Najväčší motív zvestovať evanjelium - 12. január

A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd(Žid 9, 27).

Jedna z najčastejších sťažností na cirkev je na kazateľov hlásajúcich síru a pekelný oheň. „Nemáme radi tento druh kázní,“ hovoria ľudia.

No ja sa pýtam – kde sú títo kazatelia? Kedy ste naposledy počuli kázať o síre a pekelnom ohni? Nevybavujem si, kedy naposledy som takéhoto kazateľa videl v televízii a ešte menej si spomínam, že by som počul o pekle. Vidím odkazy zvestujúce, ako sa stať úspešným a mať sa dobre. Ale musíme povedať celú pravdu.  

Potrebujeme sa na túto tému pozrieť biblicky, nie emotívne, a uvedomiť si, že každého život raz skončí. Jedna vec je jasná: všetci zomrieme a vstúpime do života po smrti. Kniha Kazateľ 3, 1-2 nám hovorí: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať.“

Ježiš sa venoval rozprávaniu o pekle viac, než ktokoľvek iný. Zo štyridsiatich podobenstiev, ktoré vyučoval, sa viac ako polovica vzťahuje na Boží posledný súd. Je to preto, že peklo je reálne pre reálnych ľudí. J. I. Packer povedal: „Nekonečné peklo sa nedá z Nového zákona odstrániť, rovnako ako ani nekonečné nebo.“

Naším najväčším motívom pre to, aby sme vyšli, a hlásali evanjelium, by malo byť to, aby ľudia nešli do pekla. To je konečné zúčtovanie. Ak hovoríme ľuďom, že budú mať hojné zaopatrenie, pokoj a radosť, keď budú veriť v Ježiša, je to pravda. No úprimne, toto sú len okrajové výhody. Najväčším aspektom evanjelia, ktoré je „dobrou správou“, je to, že nemusíme do pekla. Miesto toho môžeme  ísť  do neba.

Ak poznáš ľudí, ktorí nie sú kresťanmi, smerujú do pekla. Otázkou je: čo robíš, aby si ich získal?

https://www.harvest.org

Bez predsudkov - 8. január

Nato Peter otvoril ústa a hovoril: „Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje (Sk 10, 34).

Pred viac ako päťdesiatimi rokmi žil pastor Charles, známy medzi svojimi kamarátmi ako Chuck. Cítil, že Boh ho povolal vyučovať Bibliu zrozumiteľným spôsobom. Stal sa pastorom malého zboru známeho ako Calvary Chapel v Orange County v Kalifornii.

Kultúrna revolúcia bola v plnom prúde a deti hromadne strácali rozum. Sex, drogy a  rock ‘n’ roll boli mantrou týchto dní. Rodičia si mysleli, že celá generácia je stratená.

Chuck sa pozeral na týchto hippies a rozhodne s nimi nechcel mať nič do činenia. Ale jeho žene Kay, jednej z neospevovaných hrdinov Ježišovho hnutia, ležali tieto deti úprimne na srdci a modlila sa za ne.

Jedného dňa ich dcéra priviedla domov skutočného hippies. Ukázalo sa, že je kresťan a rozprával o tom, ako jeho kamaráti prichádzajú k viere v Ježiša. Chuck a Kay chceli pre nich otvoriť ich zbor Calvary Chapel, a tak Chuck predložil návrh na stretnutí starších.

Ale starší nechceli hippies v zbore, pretože by svojimi bosými nohami zašpinili nový koberec. A tak v najbližšie nedeľné ráno stál Chuck pri hlavnom vstupe s lavórom s vodou a uterákom, pripravený umyť im nohy, aby mohli prísť do zboru.

Chuck vyhral bitku. Hippies začali prichádzať a stali sa súčasťou moderného prebudenia známeho ako Ježišovo hnutie, ktorého pôsobenie pokračuje dodnes. Chuck Smith bol ochotný prekonať osobné predsudky a povedať: „Áno, Pane.“

Je v tvojom živote niekto odlišný? Niekto, koho úplne nemáš záujem získať? Si ochotný prekonať osobné predsudky? Si ochotný povedať: „Áno, Pane“?

https://www.harvest.org

Hlavný Boží spôsob ako zasiahnuť ľudí - 3. január

 

Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom“ (Jer 29, 13).

