Frustrácia viery - 13. máj

Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. (Ž 73,2)

Toto hovorí muž, ktorý jedného dňa vložil svoju nádej v Boha, ale ktorý Ho postupne stále ťažšie dokázal vnímať v každodennom živote. Keď je Boh dobrý, kde je Jeho dobrota v mojom živote? Kde je Boh?

Zdá sa, že bezbožní, ktorí nie sú pod Božou milosťou a dobrotou, sa až tak zle nemajú a užívajú si ľahký a pokojný život. Vychvaľujú sa, vysmievajú sa a zvysoka sa pozerajú na slabých. Sú v bezpečí a rastie ich moc. Kde je Boh? Ásáfovo svedectvo je zaujímavé. Hovorí: „Boh je dobrý - ale ja strácam vieru.“

Som na ceste od Boha. Ako je to možné? Nuž, celý svoj zrak som uprel na to viditeľné, materiálne. Oslepilo ma to všetko dookola. Pre Božie dieťa je toto vždy nebezpečné. Zamestnávajú nás viditeľné, pominuteľné veci a večné hodnoty, Boží plán pre náš život bledne a my strácame cieľ.

Ako keby Ásáf hovoril: „Boh je dobrý. Na Boha sa dá spoľahnúť.“

Ale ja nie som dobrý. Nemôžem sa spoľahnúť ani na seba.

Svoj žalm začína slovami: Boh je dobrý! Na Boha sa dá spoľahnúť, to nie je problém. Avšak keď je Boh dobrý voči svojim deťom, prečo má Ásáf toľko ťažkostí a skúšok? Prečo je toľko vecí proti mne? Prečo sa všetko darí bezbožným? Ásáf tu hovorí o probléme, s ktorým sa mnohí kresťania trápia a ktorý je na pád mnohým.

Ásáf sa pýta: „Ak by Boh bol skutočne so mnou, mal by som sa tak zle? Trápim sa v mnohých situáciách života, tak ako je možné, že bezbožným sa tak dobre darí, keď v tom čo robia, Boha pri sebe nemajú, dokonca sa z Neho otvorene vysmievajú?“

Ásáf hovorí: „... lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo.“ Netrápia sa a sú vypasení – takto mnohí dnes definujú „šťastie“.

Ale ako je to v skutočnosti? Sú všetci, ktorí sa majú tak dobre a zdá sa, že sa im darí a sú bohatí a populárni, naozaj tí, ktorým sa darí? Dokáže skutočnosť, že sa im darí, uhasiť najhlbšie potreby duše? Nie je to so mnou tak, že síce vyznávam vieru vo vzkrieseného Krista, ale vo vnútri som skrytým materialistom? Áno, som ním, ak závidím ľuďom, pri ktorých sa zdá, že sa im vo všetkom darí, majú ľahký a bezproblémový život.

Aj dnes sa mnoho Božích detí trápi. Modlia sa a modlia a zdá sa, že pomoc neprichádza. Prečo Boh nezasiahne? Vari človek ako ja nemôže dostať pomoc? Aj ja som zažil taký stav. Veriaci ľudia sa modlia, volajú a predsa sa im ťažkosti a bolesť nevyhnú. Práve tu je však dôležité na chvíľu sa zastaviť a počúvať, čo o tom hovorí Božie slovo. Veď, keď nedovolíme Božiemu slovu, aby nás korigovalo, skončíme v nevere, kde mamon je bohom a materializmus otrokárom. Vtedy sa z egoizmu a prospechu stáva náš kompas. Skončíme v pokrivenom chápaní toho, čo je radosť a čo sú ťažkosti, čo je šťastie a čo nie.

Najprv sa spýtajme: „Čo človek skutočne vlastní?“ Nevlastní ani svoj majetok, peniaze, ani moc, či vplyv. Nič si so sebou nevezmeš, keď zomrieš. Tvoje obdarovanie a všetko, čo máš, je akoby požičané a raz sa budeš zodpovedať z toho, ako si to spravoval. Jediná vec, ktorú vlastníš, je okamih a večnosť. Zmyslom života je dosiahnuť večný život s Bohom. V tom by sme mali mať jasno, keď chceme zadefinovať, čo sú prekážky a čo pomoc. Pomocou je všetko, čo ti pomáha mať ochranu v Bohu a získať večný život. Prekážkou je všetko, čo ťa od Neho ťahá preč.

