobrý, Tvoja milosť trvá naveky.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Boh je dobrý - 3. jún

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. (Ž 107,1)

Vyjadrenie Boh je dobrý sa ťahá celým Žalmom 107.

Stretávame tu pútnika, ktorý sa stratil, väzňa v putách, smrteľne chorého muža a námorníka v búrke. Každý z nich v úplne odlišnej situácii a podmienkach dostal pomoc od Pána. Spoločne ich žalmista nazýva „vykúpenci“.

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. Nech vravia vykúpenci Hospodinovi, ktorých vykúpil z moci protivníka. (Ž 107,2)

Vykúpenci! Žalm hovorí o ľuďoch, ktorým pomohol Hospodin. Preto je tento žalm aj o tebe, nech sa nachádzaš v akejkoľvek núdzi. Bez ohľadu na tvoje ťažkosti, bolesť, zatrpknutosť či bremeno, je ponaučenie žalmu jasné: volali na Pána a On ich vyslobodil!

Žalmista hovorí, že tých, ktorých Pán vyslobodil, spoznáš podľa tónu hlasu, lebo vykúpení spievajú: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“

Avšak pre človeka, ktorý nikdy nebol v ťažkostiach a ani nikdy nezažil Boží zásah, je takýto chválospev niečo úplne neznáme. Pravda my, ktorí sme zažili Jeho pomoc, by sme oveľa častejšie mali kričať: „Ďakujte Bohu, lebo je dobrý.“

Pre nás, ktorí sme zažili Jeho zásah, by to mal byť základný tón života. Nekráčaj svetom plný sťažností a povzdychov. Nebuď nevrlý, kritický, nespokojný. Ale povedz Bohu svoje ďakujem.

A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. (Kol 3,17)

Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. (1Tes 5,18)

Tam, kde hriešnik, ktorému bolo odpustené, už viac nevidí veľkosť Božieho spásonosného diela a už za ňu Boha neoslavuje, ani Mu neďakuje, tam je človek blízko uhášaniu Ducha. Modli sa, aby ti Boh otvoril oči a naplnil ťa vďačnosťou, aby si mohol za všetko ďakovať. Apoštol hovorí, že je to Božia vôľa. Nehovorí, že je to ľahké, ale že je to správne.

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, hovoria tí, ktorých Pán vyslobodil.

Ale u človeka, ktorý v živote stúpa nahor, vďačnosť klesá dolu. V kultúre, ktorá človeka umiestňuje do centra, sa človek nedokáže tešiť z toho, čo má. Pretože všetko, čo má, je samozrejmé. A za samozrejmé veci sa neďakuje.

Každý má svoj názor na Boha! Ale aký má Boh názor, na to sa už málokto pýta. Človek rozpráva o Bohu, ako by bol hrozbou pre náš život a naše šťastie. Človek nevidí, že Boh je predpokladom bohatého a zmysluplného života. Odmietanie Boha je stále viac otvorené. Čiže ak ešte niekto v dnešnej dobe zakričí, že Boh je dobrý, tak to je ten, ktorého Boh vyslobodil. Nie je to slogan ani klišé, ale pravda: Boh je dobrý!

Nie Boh opúšťa človeka, ale človek opúšťa Boha. My sme sa od Neho vzdialili, kráčali vlastnými cestami... a čo spravil Boh? Dovolil, aby naše viny dopadli na Jeho Syna. On svojou krvou zotrel všetky naše hriechy a priestupky. A keď je hriech odpustený, cesta k Bohu je otvorená. Či nemáš potrebu vykročiť na tú cestu?

Izrael bol roztrúsený po celej zemi. Ale aj napriek mnohým rokom v cudzích krajinách zostal jedným ľudom. Myslím si, že Žalm 107 je prorocký v tomto význame. Nikto si nevedel predstaviť, že by izraelský národ mal opäť svoju krajinu. Ale Bohu je všetko možné. Boh je dobrý.

Všimnite si verš 3: ... zhromaždil ich z krajín, od východu a západu, od severu aj od mora.

Tie prorocké slová však nie sú len o izraelskom národe. Pán si zvoláva svojich do jedného tela v Kristovi. On, dobrý Pastier, dokáže zjednotiť ľudí rôznych národov a jazykov. A tak sme jedno v Ňom, či sme Židia, Slováci, Švédi, Gréci alebo niekto iný. Kým sme Jeho nasledovníkmi.

Dobrý Boh pozýva na svadbu a hovorí: „Všetko je pripravené. Jedlo je pripravené, tvoje oblečenie je pripravené, tvoje miesto je pripravené.“

Nedaj, aby to miesto zostalo prázdne. Poď na svadbu! Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! (Ž 34,9)

A keď to spoznáš, môžeš volať: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Ale mňa blaží Božia blízkosť... - 27. máj

Po novom stretnutí s Bohom, keď sa pohľad viery z prachu zeme zdvihol k Tomu, pre ktorého nič nie je nemožné, Ásáf znova získal pohľad plný viery na život a budúcnosť. V duši, ktorá videla len tie vonkajšie a viditeľné okolnosti života, znovu svieti Svetlo nádeje.

