Prečo kresťan koná dobré skutky? - 3. november

„Keď tedy dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako tí pokrytci robia v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia chválili. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.“ Mt 6:2-4 (preklad prof. Roháček)  

Niekto by si mohol pomyslieť: Čo vyplýva z Jeho slov, že almužna má byť v skrytosti? Je snáď zlé oznámiť almužny tým, ktorí ich majú dostať? Nie. Musíš sa pozrieť na to, čo chce povedať Kristus. On hľadí na postoj tvojho srdca. Teda dávať či darovať preto, aby si dosiahol uznanie či pochvalu, nemá pred Bohom žiadnu hodnotu, aj keby to pomohlo mnohým chudobným. Ale dávať almužnu v skrytosti, keď sa neprejavuje túžba srdca získať si úctu alebo urobiť si meno, ale dáva dobrovoľne a nedbá, že almužna nevyzerá veľkolepo a ľudia ju nepochvália, dokonca ani to, ak by ňou opovrhli a špinili ju. Toto znamená dávať v skrytosti, aj keby sa to dialo verejne pred celým svetom. Lebo almužnu zakrýva jednoduchosť srdca, ktoré nežiada slávu, ani sa ňou nezaoberá a necháva na Boha, či sa stretne s vďačnosťou alebo nevďakom, dobrým alebo zlým. Lebo takto ten, kto dáva, nevidí, hoci iní to vidia. Takto musím konať ja i ďalší v našom kazateľskom úrade: nesmieme sa zaoberať tým, či sa ľuďom zapáčime a či nie, lebo, popravde, musíme očakávať pohŕdanie, nevďačnosť, prenasledovanie a všetky možné pohromy. Lebo to musí očakávať každý dobrý skutok. Týmto sa preskúša a preverí, či obstojí, a preukáže sa, že je úprimný na rozdiel od tých ostatných okázalých skutkov pokrytcov. Skrátka, ak chceš byť kresťanom, musíš byť tým, kto nerobí žiadny dobrý skutok kvôli ľuďom, ale len pre to, aby slúžil Bohu svojím úradom, postavením, peniazmi, majetkom a všetkým ostatným, čo má, vie a robí, a uctil Boha tým, čo vie urobiť, hoci sa mu za to tu na zemi nedostane žiadnej vďačnosti. Veď to ani nie je možné, aby bol hoci aj ten najmenší zo skutkov dobrého človeka odmenený tu na zemi, aj keby dostal zlatú korunu a celé kráľovstvo. Preto by sme nemali čakať od sveta viac než jedlo a pitie a nečakať od neho žiadnu odmenu, lebo svet nie je hodný odplatiť či odmeniť niekoho za dobrý skutok, či dokonca spoznať a uctiť toho, kto je pravý kresťan. Aj keby ho spoznal, nie je dosť dobrý, aby mu poďakoval. Keďže teda dobrý skutok nezačína kvôli svetu, ani nekončí kvôli svetu, ale je odovzdaný Bohu, ktorý ho bohato odmení, nie v skrytosti, ale verejne pred celým svetom a všetkými anjelmi. Ale tam, kde chýba takéto zmýšľanie a zámer, sa ani nemôže vykonať žiadny skutočne dobrý skutok. Naopak, ľudia sa stávajú netrpezlivými, sami si spôsobujú nepokoj a nechávajú sa premôcť hanebnou svetskou nevďačnosťou, takže každý dobrý skutok skazia a zmaria. A potom vychádza najavo, že nekonali dobré skutky kvôli Bohu, ale kvôli ľuďom. Ak by som to ja sám nevedel, už by som sa dávno rozlúčil so svetom a nechal ho ísť do pekla namiesto toho, aby som mu povedal čo len slovíčko. Ale toto nie je o svete, ale o našom milom Otcovi v nebi: Chceme kázať a konať dobro, aby sme Ho milovali, chválili a uctievali, keďže celý svet je Jeho nepriateľom, pohŕda Ním, hanebne sa Mu rúha a robí všetko možné proti Nemu, aby Ho sklamal. Ale my čerpáme útechu z toho, že On bude stále živý, aj potom ako sa svet pominie. A keďže povedal a sľúbil, že nás odmení a odplatí nám, On nás neoklame.

St. Louis ed., 7:497-498.

V skrýši - 29. november

„Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho.“ (Ž 91:1)

Mal si niekedy ako dieťa svoju skrýšu? Miesto, kam si utekal, keď si sa bál, alebo si chcel byť sám? Boh chce byť tvojou skrýšou. Dobrá správa je, že do tejto skrýše sa môžeš stiahnuť, kdekoľvek sa nachádzaš.

Žalm 91:1 nám vraví: „Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho.“

Stojí za to spomenúť, že požehnanie zasľúbené v žalme nie je iba tak pre hocikoho. Je osobitne dané veriacim – a nie len veriacim vo všeobecnosti, ale veriacim, ktorí spĺňajú konkrétne požiadavky zasľúbenia. 91. žalm je plný podmienených sľubov. Boh sľubuje, že pre nás urobí určité veci v závislosti od toho, či my urobíme veci, ktoré od nás vyžaduje tento žalm.

Máme vzťah s Bohom, pretože sme uverili v Ježiša Krista a odvrátili sme sa od svojho hriechu. Žijeme však v neustálom spojení a spoločenstve s Bohom? Toto je nesmierne dôležité. Mnohí ľudia nežijú. Neprebývajú s Bohom stále. Boh však chce, aby si prebýval v skrýši Najvyššieho.

Chce, aby si bol ako Mária, ktorá si sadla k Ježišovým nohám, keď prišiel navštíviť ich dom v Betánii. Je čas byť zaneprázdnený. Je čas pracovať. A takisto je čas uctievať. Bohužiaľ si niekedy zamieňame pot za inšpiráciu a prácu za uctievanie.

Ak to robíš, tvoje duchovné vyhorenie bude len otázkou času. Nemôžeš dať viac, ako si dostal. Potrebuješ žiť v spojení s Ním. Potrebuješ prebývať v skrýši Najvyššieho.

https://www.harvest.org

Jeho sila v tvojej slabosti - 27. november

„Ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ (2K 12:9)

Nemal som ľahké detstvo. Môj domov bol čisté fiasko. Dnes sa však môžem pozrieť na svoju minulosť a namiesto nariekania vyznať: „Prešiel som si tým, a teraz môžem utešiť ostatných.“  Trpká skúsenosť sa pre mňa stala nástrojom na pomáhanie ďalším.

Samozrejme, že by som si tým nechcel prejsť znova. Ani by som nechcel, aby si tým musel prechádzať niekto iný. Som však vďačný, že Boh môže zobrať moju minulosť a použiť ju na Svoju slávu dnes. Som vďačný, že môže zobrať ťažkosti a použiť ich na Svoju slávu. To isté môže urobiť pre teba.

Možno v tomto období svojho života prechádzaš ťažkými vecami a čuduješ sa, prečo. Boh si to použije. Momentálne je tomu ťažké uveriť. Pamätaj si len, že to nepotrvá navždy.

Ako 1Pt 1:6-7 hovorí: „Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“  Skúšky nebudú trvať večnosť.

Pripomína mi to značku na konci letiskovej dráhy: „Nezastavujte. Ak zastanete, ohrozíte seba aj cestujúcich.“

Môžeš si tento výrok prisvojiť a aplikovať do vlastného života. Nezastavuj. Nevzdávaj sa. Neopusť nádej. Svoje životné údolie zdoláš. Za ním sa bude nachádzať ešte väčší vrchol hory s úžasnými lekciami, ktoré si sa naučil, keď Boh prejavil Svoju silu v tvojich slabostiach.

https://www.harvest.org

Cez oheň - 24. november

„Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa;  keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli.“ (Iz 43:2)

Pred mnohými rokmi robila moja žena steak. Ako vždy ho hodila na panvicu a potom odišla robiť niečo iné. Raz však na steak úplne zabudla. Neskôr vraví: „Niečo tu horí. Čo je to za zápach?“

Dajme tomu, že steak bol dobre prepečený.

Som rád, že keď ako veriaci prechádzame ťažkými skúškami, Boh sa nenechá rozptýliť, nezabudne na nás a len tak nás v tom nenechá.

V Žalme 23 Dávid napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou“ (v. 4).

V čase núdze si musíme pamätať, že máme svoje problémy zložiť na Pána, odovzdať ich Jemu.

Biblia hovorí, že keď ľudia frflali a sťažovali sa na Mojžiša, on volal na Boha. Keď Hezekiah dostal zastrašujúci list od kráľa, ktorý sa mu vyhrážal, že ho zničí, otvoril ho pred Bohom. Keď Mária a Marta videli, že ich milovaný brat Lazár je chorý, poslali odkaz Ježišovi.

Ak sa ti do cesty pripletú problémy, zhoď ich na Pána. Predostri ich pred Neho. Volaj na Neho. Ako hovorí Písmo: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Väčšina z nás by sa, takpovediac, vyhla temným údoliam života. Niektoré lekcie sa ale môžeme naučiť iba tam.

Boh nesľubuje, že nás ochráni od všetkých problémov. Sľubuje nám však, že s nami bude uprostred nich. Je skvelé vedieť, že keď Pán necháva svoje deti prechádzať ťažkou skúškou, vždy dozerá jedným okom na nich a druhým na termostat.

https://www.harvest.org

Takmer kresťan - 20. november

„I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.“ (Sk 26:28)

Slovo takmer je veľmi zaujímavé. Niekedy ho používame, keď chceme oddialiť niečo, na čo ešte nie sme pripravení. Je to slovo, ktoré sa nám zároveň spája s prokrastináciou. Napríklad keď k nám v reštaurácii príde čašníčka a pýta sa: „Už ste si vybrali?“

No my stále prezeráme menu, a tak odpovieme: „Ehm, takmer.“

Alebo keď sa manželia vyberú na spoločnú večeru a manžel už v chodbe čaká svoju manželku. „Už si nachystaná?“

A ona odpovedá: „Takmer.“

Potom sú však aj slová, s ktorými sa slovo takmer nikdy nespája. Neexistuje takmer tehotná žena ani takmer víťaz, a ani takmer kresťan. Žena buď je tehotná, alebo nie je. Buď si vyhral, alebo prehral. Buď si kresťan, alebo nie si.

Možno si na dobrej ceste k tomu, aby si sa stal kresťanom. Možno skúmaš Ježišove výroky. No buď veríš, alebo neveríš.

V Skutkoch, v kapitole 26 čítame o mužovi, ktorý sa volal Agripa. Ja ho nazývam „takmer kresťan“. Prečo? Pretože keď mu Pavol zvestoval evanjelium, povedal: „Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.“ (Sk 26:28)

Bezmála. Takmer. Bol blízko, ale nie dosť blízko. Očividne sa ho Pavlovo mocné a presvedčivé svedectvo evanjelia dotklo, no potom sa otočil a utiekol od neho preč. Bol takmer kresťanom.

Len Boh Ti môže zjaviť tvoju potrebu Krista, ale len Ty v Neho môžeš uveriť a začať Mu dôverovať. Boh to za Teba neurobí, pretože Ti dal slobodnú vôľu. Závisí len od Teba, či odpovieš a rozhodneš sa nasledovať Ježiša Krista.

https://www.harvest.org

Naša dokonalá budúcnosť - 17. november

„Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce.“ (Heb 13:14)

Máme tendenciu uvažovať o zemi ako o niečom skutočnom a o nebi ako o niečom surreálnom, čo sa vymyká realite. V skutočnosti je to však naopak. Nebo je skutočné. Všetko, čo mu predchádza, je len letmý pohľad na to, čo ešte len príde. Zem je slabý odvar neba, nie naopak.

Aj keď žiješ radostným a šťastným životom, v nebi to bude ešte lepšie. Možno máš teraz všetko, čo si si kedy prial, možno dokonca viac, ako si si prial, ale nebo sa bude vymykať aj tvojim najdivokejším snom.

Nebo je skutočné, zem je len kópiou. V Liste Hebrejom sa píše: „Konajú bohoslužbu v tom, čo je obrazom a tieňom nebeských vecí...“ (Heb 8:5)

C. S. Lewis napísal, že vzťah medzi nebeskými vrchmi a údoliami a pozemskými vrchmi a údoliami nie je vzťah kópie a originálu, ani vzťah náhrady a pôvodiny, skôr by sme to mohli prirovnať k rastlinám – zem je ako koreň a nebo ako kvet. Zem je ako uhlie a nebo ako diamant.

Môj priateľ a spisovateľ Randy Alcorn raz poznamenal, že naším problémom je tendencia najprv uvažovať o zemi a od nej si odvodzovať, aké je nebo, hoci by sme mali začínať nebom a od neho si odvodiť, aká je zem.

Nebo je jednoducho dokonalé, náš večný príbytok. Zem je len kópia, náš dočasný príbytok. Nebo je tá najlepšia budúcnosť a nádej pre kresťanov. Nechcem tým samozrejme povedať, že život na zemi je nanič. Život môže byť nádherný. Možno dnes prechádzaš niečím ťažkým a zajtra sa to zmení na dobré. Na zemi zažívame mnoho krásnych a radostných okamihov. No dokonalá radosť príde až vtedy, keď sa stretneme s Pánom v nebi. Nemali by sme na to zabúdať.

https://www.harvest.org