Kristus nás učí ovládať svoje srdce a myseľ pred Bohom - 17. október

„Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ Mt 5:27-30

O čo Kristovi ide, keď tak prísne vyžaduje, aby sme si vylúpili oko a odťali ruku, keď nás zvádza? Máme sa zmrzačiť a byť chromí a slepí? Ak by to tak bolo, museli by sme sa zabiť a stať sa svojimi vrahmi. Lebo ak by sme mali zahodiť všetko, čo nás zvádza, nakoniec by sme si museli vytrhnúť aj srdce. Ale bolo by to niečo iné ako zničenie celej prírody a Božieho stvorenia? Odpoveď: Tu jasne vidíš, že v celej tejto kapitole Kristus nehovorí o svetskom poriadku a bytí, a že všetky takéto verše, ktoré tu a tam nájdeš v evanjeliu – napr. zaprieť sám seba, mať v nenávisti vlastnú dušu, zanechať všetko –, sa vôbec netýkajú poriadku tohto sveta alebo panovníka. Nemajú byť chápané ako ustanovenia v svetskej zbierke zákonov, ako hovoria právnici o vypichnutí oka, odťatí ruky a podobných. Ako inak by mohol tento život a poriadok jestvovať? Naopak, Kristus tým mieri iba na duchovný život a bytie, v ktorom nezahadzuješ oči a ruky fyzicky a viditeľne, ale robíš tak v srdci pred Bohom, a v ktorom podobne zapieraš sám seba a všetko zanechávaš. Lebo Kristus neučí, ako používať telesnú silu alebo ako spravovať telo a majetok, ale ako spravovať srdce a vedomie pred Bohom. Preto nesmieš vťahovať Jeho slová do právneho zákona alebo svetskej správy. Podobne, v Mt 19:12 hovorí o eunuchoch a predkladá tri druhy eunuchov. Prvý a druhý typ – tí, ktorí sa takí narodili, a tí, ktorých takými urobili ľudia – sú tí, ktorých svetskí právnici nazývajú eunuchmi. Ale tretí typ, tí, ktorí sa sami takými urobili kvôli nebeskému kráľovstvu, to je iný druh eunuchov. Nie sú eunuchmi viditeľne a telesne, ale sú eunuchmi v srdci alebo duchovne. Nie sú eunuchmi na spôsob sveta, ale kvôli nebeskému kráľovstvu. Lebo Kristus nemá nič spoločné s tým, čo je svetské. Preto si máme duchovne vytrhnúť oči, ruky a srdce – a zbaviť sa všetkého, inak nás to zvedie, pokiaľ žijeme v tomto svete, kde sa nemôžeme zaobísť bez týchto častí tela. Preto význam týchto veršov je: Keď si všimneš, že sa pozeráš na ženu so zlou žiadosťou, vytrhni si toto oko alebo zrak ako niečo, čo je proti Božiemu prikázaniu, nie zo svojho tela, ale zo svojho srdca, kde má svoj pôvod zmyselná túžba a žiadosť; potom si si ich správne vylúpil. Lebo keď zo srdca zmizne zlá žiadosť, ani oko nebude hrešiť a zvádzať ťa. Potom sa pozrieš na ženu tými istými telesnými očami bez žiadostivosti; a pre teba to bude, akoby si ju nevidel. Lebo ten druh oka, o ktorom Kristus hovoril, už viac nejestvuje – oko žiadostivosti alebo zmyselnej túžby –, hoci telesné oči sú v poriadku. Súhrnom: Kristus tu hovorí o takom odtínaní a vylupovaní, ktoré nespôsobuje ruka alebo kat, ale Božie slovo v srdci.

St. Louis ed., 7:446-448.