Ásáf sa odvracia od Judášovho zmýšľania a jeho viera má nové zameranie. Zatrpknutosť je preč a on volá k Bohu: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Ž 73,23-24)

Získal novú perspektívu života nielen ohľadom materiálnych vecí, ale aj čo sa týka všetkých bolestí a ťažkostí, ktoré väčšinu z nás stretávajú. Ásáf sa už nezameriava na veci viditeľné, ale na neviditeľné. Veď to viditeľné trvá chvíľu, ale neviditeľné večnosť. Nádherne sa číta Ásáfovo osobné svedectvo: „Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Ž 73,25)

Len nedávno bol zatrpknutý a frustrovaný z toho, čo videli jeho ľudské oči a čo mu na základe toho hovoril rozum. Bol nahnevaný, lebo sa bezbožníkom darilo. Ale teraz ho zamestnávajú úplne iné veci. Vraví, že keď vie, že je Božím dieťaťom, tak nič na zemi nepotrebuje. To je naozaj zmena myslenia! Zrazu sú dôležité iné hodnoty. Žalm 73 končí slovami: Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.

„Ale mňa blaží Božia blízkosť,“ hovorí Ásáf. Ešte sa k tomu neskôr vrátime. Ásáf je mužom, ktorý aj keď ešte stále žije na zemi plnej hriechu a smrti, má pohľad viery nanovo uzdravený Bohom. Teraz vidí viac, ako videl. Teraz sa jeho srdce zaoberá tým neviditeľným, čo trvá večnosť. Je nasmerovaný na Boha!

Tak máme byť nasmerovaní aj my. Ty a ja! Na Boha! A keď to platí aj o nás, nemôžme nič nerobiť. Neexistuje žiadna pravdivá kresťanská tradícia, ktorá by mlčala o radikálnych požiadavkách, s ktorými Ježiš z Nazaretu prišiel.

Tento dôsledok viery, alebo nová poslušnosť viery vyjadruje aj Augsburské vyznanie:

Učíme tiež, že táto viera má donášať dobré ovocie a dobré skutky a že veľa dobrých skutkov, ktoré Boh prikázal, musíme robiť preto, že to On chce. Avšak nesmieme sa spoliehať, že nimi si môžeme zaslúžiť milosť pred Bohom. Veď odpustenie hriechov a spravodlivosť prijímame vierou v Krista - ako On sám hovorí: „Keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! “ (L 17,10). Tak učia aj cirkevní otcovia, ako napríklad Ambrózius: „Tak Boh ustanovil, že spasený je ten, kto verí v Krista a že odpustenie hriechov nemá zo skutkov, ale jedine vierou bez vlastnej zásluhy.“ (AV 6)

V Augsburskom vyznaní vidíme, čo je základnou niťou Biblie. Božie slovo nezbavuje človeka zodpovednosti. Keď však ide o spásu, tá je výhradne Božím darom. Toto jasné posolstvo Augsburského vyznania mi pomohlo, aj v tom, čo sa týka Ásáfovho vyznania: Ale mňa blaží Božia blízkosť.

Čestne musím prehlásiť, že nie vždy to bola slasť byť blízko Bohu. Lebo Boží Duch nám svedčí nielen o spravodlivosti v Kristovi, ale aj o našom hriechu. A aj keď som už Božím dieťaťom, predsa v sebe nesiem starú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Boh je skrytý a moje zlyhania, hriechy a pády sú zjavné. Zdá sa mi, že sa mi nedarí byť v Jeho blízkosti. Ale práve tieto Ásáfove vyznania mi pomohli. V inom preklade je Ásáfovo vyznanie preložené takto: Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti, lebo On je dobrý!

Zrazu sa dôraz prenáša zo mňa na Neho. Na Jeho dobrotu, milosť a čistotu. Svoj pohľad už neupieram na seba, na prach zeme, ale hľadím na Toho, ktorý ma miluje a dal za mňa svojho Syna. A keď tomuto rozumiem a naozaj sa to usadí v mojom srdci, vtedy cítim, že je výsadou kráčať popri Ňom a žiť s Ním.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Judášova mentalita - 20. máj

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval...“ (Ž 73,13)

Keď Asáf hovorí: „... nadarmo som si srdce čisté zachoval,“ v skutočnosti hovorí: „Nič som tým, že dôverujem Bohu nezískal.“ Prečo by mal človek Boha počúvať a slúžiť Mu, keď nič z toho nemá?

Judášovo zmýšľanie je tu výrazne zjavené. Je pripravený nasledovať Boha, modliť sa, vyznávať Ho, kým z toho niečo má. Niečo významné, niečo viditeľné, niečo, čo sa dá cítiť, nejako zaregistrovať. Lebo ak nie, tak načo je Boh, keď sa môžem mať vo svete rovnako dobre aj bez Neho? Pri takomto rozmýšľaní už však Boh nie je Bohom. Vtedy človek nehľadá Boha, ale len to, čo Boh môže dať. V centre sú dary namiesto Darcu. Najhoršie na tom je, že v tom, čo práve píšem, vidím aj seba. Zvlášť, keď sa pozriem na niektoré skúšky, ťažkosti a pády vo svojom živote na situácie, ktoré u mňa jasne odhalili judášske zmýšľanie.

