Mysli! - 7. november

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.“ (Mk 12:30)

Boh sa dotýka všetkých oblastí nášho života. Dotýka sa našej mysle a premieňa nás jej obnovovaním. Boh nás volá, aby sme rozmýšľali: „Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin“ (Iz 1:18). Písmo nám hovorí, aby sme neboli ako „kone a mulice, ktoré nemajú rozum“ (Ž 32:9). Kristus vyhlásil, že máme milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Máme sa báť Boha, milovať Krista a nenávidieť hriech. Strach, láska a nenávisť sú emócie. Dr. Leslie Weatherhead vo svojej kázni v chráme v Londýne povedal: „Čo je zlé na emóciách? Kresťanstvo je zamilované do Krista. Už ste niekedy videli zamilovaného človeka bez emócií?“

Modlitba dňa

Pane, nech ma napĺňa láska k Tebe. Nauč ma skutočne milovať.

Billy Graham Evangelistic Association

Raduj sa z kríža - 5. november

„Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista,...“ (Gal 6:14)

Čo je slávne a nádherné na kríži? Veď to bol prostriedok mučenia a hanby. Prečo sa z neho teda Pavol tešil? Radoval sa z kríža, pretože sa na ňom odohral ten najnezištnejší čin, aký kedy vykonali ľudia alebo anjeli. Pavol videl viac ako len drsné neumelecké brvno, na ktorom ukrižovali Božieho Syna. Videl nádej sveta, videl Božiu lásku rozliatu v srdciach ľudí, videl koniec otroctva a života v hriechu pre tých, ktorí uverili. Osamelý muž, ktorý zomrel na kríži, urobil pre to, aby obnovil život človeka v harmónii s Bohom, s inými ľuďmi a so sebou samým, viac, ako by dokázal urobiť génius so všetkou pozemskou mocou. Mojím obmedzeným chápaním nedokážem úplne rozumieť záhade Kristovho vykúpenia. S určitosťou však viem, že ktokoľvek príde ku krížu s prostou vierou, jeho škvrny viny zmiznú a nájde pokoj s Bohom.

Modlitba dňa

Otče, túžim sa radovať z kríža podobne ako apoštol Pavol. Pomôž mi porozumieť tomu obrovskému významu, ktorý má kríž pre mňa ako veriaceho a pre všetkých, ktorí pri ňom pokľaknú.

Billy Graham Evangelistic Association

Nádej vzkriesenia - 1. november

 „Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom...“ (2Kor 4:14)

Vzkriesenie Krista prináša nádej. Dnes už zosnulý Emil Brunner raz povedal: „Nádej je pre zmysel ľudského života rovnako dôležitá ako kyslík pre pľúca.“ Ľudstvo je závislé na nádeji rovnako ako ľudský organizmus závisí od prísunu kyslíka. Aj napriek tomu je dnes beznádej a zúfalstvo všade okolo nás. Peter, ktorý bol tiež zúfalý z toho, čo videl na Kalvárii, píše neskôr túto víťazoslávnu správu: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej...“ (1Pt 1:3)

Existuje nádej, ktorá ospravedlňuje, a naše hriechy môžu byť odpustené. Existuje nádej, že môžeme mať radosť, pokoj, istotu a byť v bezpečí aj uprostred tejto zúfalej doby. Existuje nádej, že Kristus sa čoskoro vráti – Biblia ju nazýva aj „blahoslavená nádej“. Existuje nádej, že jedného dňa bude nové nebo a nová zem, a že Boh bude vládnuť a Jeho kráľovstvo zvíťazí. Nádej nespočíva v našich schopnostiach, v našej dobrote ani v našej fyzickej sile. Vzkriesenia Krista nám dáva nádej.

Modlitba dňa

Mám nádej v Tebe, môj vzkriesený Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus! Daj, nech nikdy neupadnem do zúfalstva, ale nech vždy pamätám na Tvoje víťazstvo a Tvoju lásku.

Billy Graham Evangelistic Association

Viera má ovocie - 25. november

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jk 1,22)

Jakubov list mnohí skutočne nepochopili. Jakubov list je podobne dôležitý ako Pavlov list do Ríma.

Ak niekto len počúva a nepraktizuje čo vie, klame, keď hovorí, že verí svedectvu Božieho slova. Je len poslucháčom, ktorý pritakáva, súhlasí so svedectvom Písma, ale aj tak klame seba. Vo švédčine a iných jazykoch je veľa prekladov a diskutuje sa o mnohých veciach, ale o jednom preklade sa diskutuje príliš málo. O tvojom preklade.

Počuj, čo Pavol píše do Korintu: „Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc.“ (2Kor 3,2-3)

Dúfam, že si činiteľ slova. Si možno jediným prekladom, ktorý tvoj sused alebo kolega v práci číta. Som naplno presvedčený, že len Božie slovo samo môže znovuzrodiť človeka k novému životu. Otázkou ale je, či žijeme život, ktorý ukazuje na Slovo, alebo život, ktorý Božie slovo zahmlieva. Odzrkadľuje spôsob, akým žijeme, Božie hodnoty?