Kedy je pohľad hriech a kedy nie - 13. október

„Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ Mt 5:27-30

Povieš si: Ak je pravda, že sa dá scudzoložiť pohľadom na ženu, čo máme robiť? Veď muži a ženy musia žiť pospolu a dennodenne prichádzať do kontaktu. Máme ujsť zo sveta, alebo si odťať uši, oči a srdce? Odpoveď: Kristus nezakazuje spolu žiť, jesť, piť, alebo sa spolu smiať a baviť. To je všetko nevinné, kým súčasťou toho nie je: „túžiť po nej.“ Kým to nezahŕňa žiadostivosť, môžeš dobre žiť medzi ľuďmi bez hriechu a prichádzať do styku s každým... Kristus nezakazuje pohľad na iného človeka; lebo hovorí k tým, ktorí musia žiť vo svete medzi ľuďmi... Naopak, chce, aby si poznal rozdiel medzi pohľadom a túžbou... Aj toto je najväčšia príčina cudzoložstva, ktorá sa vždy musí objaviť: Ľudia nechápu Božie slovo o svojom manželovi/manželke ako o človeku, ktorého im Boh daroval a požehnal, ale stále sa rozhliadajú, kde by našli iného partnera... Skutočným umením a najlepšou obranou voči tomuto by preto bolo, keby sa každý naučil vnímať svojho manželského partnera správne podľa Božieho slova, podľa ktorého vo svojom mužovi alebo žene môžeš nájsť ten najvzácnejší poklad a najkrajší šperk, v ktorom môžeš zazrieť svoj odraz. Potom by každý miloval svojho partnera a vážil si ho ako Boží dar a klenot... Boh sám mi dal túto ženu ako dar a vložil mi ju do náručia. A ja viem, že sa teší On aj všetci anjeli, keď zostávam v láske verne pri nej. Prečo by som mal pohrdnúť takým vzácnym Božím darom a ľpieť na inej žene, v ktorej nenájdem tento poklad a šperk? ... Ale pretože ľudia nechápu alebo si nevážia toto Božie slovo, ľahko sa stáva, že jednému z partnerov sa ten druhý zunuje, cíti k nemu nevraživosť, zaľúbi sa do niekoho iného a nedokáže odolať žiadosti a túžbe. Lebo nepozná umenie správne prijímať svoju manželku podľa nádhery a ozdoby, ktorou ju pre neho Boh zaodel. Nedovidí ďalej, ako vidia jeho oči, keď si myslí, že jeho žena je tuctová alebo slabá, kým iná žena je krajšia a lepšia. Teraz už rozumiete, kedy je pohľad hriech a kedy nie, teda vtedy, keď sa pozeráš na inú ženu tak, ako by si sa mal pozerať na svoju ženu. No pritom to necháp tak úzko, že by mal byť niekto odsúdený len preto, že je v pokušení a cíti, že sa v ňom zmieta takáto žiadosť a túžba. Často hovorievam, že nie je možné žiť ako telo a krv bez náchylnosti k hriechu, a týka sa to nielen tohto prikázania, ale všetkých prikázaní. Preto učitelia uvádzajú rozdiel, s ktorým aj ja súhlasím: Púha myšlienka, bez privolenia, nie je smrteľný hriech... Jeden z dávnych otcov to povedal takto: Nemôžem zabrániť vtákom, aby mi lietali nad hlavou, ale môžem im zabrániť, aby si postavili hniezdo v mojich vlasoch alebo ma ďobali do nosa.

St. Louis ed., 7:440-446

Odpustiť a zabudnúť? - 10. október

„Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. V pravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.“ Mt 5:25-26

