Skúšaj duchov - 6. jún

„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť.“ Mt 3:13

Kým Ján svedčí o Kristu, Kristus zostáva v Nazarete nepoznaný. Zostáva so svojou matkou. Nie je bohatý. Vedie chudobný život a medzi Židmi nie je známy. Jánovo svedectvo nepomáha bez ohľadu na to, ako veľa im rozpráva o tesárovi. Je to bežný jav: ak niečo nie je prítomné, všetci o tom hovoria. Ale keď im to príde pred oči, nik si to nevšíma. Nikto neveril, že tesár, o ktorom im vravel veľký Ján, bude Kristus. Mysleli si: „Ak je medzi nami, prečo nevyzváňajú všetky zvony? Prečo nie sú vyzdobené všetky ulice? Kde sú Jeho kone, vozy, jazdci a zbroj? Skutočne by to mal byť tesár Ježiš?“ Preto prichádza Ježiš z Nazareta k Jánovi a k Jordánu, zatiaľ čo Jánovo proroctvo ďalej svedčí a nikto Ho nepozná, ani Ján, ktorý Ho spozná len prostredníctvom Ducha Božieho. Doteraz bol podriadený svojej matke a poslúchal ju. Ale teraz sa s ňou rozlúči a stane sa jej Pánom, ide k Jordánu a už nevráti sa domov ako doposiaľ. Opúšťa ju a ujíma sa svojho úradu, pre ktorý Ho Otec poslal, odchádza a dáva sa Jánovi pokrstiť. Hoci má moc krstiť, nepoužíva ju, ale správa sa ako všetci ostatní, a Ján Ho pokrstí. Ako jednoducho a neslávnostne prichádza! Kto by si o Ňom pomyslel, že je Mesiáš? Veď sa správa ako všetci ostatní, ktorí sa prišli dať Jánovi pokrstiť. Keďže bol väčší ako Ján, ako Ján tvrdil, mal mu povedať: „Ty ma nebudeš krstiť. To je môj úrad; ja by som ťa mal pokrstiť.“ Ale On tak nehovorí. On zostáva utajený. Správa sa, akoby nebol Kristom. Nepovie o tom ani slovko. Snaží sa vyzerať úplne obyčajne. To je zarážajúca pokora. Nik to pred Ním neroztrubuje. Neoslavuje sa, kým Ho Otec neoslávi. Je to presne tak, ako hovorí Pavol v Žid 5,5 – čakal na vhodný čas, kým z neba nezaznelo: „Toto je môj milovaný Syn.“

Kristus bol Božím Synom; mal vo svojej moci všetko. A jednako nechcel prevziať svoj úrad sám: Nekázal. Kým nedovŕšil 30 rokov, nijako nenaznačil, že je Duchom naplneným mužom, ktorý má pomôcť všetkým ľuďom. Nespravil to, čo my: len čo sa dozvieme nejakú maličkosť, nevieme sa ovládnuť a musíme ju vyprsknúť; musí to počuť celý svet – len ako získať čo najviac uší, ktoré to budú počuť? Preto naše sektárske duše ochotne tvoria novinky, aby ich iní počúvali. Zabudli, že Kristus tu učí svojím príkladom, že nikto sa nemá ujať kazateľského úradu bez povolania... Tak by sme sa mali chovať: Ak cítiš, že ti nejaký duch niečo hovorí, choď za niekým a porozprávaj sa o tom, aby si zistil, či je to správne a či to súhlasí s Písmom a s našou vierou, ako hovorí Ján: „skúmajte duchov, či sú z Boha“ (1Jn 4:1). A sv. Pavol: „kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou“ (Rim 12:6). Ale ak len tak niečo vyhŕkneš, s nikým o tom nehovoríš, chceš sa brániť, vysvetľovať a nie si ochotný nikomu sa podriadiť – to je určite diabolské. Kristus je plný Ducha. Ale neprehovorí ani slovo a nevykoná žiadny skutok, až keď Ho Otec oslávi. Nechce prevziať úrad sám, ale prostredníctvom niekoho iného, a to od Otca.

Ale potom, keď Ho Otec oslávi, Kristus sa ujíma svojho úradu, uskutočňuje ho, učí, káže a robí zázraky. A potom sa to aj podarilo.

St. Louis ed., 11:2133-2136.