O týchto veciach je dôležité rozprávať. Zvlášť v dnešnej v Európe, ktorú stále viac ovplyvňuje hodnotiaci systém inšpirovaný satanom. Ten nás ťahá k životnému štýlu, ktorý smeruje od Boha. Tu ti musím povedať niečo, na čo by som najradšej zabudol, ale čo sa mi stalo v čase, keď môj život bol ťažký a ťažkosti len pribúdali, aj napriek tomu, že som skutočne kričal k Bohu. Zdalo sa mi, že pomoci niet.

V skutočnosti mi bolo horšie. Bol som v beznádeji, sklamaný a nahnevaný na Boha a zdalo sa mi, že bez ohľadu na to, či sa modlím, sa moja situácia nemení. Na dôvažok musím povedať, že môj Boh nie je príliš zhovorčivý. Rýchlu a jasnú odpoveď od Neho veľmi často nedostanem. Keď stretnem ľudí, ktorých Boh stále len rozpráva a ktorí robia dojem, že Boh im dokonca hovorí aj akú zubnú kefku si majú kúpiť, začínam pochybovať, či máme toho istého Boha. Môj Boh sa často skrýva. Musím načúvať a byť ticho, inak strácam kontakt. Len zriedka Boh ku mne priamo hovorí. A keď to už robí, bol by som radšej keby prestal, pretože to, čo hovorí, moje sebecké vnútro nechce počuť. Ako keď som sa mesiace modlil a nič sa nezlepšovalo. Prišla beznádej, lebo som si myslel, že nie som hodný Božej pomoci. Padol som tak hlboko, že už som ani nevedel usporiadať svoje myšlienky k modlitbe. Nemal som slová. Bol som na dne. A diabol mi šepkal: „Keby bol Boh dobrý a ty by si bol Jeho dieťaťom, myslíš si, že by ti bolo takto?“ Ako som sa zameriaval sám na seba, v tej vlastnej zaslepenosti, bola mi viera, že Boh je dobrý, ukradnutá a stratil som dôveru v modlitbu. Vtedy nastáva v živote zmätok a vládne v ňom zatrpknutosť.

V tej svojej zatrpknutosti som volal: „Nemá žiaden zmysel na Teba volať! Čo mám z toho, že v teba verím? Na čo sa modliť, keď nepomáhaš?“

A vtedy som pochopil. Vedel som, že je to Jeho odpoveď. Nuž, načo by si veril, Judáš, keď nič z toho nemáš? Ty nehľadáš mňa, ale to, čo ti môžem dať. Nechceš ma nasledovať, keď to niečo stojí. Nechce sa ti vziať kríž a ísť za mnou!

Bol som odhalený. Bol som ako Judáš. Chápal som, že na zemi niet horšieho, ako som ja. Ako dobre, že ľudia nevideli, aký neduchovný som. Nemôžem byť predsa Božím dieťaťom, keď sa zamestnávam len vlastným dobrom. Tu mi prišiel na pomoc Ásáf. Boží muž, ktorý spieval a hral Dávidovi, a ktorý hovoril o tom, ako bol na ceste smerom od Boha, lebo sa zamestnával vonkajšími okolnosťami vlastnej bolesti. Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo. (Ž 73,12) Hovorí o tom tak, akoby bezpečie, v ktorom si prebývajú hriešnici, malo trvať večne. Ale nie je to pravda. Nakoniec Ásáf hovorí: „Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily, kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.“

Ásáf všetko pochopil, keď vstúpil do svätyne, na miesto, kde Boh stretáva človeka a zjavuje sa mu. To ma upozornilo, že mám hľadať v svätyni Slova, tam je odpoveď. A tak ako Ásáfove, aj moje oči, sa otvorili.

Perspektívu večnosti Ásáf získal späť. Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané. (Ž 73,21-22)

A predstavte si, Ásáf, Božie dieťa, ktorý sa pred Bohom správal ako zvieratá, je aj napriek tomu vítaný v Božom kráľovstve, aby mu boli opäť otvorené oči a získal späť nádej a zmysel života. A to som dostal späť aj ja. Za svoje judášske postoje a zameranie na seba som si zaslúžil odmietnutie. Ale Boh mi nanovo otvoril svoje Slovo a dal mi perspektívu večnosti. Preto je svedectvo Ásáfa aj mojím svedectvom. Spolu s Ásáfom svojmu milostivému, dobrému, všemocnému Bohu hovorím: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Ž 73,23-24)15

Božie slovo je svätyňou, v ktorej sa nám Boh zjavuje a ponúka odpustenie, spásu a večný život. Zachraňuje nás od Judášovho zmýšľania. Každodenne vstupujme do tej svätyne, aby sme viac mysleli na cieľ cesty, než na to, v akom vagóne sedíme.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii