Vyvolení Boží - 6. júl

„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.“ Kol 3:12

Moderní spisovatelia zobrazujú pesimizmus tejto doby a mnohí z nich v zúfalstve vyhadzujú ruky do vzduchu a hovoria: „Neexistuje odpoveď na dilemu človeka.“ Hemingway raz povedal: „Žijem vo vákuu, ktoré je osamelé ako obal elektrónky, keď sa jej vybijú baterky a neexistuje prúd, do ktorého by sa dala zapojiť.“ Eugene O´ Neil v diele Cesta dlhého dňa do noci reprezentuje filozofický postoj tej doby. Hovorí: „Jediným zmyslom života je smrť.“ Hemingwayovi a O´Neilovi, ktorí tu už nie sú, odkazujem, že „život je oveľa viac, než len smrť.“ Život je oveľa viac ako len elektrónka, ktorá potrebuje zapojiť. Ježiš nás naučil dôstojnosti a dôležitosti toho byť osobou. Boh nás na túto zem postavil so zámerom, a tým zámerom je byť v spoločenstve s Ním a oslavovať Boha.

Modlitba dňa

Milujúci Otče, Tvoja láska, ktorú pre mňa máš, prekračuje beznádej tohto života a dáva mi zmysel, ktorý tak zúfalo potrebujem.   

Cítiť bolesti druhých - 3. júl

„Kto miluje brata, zostáva vo svetle...“ 1Jn 2:10

Dobu, v ktorej žijeme, len ťažko nazveme napomáhajúcou k citlivosti voči potrebám druhých. Vybudovali sme si masku sofistikovanosti a tvrdosti. Abraham Lincoln raz výstižne povedal: „Je mi ľúto muža, ktorý necíti bič, ktorý dopadá na chrbát druhého muža.“ Veľká časť sveta je ľahostajná a zatvrdnutá voči chudobe a utrpeniu ľudstva. Z veľkej miery je to pre skutočnosť, že mnoho ľudí nezažilo znovuzrodenie. Božia láska sa nikdy nevliala do ich sŕdc. Množstvo ľudí hovorí o sociálnom evanjeliu, ako keby to bola oddelená časť od spasiteľského evanjelia. Pravdou je, že existuje len jedno evanjelium. Potrebujeme vykúpenie, potrebujeme sa zmieriť s Bohom ešte predtým, ako môžeme byť citliví k potrebám druhých. Božia láska, rovnako ako odrážajúci sa lúč slnka, najskôr zasvieti nadol, až potom vyžaruje naspäť. Pokiaľ naše srdcia nie sú formované Duchom Svätým, aby sme prijímali a odrážali teplo Božieho súcitu, nedokážeme milovať našich blížnych tak, ako by sme mali.

Modlitba dňa

Otče, pomôž mi cítiť bolesť druhého človeka a mať súcit, aby som mohol odrážať svetlo Tvojej lásky v nevšímavom svete.

Billy Graham Evangelistic Association

Naša radosť v Bohu je pod krížom - 19. júl

„... radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.“ Iz 9:2

Hovorí „pred Tebou“, čo znamená v Duchu a vo viere, v ktorej spočíva Kristovo kráľovstvo. Tu je teda malý zástup, ktorý sa teší, ako som práve povedal... Toto je povedané aj preto, aby si nikto nemyslel, ani neočakával v Kristovom kráľovstve svetskú a časnú radosť. Naša radosť v Bohu musí byť pod krížom, ako vraví Kristus: „Vo svete budete znepokojovaní, ale vo mne budete mať pokoj“ (Jn 16:33). Kresťania majú vždy radostné srdce, aj keď musí kvôli Kristovi trpieť ich telo, majetok alebo česť. Pre veľkú väčšinu ľudí je evanjelium radosťou z utrpenia a diabol si dá záležať na tom, aby kresťania nemohli navonok požívať česť a majetok. Izaiáš sa teda dotkol toho, že Kristovo kráľovstvo je naraz utrpenie aj potešenie, bolesť aj dokonalé šťastie, vojna aj mier, lebo kresťania sa radujú v Duchu pred Bohom, ale sú odporní neveriacim a diablovi, ktorého nemôžu zniesť. Izaiáš používa aj obraz radosti pri žatve. Lebo najväčšia radosť v roku je na jeseň, keď zbierame úrodu všetkých druhov ovocia a plodín zeme – víno, hrozno, olej, figy a iné ovocie bez počtu, zvlášť keď sa žatva dobre vydarí. Potom hovoríme o „bohatej“ úrode. Lebo vtedy sa pôda odmeňuje ľuďom, ktorí ju obrábali, a dáva úžitok a plody na výmenu za celoročnú prácu. Každý spieva a je veselý, keď zbiera úrodu. Preto aj Písmo nazýva jeseň koncom roka, napr.: „Zachovávaj... aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa“ (Ex 23:16). Lebo čoskoro po žatve začína práca znovu – oranie, príprava pôdy, aby mohla byť ďalšia úroda. Podobne je aj doba evanjelia duchovnou žatvou, ako to podáva sám Kristus: „hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve“ (Jn 4:35). Proroci, ktorí prišli predtým, pripravovali pôdu, ale nedožili sa toho, aby videli úrodu, čo znamená, že kázali o Kristu, prorokovali o evanjeliu, veľmi sa namáhali s ľuďmi a Písmom, aby ich pripravili na Kristov príchod. Ale nedočkali sa času, keď sa to stalo, ako vraví Kristus: „Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli“ (Lk 10:24). Ale my, teda apoštoli a všetci veriaci, sme prijali evanjelium a prišli sme k žatve, aby sme zozbierali všetko ovocie evanjelia, teda Ducha Svätého a všetkých Jeho darov. To nám dalo také bohatstvo, že teraz máme večnú milosť a odpustenie hriechov, tiež vyslobodenie zo smrti, z nadvlády a moci diabla a od všetkého zla – skrátka, máme plnosť a hojnosť všetkých dobrých vecí tým najbohatším spôsobom – sv. Pavol to správne nazýva nevysloviteľným a nemerateľným bohatstvom v Kristu (Ef 2:7; Kol 1:27).  Toto je bohatá jeseň, ktorá plní sudy a stodoly.

