Dokonalosť v slabosti - 28. jún

„Aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti“ Flp 3,10

Nick Vujicic bol vychovávaný v milujúcej kresťanskej rodine. Narodil sa však bez končatín a deti v škole k nemu boli veľmi kruté. Miestami si Nick zúfal. Neskôr však zistil, že Boh si aj jeho môže použiť na svoju slávu a dnes cestuje po svete a delí sa o svoj príbeh. Nickov život nám ukazuje, ako môže Boh pracovať aj skrze ľudské slabosti a utrpenie.

Časť poznania Krista spočíva v prežívaní Jeho utrpenia. Apoštol Pavol trpel. V Druhom liste Korintským, v 12. verši píše o skúsenosti, ako bol uchvátený do nebies a videl veci, ktoré nedokázal popísať. Pokračoval však takto: „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova” (verše 7-9).

Boh dokáže pracovať skrze hendikep – niekedy aj viac efektívne ako cez niekoho, kto hendikep nemá. Ak si zažil niečo ťažké, ak ti nečakane zomrel niekto blízky, ak trpíš nejakým postihnutím či inými fyzickými problémami, a vieš sa stále radovať, tak si veľmi mocný svedok. A tvoje svedectvo môže mať väčšiu moc ako svedectvo niekoho bez slabosti.

https://www.harvest.org

Nie ďaleko od kráľovstva - 25. jún

„Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.“ Sk 8,3

Zdá sa ti niekedy, akoby niektorých ľudí Boh nemohol zachrániť? Ľudí, ktorých si proste nevieš predstaviť ako Ježišových nasledovníkov? Predstava, že držia v ruke Bibliu alebo hovoria: „Chvála Pánovi!“ je veľmi nepravdepodobná. Neveríš, že by sa také niečo mohlo udiať.

Možno sú to oni, čo sa do teba neustále navážajú. Vždy keď ťa stretnú, majú ďalšie otázky, ktorými ťa ostreľujú. Niekedy ich to nahnevá. Niekedy sú až trochu nepriateľskí. A niekedy si z teba a z tvojej viery v Ježiša Krista robia pred inými ľuďmi posmech. A tebe len prebleskne hlavou: „Ten človek je tak veľmi ďaleko od nebeského kráľovstva.“

No môže sa diať pravý opak. Človek, ktorý ti dosť komplikuje život, môže byť práve krôčik od poznania Krista. Nik nie je za hranicou Božieho dosahu. A niekedy ľudia, o ktorých si myslíme, že sú najďalej, sú bližšie, než si myslíme.

Neexistuje lepšia ilustrácia ako tá Pavlova. Posmievanie a kritizovanie kresťanov mu nestačilo, poľoval na nich ako na zvieratá a väznil ich. Dohliadal na smrť prvého mučeníka cirkvi – Štefana.

Keď Pavol uveril v Ježiša Krista, bolo to príliš nečakané a mnohí ľudia túto informáciu prijímali skepticky či podozrievavo. Jeho obrátenie bolo tak výnimočné, že to Nová Zmluva zachytáva až na troch miestach. Pavol tento svet zmenil. Zanechal za sebou mnoho zborov a veriacich.

Uveriť v Ježiša Krista bola tá posledná vec, čo som mal na pláne v deň, keď som sa stal kresťanom. Žiadna osoba to neurobila. To mohol Boh. Tak zotrvaj v modlitbách za  neveriacich v tvojom živote – a sleduj, čo Boh urobí.

https://www.harvest.org

Niekto hodnotný - 21. jún

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.” 2Kor 4,7

Keď pomyslíme na apoštolov, premýšľame o nich ako o svätých Božích mužoch. Napriek tomu že boli obdarovaní a odhodlaní, boli aj obyčajní. Ježiš nepovolal týchto mužov pre ich výnimočnosť. To bol práve dôsledok Ježišovho povolania.

Výnimočný spisovateľ zoberie do ruky kúsok obyčajného papiera a s použitím jeho vlastných slov ho premení na hodnotný. No nie papier bol cenný, ale spisovateľ, ktorý naňho tvoril. Výnimočný umelec zoberie plátno, začne naň maľovať a o chvíľu sa z toho plátna stane hodnotná vec. Samotné plátno bolo bezcenné. To umelec vdýchol plátnu hodnotu.

Ako veriaci si uvedomujeme našu hriešnosť a oddelenie od Boha. No nezabúdajme aj na to, že do našich životov prišiel Kristus a dal nám hodnotu. Vložil ju do hlinených nádob – našich životov. Ako sa v druhom liste Korintským píše: „Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“

S novou istotou a odvahou máme čo ponúknuť. Nie je to sebaistota, ale istota v Bohu. Nie je to sebadôvera, ale dôvera v Bohu. Boh nám láskavo odpustil, urobil nás súčasťou Jeho kráľovstva, a tým nás urobil hodnotnými. Tým istým spôsobom boli výnimoční aj apoštoli – tým čo v ich životoch urobil Ježiš.

Boh, v momente keď si mu odovzdal svoj život, do teba vpísal svoje meno. Obdaroval ťa a urobil schopným. Investoval do teba seba. To je dôvod tvojej hodnoty. A to je dôvod, prečo aj ty môžeš niečo zmeniť.

https://www.harvest.org

Presne tam, kde si - 18. jún

„A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Lk10,2

Dnešná cirkev by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, kde 60 000 ľudí v hľadisku pozoruje, ako 22 ľudí robí všetku prácu. Stojíme v hľadisku a kričíme: „Poďte! Do toho!“ zatiaľ čo Boh hovorí: „Chcem ťa tam dole na ihrisku. Chcem, aby si sa zmocnil lopty. Chcem, aby si bol súčasťou toho, čo robím.“

 Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, aby sme si pýtali od Pána ďalších pozorovateľov, divákov či kritikov. Nie, volá nás, aby sme si pýtali viac pracovníkov.

Nikto sa nemôže modliť za to, aby bola práca urobená, ak ju nie je ochotný urobiť sám. Neseďme len tak a nehovorme: „Áno, Pane Bože, pošli viac pracovníkov!“ Volajme namiesto toho: „Pane, začni mnou, ja budem ten pracovník. Neviem, čo dokážem. Neviem, čo môžem ponúknuť. Nemám veľa. Ale to všetko je tvoje, Pane. Dávam Ti to.“

Potom len sleduj, čo Boh dokáže urobiť. Aj z mála vie urobiť mnoho. Zoberie to, čo mu ponúkneš a rozmnoží to.

Možno si myslíš: „To je práca pre profesionálov. Nech kazatelia kážu. Ja som len obyčajný človek.“

Je však veľa ľudí, ktorých sa vieš dotknúť práve ty. Vďaka tomu, že poznajú práve teba, že majú to isté zamestnanie, že sú tvojimi susedmi. Práve ty si schopný s nimi hovoriť tak, ako by to nik iný nedokázal. Boh ti dal do tvojho života ľudí, ktorých môžeš ovplyvniť. Boh ťa chce použiť práve tam, kde si.

https://www.harvest.org

Motivovaní súcitom - 14. jún

„Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.“ Mk 6,34

Niekedy mám pocit, že kresťania vnímajú neveriacich ako nepriateľov. Kazatelia zúrivo recitujú o niektorých hriechoch, ktorých sa ľudia dopúšťajú. No nezabudnime na jednu vec: za každým hriechom je prázdny, hľadajúci a stratený človek milovaný Bohom.

Nie sme povolaní, aby sme ľudí zatracovali. Sme povolaní byť skrze evanjelium vôňou Kristovou pre neveriacich. Potrebujeme súcit. Ježiš ním prekypoval. Bol pohnutý potrebami druhých.

Keď videl Máriu a Martu plakať nad smrťou ich brata Lazara „zachvel sa v duchu a vzrušený“ (Jn 11,33). Význam tejto state je v tom, že  prežíval fyzickú, emocionálnu a duchovnú úzkosť. Ježiš je jediný, kto môže oprávnene povedať: „Viem, ako ťa to bolí.“ Keď videl Máriu s Martou nariekať, ich srdce bolo Jeho srdce. Cítil tú istú bolesť a úzkosť, čo ony. A zaplakal. Taký je náš Záchranca.

Ježiš vedel, že ten istý zástup, čo v Jeruzaleme volal: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ (Mt 21,9) bude čoskoro volať: „Ukrižuj ho!“

Napriek tomu mal súcit a nariekal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ (Mt 23,37)

Pavol napísal Filipským: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (2,5). Našou úlohou je napodobňovať Krista v súcite.

Ak chceme byť čo najviac použití Bohom, toto musí byť prvá vec v našich mysliach – nie povinnosť, nie vina, ale Bohom dané bremeno za ľudí.

https://www.harvest.org

Evanjelizovanie začína tu - 11. jún

„A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!” Iz 6,8

Ak mám byť úprimný, myslím, že dôvod, prečo stále viac a viac kresťanov nehovorí o svojej viere, je, že im na tom vôbec nezáleží. Ich postoj je: „Pozri, my sme za vodou, to je tvoj problém.“

Ježiš raz povedal príbeh o pannách, z ktorých päť bolo múdrych a zvyšných päť pochabých. Tých päť rozumných malo vo svojich lampách olej, tie ostatné nie. Keď sa dopočuli o tom, že ženích prichádza, panny, ktoré nemali olej, ho pýtali od tých, čo ho mali. No reakcia rozumných panien bola: „Choďte si po vlastný.“ Inými slovami: „To nie je náš problém. My sme zabezpečené. Sme šťastné. Svoje problémy si vyriešte samé.“

Myslím, že mnoho ľudí v dnešnej cirkvi sa takto cíti. Nechcú sa ničím obťažovať. Je im to jedno. Počujú tak veľa o potrebe evanjelia a počúvajú kázne o tom, ako zvestovať evanjelium iným. Existuje mnoho programov, ktoré by mali mobilizovať zbory, aby sa nejako do evanjelizovania zapojili. No nič z tohto nie je užitočné, ak nám veriacim chýba jednoduchý základ: bremeno a podiel.

Známy britský kazateľ C. H. Spurgeon povedal: „Duch svätý pohne druhými tak, že najskôr pohne tebou. Ak vieš oddychovať bez toho, aby boli druhí zachránení, oni vedia oddychovať tiež; no keď myšlienka na ich zatratenie ťa ničí, tak veľmi skoro zistíš, že ani im to nie je jedno. Dúfam, že sa dostanete do takej fázy, že sa vám bude snívať o tom, ako ľudia okolo vás túžia po Kristovi. A začneme plakať: „Bože, daj mi niekoho, komu môžem svedčiť, lebo zomriem.“ A potom sa nájdu ľudia, ktorým budete svedčiť.”

Musí nám na tom záležať.

https://www.harvest.org