Čo je tam, kde nie je Kristus? - 10. apríl

„Na zemi pokoj.“ Lk 2:14

Tieto slová musíme chápať tak ako predchádzajúce. Je to prianie a zároveň proroctvo, že medzi tými, ktorí poznajú toto nemluvňa, a prijali Ho, to teraz tak bude: šťastie a dobro na zemi. Lebo čo je tam, kde nie je Kristus? Je svet niečo iné ako bezútešné peklo a  kráľovstvo diabla, veď je v ňom len neznalosť a pohŕdanie Bohom, klamstvo, podvádzanie, lakomstvo, obžerstvo, pijanstvo, behanie za frajerkami, bitky a vraždy? Lebo takto to chodí vo svete, keď sa povie „čierne“, musíš pod tým rozumieť „biele“, ak chceš vychádzať s ľuďmi a nenechať sa úplne podviesť. Neexistuje láska ani vernosť; nikto nie je pred nikým v bezpečí. Človek sa musí báť svojich priateľov rovnako ako svojich nepriateľov, a niekedy aj viac. Takto vládne a riadi svet diabol.

Ale ako spievajú anjeli: tí, ktorí spoznali a prijali toto dieťa Ježiš, budú Bohu vzdávať slávu vo všetkom, tak spievajú a želajú – v skutočnosti sľubujú a potešujú –, že tyrania diabla teraz skončí a kresťania budú medzi sebou žiť pekne, v pokoji a spokojnosti; že si budú radi pomáhať a radiť, budú predchádzať sporom či nesvornosti a žiť vo vzájomnom priateľstve, takže budú mať mierumilovnú vládu, budú spolu pekne žiť a kvôli tomuto nemluvňaťu radi urobia druhému to najlepšie. Dobrí anjeli hovoria: „To sa stane, keď sa Bohu dostane sláva, ktorá Mu patrí, keď bude uznávaný ako Pán, od ktorého máme všetko.“ Potom sa budú ľudia k sebe správať milo; nikto nebude nikoho nenávidieť či nežičiť mu, čo má; nik nebude komandovať iných, ale každý bude druhého považovať za dôležitejšieho, než je sám, hovoriac: „Drahý brat, modli sa za mňa k Bohu.“ Potom nastane pokoj, hojnosť a šťastie. Lebo slovo „pokoj“ v hebrejčine znamená „všetky dobré veci“. Taký pekný a pokojný život by mal byť medzi kresťanmi – každý robí to, čo poteší iných, a vyhýba sa tomu, čo sa ostatným nepáči. Tí, ktorí takto nežijú, nepočujú spev anjelov, ale vreskot šelmy, diabla, ktorý im spieva: „Ukradni; scudzolož; zabi,“ a pod. To je diablovo heslo z pekla. Ale medzi kresťanmi to tak nemá byť; medzi nimi má byť tak, ako spievajú milí anjeli. Veľmi pekne zhrnuli našu oslavu Boha: najprv musí byť vďaka odovzdaná do nebies, keď oslavujeme a chválime Boha samého; a potom máme na zemi žiť ako bratia a nepočúvať škodlivé návrhy a tyranské spôsoby diabla. Milí anjeli by radi videli, že sa takto deje po celom svete. Ale oni vedia, že väčšina ľudí nechce mať nič s dieťaťom Ježiš a vo svete ich obklopuje rozvrat.

St. Louis ed., 13.1:74 – 75.

Krista môžeme vidieť jedine v evanjeliu - 6. apríl

„A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a v Toho, kto povstane vládnuť nad národmi, budú dúfať národy.“ Rim 15:12

Tento verš nájdeme v Izaiášovi 11:10. V hebrejčine sa píše: „V ten deň pohania vyhľadávať budú koreň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok.“ Význam tohto verša je jednoznačný: pohania prijmú Krista a podriadia sa mu. No sv. Pavol mierne zmení slová a drží sa starých prekladateľov, ktorí preložili Bibliu do gréčtiny. Význam však ostáva rovnaký. Pod spojením „koreň Izajov“ by sme nemali rozumieť kmeň Izajov (ktorý bol Dávidovým otcom), ako keď maliari maľujú Izajov strom, s mnohými konármi, alebo ako ľudia ospevujú Máriu: „koreň Izajov priniesol“ ... To všetko sú strojené výklady. Kristus samotný, a nikto iný, je tento koreň alebo kmeň, ako daný verš z Izaiáša jednoznačne hovorí, keď tvrdí, že pohania budú dúfať v tento kmeň alebo koreň Izajov, ktorý vládne nad národmi. To však nemôžeme povedať o Izajovi či Márii. Kristus je však pomenovaný „koreň Izajov“, pretože je potomkom Izajovej rodiny skrze Dávida, no zároveň v ňom skončilo telesné narodenie. Skrze utrpenie bol pochovaný v zemi a ukrytý pred svetom ako beztvarý koreň. Z Neho však následne vyrástol nádherný strom kresťanskej cirkvi a rozšíril sa po celom svete. Ak by maľba Izajovho stromu znázorňovala Kristovo utrpenie a z toho plynúce ovocie, potom by to bola vhodná maľba. No keď Pavol hovorí: „povstane vládnuť nad národmi,“ je to ekvivalent k hebrejskému: „ktorý stojí ako koruhva národov“. Kristova vláda sa v dôsledku toho javí ako vláda s duchovnou podstatou. Skrze evanjelium je po celom svete vyvyšovaný ako symbol, zjavný pre ľudí, ktorého sa majú vierou držať. Ľudia ho nemôžu vidieť na vlastné oči, len ako symbol v evanjeliu. A  takisto potom vládne nad ľuďmi ako symbol skrze evanjelium, a nie tým, že je fyzicky prítomný. No keď hovorí, že v Neho budú dúfať národy, neznamená to nič iné ako to, čo hovorí hebrejský text: „pohania ho budú vyhľadávať“. Znamená to, že Ho budú hľadať a pridŕžať sa Ho a vkladať doňho všetku svoju útechu, nádej a oddanosť. Nebudú si žiadať ani túžiť po ničom inom ako po Ňom samotnom. No keď nám latinský preklad Izaiáša 11:10 hovorí: „a slávny bude Jeho príbytok,“ ktorý apoštol vynecháva, je zrejmé, že sv. Hieronym to nepreložil správne, mysliac si, že Izaiáš písal o Kristovom hrobe. Čo tým Izaiáš naozaj myslel, bolo, že jeho odpočinok je slávny, a teda, jeho smrť či umieranie nie je ako umieranie iných ľudí, ktorí získavajú slávu, dokiaľ žijú, ale nič z nej nemajú po svojej smrti. No sláva Izajovho koreňa prvýkrát povstala zo smrti. Lebo až po Jeho smrti prvýkrát povstal k skutočnému životu, sile a cti ako symbol a vládca národov – skutočný Pán nad všetkým, sediaci po pravici Boha.

St. Louisské vyd., 12:50 – 52

Medzi Božími ľuďmi nie je rozdiel - 3. apríl

Hovorím totiž, že sa Kristus stal služobníkom obrezaných pre pravdu Božiu, aby potvrdil zasľúbenia (dané) otcom; a že pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané.“ Rim 15:8-9

Pavol práve vyhlásil, že každý by mal druhých prijímať v Božej úcte podľa Kristovho príkladu. Eliminoval medzi Božími ľuďmi všetky rozdiely: medzi svätými a hriešnikmi; medzi silnými a slabými, medzi bohatými a chudobnými. Majú totiž jednu vec spoločnú, jedno vlastníctvo v Kristovi, ktorý v nich spôsobuje jedno srdce, jednu odvahu, jednu myseľ, jedny ústa a všetok spoločný majetok či už duchovný, alebo dočasný, bez ohľadu na to, akí sú rozdielni. Pavol to následne upevňuje v mocných veršoch z Písma. Takto eliminuje všetky príčiny nejednoty aj skrze Písmo, a stavia sa medzi Židov a pohanov ako rozhodca a sprostredkovateľ, ako keby chcel povedať: „Vy, Židia, nemôžete odsúdiť pohanov pre to, že s vami nejedia a nepijú podľa vašich tradící; majú totiž rovnakého Krista ako aj vy, ako to v predošlej časti prehlásilo Písmo. Rovnako vy, pohania, nemôžete opovrhovať Židmi, že jedia a pijú podľa svojich tradícií; pretože v Písme im bol zasľúbený ten istý Kristus. A teda, kedže Písmo hovorí o Kristovi pre všetkých a zhromažďuje pod Ním rovnako Židov, ako aj pohanov a keďže mimo Krista nikto nič nemá a v Kristovi má každý úplne všetko – prečo sa chcete hádať, súdiť a deliť medzi sebou namiesto toho, aby ste sa navzájom príjímali v láske, rovnako ako vás prijal Kristus? Koniec-koncov, nikto nemá pred ostatnými výhodu: prečo sa chcete hádať a rozdeľovať pre jedlo, nápoje, oblečenie, deň, miesta, gestá a podobné veci, na ktorých nezáleží, pretože sú to dočasné veci, čo idú mimo Krista, ktorý tieto dôvody nepodporuje?

Dovoľme teda tým, ktorí chcú, byť v týchto záležitostiach slobodní. No ak je niekto slabý vo viere a ešte nie úplne slobodný, znášajte a trpte ho, kým nezosilnie, a myslite na to, že keď tak budete robiť, nič nestratíte, pretože v Kristovi máte všetko.“ „... Kristus sa stal služobníkom obrezaným,“ čo znamená, že židovskému národu bol kazateľom, učiteľom,  apoštolom, Božím poslom. Ježiš totiž nikdy nekázal pohanom; nikdy k nim nebol poslaný, len k Židom. Nebolo to však kvôli ich zásluhám, ale ako sa tu píše: „pre pravdu Božiu.“ O akej pravde hovorí? Boh zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, že Kristus sa narodí z ich potomstva (Gen 22:18; 26:4; 28:14). A teda, aby sa zjavila Božia pravda, Kristus prišiel v súlade so zasľúbením. A tak nachádzame Božiu pravdu: dodržiava svoje zasľúbenia... Toto je dôvod, prečo Židia neobdržali Krista len skrze milosť zasľúbenia, ale tiež skrze Božiu pravdu, že svoje zasľúbenia naplní. No pohania nedostali ani milosť zasľúbenia, ani pravdu naplnenia, ale len čistú, neskrývanú, neočakávanú, prekvapivú milosť, ktorú im Kristus ponúka, bez akéhokoľvek zasľúbenia, bez akejkoľvek povinnosti naplniť Božiu pravdu. No keďže Písmo prehlásilo, že pohania majú prijať Krista bez akéhokoľvek zasľúbenia, bez akéhokoľvek čakania a očakávania, to isté Písmo sa musí aj tu naplniť. Žiadna strana teda nemá prednosť; no Židom je Kristus daný skrze Božie zasľúbenie a pravdu, kým pohanom z čistej neočakávanej milosti... A teda, keďže Kristus je daný spoločne Židom aj pohanom (aj keď z rôznych dôvodov), aj oni by mali byť jednotní, prijímať jeden druhého, znášať druhých bremená, trpieť slabosti ostatných bez akéhokoľvek rozdielu medzi jednotlivými ľuďmi, menami, životnými obdobiami a akýmikoľvek inými možnými rozdielmi.

St. Louisské vyd., 12:45 – 49

Život upriamený na cieľ! - 22. apríl

Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12)

Pavol hovorí, že bojujeme proti mocnostiam zla. Ako keby chcel povedať: „Ak chceš naozaj žiť podľa smerníc, ktoré som ti v tomto liste dal, musíš bojovať proti silám, ktoré sa snažia zabrániť, aby si putoval po Božej ceste.“ Pavol nás upozorňuje na duchovný boj, ktorý je súčasťou života. Kým žijeme vo viere a vo svetle, sme v boji. Nezabúdajme aj, že je to boj proti mocnému nepriateľovi. Tento boj nesmieme bojovať z vlastnej sily, pretože tu nejde o boj proti ľudským nepriateľom, ale proti zlým duchom v nebesiach. Pamätaj na slová vo vyznaní viery! Proklamuj vyznanie viery pre seba nahlas a pamätaj na to, že vyznanie viery nie je rituál alebo tradícia, ale že je to večná pravda, ktorú vyznávame. Keď vyznávame svoju vieru, v duchovnom svete sa dejú veci!

V prvom rade si musíš uvedomiť, aký silný a ľstivý je tvoj nepriateľ. Musíš si aj uvedomiť, že skutočne potrebuješ výzbroj, ktorú ti Boh z milosti dáva ako dar. Musíš Mu dovoliť, aby ťa do výzbroje obliekol – to je tvoja jediná nádej. Len Božia výzbroj dokáže odhaliť diablove zvody, klamstvo a jeho ľstivé útoky. Moc, ktorá je v Kristovi, môže byť tvojou silou, ak dovolíš, aby v tebe pôsobil sám Boh.

Všimni si, že prvá vec, o ktorej Pavol hovorí, je opasok pravdy. Pravda je na prvom mieste! Záleží len na nás, či sa ňou opášeme. Pamätaj si, že Ježiš hovorí: „Ja som pravda!“

Zapnúť si opasok znamená pripraviť sa do boja. Opasok pravdy si dostal, ale ty si ho musíš opásať sám! Pamätaj si, že opasok drží zvyšok zbroje pohromade!

Keď Pavol hovorí o celej výzbroji Božej, hovorí, že nadovšetko si vezmite štít viery.

Máme teda štít viery, ale tento Boží dar nám nepomôže, keď si ho z vlastnej pohodlnosti alebo ľahostajnosti nevezmeme. Aké praktické dôsledky má teda pre teba štít viery? Veríš vo svedectvo Písma, že existuje štít viery, ktorý dokáže uhasiť ohnivé šípy zla? Pre svoj život tento štít veľmi potrebuješ.

Viera je z kázania, no nie z hocijakého. Je z kázania v moci Božieho slova. Jednoducho ide o priľnutie k Ježišovi! Dať dôraz na čas s Ježišom. Vždy budú stovky a tisíce vecí, ktoré nám budú brániť alebo nás budú odvádzať od života, v ktorom jasne kráčame za svojím cieľom.

Ježiš Kristus vstal na tretí deň po ukrižovaní z mŕtvych. Počas 40 dní sa ukazoval učeníkom, vyučoval ich a potom vystúpil na nebo k svojmu Otcovi. Na Letnice sa však vrátil späť.

Tentokrát nie preto, aby bol prítomný v tele. Na Letnice prišiel preto, aby dal svojho Ducha, a týmto spôsobom bol prítomný. Učeníkom dal podiel na svojej Božskej prirodzenosti, pretože odteraz sú to učeníci, ktorí sú Kristovým telom tu, na zemi.

Táto Kristova prítomnosť, Kristovo telo, ktoré nazývame cirkvou, je nástrojom, skrze ktorý Boh ukazuje svoju prítomnosť vo svete hriechu a smrti. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrzenás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2K 5,20)

Anglický spisovateľ Chesterton povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, nie je to tak, že neverí ničomu. Verí hocičomu.“ Prázdnota v kultúre bez Boha, nedostatok zmyslu a s ním spojený nepokoj, sú dverami pre diablov návrat, ako o tom hovorí Ježiš: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12,43-45)

Ak je znakom diabla rozdelenie a prázdnota a Ježiš je opakom diabla, čo je potom znakom Ježišovej prítomnosti medzi nami? Rozmýšľajme nad tým!

Vezmime si štít viery. Príslovia hovoria: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4,26) V dánskej Biblii je napísané: „Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu.“

Boh ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. (1Pt 1,8-9)

Je teda potrebné vedieť, ako On žil, aby sme vedeli, ako máme žiť s Ním. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Čítaj každý deň, aby si vedel čoraz viac o tom, aký Ježiš bol, ako sa správal, ako rozmýšľal, aký postoj mal k ľuďom, ktorým sa nedarilo a k tým, ktorí sa v živote dostali na šikmú plochu.

Nie je náhoda, že dvanásť učeníkov sa najprv naučilo spoznávať živú dokonalosť – Ježiša, Božej osoby – predtým, než študovali teologické princípy. Jeden brat povedal: „Pamätaj, že evanjelium nám nie je dané ako niečo, čím sa máme potešiť a zaistiť si odpustenie a oslobodenie od otroctva. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. A predovšetkým nás premieňa!“

Premena nie je výsledkom nášho trápenia, aj keby bolo akokoľvek dobre mienené. Deje sa to vtedy, keď si naplno uvedomíme nádheru úplného odpustenia našich hriechov. Vtedy prichádza sloboda, pokoj a premena.

Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. Boh ťa volá za cieľom. K životu , kde budeš viac závislý na Ňom!

On je prameňom nového života! On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (R 5,10)

Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe. Nie život plný zákona, ale život, ktorý má cieľ v pokoji viery.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Strať svoj život – nájdi ho! - 15. apríl

... kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mt 10, 39)

Človeku sa tomuto nechce veriť! Robíme všetko pre  to, aby sme si svoj život uchovali!

