Stvorení na dobré skutky - 14. január

... a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,6-10)

V Liste Efezským v 2. kapitole Pavol hovorí, že Boh nás obživil a naplnil. To znamená, že nám dal nový život! Nový život, úplná zmena! Nový spôsob rozmýšľania, nové záujmy a sny. Aj vnímanie rôznych vecí sa zmenilo.

Mnohí ste už určite počuli, že „z milosti“ znamená nezaslúžene, bez akejkoľvek našej zásluhy. Avšak to, že je to bez našich zásluh, neznamená, že je to bez našej zodpovednosti!

Prijímame spásu len z milosti, ale je to naša zodpovednosť, či budeme žiť v milosti a z milosti. Sme zachránení od zmýšľania a konania svetským spôsobom. Spasení k oslobodenému životu v nasledovaní a poslušnosti. Spasení k úplne novému životu, ktorý za žiadnych okolností neznamená pasivitu! Stvoril a oslobodil nás, aby sme kráčali v dobrých skutkoch, na ktoré nás už aj pripravil.

Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abraháma druhý raz a riekol: Prisahám na seba - znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, veľmi ťa požehnám, a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas. (1M 22,15-18)

U Abraháma sa vedomosť o tom, čo chce Boh, premenila na praktický skutok. To je skutočná viera, keď sa naše poznanie premieňa na skutok. Viera, ktorá nevedie ku konkrétnym skutkom každodenného života, je poznaním alebo vedomosťou, nie vierou. Preto Pavol píše do Efezu a veriacim hovorí: „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“

Veď sme Jeho dielo... že „sme Jeho dielo“ znamená, že celá naša spása je výsledkom toho, ako Boh vo svojej milosti konal pre nás. Ježišov bezhriešny život, Jeho smrť, ktorou nás zmieril s Bohom, Jeho víťazné vzkriesenie, zasľúbenia a zasľúbenie príchodu sa týkajú nás.

On stvoril niečo nové! A k čomu nás teda nanovo stvoril? Božie slovo hovorí, že k dobrým skutkom. K skutkom, ktoré pred nás dal a na ktoré nás pripravil, aby sme v nich kráčali. Študovaním Slova, Biblie, sa nám zjavuje Božia vôľa a my vieme, v ktorých skutkoch máme kráčať.

Takto to bolo aj s Danielom. Štúdium Písma zapálilo Danielovo srdce. Na začiatku 9. kapitoly v Danielovej knihe Daniel hovorí, že v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. (Dan 9,2-5)

Keď si Daniel v Písmach všimol počet rokov, počas ktorých bol podľa Jeremiáša Jeruzalem zrúcaný, v pôste, vo vrecovine a v popole sa úpenlivo modlil.

To znamená, že keď sa jeho srdca dotklo napísané Slovo, zrodila sa v ňom intenzívna a zapálená modlitba. Je dôležité vedieť, že Daniel, hrdina viery, podobne ako Abrahám, bol mužom modlitby.

Daniel bol iný ako ostatní. Niečo v jeho srdci horelo. Ten oheň zapálilo Božie slovo. Čo to hovorí nám dnes...?

Keď Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi, hovorí aj toto: „Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium.“ (2Tim 1,8)

Utrpenie a moc sa od seba nedajú oddeliť! Určite nie vtedy, keď hovoríme o Božej moci. Ak chceš na to nájsť príklady, študuj Mojžiša, Abraháma, Jozefa alebo Jeremiáša...

V Biblii je dosť príkladov o tom, ako utrpenie a moc kráčajú bok po boku, podobne ako jedna koľajnica vedľa druhej.

Pamätaj, že si Božím dielom, stvoreným v Kristovi Ježišovi, na dobré skutky, v ktorých máš kráčať...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Vezmi si zasľúbené dedičstvo - 7. január

Starozmluvná paralela s Listom Efezským sa nachádza v Józuovej knihe, ktorá hovorí o tom, ako Boh dal Kanaánsku krajinu Božiemu ľudu. Kanaán nie je obrazom neba, ale obrazom kresťanského života, ktorý žijeme tu a teraz.

Je zaujímavé, že Boh im dal Kanaán, ale záležalo od nich, či si vezmú svoje dedičstvo. Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi. (Joz 1,3)

Boh im dal krajinu. Napriek tomu ju nevlastnili, kým do nej nevstúpili. Boh im sľúbil krajinu, ale to neznamenalo, že ju dostanú bez boja. Krajina bola plná silných nepriateľov, proti ktorým museli bojovať, aby ju získali. Zdá sa mi, že na toto z času na čas zabúdame...?

S vierou v Božie zasľúbenie mali uprostred svojej nedokonalosti bojovať proti mnohým a silným nepriateľom. Boh im nikdy nepovedal: „Teraz ste už dosť silní.“ Nie, Boží sľub znel: „Dám vám krajinu.“ Podobne aj v Novej zmluve hovorí: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ (Ef 1,3)

Je smutné, že len málo kresťanov si vzalo za svoje požehnanie, ktoré im Boh už daroval a ktoré im v skutočnosti už patrí. Zároveň chcem povedať, že nemá zmysel hovoriť o prvom, druhom alebo stom požehnaní, pretože tu ide o to jediné Božie požehnanie!

Ide tu o prehĺbenie sa v Božom slove, v Božích verných zasľúbeniach, aby človek objavil, čo sa skutočne skrýva v slovách o tom, že Boh nás požehnal všetkým duchovným požehnaním.

Ide o to, že sa každý deň hlbšie a hlbšie ponárame do Božích zasľúbení, aby sme vierou praktizovali to, čo teoreticky vyznávame. Józuova kniha hovorí, aby sme si vzali dedičstvo a keďže to bude boj na každom mieste, kam vstúpi naša noha, Pavol nás vyzýva, aby sme na seba vzali celú výzbroj Božiu. (Ef 6)

V Kristovi mi patrí všetko! Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno; preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás. (2K 1,20)

Ak povieš, že v Kristovi si nedostal všetko, zapieraš, čo Ježiš získal svojím víťazstvom. V Kristovi som dostal všetko – všetko nebeské duchovné požehnanie v Kristovi!

Zároveň treba povedať, že existujú dva spôsoby, ako sa môžeme zachovať voči požehnaniu, ktoré je Božím darom z milosti. Buď si dedičstvo/požehnanie prisvojíš, alebo nie. Ten, kto sa bojí boja, bojí sa ceny, ktorú treba zaplatiť, nikdy neokúsi radosť z víťazstva. Teraz nehovorím o spáse, ale o živote, ktorý môžeme žiť, lebo Boh z milosti nás spasil a oslobodil.

Starý príbeh z Dánska z obdobia, keď bol hlad a núdza a bolo ťažké prežiť, hovorí o troch bratoch, ktorí počuli o tom, že keď sa človek dostane do Ameriky, môže si zarobiť kopu peňazí. Keďže nebolo možné ušetriť na lístok, bolo to pre nich nedosiahnuteľné. Jeden z bratov však povedal: „Ak budeme tvrdo pracovať a šetriť, možno ušetríme dosť na to, aby jeden z nás vycestoval a keď zarobí dosť, pošle nám peniaze a pôjdeme za ním.“ O niekoľko rokov poslali najstaršieho brata loďou do Ameriky. Vzal si so sebou jedlo a vodou, ale po piatich dňoch už nemal ani jedlo ani vodu. Celý deň zvládol bez jedla, ale večer zaklopal kuchárovi na dvere a opýtal sa: „Nemáš starý chlieb na vyhodenie, ktorý by som mohol dostať?“

„Aha, tak tu si,“ povedal kuchár.

„Poznáš ma?“ spýtal sa prekvapene Dán.

„Nikdy v živote som ťa nevidel, ale myslím si, že to si ty, kto vždycky chýba pri stole s jedlom.“

 „Áno,“ hovorí Dán, „mali sme peniaze sotva na lístok a nemám za čo jesť.“

„Drahý priateľu,“ hovorí kuchár, „či nevieš, že jedlo máš v cene lístka?“

Mnohí kresťania žijú podobne ako tento „chudobný“ Dán. Nevedia, čo všetko lístok zahŕňa. Počuj, čo Ježiš hovorí: „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10,9-10)

Počujte, čo Pavol hovorí veriacim v Korinte: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1K 2, 2)

Venuj svoj čas štúdiu Božích zasľúbení a modli sa, nech Boh tvojmu srdcu zjaví, čo vlastníš v Ježišovom dokonanom, spásonosnom diele. On prišiel, aby si mal život v hojnej miere.

Drahý priateľu, jedlo je v cene lístka. Nech ti Boh zjaví, kým je, aby si prijal to, čo pre teba vo svojej milosti pripravil. Boh je dobrý! Prijmi dnes Jeho dobrotu!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Extrémni revolucionári - 27. január

Rím

Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1Tim 6, 12)

Prví kresťania boli duchovnými revolucionármi. V spoločnosti, v ktorej sa slúžilo modlám, a tých, ktorí to odmietali, nazývali „pohanmi“, boli kresťania radikálnou silou, ktorá ohrozovala pokračovanie Ríma. Šli proti väčšine pravidiel, a preto ich začali považovať za hrozbu rímskych úradov. Boli tak veľmi nenávidení, že ich usmrtenia boli nielen veľmi početné, ale boli vykonávané príšerným spôsobom.

Kresťania boli revolucionári, ktorí hlásali posledný súd a nastávajúcu premenu sveta skrze Kristov návrat, aby tak mohli byť mnohí spasení. Povýšili autoritu Ježiša Krista nad rímskeho cisára. Preto rímski cisári vydávali dekréty, ktorými bol odsúdený k smrti bez akéhokoľvek ďalšieho súdneho procesu každý, kto sa hlásil ku kresťanstvu. Títo „rebeli“, ktorí si dovolili vzdorovať cisárovým pravidlám, nemali nárok na žiadny zákonný proces. Rímske cisárstvo pokrývalo desať extrémnych  období, každé horšie než to predchádzajúce.

Revolucionári sa stali známymi pod označením mučeníci. Toto označenie sa ujalo pre svedkov, ktorí niesli svoje svedectvo pred sudcami a cisármi s nezlomnosťou dobre vytrénovaných vojakov. Boli pomenovaní mučeníci alebo vyznávači aj v prípadoch, kedy neumreli pri vyšetrovacom procese. Jednoducho, oni by nezmenili svoj postoj. Mučeníctvo znamená byť svedkom viery v Krista navzdory náročným okolnostiam. Každý Kristov svedok je novodobý revolucionár.

Mučeníci boli v dejinách, tak ako my dnes, vojakmi v duchovnej vojne. Táto bitka začala, keď Ježiš rozdrvil moc zla tým, že zomrel na kríži. Svojou smrťou odzbrojil peklo a jeho démonov. Mučeníci pokračujú v tejto bitke, aj keď nebojujú fyzickými zbraňami, ale duchovnými. Ich vyznanie je zbraň, ktorú si vybrali. Postupujú na nepriateľovo územie ako zakázaný národ a nebojácne vyhlasujú Kristovo víťazstvo nad satanom. Ich vzácnym vlastníctvom nie sú ich životy, ale ich svedectvo. A to je dôvod, prečo sú ochotní vymeniť svoje životy za udržanie svojho presvedčenia. Kde sa pripojíš do bitky? Si ochotný používať zbraň svojho svedectva?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Extrémny úradník - 23. január

Komunistické väzenie: Florica

„… aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny.“ (Rim 3, 19)

Florica bola skeptická a na nádej ju opustila. Pred niekoľkými týždňami uvideli ženy, ktoré opúšťali väzenie. Nikto už ale nevedel, kam ich odviedli po tom, ako boli ich mená vyvolané a ony zhromaždené na väzenskom dvore. Možno boli naozaj prepustené.

A keď teda počula volať svoje meno, odovzdala sa do Božej vôle bez ohľadu na to, čo by to malo byť.

Veliteľ , ktorý sedel za stolom, povedal: „Na tomto mieste by ste mali vedieť, že som mocnejší než Boh. Prinajmenšom až doposiaľ tvoj Boh nezasiahol v tvoj prospech. Súhlasíš s tým? Myslím, že už si mohla pochopiť, že v komunistickej spoločnosti boh nie je potrebný! A ani ty by si nemala žiadneho potrebovať. Ak vôbec budeš niekedy odtiaľto prepustená, uvidíš na vlastné oči pokroky, ktoré sme dosiahli za posledných niekoľko rokov, a to všetko je len začiatok!“

Florica sa pozrela na dokumenty na jeho stole a odpovedala: „Vidím, že si mocný. A som si istá, že tam máš spis o mne, ktorý som nikdy nevidela a ktorý môže rozhodnúť o mojom osude. Ale Boh si tiež vedie záznamy. Nikto z nás by bez neho nemohol mať život. Takže ak ma On tu ponechá, či oslobodí, prijímam to ako najlepšie pre mňa.

O tri dni neskôr bola Florica prepustená.

Deti v škole sa rýchlo naučia, akú moc má zápis na tabuľu (u nás asi skôr do zápisníku učiteľa ako na tabuľu). V očiach dieťaťa je fakt, že učiteľ zapíše niekoho meno na tabuľu definitívnym uznaním viny neposlušného žiaka. Ako deti sme túžili po tom, aby boli na tabuli zapísané mená tých, ktorí nás trápili. Boli sme si istí, že trest bude nasledovať bezodkladne a spoľahlivo. Stratili sme kus takejto detskej dôvery? Sme tak otrávení bujnejúcim zlom v dnešnom svete, že už viac neveríme, že Boh si stále ešte „zapisuje mená“? Biblia nás učí, že celý svet sa zodpovedá Bohu. Takže neklesajte na mysli, keď vidíte zlo zdanlivo nepotrestané. Boh ho pridevie k spravodlivosti.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Extrémny „Krst“ - 18. január

Judsko: Ján Krstiteľ

On musí rásť, a ja sa umenšovať.“ (Jn 3,30)

Ján Krstiteľ nikdy neprestal hovoriť o spravodlivosti. Keď sa kráľ Herodes Antipas zbavil svojej manželky, aby si mohol zobrať ženu svojho brata, vyzýval ho k zodpovednosti. Povedal Herodesovi, že, ak tak urobí, poruší Božie zákony. V Herodesovi rástla nenávisť k Jánovi pre toto napomenutie, ale zároveň sa ho obával, pretože ľudia považovali Jána za proroka. Herodes chcel Jána zabiť, ale neodvážil sa položiť na neho ruku a riskovať tak vzbudenie verejnej nevôle. Avšak pod tlakom svojej novej ženy Herodiady Jána uväznil.

Keď bol Ján vo väzení, poslal poslov k Ježišovi, aby si overil, či je tým Očakávaným, o ktorom prorokoval. Na základe Ježišovho uistenia, že Ním je, Ján vedel, že jeho životná služba je zavŕšená. Mesiáš prišiel. Ján vedel, že čo sa mu teraz deje, má len nepatrný význam. Všetkým, na čom záležalo, bol Ježiš.

Na narodeniny kráľa Herodesa poslala kráľovná Herodiada svoju dcéru, aby pred ním tancovala . Keď Herodes nerozvážne prisahal dať dievčaťu, čokoľvek by si žiadala, a ona prefíkane chcela Jánovu hlavu na mise. Herodes v rozpakoch pred svojimi hosťami nemal odvahu odmietnuť takúto krutú požiadavku, a preto dal Jána sťať.

Mnohí obdivujú a vychvaľujú odvahu mučeníkov, ale oni nežili a nezomierali preto, aby boli obdivovaní. Je možné obdivovať príbehy mučeníkov až do takej miery, že stratíme zo zreteľa zámer ich životov. Tí, ktorí boli zabití pre svoju vieru, zomreli so zámerom osláviť Ježiša a nie ho zatieniť.  Našou reakciou na ich životy by mala byť väčšia úcta k Pánovi a nie úžas pre telo a krv. Tvojím hlavným zmyslom oddanosti nie je to, čo Ti prinesie poctu. Tvoja zbožnosť nie je o tom, že tvoje meno bude zapísané do kresťanskej siene slávy. Tvoja oddanosť musí priniesť slávu Ježišovi samotnému.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Mimoriadny „zločinec“ – druhá časť - 13. január

Saudská Arábia: pastor Wally

My sme predsa chrám živého Boha.“ (2. Kor 6:16)

„Pane, dnes večer sa tu môže stať čokoľvek,“ modlil sa pastor Wally, „prosím ťa však, nedovoľ im zobrať mi život.“

Ako bitka pokračovala, pastor Wally sa stále modlil za svojich saudských mučiteľov. Uprostred modlitieb si spomenul na verše, ktoré hovoria, že naše telá sú chrámom Ducha Svätého.

„Ďakujem ti, že mi dovoľuješ byť tvojím chrámom,“ modlil sa Wally, „verím, Bože, že nechceš chrám, ktorý je zbúraný a zneužívaný nepriateľom. Chceš chrám, ktorý je oslávený a plný Tvojej nádhery. Prehlasujem úplné obnovenie môjho tela, Pane. Bez ohľadu na to, čo mi títo mučitelia spravia, modlím sa, aby si bol ešte viac oslávený, keď budem úplne uzdravený. Ľudia neuvidia ani známku toho, čo títo mučitelia môjmu telu urobili.“

Na chrbát a nohy pastora Wallyho dopadali údery palice a jeho ruky a chodidlá boli pohmoždené tak, že sa už takmer nedali používať. Nakoniec, keď už boli príliš unavení z mučenia tohto kresťana, doviedli ho späť do jeho cely.

Wally sa hodiny modlil a potom upadol do prerušovaného spánku, počas ktorého cítil Božiu prítomnosť a hojivý dotyk. Keď sa zobudil, jeho ruky a nohy boli uzdravené. Necítil žiadnu bolesť z predošlej bitky. Wallyho premohlo, ako ho Boh uzdravil.

Zašiel pastor Wally priďaleko, keď sa vo viere modlil za svoje uzdravenie? Zneužil počas svojej bezočivej žiadosti Písmo? Dôkazy nám naznačujú, že Wally nič z týchto vecí nespravil. V skutočnosti len zobral Boha za slovo. Mnohým kresťanom by prospelo, keby to robili tiež. No nemôžme zobrať Boha za slovo, ak Jeho Slovo nepoznáme. Pastor Wally si bol schopný spomenúť na povzbudivé verše v čase núdze, lebo nad Písmom strávil veľa času. Mnohí verní kresťania, ktorí sú mučení, nie sú okamžite uzdravení, no Boh si používa naše svedectvá, či sme uzdravení, alebo nie. Si schopný spomenúť si na Božie Slovo, keď treba? Vieš viac o Písme, než poznáš Písmo samotné? Povedz Bohu, že si pripravený zobrať Ho za slovo.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.