Kornélius bol stotník, ktorý žil v Cezarey, rímskej kolónii, na okraji izraelskej krajiny. Bol to rímsky dôstojník, ktorý velil skupine sto vojakov a len určití muži boli pre túto pozíciu spôsobilí. Rímsky historik opísal stotníkov ako prirodzených vodcov známych pre svoju vernosť a spoľahlivosť na bojovom poli.

Kornélius bol takým mužom. Bol zdržanlivý, zodpovedný a odvážny. Bol tiež naučený uctievať rímskych bohov, väčšinou prevzatých z Grécka, ktoré Rimania dobyli. Bol tiež vedený  k tomu, aby uctieval cisára ako boha.  

Ako žil medzi Židmi, mohol mať takéto myšlienky: „Verím, že slúžia skutočnému Bohu.“ Dával peniaze chudobným a modlieval sa k Bohu Izraela.  Aj keď nebol Židom, vzýval Boha. A pretože Kornélius hľadal Boha úprimne, Boh poslal anjela s príkazom pozvať Petra, ktorý mu zodpovie jeho otázku.

Prečo sa vlastne tento anjel sám nedostal k jadru veci a nezvestoval Kornéliovi evanjelium?  Pretože kázať evanjelium nie je prácou anjelov. Majú si plniť úlohy na Pánov príkaz v zákulisí.

Boh zasahuje ľudí hlavne skrze ľudí. Ako je napísané v Liste Rímskym 10:14: „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“

Peter bol mužom, ktorého chcel Boh použiť, aby získal Kornélia. Takže mu kázal a Kornélius uveril v Ježiša Krista, Duch svätý bol vyliaty na tých, ktorí Petra počúvali a evanjelium sa dostalo do sveta pohanov.

https://www.harvest.org

Prečo vrah musí vystúpiť - 30. január

„A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ (Lk 23, 39-43)

Teraz sa chceme zamerať na príbeh lotra, ktorý počas ukrižovania visel napravo od Krista. Je to nádherný príklad z Písma. Po prvé, je úžasné vidieť, ako tento úbohý muž nemôže nijako poprieť svoj hriech; vie, že činil zlo a že si zasluhuje smrť na kríži. Preto sa nijako nevystatuje pred Bohom za nič dobré, čo možno urobil. A taktiež aj vyznal, keď napomenul druhého lotra, keď sa rúhal pred Kristom: „... lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého.“ Tu môžeme vidieť, že slobodne vyznáva, bez akéhokoľvek nátlaku, že si toto odsúdenie na smrť zaslúžil. Táto vec by nás mala ohromiť: Napriek tomu, že kvôli svojim hriechom mal mnoho dôvodov báť sa Boha, tak prijal pravdu o tom, že aj tak vojde do kráľovstva nebeského. Druhou ohromnou vecou bolo, že tento muž nebol vôbec znepokojený tým, že celá rada v Jeruzaleme, politickí a náboženskí vodcovia sa vysmievali Kristovi. Kňazskí vodcovia vyhlásili: „Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť!“ A vojaci volali rovnako: „Ak si kráľ Židov, zachráň sa!“ (keďže nápis nad Jeho hlavou znel: Ježiš Nazaretský, Kráľ Židov) Jeden zo zločincov, ktorý bol ukrižovaný s Kristom, taktiež povedal: „Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás!“ Nepovedal to preto, lebo túžil po záchrane, ale aby sa vysmial Ježišovi.