V predchádzajúcom verši hovoril Kristus o tom, čo by mal urobiť človek, ktorý urazil alebo nahneval svojho blížneho. No tu hovorí o človeku, ktorého urazil jeho blížny... Chce povedať: „Ak si urazil blížneho, mal by si sa s ním s láskou zmieriť. No urazená strana by sa mala dať uzmieriť a ochotne odpustiť.“ Toto je tiež chúlostivý bod a mnoho ľudí dokáže pekne zakrývať lotra vo svojom vnútri tým, že hovoria, že oni ochotne odpustia, ale nezabudnú. Lebo vždy je tu zásterka: povedať, že hnevať sa na zlo je spravodlivé. A oni si myslia, že majú opodstatnený dôvod, že sú v práve a jednajú správne. Preto nás znovu vystríha a ukazuje, že piate prikázanie nielen zakazuje hnev, ale aj prikazuje ochotne odpúšťať a zabúdať na neprávosť, ktorú sme utrpeli, ako to robil, a naďalej robí Boh s nami, že nám odpúšťa hriech tak, že ho vymazáva zo svojich záznamov a viac si ho nepamätá (Iz 43:25). Nejde o to, aby si naň zabudol v tom zmysle, že o tom viac nesmieš premýšľať, ale tak, že tvoje srdce je priateľsky naklonené blížnemu tak, ako bolo predtým, než ti ublížil. Ale ak máš v srdci stále niečo zapichnuté, takže nie si až taký priateľský a milý k svojmu blížnemu ako predtým, potom si nezabudol na urážku a celkom ju neodpustil. Ešte si ničomník, ktorý prichádza k oltáru s obeťou a praje si slúžiť Bohu,  zatiaľ čo má srdce plné hnevu, závisti a nenávisti. Ale len veľmi málo ľudí o tom uvažuje. Väčšina prichádza s navonok pekným výzorom a nevidí, ako sa ich srdce postavilo k tomuto prikázaniu, ktoré nestrpí žiadnu zlosť alebo závisť voči blížnemu. Ale, ako som už povedal, je pravda, že musí a má existovať hnev. Ale dozri, aby ten hnev postupoval tak, ako má a ako ti bol prikázaný: máš sa hnevať pre svoj úrad a kvôli Bohu, ale nie kvôli sebe. Nesmieš pomiešať svoju osobu a svoj úrad. Keď sa to týka tvojej osoby, nesmieš sa hnevať s nikým, bez ohľadu na to, ako veľmi ti ublížil. Ale tam, kde to vyžaduje tvoj úrad, sa hnevať musíš, aj keby si ty ako osoba neutrpel žiadnu ujmu. Tak sa zbožný sudca hnevá na zločinca, hoci osobne mu nepraje nič zlé a radšej by ho nechal bez trestu. Lebo jeho hnev pochádza zo srdca, v ktorom nie je nič iné len láska k blížnemu, len ten zlý skutok, ktorý treba potrestať, musí vyvolať hnev sudcu. Ak by nebol zlý čin, nebol by ani hnev, ani trest. Ale ak tvoj brat urobil niečo proti tebe a nahneval ťa, no požiadal o odpustenie a odkladá zlý skutok, aj tvoj hnev má vyprchať. Veď z čoho pochádza utajená zášť, ktorú predsa len uchovávaš v svojom srdci, hoci ten skutok a príčina tvojho hnevu už nejestvuje a namiesto toho sú tu iné skutky toho, kto sa stal iným človekom, novým stromom s novými plodmi, kto ťa teraz miluje a poctil ťa tou najväčšou poctou, keď sa pred tebou obvinil a potrestal? Bol by si zúfalcom pred Bohom aj pred ľuďmi, ak by si sa na oplátku nezachoval láskavo a úprimne mu neodpustil – právom by si sa vystavil súdu, ktorým tu Kristus hrozí.

St. Louis ed., 7:438-440.

Bohu ide o lásku k blížnemu - 3. október

„Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ Mt 5:23-24

Teraz Kristus hovorí: Ak chceš slúžiť Bohu a priniesť Mu obeť, ale niekoho si urazil, alebo prechovávaš hnev voči svojmu blížnemu, mal by si vedieť, že, v krátkosti: Boh nechce tvoju obeť. Preto ju polož, nechaj všetko tak a najprv choď a zmier sa s bratom. Pod „obeťou“ myslí všetky možné skutky, ktorými slúžiš Bohu alebo Ho chváliš – v tom čase neexistoval lepší spôsob ako obeť –, ale On ju úplne odmieta a prikazuje položiť ju, až kým ti srdce nepovie, že si sa zmieril s blížnym a kým nebudeš mať vo svojom vnútri žiadny hnev. Keď sa toto stane, „Príď,“ hovorí „a prines svoju obeť.“ Kristus to dodáva, aby si ľudia nemysleli, že by takú obeť odmietol, alebo ňou opovrhol. Lebo to nie je zlý skutok, veď to Boh nariadil a prikázal. Ich obete urobilo zlými a pokazilo ich to, že farizeji odmietli a opovrhli dôležitejšími prikázaniami. Inak povedané, zneužili obete proti blížnemu. Ešte horšie je to, že ich prinášali preto, aby boli spasení, na odčinenie hriechov, spoliehali sa na ne a boli si sebou istí pred Bohom, ako bolo povedané inde. Inak je prinášanie obiet správne ako všetky ostatné viditeľné skutky služby Bohu – napr. modlitba a pôst –, nemáme nimi pohŕdať, ani od nich upustiť, ak sa správne chápu a konajú. Teda, ak nie sú robené preto, aby sme si nimi zaslúžili nebo, a ak je srdce zadobre s blížnym, takže sa správne uplatňuje viera aj láska. Ale ak sa modlíš a postíš, zatiaľ čo urážaš svojho blížneho, ohováraš a potupuješ ho, tvoje ústa síce môžu hovoriť sväté slová a neprijímať žiadnu stravu, ale sami sa znečisťujú vyjadreniami o blížnom proti Božiemu príkazu. To preto Boh v Iz 58:3-4 zakazuje taký pôst, ktorý ubližuje telu a vystavuje na obdiv niečiu zbožnosť: „Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách.“ Boh aj učí svoj ľud, ako sa má správne postiť: „Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho...“ (Iz 58:6-7) Tak pochopíte, že Bohu ide najmä o lásku k blížnemu.

St. Louis ed., 7:435-438.

Nekonečné odpustenie - 20. október

„Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás...“ (1Tes 5:9-10)

Pozrime sa na Kristovu smrť. V biografii jedného skvelého amerického muža, Daniela Webstera, je 863 strán venovaných jeho kariére a len 5 strán hovorí o jeho smrti. Hayova kniha o živote Abrahama Lincolna má 5 000 strán, ale iba 25 z nich sa venuje dramatickému príbehu o jeho vražde a smrti. Smrť je vo väčšine biografií len bezvýznamnou udalosťou na konci knihy. Keď sa však pozrieme na štyri „biografie“ Ježiša Krista, teda na štyri evanjeliá, je na nich niečo veľmi zaujímavé a zvláštne. Jedna tretina Matúšovho evanjelia opisuje Kristovu smrť. Marek tiež venoval smrti jednu tretinu svojho evanjelia, Lukáš jej venoval jednu štvrtinu a Ján jej venoval až polovicu svojho evanjelia. Všetky tieto strany opisujú posledných 24 hodín Ježišovho života. Smrť Ježiša Krista je významnou udalosťou v našej histórii, pretože Ježiš prišiel na zem práve preto, aby zomrel za hriešnikov. Keď opúšťal nebo, presne vedel, čo ho na kríži čaká.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, na kríži si kvôli mne hrozne trpel. Zaslúžim si Tvoje odsúdenie, no Ty mi aj tak dávaš odpustenie a večný život. Chválim Tvoje vzácne meno!

Billy Graham Evangelistic Association

Krv, ktorá očisťuje - 6. október

„Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov...“  (Zjv 1:5)

Krv sa v Biblii spomína 460-krát. V Novom zákone Ježiš hovorí o svojej vlastnej krvi 14-krát. Prečo? Pretože práve preliatím svojej krvi nám umožnil spasenie. Zaplatil pokutu za náš hriech a vykúpil nás. Odmenou za náš hriech a vzburu je smrť, no Ježiš prišiel a povedal: „Vezmem tú smrť na seba!“ Dobrovoľne položil svoj život a odpykal si trest, ktorý sme si zaslúžili my. O tom je príbeh kríža.

Nekončí to pri vykúpení, krv Ježiša Krista nás zároveň ospravedlňuje. To, že sme ospravedlnení, znamená omnoho viac ako to, že je nám odpustené. Môžem ti povedať, že ti odpúšťam, ale tým ťa stále neospravedlním. Boh nám však odpúšťa našu minulosť a zároveň nás zaodieva spravodlivosťou, akoby sme nikdy nezhrešili. Stálo Ho to však krv Jeho Syna, ktorú musel preliať na kríži.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, s obrovskou vďakou v srdci Ti ďakujem za Tvoju obetu na kríži. Tvoja krv ma očistila od hriechu a priniesla mi odpustenie.

Billy Graham Evangelistic Association