St. Louis ed., 11:1979-1980. 

Kto vie čo robiť, keď nič nevie? - 12. júl

„Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“ Iz 9:1

Ako som povedal, Izaiáš tu hovorí o duchovnej temnote, to je najväčšia pohroma a nešťastie, a duchovnom svetle, čo je to najväčšie šťastie a milosť. Lebo čo strašnejšie môže byť ako slepota srdca a neznalosť Božích vecí? A čo by mohlo byť milšie a vznešenejšie ako osvetlené srdce a poznanie Boha? V prvom prípade, je len samé zlo, takže dokonca aj keby bolo niečo dobré, nie je to dobré. V druhom prípade neexistuje nič, len dobro, takže dokonca aj keby bolo niečo zlé, nie je to zlé. Lebo čo môže uškodiť tomu, kto pozná a má Boha? A čo pomôže tomu, komu chýba Boh a má diabla? Preto toto veľké jasné svetlo je sväté evanjelium alebo slovo o Božej milosti, ktoré je duchovným svetlom, ktoré nám ukazuje Božiu povahu, čo robí, čo nám dáva a čo od nás chce. A tiež učí o prirodzenosti hriechu, smrti, diabla, sveta a všetkého, ukazuje nám, čo nám škodí a čo nám prináša spasenie. Nepovažujete to za nevýslovné svetlo, ktoré nám dovoľuje vidieť do srdca Boha a do hlbín Božej podstaty? Toto svetlo nám umožňuje vidieť aj myšlienky diabla; aj podstatu hriechu a ako sa ho máme zbaviť; tiež povahu smrti a ako jej máme uniknúť; aj prirodzenosť človeka a sveta a ako sa máme mať pred ňou na pozore. Bez evanjelia by nikto nevedel, kto je Boh, či existuje diabol, čo je hriech a smrť. A bez evanjelia by určite nikto nevedel, ako sa oslobodiť od diabla, hriechu a smrti. Bez neho by ľudia nepoznali ani povahu človeka a sveta. Lebo ľudia si mysleli, že je v ňom mnoho charakteru, múdrosti a dobrých cností. Nikto si nemyslel, že najväčšia múdrosť sveta je úplné bláznovstvo, že jeho najvznešenejšia cnosť je úplné zlo. Izaiáš tu nazýva takú nevedomosť a slepotu „tmou“ a  „temnou krajinou“, kde bývajú ľudia, a mieni tým židovský národ. To je potom príčinou sporov a útokov týkajúcich sa tohto svetla. Hoci toto svetlo skrze kázanie vyšlo nad celým ľudstvom, väčšina ľudí ho nechcela prijať. Lebo vôbec nechceli byť slepí a v tme, ale považovali svoje skutky za svetlo, ako čítame aj v Iz 60:1-2. Ale uvažujme, ako si ľudia zaslúžili, že vidia také svetlo – nespomína sa tu žiadny skutok ani slobodná vôľa, ale namiesto toho uväznená vôľa. Veď kto vie niečo urobiť s tmou? Kto vie čo urobiť, keď nič nevie? Nehovorí Kristus: „kto chodí v tme, nevie, kam ide“ (Jn 12:35)? Preto je to len a len milosť, že svetlo začína svietiť do temnoty a osvecuje ľudí... Boh sa zmilúva nad ľuďmi, ktorí sedia v tme a veľmi potrebujú svetlo, a dáva im veľké jasné svetlo. Nepohli Ho k tomu ich zásluhy, ale Jeho milosť, ktorou predchádza ich žiadosti a hľadanie, ako to pekne podáva sv. Lukáš: „zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja“ (Lk 1:78-79). Tieto Lukášove slová mieria ako ukazovák na náš text z Izaiáša. Ján robí to isté, keď v Jn 1:4-10 tiež veľa rozpráva o svetle. Z tohto sa môžeme dozvedieť, že Izaiáš tu hovorí predovšetkým o židoch, no týka sa to aj pohanov. Lebo ak židia, Boží národ, sedia v tme, o čo viac sú v nej pohania?

St. Louis ed., 11:1974-1976.

Ešte väčšia temnota - 4. júl

„Ale to nebude taká temnota, aká ich desí, ako sa stalo v minulosti, keď bolo ľahšie krajine Zebulúnu a krajine Naftali, alebo ťažko pobrežiu mora na tejto strane Jordánu, v Galilei pohanov. Ale bude to taká temnota, že ľud chodiaci v tme uvidí veľké svetlo, a že nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, žiari svetlo.“ Iz 9,1-2 (preklad z angl. originálu)

Celá 9. kapitola je o kráľovstve novonarodeného dieťaťa – Krista, ako má vládnuť a čo z Jeho vlády vyplynie, a to, že ľud Izraela sa bude na Ňom pohoršovať, lebo to má byť Pán, ktorý odmieta spravodlivosť zo zákona a bez zákona skrze vieru prijíma pohanov. To dráždi, zaslepuje a zatvrdzuje židov až podnes, takže to jednoducho nechcú prijať. Celá táto kapitola je o tom, čo povedal Simeon: „Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2:34). A aj Izaiáš hovorí: „On bude kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela“ (Iz 8:14). Peter a Pavol vo svojich listoch citujú tento verš, keď hovoria o židoch (1Pt 2:8, Rim 9:33). Zhrnutím tejto kapitoly je, že židov bude urážať slovo plné milosti o Kristovom kráľovstve a zatvrdia sa voči nemu, keďže je tak nesmierne slávne, kým ich skutky a zákon pred Bohom nestoja za nič – to nemôžu strpieť. Musí nasledovať toto: Ak sa oslavuje milosť Božia, svätci skutkov musia proti tomu zúriť. Tento význam a záver vyplýva zo slov, ktoré nášmu textu priamo predchádzajú v Iz 8. Prorok hovorí, že temnota, ktorá premôže židov, nemá byť prirodzenou tmou, ale duchovnou temnotou. Objaví sa preto, že iné národy a pohania uvidia veľké svetlo, ako hovorí náš text. Chce tým povedať: Týchto ľudí premôže iná temnota a nešťastie ako to, keď asýrsky kráľ Tiglat Pileser najprv dobil krajinu Zebulón a Naftali (2Kr 15:29), čo bolo relatívne mierne a nevýznamné v porovnaní s pohromou, keď Šalmaneser dobil celú krajinu na pobreží a odviedol do zajatia celé kráľovstvo Izraela (2Kr 17:5-6) – to bola oveľa väčšia a ťažšia rana a temnota. Ale horšie ako obe tieto pohromy, skutočné nešťastie a temnota príde v Kristových časoch, keď sa títo ľudia pohoršia a zatvrdia, pretože sa medzi ľudom objaví veľké svetlo a jasná žiara, ktorou sa obráti aj množstvo pohanov. Mojžišov zákon a celý spôsob života židovského národa stratí platnosť. Namiesto toho sa bude hlásať len sláva a milosť Kristova.

St. Louis ed., 11:1972-1974.

O polnoci - 24. júl

„Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“ (Ž 42:9)

Archeológovia veria, že objavili žalár vo Filipách, kde boli uväznení Pavol a Sílas. Ak by to bola pravda, dozvedeli by sme sa, že to v podstate bola malá izba bez okien, aby sa z nej nedalo uniknúť. Nemusíme si ani hovoriť, že to bola izba bez sociálneho zariadenia.

Čo by si robil, keby si skončil na podobnom mieste? Čo robili Pavol a Sílas? V Skutkoch apoštolov čítame: „Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali“ (Sk 16:25).

Bola to obeť chvály. Okolnosti im neposkytli žiaden dôvod na radosť. Ako jednoducho by sme vedeli prečítať, že Pavol a Sílas sa sťažovali Bohu. Chápali by sme to. Alebo keby sme čítali o tom, ako prekliali mužov, ktorí ich zbili, či ako prekliali svojho väzniteľa. Namiesto toho však čítame, že spievali Bohu chvály.

Keď máš bolesti, polnoc nie je najvhodnejší čas na uctievanie. Biblia však zasľubuje, že Boh nám môže dať piesne v noci. Žalm 42:8 hovorí: „Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“

Nočný čas sa vyznačuje tým, že môže zosilniť naše problémy. Keď sa chystáš do postele, zrazu ťa môžu zavaliť tvoje problémy a môžu sa zdať horšie než v skutočnosti sú. Je to obrovská záťaž. Mali by sme sa modliť a odovzdávať svoje starosti Bohu. Biblia nás učí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Musíme si uvedomiť, že Boh má vo dne i v noci všetko pod kontrolou a že naše vďakyvzdanie potrebujeme vyjadriť Jemu.

https://www.harvest.org