Ani na to nepomysli - 17. máj

„Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ 2Kor 11,3

Ľudská myseľ vie spáchať hrozné hriechy. Vieme sa vrátiť do minulosti skrze naše spomienky a pozrieť sa aj do budúcnosti cez našu predstavivosť. A často, keď nás diabol chce pokúšať, zahráva sa práve s našimi myšlienkami.

„To nemusíš robiť,“ pošepká. „Len si to predstav. To je všetko. Nemusí to prekročiť hranicu tvojej mysle.“ Takto zlyhala Eva: „Eva, len sa pozri. Videla si niekedy takéto ovocie?“

Satan zaútočil na jej myseľ. Apoštol Pavol napísal: „Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ (2Kor 11,3)

Prečo sme v našich mysliach zvádzaní? Pretože je to hlavné centrum. Myseľ je miesto, kde logicky uvažujeme. Tam rozmýšľame, fantazírujeme a snívame. Biblia hovorí: „zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“

Najprv príde len myšlienka. Neskôr sa zmení na skutok a už len rozmýšľať o tom nestačí. Fantazírovať už nestačí. Chceš to posunúť ďalej. Tak začneš flirtovať. Dotýkať sa. Ochutnávaš. A potom si uvedomíš, že si v pasci.

Diabol je zákerný. Chce ťa potopiť. Nepočúvaj ho. Je to klamár.

https://www.harvest.org

Nech každý deň stojí za to - 14. máj

„Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.“ Job 1,8

Zakaždým keď čítam Knihu Jób, prvá vec, čo mi napadne, je: „Pane, ak sa ti stane, že budeš na mňa výnimočne hrdý, necháš si to prosím pre seba? Nemusíš sa chvastať, keď bude nablízku Lucifer.“ (nie že by bol)

Jób v 1. kapitole nám odhaľuje to, že diabol má prístup k Božiemu trónu aj po páde Adama a Evy v raji. Taktiež vidíme, že napriek jeho moci a zlým úmyslom si musí prísť pýtať povolenie, ak sa jedná o Božie dieťa. Je to kvôli ochrane, ktorú okolo nás postavil náš Pán.

No raz príde deň, keď zomrieš. Nikomu nebolo nikdy garantované, že sa dožije 90, 100 alebo 50, 60, či 80 rokov. Nevieme, kedy nastane náš čas. Preto buďme vždy nastavení stretnúť sa s Bohom, a žiť tak svoje dni, aby stáli za to. Nespoliehaj sa na to, že si to s Bohom urovnáš, keď budeš starý. Nemusí sa ti ten luxus dlhého života dostať. Slúž mu teraz, koľkokoľvek rokov máš.

V Novom Zákone môžeme čítať príbeh, ako Ježiš hovorí Petrovi: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ ( Lk 22, 31-32)

Toto je pre nás pripomienkou, že kedykoľvek príde diabol klopať na naše dvere, je dobré povedať: „Pane, mohol by si ísť otvoriť ty?“ Nemôžeme si sami poradiť s diablom. Aj keď je silným nepriateľom, nie je mocnejší ako Boh. Nechceme sa preto s ním sami zahrávať, ale radšej stáť za Božou ochranou.

https://www.harvest.org

Nepodceňujme nepriateľa - 10. máj

„Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ Jn 10,10

Existuje príbeh o boxerovi, ktorý počas zápasu dostával poriadnu nakladačku. Naklonil sa k trénerovi a zakričal: „Vzdávam to, tento chlap ma ničí!“ Tréner mu odpovedal: „Veď ťa ešte ani netrafil! Ešte sa ťa tou rukavicou ani nedotkol!“ Zarazený boxer odvetil: „Potom by som bol rád, keby si dal pozor na rozhodcu, pretože ma tu celkom určite niekto mláti!“

Podobným spôsobom dostáva údery naša kultúra. Naše deti sú zasiahnuté. A ani nevedia kým.
Jednou z najbrilantnejších stratégií, ktorá satanovi vychádza, je presvedčenie ľudí, že neexistuje, zatiaľ čo manipuluje ich životmi. Je aktívny. To môže byť  jediné prijateľné vysvetlenie pre hrôzy, skazenosť a podlosť, ktorých je ľudstvo schopné.

Ak veríte tvrdeniu, že ľudia sú v podstate dobrí, potom máte viac viery ako ja – alebo ste možno väčší blázon. Ľudia sú vo svojej podstate zlí. A diabol pracuje cez hriešnu ľudskú prirodzenosť, aby ich dostal ku konaniu zla.

Boh dáva každému možnosť voľby, slobodnú vôľu, schopnosť povedať áno alebo nie. V Liste Rímskym 6:16 sa píše: „Neuvedomujete si, že sa stávate otrokmi toho, čo ste si vybrali, že budete poslúchať? Môžete byť otrokom hriechu, ktorý vedie k smrti, alebo si môžete vybrať poslušnosť voči Bohu, ktorá vedie k spravodlivému životu.“ (Či neviete, že komu sa oddávate za otrokov, aby ste poslúchali, tomu ste otrokmi a tomu ste poslušní: alebo hriechu – na smrť, alebo poslušnosti – na spravodlivosť?)

Ježiš to stručne vyjadril, keď povedal: „Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. (Jn 10,10).  Máte v živote na výber: Boh alebo diabol.

Nepodceňujme diabla. Je to prefíkaný nepriateľ. Má za sebou mnoho rokov skúseností so zdokonaľovaním svojho remesla.

https://www.harvest.org

Nastal čas obliecť si výzbroj - 7. máj

„Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.“ Rim 13,12

Či sa ti to páči, alebo nie, ak nasleduješ Ježiša, ľudia budú voči tebe prechovávať nepriateľstvo. Ježiš povedal: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“

Je to pravda. Ak začneš rozprávať druhým o Ježišovi Kristovi, sleduj, čo sa bude diať. Svet s tebou bude zaobchádzať ako s Ježišom. To je ten boj medzi Božím potomstvom a satanovým potomstvom, o ktorom čítame v Prvej knihe Mojžišovej.

Ako kresťania máme voľbu. Nevolíme si medzi tým, či budeme alebo nebudeme bojovať v tomto duchovnom boji, ale je to voľba medzi víťazstvom a prehrou, napredovaním a ustupovaním. V kresťanskom živote buď prekonávame my, alebo sme prekonávaní.

Žijeme v kritickej dobe. Diabol vie, že jeho dni sú zrátané. Dobre pozná svoj rozsudok. Avšak pokúsi sa urobiť všetko pre to, aby spôsobil čo najväčšiu škodu do dňa, kedy bude čeliť svojmu súdu. To je dôvod pre nás, aby sme viac spozorneli. Každá bitka sa ráta. Každý jeden deň je dôležitý.

Biblia hovorí: „Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.“ (Rim 13:12)

Je čas obliecť si výzbroj. Ale najprv potrebujeme odhodiť skutky tmy. Skoncuj so životom, ktorý uprednostňuje kompromisy. Nesnaž sa viac žiť pre oba svety. Oblečme si výzbroj svetla. Zapojme sa do boja, buďme aktívni. A pozorujme, ako bude náš Pán konať.

https://www.harvest.org

Nepravdepodobný líder - 3. máj

„Vtedy Hospodin riekol Gideonovi: Primnoho ľudu je pri tebe, aby som im vydal Midjáncov do rúk; Izrael by sa mohol potom vyvyšovať nado mňa a povedať: Moja moc ma zachránila.“ Sdc 7,2       

Izraelci žili v strachu pred ich nepriateľmi Midjáncami. Midjánci boli veľký národ, Biblia o nich píše, že: „prišli v takom množstve ako kobylky“ (Sdc 6,5). Bolo ich veľmi veľa a izraelský národ bol v menšine.

Museli Midjáncov poraziť, ale potrebovali niekoho, kto by ich viedol. Pán Boh teda našiel muža menom Gideon. Keď je Gideon prvýkrát predstavený v Knihe sudcov, v 6. kapitole, mlátil pšenicu a skrýval sa pred svojimi nepriateľmi. V 12. verši sa píše: „Anjel Hospodinov sa mu zjavil a povedal: Hospodin je s tebou, silný hrdina!“

Predstavujem si, ako sa Gideon pozerá vôkol seba a vraví: „Čo ja? Hovoríš so MNOU?“

Gideon nebol v tom čase mužom veľkej odvahy. Ale pre udalosti, ktoré formovali jeho život, sa ním stal.  Zjednotil ľud a išli bojovať proti Midjáncom.

A potom Hospodin prišiel za Gideonom a riekol: „tvoja armáda je ale príliš veľká.“ Na čo možno Gideon zareagoval: „Žartuješ? Milujem tvoj zmysel pre humor, Pane! Sme v menšine, ale naša armáda je vraj veľká!“

Ale pre Hospodina to nebol žiadny žart. On nechcel, aby povedali, že porazili Midjáncov vďaka ich vlastnej sile. Hospodin oznámil Gideonovi, ako má svojich mužov preskúšať. Zostalo 300 mužov. S nimi Hospodin porazil Midjáncov.

Naše čísla nemusia byť veľké. Pán Boh vie spraviť aj s málom veľa. Chce si použiť malých ľudí na veľké veci. Nikdy nie si príliš malý, aby si ťa Pán Boh použil, ale príliš veľký byť môžeš.

https://www.harvest.org

Správna krajina, miesto, kmeň, rod, osoba, Duch a Slovo - 30. máj

„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mt 3:16-17

Skutočne, je to úžasná, veľká Božia láskavosť a milosť, že sa Boží majestát takto skláňa, dáva nám istotu o Kristovi a nespochybniteľne potvrdzuje záležitosť prostredníctvom prorokov. Stanovil konkrétny čas, krajinu, kmeň, rod, mesto a osobu. Krajina: Chcel, aby sa narodil v židovskej krajine, ako hovorí sám Kristus: „lebo spasenie je zo Židov“ (Jn 4:22). Kmeňom (lebo židovský národ bol rozdelený na 12 kmeňov) bol kmeň Júdu, ako prorokoval patriarcha Jákob v Gn 49:10. Rod: mal prísť z rodu Dávidovho; teda mal byť z jeho krvi a tela. Vyhradil tiež miesto, kde sa mal narodiť, a to v Betleheme, ako je napísané v Mich 5:2 – to uvádza Mt 2:6, keď hovorí: „A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ To nie sú nejasné termíny ale úplná istota; láskavý a milostivý Boh nechce, aby sme zišli z cesty. A teraz, keď je ten správny človek nablízku, ešte Ho označuje, ukazuje na Neho prstom a vraví: „To je On, tu Ho máte.“ Posiela Jána, aby Ho predchádzal ako veľký prorok, ktorý je kvôli takémuto úradu v Písme nazvaný anjelom Božím: „Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou.“ (Mal 3:1, Roháčkov preklad) – sám Kristus v Mt 11:10 vzťahuje tieto slová na Jána, ktorého ľudia pre jeho svätosť považovali za proroka alebo dokonca Krista. Tento veľký človek musel prísť pred Kristom a ukázať na Neho, aby sme si mohli byť istí, v kom má byť naše spasenie. A čo sa stane? Proroci síce predpovedali krajinu, kmeň, rod a mesto, no prichádza aj Ján a robí to ešte jasnejším, aj on ukazuje na toho človeka. Jeho svedectvo bolo nesmierne veľké; ani nemohlo byť väčšie a presnejšie. Veď Ján bol veľmi známy medzi ľudom. Namieril naňho prst a povedal: „Toto je baránok. Toto je ten, kto vám môže pomôcť z hriechu.“ Istejšie to už ani nemôže byť. Boh nám dáva vyvýšeného, výnimočného muža. Tento muž nám pred oči kladie Krista, a robí to tak jednoznačne, že to už istejšie ani nemôže byť. Veď nič nie je jednoznačnejšie ako ukázať na niečo prstom a povedať: „Toto je to.“ Takto uisťoval Ján židov, mnohými slovami im vravel: „To je Baránok. On je Ten, o ktorom som hovoril, že je medzi vami. On je väčší, ako som ja.“ (J 1:26-29) Povedal veľa iných slov, ako ich zaznamenal evanjelista Ján. Lebo, ak by nás takýmto spôsobom neuisťoval, kolísali by sme dopredu a dozadu. Zvlášť Židia si mohli myslieť: Možno sa narodil v inej krajine, na inom mieste, v inom kmeni, rode alebo meste. No teraz prichádza Boh a upriamuje nás na túto osobu, na samotného Krista. A na záver dáva ešte väčšie svedectvo z neba. Nielen, že na Neho ukazuje prstom človeka, ale Boh sám svojím Duchom. A Ten uisťuje všetkých svojím slovom a potvrdzuje z nebies: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto všetko sa udialo, aby sme si uvedomili, že to nie je nejaká maličkosť, ale veľa od toho závisí, preto nás uisťuje prostredníctvom svätých ľudí, Sám, aj svojím Duchom, aby všetky stvorenia museli vyznať, že On je Kristus, a aby sme sa primkli ku Kristu a nevšímali si nikoho iného.

St. Louis ed., 11:2131-2132.