Ty a ja navždy - 28. marec

Veľa pracujem. Určite cestujem viac ako veľa. Sotva prejde týždeň bez toho, že by som nenaskočil na lietadlo a neželal si pri tom, aby som mohol zostať doma s rodinou. Niektorí by to nazvali zlou rodičovskou výchovou. Hádal by som sa s nimi. Ani v najvzdialenejšej predstave by im nenapadlo zanedbávať svoje deti, no veľakrát viem, že ma Boh volá slúžiť Mu spôsobmi, ktoré narušujú rodinnú rutinu. Úprimne verím, že je dobré, keď to moje deti vidia.

Nasledovať Ježiša znamená, že odložíme bokom osobné túžby, a dôverujeme, že konečný výsledok bude lepší. To mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (L 9:23) Dobrá rodičovská výchova znamená, že deťom ukážeme, že misia je dôležitejšia ako ktokoľvek z nás. Časťou našej misie je aj budovať milujúcu rodinu, ktorá je príkladom vzťahov, aké by mali byť, no ďalšia časť zahŕňa odložiť rodinu bokom v prípade, že sme povolaní k dôležitejšej misii (Mt 10:37).

Deti potrebujú vidieť, že niekedy chýbam na rodinnej večeri, klavírnom koncerte a plese, keď si to misia vyžaduje. V cirkvi v Amerike, kde lásku k Bohu oddeľujeme od služby Bohu, to nie je veľmi populárny pohľad. Hovoríme, že Boha milujeme najviac, no je to len neurčitý výrok, ktorý neplodí veľa skutkov. Ježiš hovoril o niečom viac, ako len pocitoch a emóciách. Hovoril o doslovných obetiach, ktoré nám rozvrátia život, a možno ho aj skončia.

„Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.“ (L 9:57 – 62)

Keď som niekde v krajine tretieho sveta, pomáham nájsť riešenia problémov chudoby a hladu, a moje deti doma plačú, že im chýbam, manželka im rýchlo pripomenie, že sú veľmi požehnané, keď majú otca, ktorý sa niekde vonku stará o núdznych. Keď niekde rozprávam a moje deti sa ma nevedia dočkať, pripomenie im, aký to má význam z hľadiska večnosti. V momente, ako prídem domov, ich uistím, ako veľmi mi chýbali a ako by som si želal môcť s nimi zostať stále. Potom im znova pripomeniem misiu. Teraz, keď sú už deti väčšie, často niektoré z nich zoberiem so sebou, keď idem slúžiť na rôzne miesta, aby sme sa spolu mohli venovať misii.

Pre moje deti je zdravé dočasne sa vzdať svojho otca, aby sa mohol postarať o deti, ktoré otcov nemajú. Učí ich to obetovať niečo núdznym. Je dôležité, aby rozumeli, že misia znamená aj zachraňovať ľudí pred večným utrpením, preto všetci potrebujeme ochotne priniesť obete v prospech väčšieho dobra.

Ak teraz neuvidia, že prinášame obete, neskôr budú spochybňovať, či naozaj veríme tomu, o čom prehlasujeme, že tomu veríme. Nakoniec prídu do veku, keď budú vedieť veci logicky zdôvodňovať a budú si klásť otázku, prečo sme ako rodina trávili spolu toľko času spoločnými hrami, keď sme vedeli, že toľkí na svete trpia, zomierajú a mieria do pekla. Možno to je dôvod, prečo sedemdesiatpäť percent detí vychovaných v cirkvi v osemnástich pustí cirkev k vode. Uvidia priepasť medzi takzvanou vierou a skutkami a rozhodnú sa, že sa k takému pokrytectvu nepripoja.

Moji priatelia Brad a Beth Buserovci boli misionári v Papue-Novej Guinei. Žili tam v džungli s kmeňom Iterijcov, ktorých jazyku sa snažili porozumieť dvadsať rokov. Popri tom im hovorili evanjelium, po prvýkrát v dejinách vytvorili pre ich jazyk písmo, učili ľudí čítať v ich jazyku a zostavili iterijský preklad Novej zmluvy. Prostredníctvom tejto služby zachránili ľudí a založili zbor, ktorý ďalej funguje bez nich.

Brad a Beth v džungli Papuy-Novej Guiney vychovali štyri deti. Tieto deti videli ťažkosti, ktoré ich rodičia vydržali. Či už to boli násilné vyhrážky (domorodci, ktorí im do tváre mierili kopijami), ťažké choroby (Brada raz museli vytiahnuť do lietadla v kóme), alebo len každodenné nároky služby medzi ľuďmi bez evanjelia, všetko videli.

Brad hovorí, že jedno z jeho životných požehnaní je, že keď mali jeho deti osemnásť, mohol si ich posadiť a povedať im: „Videli ste, že neexistuje nič, čo by mama a otec neboli ochotní obetovať pre evanjelium, vrátane života. Teraz choď a rob podobne.“ Koľkí z nás žijú spôsobom, pri ktorom môžeme svojím deťom povedať to isté?

Je ťažké povedať, čo je väčším požehnaním – či Iterijci, ktorí prvýkrát v dejinách uctievajú Ježiša, alebo to, že všetky štyri deti Brada a Beth milujú Ježiša, a dvaja najstarší sú späť v džungli Papuy-Novej Guiney a pomáhajú zasiahnuť ďalšie stratené kmene.

Uistite sa, že Božia misia je prioritou vášho života. Nech to vaše deti vidia a nech majú tiež príležitosti pridať sa k vám v službe Bohu. Keď zažívajú radosť zo služby, máte nádej, že Mu budú verne slúžiť dlho po tom, ako tu už vy nebudete.


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Ty a ja navždy - 21. marec

Túžite poznať Boha spôsobom, ktorý prevyšuje váš rozum, to hlboké poznanie, ktoré pochádza jedine zo skúsenosti. Deje sa to, len keď ste na Jeho misii. Jeho láska a moc cez vás prúdia k iným, kým hľadáte spôsoby, ako ich priviesť do Jeho kráľovstva. Neexistuje nič podobné, ani iný spôsob, ako to získať.

Čím ste starší, tým skôr vás môže prepadnúť panika. Obzriete sa späť a vidíte, ako zriedkavo ste zažívali Boha a ako málo ste spravili pre Jeho kráľovstvo. Spôsobí to, že sa zdráhate prísť pred Neho, lebo viete, že ste míňali čas a peniaze na seba. Videl som, ako ľudia prišli k tomuto ohromujúcemu poznaniu a boli z toho skľúčení a paralyzovaní. Boh to nechce. On chce generáciu starších ľudí, ktorí sú ochotní zmeniť sa, aj keď im budú hovoriť, že sa to nedá. Mladšia generácia potrebuje príklad starších mužov a žien ochotných činiť pokánie, ochotných priznať si, že uprednostnili sebecký život, než aby žili pre kráľovstvo, ktorí túžia zmeniť svoje spôsoby a odteraz už žiť pre večnosť, odhodlaných varovať mladšiu generáciu, aby neopakovala ich chyby.

Malo by to fungovať tak, že čím ste starší, tým máte viac nadšenia. Mali by ste byť schopní pozrieť sa späť na svoj život a vedieť, že ste splnili to, na čo ste prišli na svet. Presne to bol Ježiš schopný povedať: „Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať.“ (J 17:4)

Pavol musel byť celý nadšený, keď Timoteovi písal nasledujúce slová. Viete si predstaviť, že by ste jedného dňa mohli povedať:

„Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu. Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie.“ (2Tim 4:5 – 8)

Hovoril mladému Timoteovi, aby sa stále zameriaval na misiu bez ohľadu na to, aké to bude bolestivé. Pavol ho ako starší muž uisťuje, že to stojí za to, pretože jedného dňa môže byť Timotej v rovnakej pozícii, v akej je on. Pavlov život sa chýlil k záveru a vedel, že už dokončil beh. Urobil, čo mal na svete urobiť, a mieril do neba, aby si tam vyzdvihol svoju odmenu.

