Studňa, v ktorej nie je voda... - 12. august

Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. (Zach 9,11)

Keď človek kope studňu, je to pre to, aby všetci, ktorí okolo nej bývajú, mali dostatok vody. Samotný život závisí od vody. Človek dokáže prežiť dosť dlho bez jedla, ale bez vody je stratený hneď. Takže, keď je studňa prázdna, nemá čo dať.

Človek sa rýchlejšie zamestná tým, čo chutí starej prirodzenosti, než vodou, ktorá dáva život a udržiava vo viere. Pamätáme si Boží výrok v Jeremiášovi: Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. (Jer 2,13)

Vždy, keď čítame Božie slovo, je dôležité nezabudnúť, že cieľom Božieho napomínania je prebudiť svoj ľud, aby si uvedomil, akým bláznovstvom je zavrhnúť Boha. Lebo keď človek zavrhne Boha, rýchlo sa musí utiekať k iným zásobám vody, aby uhasil svoj smäd.

Čo ale má robiť človek, ktorý odmietol Boha, keď chcel uhasiť svoj smäd pri prázdnych studniach, ktoré dušu vyprázdnili a zosmutneli? Keď život viery vyschol, lebo človek opustil Pána a začal sa zaoberať ostatnými vecami? Čo mám robiť, keď zisťujem, že ma hriech oklamal? Keď si uvedomím, že studňa, do ktorej som padol, je tak hlboká, že sa z nej neviem dostať von? Som oklamaný a uväznený. Namiesto šťastia a pokoja je v srdci temnota, život nemá zmysel, budúcnosť je bez nádeje. Studňa, v ktorej sedím uväznený, nemá ani kvapku vody. Čo robiť?

Začni načúvať Bohu! Počúvaj, čo Boh hovorí duši, ktorá spáchala dvojaký hriech: najprv si opustil Pána a potom si použil svoj čas, silu a peniaze, aby si vykopal nefunkčnú studňu. Teraz sedíš v studni, ktorú si si sám vykopal.

Pán hovorí, že ťa vyslobodí zo studne bez vody. On sám príde, aby ťa vyslobodil zo studne, ktorá nepriniesla, čo sľubovala. Studňa, ktorá namiesto toho, aby uhasila tvoj smäd, stala sa ti väzením. Nemôže naplniť tvoje najhlbšie potreby. Len ťa potápa hlbšie a hlbšie do prázdnoty, strachu, pochybností a nepokoja.

Slová v Zachariášovi mi pripomínajú Dávidovo svedectvo, keď Boh zasiahol a zachránil ho z jamy záhuby. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. (Ž 40,2-3)

Dávidova záchrana nespočívala v tom, že by sa sám dal dokopy, začal pracovať a dostal sa z jamy vlastnou silou. Určite to skúsil. Čím viac ale skúšal, tým hlbšie sa potápal. Hriech je ako zradný pohyblivý piesok. Čo teda Dávid spravil?

Obrátil sa k Pánovi a čakal na Neho! Ležal v jame záhuby, v bahne a blate. To znamená, že jeho životná situácia bola úplne beznádejná a kto iný ak nie všemocný Boh mu mohol pomôcť. Snaží sa už dlho a vie, že sám sa z jamy nedostane.

Už len čaká pomoc od milostivého, milosrdného, všemocného, večného Boha. Dávid hovorí: „... túžobne som čakal.“

Kde čakal? Ležal v jame záhuby.

Keď sa zohol, aby sa napil, stál za ním nepriateľ. Postrčil ho a on padol dolu. V tom okamihu si uvedomil: Táto studňa nemá čo sľubuje – je to podvod. Ale už bolo neskoro. Bol už v bahne a blate. Predstavte si, keď si uvedomil, že tam nie je voda, bolo už neskoro.

Drahý priateľ, ak vidíš, že si uviazol a nemôžeš sa pohnúť, ak vidíš, že sa nedokážeš dostať zo studne von, ak vieš, že si uväznený, počúvaj, čo Boh hovorí: „... prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet.“

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3,16)

Nech nad tebou nie je Boží hnev. Povedz ale: „Zhrešil som myšlienkami, slovami a skutkami a viem, že preto nie som hodný tvojej blízkosti, Bože. Modlím sa však: Bože, buď milostivý mne hriešnikovi pre Ježiša Krista. Amen.“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Opustili mňa... - 5. august

Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. (Jer 2,13)

V tej istej kapitole v piatom verši sa Boh pýta: „Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?