Aj keď je tvoj život ťažký, nezabudni: Boh na teba nezabudol.

Nehundrime na mraky, ale ďakujme Bohu, keď po daždi kvitnú kvety. Aj keď mraky na chvíľu zakryjú slnko, neznamená to, že slnko už neexistuje. Možno ho nevidím, ale viem, že tam je. Lebo Boh to povedal. Zameriavam svoj pohľad na to, čo hovorí Božie slovo o Tom, ktorý je slnkom spravodlivosti, aj keď búrky života zúria a temné mraky zakrývajú Krista.

Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. (Mal 4,2)

Chcem sa držať Boha bez ohľadu na to, ako vonkajšie okolnosti vyzerajú. Chcem svoju frustráciu niesť k Nemu, lebo len On je dobrý. On nikdy nesklame.

Pozoruj, ako slnko spravodlivosti svieti nad tvojím životom.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Útočisko viery - 6. máj

Izrael nemal z vlastnej sily poraziť faraóna alebo prelomiť putá modloslužby pred tým, než bojoval s Amalékom. Nemal sám rozdeliť vody mora a poraziť faraónovu armádu. Izrael nemal sám dosiahnuť, aby z neba padal chlieb alebo premeniť zlú vodu v Máre. Teraz však má bojovať proti Amálékovi. Doposiaľ Pán bojoval za neho. Teraz bude bojovať v ňom a skrze neho!

Avšak zodpovednosť hľadať útočisko v Pánovi leží na ňom. Dávid hovorí: „... k vodám osviežujúcim ma privádza.“ (Ž 23,2) Pán privádza Dávida k osviežujúcim vodám, ale je to Dávidova zodpovednosť napiť sa. Keď to nespraví, tak mu voda neprinesie žiaden úžitok.

Keď v nás začne prebývať Duch Svätý, ako dôsledok toho, že veríme a vyznávame Kristovu smrť zmierenia a znovunastolenie Božieho kráľovstva, vtedy začína boj proti Amálékovi, boj proti telu.

Je rozdiel medzi tým, či v nás stará prirodzenosť ešte prebýva, alebo či nad nami vládne! Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. (Žid 4,1)

Pred mnohým rokmi som videl prírodopisný film o živote hyen. Film mi obrazne pripomenul, čo znamená zaostať na ceste. Keď sa svorka hyen priblížila ku skupine zvierat, kde si chcela odchytiť potravu, spravila najprv zastrašujúci útok. Keď sa zvieratá rozutekali, hyeny si ich pozorne preštudovali. Hľadali, ktoré zviera je slabé alebo choré, ktoré nevládze bežať s ostatnými. Na to jedno sa zamerali a z toho bola ich potrava.

Hyeny si vyberajú korisť spomedzi tých, ktorí zaostávajú, kým ostatní bojujú a bežia. Dávaj si pozor a nezaostávaj. Svet vždy zaútočí na tých, čo zaostávajú. Tam získava najviac zajatcov a potravy.

Týmto nemienim, že ten, kto žije s Kristom, je vždy slobodný od útokov. Ale kým žiješ blízko Krista, satan ani svet ťa nemôžu zničiť. Ak si jedným z tých, ktorí úplne zaostávajú, ak si unavený a deprimovaný, tak sa modlím, aby ti Božie slovo a Boží Duch zjavili tvoj vážny stav.

Máš však aj pochopiť s akou obrovskou láskou, starostlivosťou, milosťou a milosrdenstvom sa Boh stará o dušu, ktorá napriek všetkej nedokonalosti a hriechu predsa patrí k Jeho ľudu. Aj keby si bol úplne posledný, ten, čo zaostal, tak Boh chce spraviť všetko, aby ťa zachránil.

Počuj, ty zneistená duša v beznádeji, ktorá takmer stráca nádej života viery: Hospodin bude bojovať proti Amálékovi z pokolenia na pokolenie. (2M 17,16)

Vo svojej modlitbe prosím, aby Boh uzdravil tvoj duchovný zrak, aby si uvidel, čo evanjelium skutočne obsahuje a čo Boh zasľúbil tomu, kto si volí hľadať svoj úkryt v Ňom.

Všimni si ty chudobná, hriešna, suchá a utlačená duša, že odpustenie hriechov, synovstvo u Boha a dedičstvo Božieho kráľovstva, je dnes Božím darom pre teba.

Všetko toto ti patrí v okamihu, keď sa ukryješ v Ňom. A keď sa ti zdá, že je to pre teba nemožné, cítiš sa, akoby si sa stále viac potápal vo vlastnej úbohosti, tak vedz, že Boh, ktorý ťa stvoril, ťa aj vykúpil!

Ruka z trónu sa k tebe naťahuje. Chyť sa jej!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Ešte stále ďaleko - 31. máj

„Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný hriechu.“ Rim 7,14

Keď mi v tridsiatke začali vypadávať vlasy, začal som hľadať rôzne spôsoby, ako odsunúť nevyhnuté. Jedného dňa si môj tiež plešatý priateľ dal dole klobúk, ukázal mi jeho nový príčesok a povedal: „Pozri, človek, ktorý to urobil, je veľmi šikovný.“

O pár týždňov neskôr aj mne prišiel príčesok. Na to, že to bol príčesok, bol skvelý. Avšak keď som si ho nasadil, cítil som sa hlúpo. Nemohol som si naňho zvyknúť.

Autorka Peggy Noonanová opisuje príčesok ako „klamstvo na hlave“. Dosť výstižné. Myslím, že nikto z nás nechce nosiť klamstvo na hlave ani v inej oblasti svojho života. Túžime byť úprimnými, nie pokrytcami.

Ľudia sú veľmi rýchli v používaní slova pokrytec, keď vidia v kresťanskom živote nejakú rozporuplnú vec. Zamyslime sa nad tým, čo vlastne znamená byť pokrytcom. Pokrytec je človek, ktorý sa tvári, že je niekým, kým nie je. Opak pokrytca je niekto, kto v niečo verí a aj keď zlyhá, snaží sa byť lepším.

Veriť v niečo a zlyhať v tom z nás nerobí hneď pokrytcov; robí nás to ľudskými bytosťami. Sme nedokonalí ľudia, ktorí sa snažia slúžiť dokonalému Bohu. A každý veriaci niekedy padne.

Aj apoštol Pavol sa úprimne priznal v Liste Rímskym, v kapitole 7: „Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím... A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.“ (verše 15, 17)

Čím dlhšie kráčame kresťanským životom, tým si viac uvedomujeme, ako ďaleko musíme zájsť.  Čím viac duchovne rastiem, tým viac si uvedomujem, že musím rásť ďalej.

https://www.harvest.org

Akože kresťania - 28. máj

„Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom.“ Sk 4,13

Stretneme dnes veľa ľudí, ktorých by sme mohli nazvať „akože kresťanmi“. Viem, že to nie je teologicky správne pomenovanie, keďže Biblia nás učí, že buď kresťan si, alebo nie.

No hovorím o ľuďoch, pri ktorých si nie sme úplne istí. Môžeme v ich životoch vidieť niektoré veci, ktoré naznačujú, že sú Ježišovými nasledovníkmi. Chodia do zboru, často rozprávajú o Bohu. Možno sa aj modlia pred jedlom. No potom sú tu iné veci, ktoré sú v úplnom kontraste a my začneme pochybovať.

Myslím, že existuje mnoho ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú kresťania, no v skutočnosti nie sú. A jeden z dôvodov, prečo to tak je, sú prázdne, nezáživné kázania v kostoloch. Obávam sa, že tu  máme generáciu ľudí, ktorá si myslí, že pozná Boha, no opak je pravdou. Boli vedení k tomu, aby verili, no nikdy neboli vedení k tomu, aby činili pokánie. Počuli o zasľúbení večnosti v nebesách, no nikdy neboli upozornení na realitu pekla.

Kladiem si otázku, či väčšina Slovákov niekedy počula autentické evanjelium. Viem, že sme počuli mnoho vyučovania a kázania. No počuli Slováci naozajstné, čisté, úplné evanjelium? A rozumejú mu?

Väčšina dospelých nemá ani potuchy, čo znamená Jn 3,16, a ani jedna tretina nepozná význam slova „evanjelium“.

Potrebujeme ľudí, ktorí kráčajú s Ježišom Kristom, ľudí, ktorí si svojím kresťanským životným štýlom zaslúžia byť počutí. Potrebujeme ľudí, ktorí milujú Krista.

https://www.harvest.org

Neobyčajný potenciál obyčajných ľudí - 24. máj

„Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce.“ 1Krn 16,9

V Biblii aj v histórii cirkevných zborov môžeme vidieť príbehy, v ktorých Boh činil nečakané veci s ľuďmi, od ktorých by to nikto nečakal. Dokázal urobiť neobyčajné veci skrze obyčajných ľudí. Biblia nám hovorí. „Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce“ ( 2Krn 16,9). Tento verš nehovorí, že Boh hľadá silných mužov a ženy; hovorí o tom, že hľadá ľudí, skrze ktorých môže ukázať svoju moc a silu. Často hovorím, že  Boh nehľadá schopnosti, ale ochotu či dostupnosť.

Koho vybral Boh, keď hľadal muža, ktorý by viedol izraelský národ? Vybral chlapca menom Dávid, ktorý strážil ovce. Koho vybral Boh, keď chcel, aby niekto viedol armádu proti nepriateľom izraelského národa – Midijáncom? Vybral zbabelého muža menom Gideon, ktorý si tak neveril, že nemal odvahu ukázať sa ľuďom na oči. 

Akoby si Hospodin vyberal ľudí, aby ich mohol On sám pozdvihnúť. Len vtedy môžu tí ľudia prehlásiť: „To sú skutky Hospodina.“

Jedna vec, čo je v Biblii jasno napísaná, je, že jednotlivci, ktorých si vyvolil, nevyzerali na to, že sú schopní toho veľa činiť. Vyberal si takých ľudí, ktorí vôbec nevyzerali na prvý pohľad, že majú presne to, čo je potrebné.

Budeš tou osobou, ktorá povie: „Pane, nemám toho veľa, čo by som Ti ponúkol. Nie som nejaký génius. Nie som dobrý rečník. Nie som veľmi talentovaný. No čo Ti môžem napriek tomu ponúknuť?“ Potom sleduj, čo Boh odpovie a učiní.

https://www.harvest.org

Boj s mečom - 21. máj

„Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.“ Ef 6,17

Počul som príbeh o mužovi, ktorý išiel za doktorom, pretože mal obidve uši popálené. Doktor povedal: „Och! Nikdy predtým som nevidel nič také! Čo sa vám stalo?“

Muž odpovedal: „Pán doktor, keď som žehlil, neuvedomil som si, že mám telefón položený pri žehličke. Niekto mi potom zavolal a ja som zdvihol žehličku namiesto telefónu.“

„To je hrozné!“ povedal doktor. „A ako ste si popálil to druhé ucho?“

„No, volali druhýkrát.“

Existujú prirodzené reflexy a podmienené reflexy. Napríklad, keď sa dotkneš žeravej žehličky a tvoja ruka sa ihneď stiahne, to je prirodzený reflex. Ten podmienený je zasa taký, že sa napríklad naučíš šoférovať auto. Najprv keď sa to učíš, je veľa vecí, ktoré si musíš zapamätať; naštartovať, pozrieť sa dozadu, nahodiť smerovku. No po istom čase už viac nemusíš premýšľať nad tými vecami, lebo ich už robíš automaticky.

Chcel by som si vytvoriť podmienený reflex duchovného života. V Liste Efezským, v 6. kapitole, poslednou zbraňou, ktorú Pavol spomína, je meč Ducha, ktorým je Slovo Božie. Môžeš mať všetko brnenie na sebe, no keď nemáš meč, nepriateľ ťa skolí. Musíme sa naučiť, ako používať meč Ducha.

V akom stave je tvoj meč? Je vyčistený každodenným študovaním Biblie a obrúsený skúsenosťami skrze poslušnosť voči Slovu? Alebo je zaprášený a zhrdzavený neposlušnosťou?

Ak zanedbáš Bibliu, tvoj duchovný život bude nepripravený čeliť bojom. Potrebuješ Božie slovo vo svojom živote.

https://www.harvest.org