Ak niekto kríva a nežije v atmosfére viery, môže buď počúvnuť Ježišove slová o tom, aby činil pokánie, alebo sa skrývať a obviňovať Jakuba zo zákonníctva. Ale to nie je pravda. Nie je zákonnícke povedať, že viera musí prinášať ovocie. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3,16)

Pokánie čiňte a verte v evanjelium,“ hovorí Ježiš. Je to Božie nariadenie, nie pozvanie. Ovocím pokánia, toho, že sa obrátiš na Ježiša, je večný život. Nový život označuje to, že ten, kto verí, aj koná, ako Ježiš hovorí. „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ (J 14,15)

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jak 1,22)

Niekedy sa správame ako cyklista, ktorý išiel do Vrútok. Po tom, čo prešiel cez Martin, uvidel značku, na ktorej stálo Vrútky, a tak mal istotu, lebo bol na správnej ceste. Na značke bola šípka doľava, ale on šiel aj tak rovno. Tešil sa, že vidí značku. Urobil aj niekoľko fotiek tejto značky. Dokonca vedel koľko kilometrov sú Vrútky od značky vzdialené. Zabudol 74 ale na jednu vec. Zabudol sa podľa tejto značky riadiť v praxi. Nikto nemal rád tú značku ako tento muž. Často o nej rozprával a všetkým, čo cestovali, hovoril, aká je dôležitá. Nepochopil však, že nestačí len to, že značka ukazuje správny smer, ale treba sa podľa nej aj riadiť. Cyklista do Vrútok nikdy nedorazil.

Myslel si, že dôveruje značkám, ale klamal sám seba. Viera, ktorá nevedie ku skutkom, nie je vierou. Sú to len vedomosti. Samotné vedomosti nás nedovedú do cieľa. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jk 1,22)

Verím, že Božie slovo hovorí pravdu? Verím, že má čo povedať o tom, ako budem žiť? Čo v Písme čítam a čo počúvam na kázňach, aké dôsledky to do môjho života prináša?

Rozmýšľaj nad tým najbližšie, keď budeš čítať Bibliu.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Jakub alebo Pavol - 18. november

Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jk 2,20)

Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (R 3,28)

Keď tieto dva biblické verše vytrhneme z kontextu, tak sa môže zdať, že si odporujú. Keď ale čítame Pavlov a Jakubov list vo svetle celého svedectva Biblie, tak vidíme, že u Jakuba nie sú témou skutky, ale viera. Podobne ako u Pavla.

Pavol sa pozerá na základ viery a Jakub na jej dôsledky. Obidvaja hovoria veľa o viere a skutkoch a dávajú nám dvojakú perspektívu na ospravedlnenie z viery. Túto dvojakú perspektívu nachádzame zreteľne všade aj u Pavla, keď pozorne čítame.

Pozrime sa teda na tieto dve veci, ktoré sú životne dôležité pre život viery. Dve veci, ktoré nie je možné oddeliť: viera a skutky.

Viera je základom spasenia – na to sa zameriava Pavol.

Skutky sú ovocím viery – na to sa zameriava Jakub.

Keby sme chceli oddeliť tieto dve veci od seba, bolo by to akoby sme sa hádali, či ide vlak po ľavej koľajnici, alebo po pravej. Keď je niekde položená len jedna koľajnica, vieme s istotou povedať, že vlak nepríde. Vlak závisí na tom, že sú koľajnice dve a idú paralelne vedľa seba.

Keď Pavol v Liste Rímskym hovorí, že skutky nespasia človeka, myslí tým na skutky ako na cestu spásy. Skutky zákona. Keď Jakub hovorí o tom, že skutky sú dôležité, rozpráva o skutkoch ako o ovocí viery, nie ako o skutkoch zákona. Ale povie niekto: „Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jak 2,18)

Pre Jakuba je evanjelium dôležité! Tu však rozpráva o ovocí viery. Keď niekto hovorí, že Jakub odporuje Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery, tak nepochopil ani Jakuba, ani Pavla. Témou Jakuba je kresťanská etika, nie doktríny. Vedie nás k praktickým dôsledkom viery. Robí tak na základe viery. Viera je hlavnou témou aj u Jakuba. Náš pohľad zameriava na ovocie, ktoré prináša viera, ak je živá a nie len vedomosť o Bohu.