Preskúmajte a rozmýšľajte,“ hovorí Boh. Viďte, ako život v hriechu vedie k úbohosti. Vaša duša je prázdna a chudobná kvôli hriechu. Napriek tomu pokračujete. Trápite sa a lopotíte, aby ste slúžili hriechu.

Predstavte si, Izrael opustil Boha, ktorý ich oslobodil od modloslužby, núdze a ponižovania v Egypte. Dal im Kanaán, krajinu mlieka a medu. Ale opustili Ho. Je to strašné, keď človek vymení živého Boha a Jeho blízkosť za krátkodobý pôžitok v hriechu. Potom kráča smerom k hrobu a smrti bez Boha a nádeje. Nanovo nás upozorňuje na fakt, že začať, neznamená dokončiť.

Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. (Jer 2,11)

Ide tu o ľudí, ktorí kedysi zažili Božiu blízkosť, ale v každodennom boji života, krok za krokom tú blízkosť opustili. Ide o ľudí, ktorí začali púť, ale postupne sa stále viac začali zaoberať viditeľnými vecami. Neviditeľné sa krok za krokom stalo neskutočné a cudzie. Človek stratil z dohľadu cieľ a tým pádom stratil smer. Na začiatku len trochu, ale postupne sa svedomie stále viac otupilo. A zrazu bol život v Bohu preč. Blízkosť bola preč.

Božia blízkosť bola preč. Moje myšlienky teraz smerujú k bratovi Samuelovi Lamovi v Číne, ktorého som navštívil koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Pre svoju vieru sedel vo väznici dvadsať rokov. Už len prežiť dvadsať rokov v čínskej väznici je zázrak. Sú tam podmienky, ktoré si len ťažko vieme predstaviť. Samuel však povedal: „Práve vo väzení, zvlášť, keď som bol na samotke, som sa naozaj naučil poznať Božiu ,blízkosť‘“. Jeho blízkosť je pre mňa viac než čokoľvek iné. Samuel len zriedka používal slovo Boh, hovorieval o „blízkosti“. S kolegom z Nového Zélandu sme k Samuelovi pašovali Biblie. Večer sme chodili na jeho biblické hodiny. Aj keď sme nerozumeli slovám, tá atmosféra na nás spravila obrovský dojem. Nikdy na Samuela nezabudnem. Práve takú blízkosť Izraeliti opustili. Ľudia dnes robia to isté.

... opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Môžeme povedať, že podobne ako veriaci v Efeze, aj oni opustili svoju prvú lásku. A Pán v Zjavení Jána prorokuje: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zj 2,4-5)

Pán skrze Jeremiáša hovorí, že hriech Izraela je dvojaký. Odvrátil sa od prameňa živej vody a vykopal si deravé cisterny...

Vykopal – to znamená, že musel minúť svoj čas a peniaze a použiť silu. Je neuveriteľné, ako rozhodne dokáže človek pracovať, aby dosiahol cieľ svojich túžob. Luther povedal: „Je hanbou, že my Božie deti ledva dokrívame do neba, kým deti sveta si idú nohy zodrať, aby sa dostali do pekla.“

Deste sa, nebesá, nad tým... (Jer 2,12)

Deste sa,“ hovorí Boh, „že hriech dokáže tak zaslepiť môj ľud, že zavrhnú prameň živej vody a vybudujú si cisterny, ktoré nakoniec nemajú ani vodu.“ Hriech Izraela bol dvojaký. Najprv zavrhol živú vodu, potom použil svoj čas a silu, aby si spravil chabé cisterny.

Človek kedykoľvek vsádza svoj život a budúcnosť na cisternu, ktorá je len ľudským dielom a tak ľahko sa vyprázdni! Človek žije ako keby v živote existovali tri cesty a nie dve. Brat z Latinskej Ameriky to vyjadril takto: „Hovoria: široká cesta je pre hriešnikov do pekla. Úzka cesta je pre farárov a misionárov. Domnievajú sa, že existuje ešte tretia cesta, ktorá nie je tak široká, ani tak úzka. Stredná cesta pre ostatných. Ale Božie slovo hovorí niečo iné. Sú len dve možnosti: večná spása a večná smrť.“

Biblia nehovorí o žiadnej tretej ceste. Vymysleli si ju ľudia.