Skúste si predstaviť, aké by bolo byť v tom momente v Pavlovej koži. Nechajte to nadšenie vsiaknuť. Pavol verne nasledoval Krista aj napriek zlému začiatku (1Tim 1:12 – 16). Naplnil svoju misiu na zemi napriek bitkám, väzeniu a pokušeniam. Teraz sa blíži k smrti a očakáva svoju odmenu. Kto so zdravým rozumom by si nechcel vymeniť miesto s Pavlom v tomto bode? Môcť na konci života prehlásiť niečo také – čo viac by ste mohli chcieť? Smeruje váš život k takému záveru?


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Ty a ja navždy - 14. marec

Kým ste si stihli prečítať túto vetu, zomreli štyria ľudia. V priemere zomierajú dvaja ľudia každú sekundu. To je 155 000 každý deň, a len málo z nich ide do neba (Mt 7:13 – 14). Mňa to deprimuje, ničí. Jediný spôsob, ako uniknúť bolesti, ktorú tento fakt spôsobuje, je poprieť ju alebo ignorovať.

Apoštol Pavol hovorí o „veľkom žiali a neprestajnej bolesti v srdci“ (R 9:2). Zamyslite sa nad intenzitou jeho slov. Neprestajná bolesť v srdci? Poznal osud ľudí, ktorí neuverili Ježišovi, a toto poznanie mu spôsobovalo hlbokú bolesť. Kniha skutkov zaznamenáva jeho snahu zasiahnuť čo najviac ľudí, nech to stojí čokoľvek. Jeho život odrážal to, čomu veril. Aj keď mnohí z nás by povedali, že veria tomu, čomu veril Pavol, na našom živote to nie je vidieť.

Ak veríme tomu, že milióny zomierajú a smerujú k Božiemu súdu, aký má zmysel sústrediť život na čokoľvek iné, ako na misiu? Nenechajte sa paralyzovať číslami. Jednoducho spravte svoju časť. Zrejme v tom množstve nespravíte veľkú dieru, no budete mať večný vplyv na život ľudí, ktorých zasiahnete.

Keď som bol malý, náš mládežnícky farár sa opýtal: „Ak by každý na mládeži bol ako ty, ako by vyzerala mládež?“ Skvelý spôsob, ako rozmýšľať o svojej zodpovednosti. Samozrejme, že každý z nás je jedinečný a má iný dar. Ale chápte princíp. Ak by všetci veriaci hovorili evanjelium tak často ako vy, koľkých by zasiahli? Ak by každý dával rovnaké percento svojho príjmu ako vy, koľko by sme mali na rozdávanie chudobným?

Potrebujete štatistiky o tom, koľko detí je v tejto chvíli bez domova, zotročených, obeťou ilegálneho obchodovania, znásilnenia, alebo zomierajú hladom? Ak áno, vygúglite si to. Máme veľa práce. Mnohí zúfalo potrebujú pomoc, duchovnú aj telesnú. Nemôžeme ich volanie ignorovať. Niekedy si predstavujem, že som v Afrike, vystrašený, so svojou rodinou, máme zúfalý nedostatok jedla a vody, a rozmýšľam, aký by bol môj postoj ku „kresťanom“ v Amerike. Čo by som cítil, keby som videl, ako žijú a počul ich sťažovať sa, že nemajú dosť?

Predstavte si teraz štvorčlennú rodinu v Indii. Bolo ich päť, ale jednu dcéru predali do otroctva, aby zvyšok rodiny mohol prežiť ďalší mesiac. Predstavte si, ako sledujú váš bežný rodinný deň. Čo by si pomysleli o vašej kresťanskej láske?

Druhé najväčšie prikázanie, povedal Ježiš, je milovať blížneho ako seba samého. Milujete tak vôbec svojich najbližších blížnych, nieto ešte blížnych v Afrike či Indii? Pamätajte, Ježiš na to odkazuje ako na to najdôležitejšie, čo môžeme robiť, hneď po milovaní Boha (Mk 12:31).

„Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.“ (1J 3:16 – 18)

           

Pouvažujte nad týmto svedectvom kresťana, ktorý žil v Nemecku počas holokaustu.