Stručne povedané, celý svet je pohoršený Kristovým ukrižovaním a pohŕda Ním. Dokonca aj učeníci, aj napriek tomu, že niektorí stáli pod krížom, stratili v Neho všetku nádej. Iba zločinec po Jeho pravici ako jediný prelomil všetko opovrhnutie a dokázal nazvať Pánom a Kráľom toho, ktorý vedľa neho visel na popravisku. Takto nazval všetkých klamármi. Neberie do úvahy, čo si iní ľudia myslia alebo hovoria o Kristovi, on Ho nazýva večným Kráľom. Toto sú jeho slová: „Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Nazýva ho  Pánom a tvrdí že má kráľovstvo; a túži po tom, aby si na neho spomenul v tom kráľovstve. Toto všetko sa dialo v momente, keď obidvaja vedeli, že sa neodžijú večera. Preto uveril v Krista ako Pána večnosti. Považujem to za obrovskú vieru a úchvatné vyznanie v momente, keď celý svet opovrhuje Kristom a považuje ho za nikoho. Toto je spôsob, ako chce Boh zachovať aj dnešnú cirkev. Aj keby sa všetko navôkol rozpadlo, vládcovia, králi, biskupi, Boh chce neustále zachovať malý zástup ľudí, ktorí majú Jeho Ducha a sú ochotní Ho vyznať pred svetom. Ak sa  učeníci a všetci, ktorí Ho poznali, rozutekali, popreli Ho a nedokázali v Neho veriť, vrah musel vystúpiť, vyznať Krista, kázať o Ňom a vyučovať ostatných, kým bol a ako v Ňom nachádzať pokoj. Náš Boh nenechá Krista bez ľudí, ktorí by Ho vyznali, aj keby to mal byť čo i len zločinec na popravisku.

Aký typ ľudí Ježiš okolo seba zhromažďoval? - 25. január

„Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!” Lk 23,42-43

V tejto potešujúcej pasáži môžeme vidieť, akými ľuďmi sa Kristus obkolesoval a akým preukazoval milosť. Konkrétne hriešnikom, ktorí si pýtali odpustenie a ktoré aj dostali. Tak ako sa tesne predtým modlil: „Otče, odpusť im,“ tak dokazuje svojimi skutkami, že prišiel odpustiť hriechy. Lotor na kríži je prvý, u ktorého vidíme ovocie moci Kristovho utrpenia a modlitby pred Jeho smrťou. Pre toto by sme si mali byť úplne istí, že Kristus sa neobetoval na kríži pre svätých a dobrých ľudí, ale pre hriešnikov. Prišiel pre dobro tých, ktorí potrebujú činiť pokánie a nie pre spravodlivých, ako to hovorí v Evanjeliu podľa Matúša 9,13. Takže, kto by sa pokúšal vojsť do neba ako niekto, kto je svätý a bez hriechu, je zatratený. Tí, čo si nechcú priznať hriech, nepotrebujú Krista k ničomu. Ježiš nezomrel  kvôli sebe, ale kvôli hriešnikom.

To je dôvod, prečo by sme mali príbeh kríža považovať za príklad, kde Kristus svojimi skutkami a utrpením dosiahol premeniť vraha na kríži na svätého, lebo nechcel, aby ostal v hriechu a zániku. No neurobil to preto, lebo mal záľubu v hriechu, a chcel, aby ľudia v ňom ostávali. Nie, keďže trpel kvôli hriešnikom, nechcel, aby naďalej zotrvávali tam, kde sú, ale aby sa obrátili k dobru a posväteniu. Ako to môžeme vidieť u tohto lotra, zmenil sa, priznal si chybu, vyznal svoje hriechy a nádejal sa radosti v Kristu, aby  už viac jeho hriechy nijako nepoškodili jeho večný život. Stal sa úplne iným človekom a jeho zahanbujúca a zaslúžená smrť sa stala službou Bohu, aby nemusel naďalej trpieť ako vrah, ale ako svätý. Zomrel v pravdivom vyznaní a úplnej dôvere v Božiu milosť skrze Krista a v ľútosti nad svojimi hriechmi. Ak by mu Boh dal viac času na zemi, už by nerobil to, čo predtým. Taká viera v Krista ho nerobí len svätým, ale vedie ho do raja a večného života, ako mu aj Kristus sľúbil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ Mali by sme nasledovať tento príklad a nezmýšľať, ako zvyknú mnohí obyčajní bezbožní ľudia: „Budem hrešiť, aby ma Kristus z tých hriechov zachránil a tak dokázal svoju milosť.“ Nie! Za nijakých okolností! Radšej zmýšľajme takto: „Bol som narodený ako hriešnik; som plný špiny a zlých túžob; preto nepotrebujem naďalej hrešiť, aby som sa chválil tým, že som hriešnik. Už som hriešnik, ktorý si zasluhuje Boží hnev a súd.

A toto je dôvod, prečo vzhliadam k tomu, ktorý zaplatil za hriešnikov jeho utrpením a ktorý vykúpil svojou nezaslúženou smrťou moju zaslúženú smrť a zmieril ma s Bohom.“ Tí, ktorí chcú zneužiť toto kázanie o milosti, ktorí sa nechcú vzdať hriechu, ktorí nechcú činiť pokánie, ktorí nič nechcú ľutovať, nech sa pozrú na druhého vraha na kríži, na hebrejských vodcov a na rímskych vojakov. Nech sa zamyslia nad tým, ako to pre nich dopadlo a čo si zaslúžili za ich nekajúcny život. Ak chceme nasledovať Krista, jeho utrpenie a modlitbu, musíme nasledovať cestu zločinca, ktorý činil pokánie, pýtal si milosť a vyznal, že Kristus je Pán a Kráľ večného života. Nech nám to Kristus Pán udelí. Amen.

Kristove skutky sú darom a príkladom - 20. január

„Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21, 1-5

Pri čítaní evanjelií musíme brať do úvahy dve veci. Po prvé, Kristove skutky sú nám dané ako dar v náš prospech. Upevňujeme si v nich vieru.

Po druhé, tie isté skutky sú pre nás vzorom, ktorý máme nasledovať a napodobňovať. Všetky evanjeliá vyučujú najprv viere a potom skutkom. Toto evanjelium, (Matúšove) dáva predovšetkým dôraz na vieru. Znázorňuje Krista a jeho láskavý príchod. Nik Ho nemôže prijať, ak neuverí v to, že on je tým mužom, ktorý prichádza za účelom, aký opisujú evanjeliá. Všetko, čím je tu Ježiš opísaný, je dokonalé milosrdenstvo, krotkosť a dobrotivosť. A tí, ktorí v Neho veria, a pokladajú Ho za milosrdného, sú požehnaní. Hľa: Veď nesedí na žrebcovi, vojnovom zvierati.  Neprichádza v desivej nádhere a moci. Naopak, sedí na oslovi, mierumilovnom zvierati, pripravený niesť bremeno a slúžiť ľuďom. Týmto poukazuje na to, prečo prichádza. Jeho zámerom nie je vystrašiť, zaraziť alebo si podrobiť ľudstvo, ale pomôcť ľuďom niesť ich ťažoby a vziať to na seba. A napriek tomu, že v tých časoch bolo tradíciou používať oslov na dopravu a kone vo vojne, Písmo často poukazuje na to, že príchod tohto Kráľa bude nežný a vľúdny.

Po tretie, prichádza k Olivovému vrchu, aby odtiaľ odišiel v úplnom milosrdenstve. Olej v Písme znamená Božie milosrdenstvo, ktoré lieči a pripravuje dušu, presne tak ako olej prirodzene uzdravuje a pomáha telu. Po štvrté, nie je tu žiadny vojnový plač, len spev, veleba, radosť a Božie požehnanie. Po piate, Kristus, ako píše evanjelista Lukáš (19,41), plakal nad Jeruzalemom, pretože nedokázal rozoznať a prijať túto milosť. Ich strata spôsobila v Kristovi žiaľ; nejedná s nimi striktne či kruto. Po šieste, najväčší dôkaz Jeho dobrotivosti a láskavosti je to, že predstavuje, čo je napísané v Izaiášovi 62,11 a Zachariášovi 9,9. Takto milosrdne pozýva ľudí, aby Ho vierou prijali. Udalosti v tomto evanjeliu sa odohrali a boli zaznamenané kvôli tomuto veršu, ako sám evanjelista vyznáva.