O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. (1K 2,13-14)

Kto stratí život pre mňa, nájde ho,“ hovorí Ježiš. Mnohí si chcú svoj život uchovať a nestratiť ho. Nechcú sa vzdať samých seba, ale stratia život, hoci vyzerajú veľmi živo. Hovoria: „Jasné, že treba nasledovať Ježiša, ale najprv treba myslieť na svoje vzdelanie, na šaty, prácu s dobrou mzdou, partnera pre budúcnosť... a potom na Boha.“

Ak dovolíme Božej sile, aby pôsobila v našom vnútri, vždy to niečo stojí. Nie je to niečo, čo príde samo od seba, je to niečo, čo si musíme vyvoliť. V dnešnej dobe, ktorá je zameraná na viditeľné veci, toto nie je ľahké. Keď niekomu poviete, aby budoval svojho vnútorného človeka, povie, že je to bezvýznamné. Veď to nikto nevidí. V Evanjeliu podľa Lukáša Ježiš hovorí: „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (L 9, 23)

A povedal všetkým – to znamená, že to nie je len pre niekoľkých superduchovných vyvolených. Ježiš všetkým povedal, aby na seba vzali svoj kríž a nasledovali Ho.

Hovoríme o kríži, ktorý si volíme sami. Kríž, ktorý si dobrovoľne berieme. Volíme si konkrétny skutok. My si volíme, či kríž na seba berieme alebo neberieme, lebo nechceme platiť cenu. Nehovorím teraz o skúškach a protivenstvách, ktorými všetci musíme prejsť. Ježiš nehovorí o všeobecných ťažkostiach, keď hovorí, že máme vziať svoj kríž a nasledovať Ho.

Ježiš hovorí o niečom, čomu sa môžeš vyhnúť. Môžeš prepustiť Barabbáša, dovoliť vlastnému ja, aby nebolo Kristovým učeníkom. Ježiš priamo hovorí, že ten, kto si chce zachrániť svoj život takýmto spôsobom, ho stratí.

Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. (Sud 16,20)

Tieto slová sú napísané v istej súvislosti v knihe Sudcovia, keď Samson, Boží služobník, vybočil z cesty, na ktorú ho Boh povolal. Otvára svoje srdce Delíle. Delíla v skutočnosti nemala rada Samsona, ale pre Samsona už láska nehrala rolu. Hľadal iba egoistické uspokojenie a to u nej nachádzal. Delíla mu hovorí, že ak ju má naozaj rád, prezradí jej zdroj svojej sily.

Prečítaj si knihu Sudcov 16, aby si pochopil súvislosti týchto dramatických slov: „Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho.

 To sa môže stať aj v našich životoch. Naše svedomie sa už tak odkloní od Boha a bude necitlivé, že sa krok za krokom vzdialime od blízkeho spoločenstva s Bohom. Môže sa stať, že Pán nás opustí a my o tom ani nebudeme vedieť. To je sebaklam. Hriech nás podvedie. Keď hriech začne v našom živote vládnuť, bez novej vzbury a obrátenia, môžeme sa tak zatvrdiť, že si ani nevšimneme, že Pán už nie je s nami. To hovorí Božie slovo.

Snažíme sa uchrániť si egoizmus, vlastné ja, svoje túžby a zároveň nestratiť spoločenstvo so živým Bohom, ktorý hovorí, že nám prestiera stôl a napĺňa kalich.

Kto nájde svoj život, stratí ho,“ hovorí Ježiš, „kto stratí život pre mňa, nájde ho.“

V prvom rade ide o to, že Ježiš môže vstúpiť do nášho srdca. Potom ide o to, aby každodenne mohol vstupovať do našich životov vo všetkých oblastiach! Preto, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v Ňom žite, zakorenení a budovaní v Ňom i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v dobrorečení. (Kol 2,6-7)

On je Ten, kto má riadiť našu vôľu a panovať nad naším rozumom a pocitmi.

Život, ktorý sa začal v plnosti Ducha, potrebuje svoju každodennú výživu, aby rástol podľa Božieho plánu, vôle a úmyslu, ktorý pre neho Boh má. Ak sa toto má stať, nesmieme sa snažiť uchovať si vlastné ja, svoje egoistické plány a túžby, ale vzdať sa samých seba.

„Kristovo evanjelium je v každom ohľade v silnom protiklade so všetkým, čo sa skrýva hlboko v nás.“ (Rosenius)

Evanjelium napáda to, čo človek najviac miluje: svoju nezávislosť! Evanjelium vyžaduje, aby sa rozum a vôľa poddali pod Kristovo slovo. Všetka pýcha a sebaistota sú vtedy zničené. Boh zostáva veľkým a človek sa stáva chudobným žobrákom.

To je niečo, čo nie je po vôli našej starej prirodzenosti. Je to ako smrť pre vlastné ja, ale práve na tejto ceste nájdeme život s veľkým Ž.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Moc a bolesť kríža - 8. apríl

Rozprávali sme o živote v Bohu. O živote v atmosfére viery. O zápase za zachovanie viery v dobe, keď sa väčšina ľudí zaoberá konzumom, pohodlím, materiálnymi a pominuteľnými vecami.

Naším povolaním je praktizovať Božie slovo v každodennom živote. Hovorili sme tiež o tom, že je to revolúcia, pretože tu ide o život premieňajúce evanjelium. Prvým krokom k tomu, aby sme zažili túto „revolúciu“, je ochota zažiť ju vo vlastnom živote.

Musíme si tiež pripomenúť, že nie je daná iná cesta, než cesta pšeničného zrna, o ktorej hovorí Ježiš v Jánovom evanjeliu: „Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (J 12,24)

Najväčšou prekážkou na ceste pšeničného zrna je to, o čom Ježiš hovorí v nasledujúcom verši: „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“ (J 12,25)

Tieto veci sú deťom sveta úplne cudzie. Sú cudzie aj náboženskému človeku, ktorý má svoje túžby a srdce v tomto svete. Pre Ježiša je v takom srdci málo miesta, ale veľa miesta pre mamonu, vlastné ja a túžbu vlastniť.

Nikde v Novej zmluve sa nasledovanie Ježiša neopisuje ako cesta bez požiadaviek, kde si človek môže vybrať, čo sa mu hodí. Keby to tak bolo, prečo by Ježiš hovoril, aby sme si zrátali, čo to stojí, keď Ho chceme nasledovať? (L 14,27-30)

Najväčším negatívnym vplyvom pádu do hriechu nie je to, že nerozumieme ceste kríža a cene, ktorej sa nedá vyhnúť, keď Ho nasledujeme. Najhoršie je to, že pád do hriechu nás zaslepil a nevidíme slobodu a krásu, ktorá sa v nasledovaní Krista ukrýva.

Satan nám dokáže šikovne porozprávať, čo to bude stáť, keď budeme v pravde a bázni nasledovať Ježiša. Nehovorí nám však o tom, čo stratíme, keď Bohu do života vstúpiť nedovolíme. Našej starej prirodzenosti je cudzia cesta pšeničného zrna. Stratiť svoj život v tomto svete a tým ho získať. Dovoliť Bohu, aby vstúpil do života však neznamená, že z nás budú duchovní extrémisti alebo budeme žiť v napätí. Znamená to, že v malých a veľkých životných rozhodnutiach si zvolíme ukrižovanie vlastného ja – budeme kráčať cestou pšeničného zrna...

Mnohí chcú zažiť moc kríža vo svojom živote, ale len málokto sa chce vzdať samého seba! Toto sú dôležité veci v dobe, keď vychádza mnoho kresťanských kníh, ktoré rozprávajú o tom, ako môžeme mať podiel na moci kríža bez toho, aby sme zažívali aj jeho bolesť. Knihy, kázne, aktivity, ktoré rozprávajú v Božom mene, ale ich centrom je človek! Hovoria o veľkom Bohu, ale spôsobom, ktorý učí, že vlastné ja je v centre.

Ježiš nesľubuje úspech, bohatstvo ani že sa všetko podarí. Hovorí: „Zober svoj kríž a nasleduj ma.“ Predtým, než povieš „áno“, posaď sa a zrátaj si, čo ťa bude nasledovanie Krista stáť.

Keď hľadám Boha, mal by som sa pýtať: „Je pre mňa dôležitejšie, aby sa diala Jeho vôľa, alebo aby sa naplnili moje vlastné túžby? Hľadám Jeho dary a pomoc alebo hľadám Krista?“ Počuj Pánovo slovo: „Poďte len a súďme sa - vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. Ak ste povoľní a poslúchnete, okúsite dobro krajiny.“ (Iz 1,18-19)

Prečo je tak veľa duchovne podvyživených, zbabelých, unavených a prázdnych kresťanov? Preto, lebo nechcú počuť, čo hovorí Boh. Chcú uniknúť bolesti kríža, a tým unikajú aj Jeho moci, pokoju a dokonalej radosti. A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne. (Kol 1,29)

... v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania. (Kol 2,3) Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu. (F 2,13)

Žime v každodennom spoločenstve s Ježišom, žime v atmosfére viery, kde zo srdca s apoštolom Pavlom môžeme povedať: „A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne.“


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia