Trúfnuť si poslúchať - 2. júl

„Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým.“ Sk 9,17

Saul z Tarzu... len jeho meno vzbudzovalo zimomriavky u Ježišových nasledovníkov. Napriek tomu Boh prehovoril k veriacemu menom Ananiáš: „Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa“ (Sk 9,11).

Bol to Saul, prenasledovateľ a vrah kresťanov. Ak by Ananiáš váhal, dalo by sa to pochopiť. No ja milujem jeho reakciu: „Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým” (verš 17).

Čakal niekedy Saul, že ho nejaký kresťan osloví:  „Brat Saul“? Aký rozdiel vie urobiť jeden deň či jedna hodine v živote človeka.

Príde čas, keď ti Boh položí na srdce konkrétneho človeka, pre ktorého bude mať konkrétnu správu či pripravené miesto. Budeš mať na výber : pôjdeš, alebo nepôjdeš. Boh poslal proroka Jonáša do mesta Ninive, aby proti nemu kázal. Jonáš sa však rozhodol ísť úplne opačným smerom. Môžeš byť Jonášom, alebo môžeš byť Ananiášom.

Tým, čo Ananiáš urobil, je neospevovaný hrdina viery. Nikdy nekázal. Nemáme zaznamenané, že by učinil zázraky. Nikdy nenapísal list žiadnemu cirkevnému zboru. No oslovil niekoho, kto  toto všetko urobil.

https://www.harvest.org

Začať neznamená ukončiť - 29. júl

V Božom slove niekedy stretávame ľudí, ktorí raz začali svoju púť s Bohom. Počas cesty sa však niečo udeje a človek stráca z dohľadu cieľ a začína hľadať uspokojenie srdca na iných miestach ako u Boha. Napríklad Terach. Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam. Terach žil celkom dvestopäť rokov; potom Terach zomrel v Cháráne. (1 M 11,31-32)

Jedného dňa Terach začal svoju púť do Kanaánu. Aj keď sa dožil dvestopäť rokov, nikdy nedošiel do cieľa. Jedného dňa spravil rozhodnutie, ktoré ho stálo všetko. Prešiel veľkú vzdialenosť. Na jednej zo životných križovatiek však bolo niečo dôležitejšie než Kanaán. Takže začať cestu nie je to isté, ako dosiahnuť cieľ. Začať, neznamená ukončiť!

Alebo Démas, o ktorom Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi. ... lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky... (2 Tim 4,10)

Neviem, čo bol Démasov problém, ale podobne ako Terach, aj on začal cestu za cieľom, ktorý nikdy nedosiahol. Démas jedného dňa vyznal svoju vieru vo vzkrieseného Krista a bol súčasťou prvého spoločenstva kresťanov. Začal dobre. Pavol bol rád, že má so sebou Démasa, keď bol vo väzení. V tom čase napísal Pavol viacero zo svojich listov. Niečo sa ale v živote mladého muža stalo. Tak si zamiloval svet, že zabudol na cieľ.

Nie je isté, či Démas vedome odmietol Boha, alebo otvorene odmietol vieru. Vzkriesený Kristus však už nebol cieľom jeho života. Prišlo niečo, čo rozdelilo jeho myseľ. Perspektíva večnosti sa stále viac zahmlievala. Tak sa zamestnal svetom, že Ježiš už nebol Pánom jeho života. Je smutné čítať Pavlove slová, keď Timotejovi píše o tom, že ho Démas opustil. ... lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky...

Všetci sme v nebezpečenstve, že stratíme zameranie na cieľ. Je tak veľa vecí a tak veľa hlasov, ktoré chcú získať našu pozornosť. Reklama v poštovej schránke, televízia, noviny, mobil alebo ľudia a vzťahy okolo nás.

Keď Ježiš jedného dňa navštívil priateľov, ktorých mal v Betánii, Lukáš rozpráva, že Mária sedela pri Jeho nohách a počúvala Jeho slová, kým Martu zamestnávalo všetko, čo bolo treba pripraviť. Marta sa hnevala, že jej Mária neprišla pomôcť. V tejto súvislosti Ježiš hovorí: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ (Lk 10,41)

Ježiš akoby Marte hovoril, že jej myseľ je rozpoltená. Je naplnená toľkými vecami, že sa nevie koncentrovať na to najdôležitejšie.