Čo robí hrdinu, hrdinom? - 30. jún

„Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty i Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter.“ Jn 1, 41-42

Slovo hrdina počuť v našej kultúre často. No vieme, čo naozaj znamená? Vyzerá to tak, že máme veľa celebrít, no málo hrdinov. Historik Daniel Boorstin to vysvetlil takto: „Celebrity sú ľudia, ktorí tvoria správy, hrdinovia sú ľudia, ktorí tvoria históriu.“

Hrdina je niekto, kto sa dokáže nezištne obetovať. Niekto, kto uprednostní potreby druhých pred svojimi. Niekedy pomenovanie hrdina dostane niekto počas svojho života, niekedy až po smrti. V takýchto prípadoch ich nazývame neospevovanými hrdinami, pretože sme si až do ich smrti neuvedomili ich hrdinstvo.

Jedným z neospevovaných hrdinov v Novej Zmluve bol Ondrej, Petrov brat. Ondrejovi nie je v Novej Zmluve venovaného veľa miesta, no to, čo o ňom čítame, je výnimočné. Ondrej bol známy tým, že bol ten, čo priviedol ostatných k Ježišovi. Keď zistil, že Ježiš je ten dlho očakávaný Mesiáš, ihneď našiel svojho brata a priviedol ho k Ježišovi.

Ondrej si to veľmi jednoducho mohol nechať pre seba a povedať si: „Nechcem aby sa to dozvedel Peter. Pravdepodobne prevezme nad celou situáciou kontrolu.“  No Ondrej ho k Ježišovi priviedol. Vždy keď čítame o Ondrejovi, niekoho privádza k Ježišovi.

Môžeme Ondreja označiť ako patróna neospevovaných hrdinov. Ľudí, ktorí urobia, čo je potrebné a nikto si ich nevšimne. Všetku pozornosť a slávu chcú dať Bohu. Jednu vec si musíme zapamätať: Ak by sme mali viac Ondrejov, mali by sme aj viac Petrov.

https://www.harvest.org

Dokonalosť v slabosti - 28. jún

„Aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti“ Flp 3,10

Nick Vujicic bol vychovávaný v milujúcej kresťanskej rodine. Narodil sa však bez končatín a deti v škole k nemu boli veľmi kruté. Miestami si Nick zúfal. Neskôr však zistil, že Boh si aj jeho môže použiť na svoju slávu a dnes cestuje po svete a delí sa o svoj príbeh. Nickov život nám ukazuje, ako môže Boh pracovať aj skrze ľudské slabosti a utrpenie.

Časť poznania Krista spočíva v prežívaní Jeho utrpenia. Apoštol Pavol trpel. V Druhom liste Korintským, v 12. verši píše o skúsenosti, ako bol uchvátený do nebies a videl veci, ktoré nedokázal popísať. Pokračoval však takto: „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova” (verše 7-9).

Boh dokáže pracovať skrze hendikep – niekedy aj viac efektívne ako cez niekoho, kto hendikep nemá. Ak si zažil niečo ťažké, ak ti nečakane zomrel niekto blízky, ak trpíš nejakým postihnutím či inými fyzickými problémami, a vieš sa stále radovať, tak si veľmi mocný svedok. A tvoje svedectvo môže mať väčšiu moc ako svedectvo niekoho bez slabosti.

https://www.harvest.org

Nie ďaleko od kráľovstva - 25. jún

„Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.“ Sk 8,3

Zdá sa ti niekedy, akoby niektorých ľudí Boh nemohol zachrániť? Ľudí, ktorých si proste nevieš predstaviť ako Ježišových nasledovníkov? Predstava, že držia v ruke Bibliu alebo hovoria: „Chvála Pánovi!“ je veľmi nepravdepodobná. Neveríš, že by sa také niečo mohlo udiať.

Možno sú to oni, čo sa do teba neustále navážajú. Vždy keď ťa stretnú, majú ďalšie otázky, ktorými ťa ostreľujú. Niekedy ich to nahnevá. Niekedy sú až trochu nepriateľskí. A niekedy si z teba a z tvojej viery v Ježiša Krista robia pred inými ľuďmi posmech. A tebe len prebleskne hlavou: „Ten človek je tak veľmi ďaleko od nebeského kráľovstva.“

No môže sa diať pravý opak. Človek, ktorý ti dosť komplikuje život, môže byť práve krôčik od poznania Krista. Nik nie je za hranicou Božieho dosahu. A niekedy ľudia, o ktorých si myslíme, že sú najďalej, sú bližšie, než si myslíme.

Neexistuje lepšia ilustrácia ako tá Pavlova. Posmievanie a kritizovanie kresťanov mu nestačilo, poľoval na nich ako na zvieratá a väznil ich. Dohliadal na smrť prvého mučeníka cirkvi – Štefana.

Keď Pavol uveril v Ježiša Krista, bolo to príliš nečakané a mnohí ľudia túto informáciu prijímali skepticky či podozrievavo. Jeho obrátenie bolo tak výnimočné, že to Nová Zmluva zachytáva až na troch miestach. Pavol tento svet zmenil. Zanechal za sebou mnoho zborov a veriacich.

Uveriť v Ježiša Krista bola tá posledná vec, čo som mal na pláne v deň, keď som sa stal kresťanom. Žiadna osoba to neurobila. To mohol Boh. Tak zotrvaj v modlitbách za  neveriacich v tvojom živote – a sleduj, čo Boh urobí.

https://www.harvest.org

Niekto hodnotný - 21. jún

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.” 2Kor 4,7

Keď pomyslíme na apoštolov, premýšľame o nich ako o svätých Božích mužoch. Napriek tomu že boli obdarovaní a odhodlaní, boli aj obyčajní. Ježiš nepovolal týchto mužov pre ich výnimočnosť. To bol práve dôsledok Ježišovho povolania.

Výnimočný spisovateľ zoberie do ruky kúsok obyčajného papiera a s použitím jeho vlastných slov ho premení na hodnotný. No nie papier bol cenný, ale spisovateľ, ktorý naňho tvoril. Výnimočný umelec zoberie plátno, začne naň maľovať a o chvíľu sa z toho plátna stane hodnotná vec. Samotné plátno bolo bezcenné. To umelec vdýchol plátnu hodnotu.

Ako veriaci si uvedomujeme našu hriešnosť a oddelenie od Boha. No nezabúdajme aj na to, že do našich životov prišiel Kristus a dal nám hodnotu. Vložil ju do hlinených nádob – našich životov. Ako sa v druhom liste Korintským píše: „Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“

S novou istotou a odvahou máme čo ponúknuť. Nie je to sebaistota, ale istota v Bohu. Nie je to sebadôvera, ale dôvera v Bohu. Boh nám láskavo odpustil, urobil nás súčasťou Jeho kráľovstva, a tým nás urobil hodnotnými. Tým istým spôsobom boli výnimoční aj apoštoli – tým čo v ich životoch urobil Ježiš.

Boh, v momente keď si mu odovzdal svoj život, do teba vpísal svoje meno. Obdaroval ťa a urobil schopným. Investoval do teba seba. To je dôvod tvojej hodnoty. A to je dôvod, prečo aj ty môžeš niečo zmeniť.

https://www.harvest.org

Presne tam, kde si - 18. jún

„A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Lk10,2

Dnešná cirkev by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, kde 60 000 ľudí v hľadisku pozoruje, ako 22 ľudí robí všetku prácu. Stojíme v hľadisku a kričíme: „Poďte! Do toho!“ zatiaľ čo Boh hovorí: „Chcem ťa tam dole na ihrisku. Chcem, aby si sa zmocnil lopty. Chcem, aby si bol súčasťou toho, čo robím.“

 Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, aby sme si pýtali od Pána ďalších pozorovateľov, divákov či kritikov. Nie, volá nás, aby sme si pýtali viac pracovníkov.

Nikto sa nemôže modliť za to, aby bola práca urobená, ak ju nie je ochotný urobiť sám. Neseďme len tak a nehovorme: „Áno, Pane Bože, pošli viac pracovníkov!“ Volajme namiesto toho: „Pane, začni mnou, ja budem ten pracovník. Neviem, čo dokážem. Neviem, čo môžem ponúknuť. Nemám veľa. Ale to všetko je tvoje, Pane. Dávam Ti to.“

Potom len sleduj, čo Boh dokáže urobiť. Aj z mála vie urobiť mnoho. Zoberie to, čo mu ponúkneš a rozmnoží to.

Možno si myslíš: „To je práca pre profesionálov. Nech kazatelia kážu. Ja som len obyčajný človek.“

Je však veľa ľudí, ktorých sa vieš dotknúť práve ty. Vďaka tomu, že poznajú práve teba, že majú to isté zamestnanie, že sú tvojimi susedmi. Práve ty si schopný s nimi hovoriť tak, ako by to nik iný nedokázal. Boh ti dal do tvojho života ľudí, ktorých môžeš ovplyvniť. Boh ťa chce použiť práve tam, kde si.

https://www.harvest.org