Obráť sa k Bohu, ktorý ťa vie vytiahnuť z cisterny, kde nie je žiadna voda.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

On dáva večný život - 30. júl

„Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“ (1Jn 5:13)

Nedávno som čítal, že Ameriku bude bezpečné vyslanie jedného človeka na Mars stáť sto miliárd dolárov. To, aby nás, hriešnikov, dostal Boh do neba, Ho stálo obetovanie krvi Jeho jediného Syna, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu. Tým, že zakúsil smrť každého z nás, zobral na seba náš trest a zmazal našu vinu. Teraz Boh môže odpúšťať. Vo chvíli vďakyvzdania raz Pavel zvolal: „... Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Opakuješ teraz tieto slová, ako ich čítaš? Ak áno, tak verím, že budeš mať dôvod byť vďačný a že zažiješ Božiu lásku vo svojom srdci. Vyskúšaj a uvidíš. Biblia učí, že si môžeš byť stopercentne istý, že si spasený.

Modlitba dňa

Otče, napriek tomu, že moja konečná myseľ nedokáže pochopiť všetky zázraky evanjelia, ďakujem Ti za uistenie, že skrze Krista som spasený

Billy Graham Evangelistic Association

Boh je náš utešiteľ - 28. júl

„Ja, ja som vaším Tešiteľom!“ (Iz 51:12)

Vieme, že aj uprostred smútku existuje útecha, pretože uprostred smútku nám Boh ponúka svoju pieseň. Jeho prítomnosť v našich životoch premieňa zármutok na pieseň, a to pieseň útechy. Bol to presne tento druh útechy, ktorý umožnil zbožnému Angličanovi pozrieť sa do hlbokej tmavej jamy v zemi, kde pred bombardovaním stál jeho dom, a povedať: „Vždy som chcel suterén. Teraz si môžem spokojne postaviť nový dom, presne ako som vždy chcel.“ Bol to presne tento druh útechy, ktorý umožnil mladej pastorovej žene učiť skupinku dievčat v nedeľnej škole v neďalekom kostole aj v deň pohrebu jej manžela. Jej trúchlenie nebolo bez nádeje – bolo to trúchlenie s vierou, dobrotou a Božou múdrosťou. Verila, že náš nebeský Otec nerobí chyby.  

Modlitba dňa

Ó nebeský Otče, ktorý poznáš utrpenie a zármutok kvôli obeti Tvojho milovaného Syna, Ježiša Krista. Ďakujem ti za útechu, ktorá obklopuje všetkých, ktorí Ťa milujú.

Billy Graham Evangelistic Association

Ži ovocie Ducha - 25. júl

„Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ (Gal 5:22,23)

Kristus ťa môže zbaviť vnútorného konfliktu. Človek bez Boha sa vždy ocitá medzi dvomi túžbami. Jeho prirodzenosť ho nabáda na zlé a svedomie ho vyzýva k dobru. Antagonické túžby a nenávistné emócie ho potom držia v stave osobnostnej nestability. Medicínski vedci usúdili, že tento konflikt je hnacou silou väčšiny fyzických porúch a nervových kolapsov. Mnohí lekári v súčasnosti veria, že medzi mnohými príčinami spôsobujúcimi nachladnutie, sú stres, napätie a vnútorný konflikt. Pavel musel byť uprostred podobnej osobnej občianskej vojny, keď zvolal: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ Následne si sám odpovedá, keď hovorí: „Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!"

Modlitba dňa

Pane, len tvoj Duch Svätý má kontrolu nad mojimi najvnútornejšími pocitmi. Pomôž mi byť si dnes vedomý Tvojej prítomnosti.

Billy Graham Evangelistic Association

Zmena srdca - 23. júl

„Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi! Ak ste totiž počuli o Ňom... zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých klamných žiadostiach...“ (Ef 4:20-22)

Pavel nebol krotký predtým, ako sa obrátil. Namyslene a kruto zatýkal všetkých kresťanov a usiloval sa ich zničiť. Bol fanatický, sebecký a vyzdvihovaný druhými. No keď napísal vrúcny a láskyplný list zborom Galácie, medzi iným povedal: „Ovocie Ducha je... nežnosť, dobrotivosť... krotkosť.“ Krotkosť, ktorú mal, mu bola daná od Boha, nebola vytvorená človekom. Byť pokorní nám nie je prirodzené. Práve naopak, v našej prirodzenosti je pýcha a povýšenosť. Preto je pre každého z nás také dôležité znovuzrodenie. To je dôvod, prečo Ježiš úprimne a jasne povedal nielen Nikodémovi, ale každému z nás: „Musíš sa znovu narodiť.“ Tam začína krotkosť. Potrebuješ zmenu prirodzenosti.

Modlitba dňa

Nebeský Otče, daj mi rovnakú krotkosť, akú si dal Ježišovi.

Billy Graham Evangelistic Association