Ako je to s tebou, keď toto práve čítaš? Keď si si už raz vyvolil veriť v Ježiša a byť Jeho nasledovníkom? Horí ešte tvoje srdce? Je život s Bohom pre teba ešte dôležitý? Máš ešte zrak jasne upriamený na cieľ?

Alebo už hmla sebectva a temnota individualizmu uhasili radosť, ktorá kedysi horela v tvojom srdci? Je ti ľahostajná budúcnosť?

Drahý brat, sestra, musíme utiecť z kráľovstva sebectva, kde každý žije len pre seba, kde každý koná a rozmýšľa na základe svojich potrieb a vôle. My, ktorí sme sa jedného dňa vydali na cestu s Ježišom, sa nesmieme otáčať späť, ako to urobila Lótova žena. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. (1M 19,26)

Kedykoľvek čítame Božie slovo je dôležité, aby sme si pamätali, že cieľom Božieho súdu je vždy prebudiť svoj ľud k rozmýšľaniu, k uvedomeniu si, aké bláznivé je odmietať Boha.

Boh nás cez Teracha, Démasa a iných prebúdza kým sa to dá. Máme začať odznova. S ohňom v srdci a cieľom pred sebou.

Prorok Izaiáš hovorí: „Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine.“ (Iz 43,18-19)

Začaté neznamená ukončené. Nech Pán chráni naše srdcia živé. Keď tvoje srdce umiera, obráť sa nanovo na Toho, ktorý dokáže obnoviť mŕtvych, podobne ako to spravil u Lazara.

Boh túži robiť nové veci v tvojom živote!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Všetky veci slúžia na dobro - 22. júla

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (R 8,28)

Aj keď som Božie dieťa, verím v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a verím, že Biblii môžem dôverovať, a predsa veriť tomu, že všetky veci mi slúžia na dobro, nie je vždy ľahké.

Keď mraky zakrývajú slnko na nebi života, keď zažívame búrky a zdá sa, že všetko je proti nám, keď sa cítime, akoby naša modlitba nedošla k Bohu, je takmer nemožné veriť, že nám všetky veci slúžia na dobro.

Srdce mám chladné, pocity mi hovoria, že Boh na mňa zabudol. Nedokážem sa vo viere modliť. Zaoberám sa vonkajšími súvislosťami a keď v nich nevidím nádej alebo svetlo, medzi mňa a Boha sa postavia mraky beznádeje. Práve vtedy je dôležité, čo si zvolím robiť a čo nie. Keď je núdza naozaj veľká, východisko, ktoré moje pochybnosti vidia, je zriedka východiskom. Uprostred beznádeje mám zodpovednosť, aby pochybnosti a tma neviedli moje rozhodnutia a kroky.

Musím pamätať, že Ježiš nikdy nesľúbil, že život s Ním bude ľahký a bezproblémový. On ale sľúbil, že so mnou bude aj v dobrých a zlých dňoch. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. (J 10,10-11)

A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mat 10,38-39)

Život viery a cesta s Bohom sú o tom, že si stále vyberáme úzku cestu namiesto pohodlia, sebectva a pôžitku. Preto, keď je život ťažký, nesmieme sa zamestnávať svojimi pocitmi alebo ich nedostatkom. Musím pamätať, že najväčšie nebezpečenstvo spočíva vo mne samom, nie v ťažkostiach a bolestiach, ktoré zažívam.

V búrkach života preto kričme k Bohu, aby nám dal milosť dôverovať Mu aj keď je život ťažký a my nevidíme riešenie. Boh je naším útočiskom. On nielen hovorí pravdu, On je Pravda. On hovorí: „... milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“

Ježiš hovorí: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mat 7,13-14)

Vo svojej vernej, večnej láske Ježiš hovorí, že aj pre teba existujú dve cesty. Široká a úzka. Hovorí, že široká končí v zahynutí a vo večnej temnote. Hovorí aj, že sú mnohí, ktorí si ju volia. Zároveň hovorí, že cesta do života je úzka a je málo tých, ktorí ju nachádzajú.

Keď prichádzajú ťažkosti života, som v pokušení vybrať si rýchly únik z núdze ešte pred tým, než sa spýtam Boha, či ma chce skrze toto všetko niečomu naučiť.

Ježiš o dvoch cestách nerozpráva preto, aby ma vystrašil. Ani preto, aby ma prinútil žiť v Jeho požehnanej blízkosti. On iba jednoducho hovorí pravdu, aby som premýšľal kým nebude neskoro. Kým je ešte čas milosti.

Ježiš nehovorí: „Nasleduj ma a budeš mať ľahký život.“

On povedal: „Drž sa ma, utiekaj sa ku mne a zažiješ, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“

Po dlhom čase prežitom s Ježišom chcem osobne dosvedčiť, že Ježiš vie, čo hovorí. Zistil som, že sa na Neho dá spoľahnúť bez ohľadu na vonkajšie okolnosti života. Zistil som, že sa dá spoľahnúť aj na Bibliu, kým sám na seba, na svoje pocity a myšlienky sa spoľahnúť nemôžem.

Biblia hovorí, že aj keď Boh vstúpi do môjho života, ešte to neznamená, že už nebudem mať problémy. Pokiaľ žijem, vždy budú nové problémy, ťažkosti a bolesti. Prídu nové otázky, boje, sklamania, ale aj nové skúsenosti s tým, že Boh je verný a dokáže zasiahnuť do môjho života.

Biblia nás učí, že stále máme Pastiera, ktorý sa o svoje ovce stará bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Preto, drahé Božie dieťa, zaži aj ty skúsenosť, o ktorej píše Pavol: ...milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.

Keď všemohúci hovorí, že všetky veci...

Ide naozaj o všetky veci...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Kto je v skutočnosti hrozbou...? - 15. júl

Vyrastal som u adoptívnych rodičov v malej dedine na severe Švédska. V mojom živote nebolo miesto pre Boha. Tušil som, že Boh existuje, ale celý čas som skúšal presvedčiť sám seba, že to nie je pravda. Keby Boh existoval, musel by som veľa vecí v živote zmeniť. Keďže som nechcel brať ohľad na nič iné okrem seba, svojich túžob a potrieb, nemohol som Boha vpustiť do života a svojej budúcnosti. Moje odmietanie Boha bolo v skutočnosti ovocím pokriveného obrazu o Bohu, ktorý som v sebe nosil. Boha som bral ako hrozbu voči svojmu šťastiu a budúcnosti. Podobne ako muž posadnutý nečistým duchom, o ktorom hovorí Marek v 1. kapitole: Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!

Muž posadnutý nečistým duchom sa nachádza v synagóge! Vidíme, že zákonníci, ktorí mali byť učiteľmi ľudu, ich vodcami, ktorí mali ľuďom pomáhať na ceste za Bohom, nevedeli, kto je Ježiš. Ten nečistý duch to však vedel. Jeho vyznanie je jasnejšie ako vyznanie mnohých kazateľov v dnešnej dobe. Hovorí: „Si ten Svätý Boží.“ Všimnime si aj iné čo hovorí: „Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!

  1. Čo ťa do nás?
  2. Prišiel si nás zahubiť!

