Presne tam, kde si - 18. jún

„A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Lk10,2

Dnešná cirkev by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, kde 60 000 ľudí v hľadisku pozoruje, ako 22 ľudí robí všetku prácu. Stojíme v hľadisku a kričíme: „Poďte! Do toho!“ zatiaľ čo Boh hovorí: „Chcem ťa tam dole na ihrisku. Chcem, aby si sa zmocnil lopty. Chcem, aby si bol súčasťou toho, čo robím.“

 Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, aby sme si pýtali od Pána ďalších pozorovateľov, divákov či kritikov. Nie, volá nás, aby sme si pýtali viac pracovníkov.

Nikto sa nemôže modliť za to, aby bola práca urobená, ak ju nie je ochotný urobiť sám. Neseďme len tak a nehovorme: „Áno, Pane Bože, pošli viac pracovníkov!“ Volajme namiesto toho: „Pane, začni mnou, ja budem ten pracovník. Neviem, čo dokážem. Neviem, čo môžem ponúknuť. Nemám veľa. Ale to všetko je tvoje, Pane. Dávam Ti to.“

Potom len sleduj, čo Boh dokáže urobiť. Aj z mála vie urobiť mnoho. Zoberie to, čo mu ponúkneš a rozmnoží to.

Možno si myslíš: „To je práca pre profesionálov. Nech kazatelia kážu. Ja som len obyčajný človek.“

Je však veľa ľudí, ktorých sa vieš dotknúť práve ty. Vďaka tomu, že poznajú práve teba, že majú to isté zamestnanie, že sú tvojimi susedmi. Práve ty si schopný s nimi hovoriť tak, ako by to nik iný nedokázal. Boh ti dal do tvojho života ľudí, ktorých môžeš ovplyvniť. Boh ťa chce použiť práve tam, kde si.

https://www.harvest.org

Motivovaní súcitom - 14. jún

„Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.“ Mk 6,34

Niekedy mám pocit, že kresťania vnímajú neveriacich ako nepriateľov. Kazatelia zúrivo recitujú o niektorých hriechoch, ktorých sa ľudia dopúšťajú. No nezabudnime na jednu vec: za každým hriechom je prázdny, hľadajúci a stratený človek milovaný Bohom.

Nie sme povolaní, aby sme ľudí zatracovali. Sme povolaní byť skrze evanjelium vôňou Kristovou pre neveriacich. Potrebujeme súcit. Ježiš ním prekypoval. Bol pohnutý potrebami druhých.

Keď videl Máriu a Martu plakať nad smrťou ich brata Lazara „zachvel sa v duchu a vzrušený“ (Jn 11,33). Význam tejto state je v tom, že  prežíval fyzickú, emocionálnu a duchovnú úzkosť. Ježiš je jediný, kto môže oprávnene povedať: „Viem, ako ťa to bolí.“ Keď videl Máriu s Martou nariekať, ich srdce bolo Jeho srdce. Cítil tú istú bolesť a úzkosť, čo ony. A zaplakal. Taký je náš Záchranca.

Ježiš vedel, že ten istý zástup, čo v Jeruzaleme volal: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ (Mt 21,9) bude čoskoro volať: „Ukrižuj ho!“

Napriek tomu mal súcit a nariekal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ (Mt 23,37)

Pavol napísal Filipským: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (2,5). Našou úlohou je napodobňovať Krista v súcite.

Ak chceme byť čo najviac použití Bohom, toto musí byť prvá vec v našich mysliach – nie povinnosť, nie vina, ale Bohom dané bremeno za ľudí.

https://www.harvest.org

Evanjelizovanie začína tu - 11. jún

„A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!” Iz 6,8

Ak mám byť úprimný, myslím, že dôvod, prečo stále viac a viac kresťanov nehovorí o svojej viere, je, že im na tom vôbec nezáleží. Ich postoj je: „Pozri, my sme za vodou, to je tvoj problém.“

Ježiš raz povedal príbeh o pannách, z ktorých päť bolo múdrych a zvyšných päť pochabých. Tých päť rozumných malo vo svojich lampách olej, tie ostatné nie. Keď sa dopočuli o tom, že ženích prichádza, panny, ktoré nemali olej, ho pýtali od tých, čo ho mali. No reakcia rozumných panien bola: „Choďte si po vlastný.“ Inými slovami: „To nie je náš problém. My sme zabezpečené. Sme šťastné. Svoje problémy si vyriešte samé.“

Myslím, že mnoho ľudí v dnešnej cirkvi sa takto cíti. Nechcú sa ničím obťažovať. Je im to jedno. Počujú tak veľa o potrebe evanjelia a počúvajú kázne o tom, ako zvestovať evanjelium iným. Existuje mnoho programov, ktoré by mali mobilizovať zbory, aby sa nejako do evanjelizovania zapojili. No nič z tohto nie je užitočné, ak nám veriacim chýba jednoduchý základ: bremeno a podiel.

Známy britský kazateľ C. H. Spurgeon povedal: „Duch svätý pohne druhými tak, že najskôr pohne tebou. Ak vieš oddychovať bez toho, aby boli druhí zachránení, oni vedia oddychovať tiež; no keď myšlienka na ich zatratenie ťa ničí, tak veľmi skoro zistíš, že ani im to nie je jedno. Dúfam, že sa dostanete do takej fázy, že sa vám bude snívať o tom, ako ľudia okolo vás túžia po Kristovi. A začneme plakať: „Bože, daj mi niekoho, komu môžem svedčiť, lebo zomriem.“ A potom sa nájdu ľudia, ktorým budete svedčiť.”

Musí nám na tom záležať.

https://www.harvest.org

Aký príbeh rozpráva tvoj život? - 7. jún

„Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia?” Ž 89,90

V októbri 1992 časopis LIFE uverejnil na titulke túto otázku: „Vieme zastaviť starnutie?“ Na základe tohto článku vedci tvrdili, že vieme. No ten istý článok položil ešte jednu otázku: Chceme zastaviť starnutie? Inými slovami, naozaj chceme žiť naveky?

Naša odpoveď závisí od toho, ako žijeme naše životy. Aký príbeh rozpráva tvoj život? Môj je jednoduchý:  Boh vie zobrať všetok neporiadok života a vykúpiť ho. To je môj príbeh. Všetci máme jeden. A všetci sa potrebujeme v istom momente opýtať sami seba:  „O čom je môj život? Aký odkaz zanechám? Ako si ma budú pamätať?“

To je niečo, na čo musíme myslieť, keď starneme. No je takisto dôležité na to myslieť, aj keď sme mladí. V mladosti zadávame nášmu živou kurz, akým sa bude uberať. Utvárame si zvyky a robíme rozhodnutia ohľadom kariéry, rozhodujeme sa, s kým strávime zvyšok života.  Je to kľúčové obdobie pre dôležité rozhodnutia, pretože čím budeme starší, tým viac sa usadíme v našich cestách a voľbách. Nie je to zlá vec. Ak si vytvoríme dobré zvyky, ako čítanie a študovanie Biblie, modlenie sa, apoštolovanie a bytie súčasťou zboru, tak to budeme tiež nasledovať.

Funguje to takto: O našom súmraku života rozhodujeme pri jeho svitaní. O konci rozhoduje začiatok. Dnešná voľba rozhodne o tom, akú urobíme zajtra.

Lekárska veda môže nájsť spôsob, ako pridá niekoľko rokov k nášmu životu, no jedine Boh môže pridať život naším rokom a dať nám život hodný žitia.

https://www.harvest.org

Čeliť hudbe - 5. jún

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi.“ Lk 21,34-35

V roku 1990 spevácke duo Milli a Vanilli vyhrali cenu Grammy za objav roka. Žali úspech až do toho momentu, kým nevyšlo najavo, že svoj vlastný album vôbec nenaspievali a na živých vystúpeniach používali playback. V hudobnom odvetí to bol obrovský škandál, a preto im aj cenu Grammy odobrali. Milli a Vanilli čelili hudbe.

Ježiš raz povedal príbeh známy ako podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. Rozsievač v tom podobenstve zasial len pšenicu, no v noci prišiel nepriateľ a rozsial medzi pšenicu aj kúkoľ. Kúkoľ bol známy tým, že sa v prvých štádiách rastu veľmi podobá na pšenicu. No po určitom čase vyjde najavo, že je to burina, ktorá vykoreňuje pšenicu.

Rozsievač povedal pracovníkom: „Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly.“ (Mt, 13,30)

Ježiš povedal tento príbeh, aby ilustroval to, že aj v cirkvi budú ľudia, ktorí sú ako semeno diabla, čo budú podkopávať Slovo Božie. Nemusíme vedieť, kto sú. Dýchajú rovnaký vzduch. Spievajú rovnaké piesne. Čítajú rovnakú Bibliu.

No tu je niečo, nad čím sa musíme zamyslieť: Nie je našou úlohou vykoreniť tých ľudí. Nikomu nevidíme priamo do srdca. Nelámme si hlavu tým, aby sme určili, kto je pokrytec, ale skúmajme seba, či my nie sme tými pokrytcami. Našou úlohou nie je zbaviť sa druhých. Našou úlohou je byť úprimnými a pravdivými, pretože príde deň, keď budeme musieť čeliť hudbe.

https://www.harvest.org

Keď sa cítiš premožený - 2. jún

„Počuj, ó Bože, moje kvílenie, pozoruj moju modlitbu.“ Ž 61,2

Čelíš momentálne kríze? Možno si nevieš nájsť prácu. Možno nestíhaš splácať hypotéku. Možno máš problémy v manželstve, alebo tvoj syn či dcéra sú vzdialení od Boha. Možno máš chorobu, ktorá ti ohrozuje život. Alebo si úplne paralyzovaný strachom, keď pomyslíš na svoju neistú budúcnosť.

Keď čelíme kríze, radi si tvoríme záložný plán. A potom máme aj druhý záložný plán, ak ten prvý nevyjde. A ak sa nepodarí ani ten druhý záložný plán, je tu aj tretí. No niekedy nás Pán Boh vloží do takých okolností, kedy žiadne záložné plány nebudú fungovať. Nie sú žiadne záchranné siete. Neexistuje žiadna iná cesta ako len k Nemu.

V Skutkoch apoštolov v 12. kapitole vidíme, čomu čelila prvá cirkev. Veci vyzerali veľmi pochmúrne. Herodes zabil Jakuba a uväznil Petra. Keby ho Boh nezachránil, bola by to pre neho úplná katastrofa. Čo robili veriaci? Modlili sa.

V Liste Filipským v 4. kapitole sa píše: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (verše 6-7).

A Dávid napísal: „Počuj, ó Bože, moje kvílenie, pozoruj moju modlitbu. K Tebe volám od konca zeme v skľúčenosti srdca; vyveď ma na skalu, ktorá je pre mňa privysoká“ (Ž 61, 2-3).

Boh sľúbil, že nám dá pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, ale nie pokoj, vďaka ktorému pochopíme, čo sa deje. Ak sa cítiš premožený, modli sa.

https://www.harvest.org