„Počuli sme príbehy o tom, čo sa deje Židom, no snažili sme sa od toho dištancovať, pretože ako by sme to mohli zastaviť? Železničná trať prechádzala poza náš malý kostol, a my sme každú nedeľu ráno počuli v diaľke pískanie a kolesá blížiace sa po koľajniciach. Znepokojovalo nás, keď sme počuli nárek vychádzajúci z okoloidúceho vlaku. Uvedomovali sme si, že preváža Židov vo vagónoch ako dobytok.“

„Pískanie zaznievalo týždeň čo týždeň. Desili sme sa zvuku kolies, pretože sme vedeli, že budeme počuť plač Židov na ceste do tábora smrti. Ich výkriky nás mučili. Poznali sme čas, v ktorom prichádzal vlak, a keď sme začuli pískanie, začali sme spievať chválospevy. Kým vlak došiel k nášmu kostolu, spievali sme už z plného hrdla. Ak sme počuli krik, spievali sme hlasnejšie. A čoskoro sme ich už nepočuli vôbec.“

„Aj keď už prešli roky, stále zvyknem v spánku počuť pískanie vlaku. Nech mi Boh odpustí. Nech odpustí všetkým nám, ktorí sa nazývame kresťanmi, no napriek tomu sme nijako nezasiahli.“2

Je ľahké súdiť, keď počujeme takýto príbeh. Je hrozné, že kresťania počuli ich krik a udusili ho v chválospevoch. Čo by ste ale urobili vy? Pozrite sa ako funguje váš život. Naozaj by ste išli proti pravidlám a urobili niečo? Ak by všetci ostatní spievali, nebolo by to tak, že by ste sa jednoducho pridali?

Keď vezmem do úvahy, ako funguje môj život, neviem s istotou povedať, čo by som spravil ja. Viem ale, akým človekom by som chcel byť. Nechceme sa postaviť sa a povedať: „Už tak viac nemôžem žiť! Nemôžem ísť s davom a tváriť sa, že sa nič nedeje!“

Je ľahké pozrieť sa na iné momenty dejín a kritizovať cirkev za slabú odozvu. Ťažšie je pozrieť sa na dnešný svet a zhodnotiť vašu odozvu. Dáva vaše manželstvo zmysel vo svetle existencie pekla? Dáva vaše využívanie času a peňazí zmysel vo svetle utrpenia v dnešnom svete?


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Ty a ja navždy - 7. marec

Keď mala moja dcéra Mercy päť rokov, začala chodiť na futbal. V svetlomodrom drese vyzerala naozaj roztomilo. Hrala za „Modré blesky“. Ako vcelku súťaživý tatko som si predstavoval, ako moja dcéra berie loptu súperovi, skóruje a vyhráva. Preto som nevedel, či sa mám smiať, alebo mám kričať, keď som počas hry pozoroval Mercy s kamarátkou, ako sa držia sa za ruky, poskakujú po ihrisku a trhajú kvietky. Myslím, že som robil aj jedno, aj druhé. Bolo zjavné, že jej nejde o výhru. Chcela sa len zabaviť. Moja otcovská otázka však znela: Ak ona chce len zbierať kvety, prečo ja platím za to, že je vo futbalovom tíme? Asi preto, aby sme mali zopár roztomilých fotiek s Mercy vo futbalovom drese.

Príliš veľa párov funguje v oblasti duchovného boja, v ktorom sa nachádzame, ako päťročné hráčky futbalu. Boh nás volá, aby sme bojovali v neustávajúcej bitke proti temnote. V tejto bitke nám dal jasnú misiu – činiť učeníkov. Avšak kresťanské páry spravidla nájdeme poskakovať životom držiac sa za ruky, ignorujúc bitku, ktorá okolo nich zúri. Mať šťastnú rodinu sa stalo našou misiou. Nie je to misia, ktorú nám dal Ježiš, ale snažíme sa ospravedlniť si uctievanie manželstva, pretože práve to chceme my.

Ako sme vraveli, manželstvo je dôležité, ale nie najdôležitejšie. Keď sa zameriame na to najdôležitejšie, naše manželstvo bude prekvitať, pretože bude fungovať podľa svojho skutočného plánu. Ak sa ale príliš intenzívne zameriame na rodinu, v skutočnosti tým zlyháme v živote, aj v manželstve.

„Spolu (so mnou) znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní (každodenného) života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi.“ (2Tim 2:3 – 4)

Biblia učí, že sme vo vojne. Je to skutočná vojna so skutočným nepriateľom. (2K 10:3 – 4, Ef 6:10 – 20). Boh nám dal misiu, preto si nemôžeme dovoliť „pliesť sa do zamestnaní každodenného života“.

Predstavte si pekný dom s bielym plotom a svoju šťastnú rodinu, ako si hovie vo vnútri. A teraz si predstavte, že len pár ulíc odtiaľ zúri drsná vojna. Vaši priatelia a susedia zápasia o život, zatiaľ čo vy si prerábate kuchyňu a na stenu vešiate novú obrovskú obrazovku. Máte tam dodávateľov, ktorí vám montujú nové okná, aby nebolo počuť všetok ten hluk zvonku.

Je to dosť úbohá predstava, no je primeraná životu, pre ktorý sa mnohé kresťanské páry rozhodli. Nedajte sa zlákať. Skutočný život nachádzame uprostred bitky. Práve v tejto chvíli mnohých bratov a sestry v zahraničí mučia kvôli viere. Modlime sa za nich a nechajme sa ich príkladom povzbudiť k tomu, aby sme vstúpili do boja.

„Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8:35)

Ako sme už spomenuli, zdravé manželstvo je súčasťou misie. Naša misia nás nevolá k tomu, aby sme manželstvo zanedbávali. Manželstvo ale nemôže byť zdravé, pokiaľ nehľadáme najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť (Mt 6:33). Keď spoločne bojujeme vo vojne, chráni nás to pred tým, aby sme bojovali medzi sebou. Ľudia, ktorí v sebe majú Ducha, túžia bojovať. Chceme byť aktívni. Chceme byť súčasťou Jeho misie.

V tejto kapitole vás budeme žiadať, aby ste hľadali Jeho kráľovstvo viac ako svoje manželstvo. Budeme vás vyzývať, aby ste život strávili na bojovom poli. Spolu preskúmame konkrétne dôvody, prečo“ by „sa vaše manželstvo malo zameriavať na misiu.


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Poznáš Boha? - 26. február

„Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“ Jn 10:14

Pokiaľ sa nám Boh nezjaví cez osobnú skúsenosť, nikdy Ho v skutočnosti nespoznáme. Väčšina z nás vie o Bohu, ale to neznamená, že Ho aj pozná. O Bohu sa dozvedáme prostredníctvom cirkvi, nedeľnej školy, mládežníckych aktivít, skrze službu chvál. Mnohí ľudia svoje pátranie po Bohu ukončia v tomto bode. Jedna vec je s niekým sa zoznámiť, ale úplne iná je spoznať ho osobne.

Modlitba dňa

Pane, Ty si skutočne dobrý Pastier, ktorý ma každý deň vedie. Pomôž mi milovať a spoznať Ťa hlbšie, tak aby aj ostatní mohli k Tebe prísť.

Billy Graham Evangelistic Association

Kde je tvoja nádej? - 23. február

„A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ Ž 39:8

More narážalo na skaly v obrovských mohutných vlnách. Všade boli blesky, ozývalo sa hrmenie, fúkal vietor; no malý vtáčik i naďalej spal hlbokým spánkom v pukline skaly, s hlavou pokojne uloženou pod krídlom. Toto je pokoj – schopnosť spať uprostred búrky! V Kristovi sme uvoľnení a pokojní aj uprostred zmätku, nejasností a zložitosti života. Búrka vyčíňa, no naše srdcia sú pokojné. Nakoniec sme našli pokoj!

Modlitba dňa

Vďaka Ti, drahý Pane, za nádej, ktorú mám v Tvojej všetko obklopujúcej večnej láske.

Billy Graham Evangelistic Association