Často stretávam ľudí, ktorí majú podobný obraz o Bohu, ako tento posadnutý nečistým duchom. Človek si myslí, že sa bude mať dobre, keď sa do neho Boh nebude starať. Keď sa Bohu obrátime chrbtom, aby sme žili v hriechu, našu predstavu o Bohu ničí satan, ktorý klame. Keď je už obraz o Bohu pokrivený, človek si myslí, že ak Boh vstúpi do jeho života, tak zmizne všetko šťastie a zábava. Pri stretnutí s Božími deťmi, so spoločenstvom kresťanov, takýto človek hovorí: „Čo ťa do mňa, nechcem mať s cirkvou nič spoločné, viem, ako to funguje, to nie je pre mňa, nechaj ma tak.“ Je dôležité vedieť, že mnoho ľudí žije práve s takýmto obrazom Boha. Zaslepení hriechom a egoizmom si myslia, že Boh je pre ich život hrozbou a nevidia, že je to presne naopak, že Boh je predpokladom života. Obrátiť sa k Bohu, vo viere hľadať v Kristovi odpustenie, spásu, večný život, nie je únikom z reality. Práve naopak. Je to nájdenie skutočnej reality. On je cesta, pravda a život.

Drahý priateľ, Boh nie je hrozbou pre tvoj život. Je to hriech. S hriechom prichádza nepokoj, beznádej, prázdnota a strach. Hriech nikdy nedá to, čo sľubuje. Len kradne radosť, pokoj a život. Kradne samotný zmysel života!

Príbeh o človeku posadnutom nečistým duchom je presným obrazom našej doby, kde sa Boh v našej egoistickej kultúre vyčleňuje zo všetkých oblastí a vedomosť o Bohu sa znižuje na minimum. A to málo, čo človek o Bohu vie, je žiaľ chybné.

Farizeji, zákonníci, náboženskí vodcovia ľudu nevedeli, kto je Ježiš. Ale nečistý duch ani chvíľu neváhal. Vedel, kto je Ježiš.

Keď je obraz Boha tak pokrivený, až si človek myslí, že spása a posvätenie ohrozujú život, budúcnosť a šťastie, tak je človek stratený. Píšem tebe, kto si uvedomuješ, že hriech nedáva to, čo ponúka. Len ťa klame a ničí tvoju vedomosť o Bohu. Pán Ježiš má však moc odpúšťať hriechy. Cez svoje slovo a s pomocou Svätého Ducha ti môže ukázať kým v skutočnosti je. Môže ti zjaviť nebeského Otca, ktorý ťa miluje. Nechce ti dať len ten pravý obraz Boha, chce ti dať aj pravý obraz ľudí v tvojom okolí a pravý obraz o tebe samom. Drahý človek, ja ťa nemôžem prinútiť, aby si žil v Ježišovej blízkosti. Prosím ťa ale, prečítaj si pozorne Novú zmluvu aspoň tri krát.

V ten deň, keď skončíš, choď do izby, zatvor dvere a v tichu sa spýtaj: „Kto je v skutočnosti hrozbou môjmu životu?“ Kto je hrozbou môjmu šťastiu a pokoju? Je to Ježiš...? Alebo sú tou hrozbou hlasy, ktoré mi hovoria, že Ježiš chce môj život zničiť?

Boh je dobrý. Pane pomáhaj nám spoznať pravý obraz o Tebe, aby sme si uvedomili a rozumeli, aký si dobrý a čo dokážeš v našich životoch spraviť, keď Ti to dovolíme.

Nech Božia milosť a moc Kristovho vzkriesenia vykoná svoje dielo v situáciách, ktoré sú z ľudského pohľadu beznádejné. Ježiš neohrozuje tvoj život. Je Božou príležitosťou ku zmene.

Počuj slovo proroka: Odo dneška budem požehnávať. (Ag 2,19b) Toto nie je hrozba, ale ponuka pomoci!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Boh – hrozba alebo...? - 8. júl

V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol: „Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!“ (Mk 1,23-24)

Muž v synagóge posadnutý nečistým duchom, o ktorom hovorí Marek, je tak poviazaný hriechom a je tak zaslepený, že si myslí, že Ježiš prišiel, aby ho zahubil. Nahovára si, že Ježiš je hrozbou jeho šťastiu a budúcnosti.

Chápem takéto falošné predstavy o Bohu.

Keď som bol mladý, bolo pre mňa ťažké veriť v Boha. Aj keď som zároveň tušil, že existuje „niečo“, takto som to nazýval. Tušil som, že existuje niečo, alebo niekto, čo je väčšie ako človek. Ale evanjelici hovorili jedno, katolíci druhé... nehovoriac o moslimoch, hinduistoch, budhistoch, animistoch a mormónoch. A čo ateisti? Ako si môžu protestanti myslieť, že práve oni majú pravdu? Biblia je predsa taká stará kniha! Nechápal som, že taká stará kniha má čo povedať modernému človeku. V informačnej spoločnosti, v ktorej vládne blahobyt, pôžitok a egoizmus, má väčšina právd veľmi krátke trvanie. Každé obdobie má svoje myšlienky a hodnoty, ktoré ovplyvňujú kultúru. Žijeme v dobe, kedy sa väčšina nepýta, či to, čo sa prezentuje, je trvalá pravda, ktorú naozaj overil čas. Človek sa radšej pýta: „Je to niečo nové, niečo, čo podnecuje zvedavosť?“ Netreba ísť ďaleko do minulosti, aby sme zistili, že tým najdôležitejším faktorom nebolo, či je niečo nové. Keď sa niečo povedalo, človek sa spýtal: „Je to naozaj overené? Skutočne to urobí, čo to sľubuje? Ako dlho to funguje? Ako dobre to otestovali? A kto to testoval?“

Dnes je však jediným kritériom, že to musí byť nové. Niečo, čo sme nevideli, o čom sme nepočuli, čo sme nezažili. Sme zaplavení dojmami, reklamou, hudbou, informáciami, propagandou a uniká nám ticho. V takomto hluku je ťažké načúvať tichému Božiemu hlasu. Náboženstvo bez Boha, kultúra bez morálky, životný štýl bez ticha a premýšľania. Ľudský rozum sa stáva bohom a odmieta rátať s tým, čo oko nevidí alebo rozum nevysvetlí. Človek teda opúšťa Boha, opúšťa pravdu s vysvetlením, že je to staré! Zrazu sa všetko točí okolo človeka, ktorý vždy túžil byť bohom. Keď sa už hovorí o Bohu, tak sa hovorí spôsobom, aký používa muž posadnutý nečistým duchom: Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. V kultúre, kde človek nevidí viac, než len to, čo dokáže vidieť ľudským pohľadom, sa považuje Biblia za starú knihu, ktorá nemá čo modernému človeku povedať. Ja som tiež patril k moderným ľuďom. Lebo kto nebol moderný, bol nemoderný alebo „pozadu“.

Keď duch sveta rozhoduje v posudzovaní múdrosti, vtedy sa staré pravdy stávajú bláznovstvom! Lebo nikto sa už nepýta, či je to pravda, alebo či je to odskúšané. Dôležité je byť moderným. A tak sa odhadzuje pravda, aj keď je tu dlho. Lebo čo je staré, nie je dobré.

Móda je novým bohom, ktorého treba nasledovať... Móda v šatách, etike alebo morálke. Ďalší bohovia dnešnej doby sa volajú „Image“ a „Design“.

Nie si azda nemoderným človekom...? Si moderný, však...?

Každá nová generácia si o sebe myslí: Sme moderní ľudia. Aj ja som si to myslel, lebo som predsa chcel byť moderný. A moderný človek sa predsa neobracia na Boha. Tak ani ja som sa na Neho neobracal, lebo som bol píliš moderný a múdry aby som to robil. Ale počuj, čo Boh hovorí: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“ (Ž 14,1)

Bol som mladý a chcel som „žiť“. A naozaj som veril tomu, že keď budem sebe vlastným pánom a neodopriem si nič z toho, po čom túžim, budem sa mať dobre, budem šťastný a spokojný. Vtedy bude napĺňajúce byť človekom. Ale nebolo to tak!

Hriech nemohol naplniť moje najhlbšie potreby! Namiesto šťastia a pokoja bolo v srdci prázdno a smutno. Aj keď som už začínal tušiť, že možno existuje Boh, mal som v sebe tak pokrivený obraz Boha, ako muž posadnutý nečistým duchom. Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. Mojím nešťastím a tým najväčším klamom v živote bolo, že som si myslel, že viem niečo o Bohu. Ale to, čo som vedel nebolo správne. Predstavte si toho jediného, kto mi mohol pomôcť, som vnímal ako hrozbu. Myslel som si, že záchranou je držať sa od Neho čo najďalej.

Predstavte si, aj tých zopár vecí, ktoré som o Bohu vedel, boli nesprávne. Takto je to dnes s mnohými. Vedia o Bohu málo a to, čo vedia, je chybné. Vnímajú Boha ako hrozbu. Čím je Boh pre teba? Hrozbou, alebo príležitosťou?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Kedy sa má človek modliť? - 1. júl

Niektorí sa pýtajú: „Kedy sa má človek modliť? A kde sa má človek modliť?“

Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. (J 4,20)

Áno, kde je to pravé miesto na modlenie? Kde sa má človek modliť? Na túto otázku hľadala odpoveď aj žena, ktorá stretla Ježiša pri studni. Všimnite si, čo Ježiš odpovedá: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať.“ (J 4,21-23)

Keď som si pred časom nanovo čítal knihu proroka Jonáša, cítil som sa, ako keby som ju pred tým nikdy nečítal. I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. (Jon 2,2-3)

Jonáš sa ocitol v núdzi, ktorú si sám zapríčinil. Utekal od Boha. Kvôli tomu sa v ťažkostiach ocitá mnoho ľudí. Keď sa ukázalo, že búrka na mori je kvôli nemu, hodili ho do mora. Neviem, či vedel Jonáš plávať. V skutočnosti to nie je až tak dôležité. Keď je silná búrka a prehltne vás ryba, vtedy je po všetkom. Viem si predstaviť ten pocit, keď sa Jonáš dostáva do brucha ryby. Ale na tomto mieste Jonáš volá k Bohu! Zaujímavé čítanie. Predstavte si, Jonáš sa modlí v bruchu ryby. To znamená, že žiadne miesto nie je také zlé, že by si sa na ňom nemohol modliť k Bohu. Žiadna situácia, žiadne vonkajšie okolnosti nie sú tak beznádejné, žeby si v nich nemohol volať na Boha.

Nič nie je nemožné, nič nie je nemožné,

nič nie je nemožné nášmu Bohu.

Prebudenie, spása, zdravie,

nič nie je nemožné nášmu Bohu!

Túto pieseň spievali pred časom moji dánski priatelia. Keď som čítal Jonáša spomenul som si na ňu. Jonáš si svoje ťažkosti zapríčinil sám. Vo svojej núdzi však volá k Bohu. Keď ho ryba prehltla a zhasla aj tá posledná nádej, Jonáš volá k Bohu. A Biblia hovorí: „I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.“

Ak si v ťažkostiach, nech sa táto pravda dotkne tvojho srdca bez ohľadu na to, ako ťažko ti je a v akej bezvýchodiskovej situácii si.

Aj keď si v ťažkostiach, ktoré si si sám zapríčinil a okolnosti života sú ťažké, pamätaj: neexistuje také miesto, z ktorého by si nemohol volať k Bohu. Dovoľ Bohu nech nad tebou zvíťazí, aby si kráčal po Jeho cestách, lebo Jeho cesty a myšlienky sú také, ktoré vedú k požehnaniu. Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. (Jer 29,11-12)

Nie je načase, aby si bral Boha vážne a povedal: „Bože, nemám nič iné, len svoj hriech, ťažkosti, ktoré som si spôsobil sám, svoju bezútešnú situáciu – s týmto k Tebe prichádzam. Som bezmocný, ale volám na Teba. Ty si sľúbil, že odpovieš. Buď milostivý mne hriešnikovi.“

Obnova a zmena nezačínajú tým, že sa budeš snažiť zlepšiť sa. Začína to vždy tým, že voláš na Neho a prijímaš milosť a lásku, ktoré si nezaslúžiš. Boh ti ich chce dať, lebo ich potrebuješ. Pamätaj, že Bohu je všetko možné!

Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. (Mk 10,27)

Čo máš robiť? Volaj na Boha...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii