Kristus sa kvôli nám posvätil - 3. marec

„A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós.“ Lk 23, 32-34

Keďže história Kristovho utrpenia je tak nesmierne bohatá, že by sme to nestihli všetko rozobrať za deň či týždeň, chcem sa dnes zamerať len na dva aspekty a rozprávať o Kristovej modlitbe na kríži za Jeho nepriateľov a o príklade kajúcneho lotra. Nepozerajme sa len na to, čo Syn človeka vykonal, ale načúvajme aj slovám, ktoré kázal. Jeho slová vysvetľujú Jeho činy a utrpenie, prečo tam je a čo robí. Mimo všetkého, oddeľme toto utrpenie od utrpenia ostatných ľudí. Nie je to len pre osobu – Ježiša Krista, večného Boha, ktorý stvoril nebesá a zem –, ale aj z dôvodu Jeho utrpenia a osohu a ovociu, ktoré z tohto utrpenia vychádza, keďže žiadne iné utrpenie nedokáže vyprodukovať takéto ovocie. Ako ste už počuli, netrpel kvôli sebe, ale za  nás, aby sme boli oslobodení od hriechu a smrti. To vidíme v Jeho činoch, ako aj Jeho slovách, ktoré by mal každý kresťan prechovávať v srdci ako najväčší poklad.

Keď bol Ježiš pribitý na kríž aj s ďalšími zločincami, povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Sú to jednoduché slová, no plné útechy. Musíme si pamätať, že Kristus visiac na kríži, stál vo svojom povolaní a plnil úlohu, pre ktorú prišiel na zem aj tou modlitbou, ktorú vyslovil. To bol dôvod, prečo prišiel, ako hovorí v Jánovi (17,19): „A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde.“ V Jánovi (10,12) hovorí, že „život kladie za svoje ovce.“ Je mnoho veršov ako tieto. Všetky svedčia o Jeho utrpení za nás. Toto utrpenie vynáša až na kríž, kde pýta svojho Otca, aby odpustil tým, ktorí Ho naň pribili. Prosí, aby ich netrestal, ale im odpustil hriechy, a tak mohli všetci vidieť, prečo bol ukrižovaný. A toto je ten najväčší poklad nášho Pána Ježiša Krista: Nielenže trpí za hriešnikov, ale sa aj za nich modlí.

Áron (počas Mojžiša) mal tiež svoju ozdobu – sväté rúcho. No Kristove sväté rúcho bolo to, že visel v nahote. A napriek tomu niesol svoje kňazské povolanie excelentne a starostlivo a modlil sa za svojich nepriateľov.

Pred svetom, ktorý sa pozerá - 30. marec

A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.“ Sk 2:47

Ukáž mi zbor, do ktorého neprichádzajú neustále noví veriaci a ja ti ukážem zbor, ktorý stagnuje. Cirkev potrebuje nových veriacich, aby si pripomínala, o čom to celé je. A noví veriaci zas potrebujú cirkev, aby ich upevnila vo viere.

Keď sa dospelí kresťania nachádzajú v blízkosti mladých veriacich a pozorujú, ako po prvýkrát  spoznávajú, čo to znamená poznať Ježiša, môže to oživiť ich vieru. Je to podobné ako rozdiel medzi návštevou Disneylandu v sprievode dospelých a v sprievode detí. Ako dospelí vidíme veci inak. No keď ideme do Disneylandu s deťmi, všetko sa zmení, lebo začneme veci vidieť ich očami.

Biblia nám hovorí, že „dobročinný človek bude bohato nasýtený, kto občerství, bude občerstvený“ (Prís 11:25). Noví veriaci nám môžu dodať nové sily. Do cirkvi prvého storočia neustále prichádzali noví veriaci. Ako čítame v Skutkoch (2:47): „A Pán pridával každý deň tých, ktorí boli zachránení.“

Aká bola len táto cirkev atraktívna pre stratený a prizerajúci sa svet. Títo veriaci sa učili, milovali, starali sa, uctievali a modlili. Starali sa jeden o druhého. A výsledkom bolo, že svet sa prizeral, venoval im pozornosť – a ľudia prichádzali k viere.

Svedčiť, to neznamená len niečo robiť; je to to, kým sme. Ježiš povedal: „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme“ (Sk 1:8).

Cirkev prvého storočia pravidelne rástla, dokonca denno-denne. Evanjelizácia nebola len pravidelná udalosť z času na čas. Zaoberali sa ňou neprestajne. A to by mal robiť každý zbor. Šancu prísť ku Kristovi by sme mali ľuďom poskytovať každý týždeň.  

https://www.harvest.org

Najväčšia výsada - 24. marec

A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“ Iz 6:8

Najvýznamnejším dňom v mojom živote bol deň, keď som prijal Ježiša Krista ako môjho Spasiteľa a Pána. Ten deň zmenil smer môjho života.

Keď som začal chodiť do kostola, bol to pre mňa úplne nový svet. Nič som nevedel o Biblii ani o cirkvi ako takej. Nepoznal som spôsob, akým kresťania premýšľali a usudzovali. No chcel som sa o Pánovi dozvedieť viac. A čo bolo najdôležitejšie, chcel som mať s Bohom vzťah. Nevedel som sa Ho nabažiť.

Mal som priateľa Grega, ktorého som poznal už od základnej školy. Pamätám si, ako som mu po tom ako som sa stal kresťanom, povedal: „Greg, viem, že sa bojíš, že sa zo mňa stane fanatik. No chcem, aby si vedel, že nikdy nebudem jeden z tých kresťanov, ktorí so sebou nosia Biblie, majú na krku krížik a chodia rozprávať o Bohu ľuďom na uliciach a hovoria veci ako: ,Chvála Bohu.‘ Nebudem taký, sľubujem.“ Myslím, že som ho upokojil.

O dva týždne neskôr som naňho narazil na Newportskej pláži. Za tento krátky čas som už vyšiel na ulice a hovoril ľuďom o Pánovi. V ruke som mal Bibliu, na krku zavesený krížik a predtým ako som sa nazdal, som hovoril: „Chvála Bohu!“ Greg pozrel na mňa, ja som pozrel naňho a obaja sme vybuchli smiechom.

Boh ma menil a ja som chcel správou evanjelia zasiahnuť ostatných ľudí. Chcel som, aby ma Boh použil. A udivuje ma, že Stvoriteľ vesmíru, všemohúci Boh, chce pracovať v mojom živote.

To, že nás chce Boh použiť, je tá najväčšia výsada, akú si vieme predstaviť.

https://www.harvest.org

Si pripravený? - 19. marec

Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši!“ Zj 22:20

Mnoho ľudí dnes prehlasuje, že sú znovuzrodení. Ešte viac ich tvrdí, že veria v Boha. Ak by si chcel spraviť svojmu vzťahu s Bohom (alebo jeho absencii) lakmusový test, povedzme, čisto teoreticky, že by sme vedeli, že Ježiš Kristus príde presne o 15 minút. Ako by ťa to zasiahlo?

Ak ti poskočí srdce a povieš rovnako ako apoštol Ján: „Príď, Pane Ježiši!“ povedal by som, že tvoj život s Bohom je v poriadku.

No ak ti srdce zastane hrôzou a povieš: „Pätnásť minút? Ešte ma čaká obrovská dávka pokánia,“ povedal by som, že tvoj život s Ním nie je ideálny.

Človek, ktorí kráča s Bohom tak ako by mal, by sa mal vždy tešiť na druhý príchod Pána. Človek, ktorý skutočne pozná Boha, by mal vždy tak trochu smútiť za domovom v nebi. Je to tak v tvojom živote?

Ak by sa Ježiš Kristus vrátil dnes (a môže sa tak stať), bol by si pripravený? Ježiš povedal: „Jeden bude vzatý, druhý ostane“ (Mt 24:40). Keď si Pán príde pre svoju cirkev, niektorí tu ostanú. Čo sa stane s tebou?

Vždy je tu aj možnosť smrti. Nikdy si nemôžeš byť úplne istý. Nikto si nemôže byť istý. Čo ak je toto tvoja posledná možnosť zmieriť sa s Bohom a ty ju necháš prekĺznuť pomedzi prsty, lebo si myslíš, že na to budeš mať čas zajtra a že vždy bude ďalšia príležitosť? To nemôžeš vedieť.

Biblia nám hovorí, že prorok Izaiáš prišiel ku kráľovi Chizkiovi a povedal: „Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive“ (2. Kr 20:1). Si pripravený stretnúť sa s Bohom? Nečakaj. Naprav svoj život už dnes.

https://www.harvest.org

Keď nadprirodzené napadlo prirodzené - 15. marec

Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí! Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť.“ Sk 3:12-13

Pre Petra to bolo buď – alebo. Mohlo to skončiť ako obrovské víťazstvo alebo ako ohromná pohroma. Buď by sa chromý postavil na nohy, alebo by sa zrútil na zem. No Peter vsadil všetko. A v ten deň nadprirodzené napadlo prirodzené. Boh sa rozhodol, že veci zmení.

Šimon Peter v sebe a zo seba nemal vieru na to, aby spravil to, o čo sa pokúšal. Bol to zázrak. Boh dal Petrovi mimoriadnu mieru viery, ktorá mu umožnila povedať chromému mužovi: „Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3:6) Následne mu Peter pomohol vstať.

Po tom, ako sa to stalo, Pán Petrovi ukázal, že má hlásať evanjelium. A Peter úžasným spôsobom opísal, kto je Ježiš Kristus.

Niekedy urobíme krok viery – ak máme záložný plán, záchytnú sieť. Myslím si, že to je jeden z dôvodov, prečo sú to často mladí ľudia, ktorí začínajú nové veci pre Pána. Nežili ešte dosť dlho na to, aby sa stali nadmieru opatrní. Nevedia to robiť inak.

Necháp ma zle. Opatrnosť má svoje miesto. Obozretnosť má svoje miesto. A ak si mladý, určite má svoje miesto aj hľadanie rady u starších, ktorí žili dlhšie ako ty.

No musíme povedať, že aj viera má svoje miesto. Riskovanie a podstupovanie rizika má tiež svoje miesto. A ako starneme, sme menej ochotní to podstúpiť, ako keď sme boli mladí. Peter bol ochotný spraviť krok viery. Si aj ty?

https://www.harvest.org

„Áno, Pane“ - 12. marec

Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Sk 10:14

Isté slová k sebe jednoducho pasujú, napríklad: „Áno, Pane“, „Ako, Pane?“ a „Kedy, Pane?“. No sú aj také, ktoré k sebe nejdú. Tie zahŕňajú: „Nie, Pane“ alebo „Nikdy, Pane“.

O tomto som premýšľal v deň, keď zomrel môj syn Christopher. Keď som sa vrátil a opäť si tie slová prečítal, nabrali úplne iný význam, pretože opisovali to, ako som sa cítil vo chvíli, keď som sa dozvedel tú správu: „Nie, nie. Nie som s tým v pohode. Nechcem to. Nezmierim sa s tým. Nie!“

Sú chvíle, kedy presne takto reagujeme na Božiu vôľu. Dokonca aj Ježiš v Getsemanskej záhrade cúvol od toho, čo malo nasledovať. Modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (Mt 26:39).

Ježiš, ktorý bol dokonalý, svätý a bez hriechu sa pozeral do priepasti všetkých zlých vecí na tomto svete, na všetko, čo bolo hriešne a podlé. Vedel, že všetky tie hriechy bude musieť zobrať na seba. Preto nám Lukáš hovorí, že Mu: „vystúpil pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem“ (Lk 22:44). Ježiš sa nachádzal pod tlakom toho všetkého.

Niekedy je možné, aby nás ten kalich minul. No v niektorých chvíľach Boh povie: „Nie, musíš ho vypiť. Musíš cez to prejsť.“

Ak veríme v Božiu prozreteľnosť, tak vieme, že Pán má všetky veci pod kontrolou. A vieme, že niečo robí, alebo niečo dopúšťa z dôvodov, ktorým nemusíme rozumieť. Môžeme povedať: „Nikdy, Pane“ alebo „Nepáči sa mi to, Pane“. No nakoniec budeme musieť povedať: „Áno, Pane.“

https://www.harvest.org