Rozpráva o dobrých skutkoch, ktoré viera produkuje. Ježiš hovorí: „Každý strom zaiste poznať po ovocí...“ (Lk 6,44)

Niektorí teológovia nemajú radi Jakubov list a hovoria, že je veľmi ovplyvnený jeho židovskými koreňmi. Určite je to pravda, to nie je nič negatívne. Ale takto hovoria tí, ktorí zabúdajú na naše duchovné korene. Ježiš hovorí: „Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov...“ (J 4,22)

Jakub nezvestuje židovstvo! Nepopiera ale ani duchovné korene, ktoré má, ktoré máme aj my, čo veríme v Ježiša Biblie. Jakub nám vysvetľuje, že viera v Boha a život s Bohom, je niečo viac ako teória. Pánov opätovný príchod je inšpiráciou k listu. Vyzýva nás, aby sme boli trpezliví, kým čakáme na veľký Pánov deň.

Jakubov list je dôležitý pre všetkých Ježišových nasledovníkov, vo všetkých kultúrach a časoch. Zvlášť v posledných časoch, kedy mnohí považujú za pravdu, že Ježiš je Spasiteľom sveta, ale Jeho slová vo svojom živote nepraktizujú.

Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jak 2,20)

Reformátor Luther povedal: „Mŕtva viera je taká viera, ktorá si bez skutočného obrátenia a polepšenia prisvojuje potešenie Božích zasľúbení milosti.“

Ježiš hovorí: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15,14)

Je zjavné, že Ježiš mieni, že viera prináša konkrétne dôsledky do nášho života. Nie je to otázka toho, či sme aktívni, alebo nie. Je to o tom, čo nás poháňa ku konaniu. Aký zdroj leží v pozadí nášho života? Viac ide o to, čo nás poháňa, než o výsledok a do toho Božie slovo hovorí jasne. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jak 1,22)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Otvor svoju ruku - 11. november

Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku... (5M 15,7-8)

Otvorená ruka symbolizuje Boží prístup k človeku. Pavol o tom píše kresťanom v Ríme: Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (Rim 8,32)

Abrahám mal jedného dňa priniesť svojho syna Izáka ako obeť. Dostal ale povolenie vziať si ho späť. Boh to však neurobil. Neušetril svojho vlastného Syna, ale dal Ho za nás všetkých.

Tu máš v skutočnosti odpoveď na otázku, ako zachovať vieru a dosiahnuť cieľ. Ty, čo nevieš, ako sa držať pevne Boha, počuj: Boh ťa drží pevne a dopraje ti všetko. Viera buduje na samotnej Božej moci. Viera sa znova a znova stavia pred veci, ktoré náš rozum nevie zvládnuť. Takto sa musí viera preskúšavať, aby nemala nič iné na potešenie, len Božiu veľkú moc.

Jeden z otcov viery hovorí: „Ťažko je veriť, keď rozmýšľame nad Božím zasľúbením, že problémy nás úbohých a bezmocných ľudí budú vyriešené. Takto však používame vlastný meter na Božiu moc a múdrosť. Posudzujeme Boha podľa našich predstáv a robíme Ho malým, ako sme my bezmocní blázni. Toto je obyčajný výsmech Bohu!“

Priateľ, v čase skúšok a núdze sa Pán o teba sám postará. On dodrží svoje sľuby. Tak sa k nim pridaj a povedz: „Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“

Takéto je Božie srdce a rozmýšľanie v skratke.

Otvorená ruka tiež hovorí, akým spôsobom Boh chce, aby sa Jeho ľud postaral o iných okolo seba, keď sú v núdzi a ťažkostiach. Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku...

Kvôli padnutej, hriešnej prirodzenosti človeka boli takéto napomenutia veľmi dôležité. Podobné slová jednoznačne hovorili, aká je v konkrétnej záležitosti Božia vôľa. Nepotrebujeme žiaden „výklad“. Nie je tu priestor pre výhovorky.

Túto zvesť pochopí aj najjednoduchší človek: Otvor svoju ruku...

Príkaz otvoriť svoju ruku nesmeruje v prvom rade k našim zdrojom, možnostiam alebo šikovnosti. Hovorí o našom postoji k blížnym. O vôli slúžiť v láske iným. Je pravdou, že nikto nedokáže spraviť všetko, ale každý môže spraviť niečo... Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. (G 5,13)

Nikto nie je tak slobodný ako Božie oslobodené dieťa. Koho Syn oslobodil, ten je skutočne slobodný. Zároveň je treba povedať, že sloboda má aj svoje hranice. Boh, ktorý ťa stvoril, vie najlepšie, čo ti pomôže rásť v milosti a poznaní. Vo svojej láske nastavil hranice. Žiaľ nie vždy sme si vedomí, kadiaľ tie hranice idú. Zamestnávame sa skôr vlastnými záujmami, túžbami a tým, čo sami chceme.

Boh to vie. Vie, že sa to musíme učiť a cvičiť sa v tom. Myslieť na iných v rovnakej miere ako na seba. Tak sa cvičme v otváraní ruky všetkému, čo je okolo nás a tým, ktorých nám Boh do cesty posiela.

Otvor svoju ruku...

Bohu je ľahšie vložiť svoje dary a požehnanie do otvorenej ruky, a nie zavretej.

Otvor svoju ruku...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii