Dve gule - 4. november

Číňania majú veľa prísloví, ktoré obsahujú hlboké pravdy o živote. Jedno príslovie rozpráva o dvoch guliach, ktoré boli úplne rovnaké.

Bol medzi nimi však podstatný rozdiel.

Jedna bola čisto zo zlata, kým tá druhá mala na sebe zo zlata len tenkú vrstvu. Ležali na polici a neboli nijako chránené.

Pozlátená guľa sa úzkostlivo bála a snažila sa udržať v pokoji, aby sa tá pekná vrstva zlata nezničila a neukázalo sa, čo je vo vnútri.

Druhá guľa bola v pohode. Nebála sa pádov, nebála sa nárazov. Prvú guľu to tak znervózňovalo, že vykríkla: „Dávaj pozor a negúľaj sa tu kadetade. Veď si ošúchaš zo seba tú krásu.“ „Akú krásu zo seba zošúcham?“ spýtala sa zlatá guľa prekvapene.

Nezamestnávajme sa zovňajškom. Zamestnávajme sa viac vnútorným životom. Každodennou Ježišovou prítomnosťou. Tichom v živote. Životom v nasledovaní Krista. Hľadajme Boha a Jeho prítomnosť nie preto, čo nám môže dať, ale preto, kým On je. Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. (J 7,17)

Pravé poznanie pochádza z poslušnosti. Všetko ostatné je len informácia. Keď začneme konať v súzvuku s Božím slovom, s tým, čomu rozumieme, začneme vidieť Jeho cestu.

Vytvor si pevné zvyky ohľadne Božieho slova, ticha a modlitby. Čítaj slovo. Počúvaj, čo hovorí Biblia. Ži svoj život v súlade s tým, čo čítaš. Rob, čo Biblia hovorí, že je správne. Odvráť sa od všetkého, čo Biblia nazýva hriechom a neprávosťou. Nepodvádzaj a nerob kompromisy. Rob to čestne, bez výhovoriek, keď vidíš, že sa ti nedarí. Keď tak budeš konať, objavíš, kým skutočne v Božom svetle si. Zistíš, že nielen hrešíš, ale máš aj chuť k hriechu a nenávidíš dobro. Ježiš hovorí: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (J 3,19)

Zistíš, že si Boží nepriateľ. Zistíš, že Božie slovo hovorí pravdu, keď hovorí, že si stratený a potrebuješ spásu.

Ak berieš Jeho slovo vážne, nemôžeš prísť k inému záveru. Ako teda byť spasený? Zrazu začínaš tušiť, čo Ježiš myslí, keď hovorí: „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím.“ Keď Ježiš hovorí o Božej vôli, nemyslí tým na zákon. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania. (1J 2,3) A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. (1J 3,23)

Konanie Božej vôle znamená veriť v Ježiša a utiekať sa k Nemu. Veriť Bohu, keď svedčí o svoje vôli spasiť človeka. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. (J 6,40)

 S takýmto učením prichádza Ježiš. Takže keď skutočne chceš konať Jeho vôľu tak rozumej, či je Jeho učenie z Boha, alebo či sám od seba hovorí. Neuveriteľná výzva! Predstav si, že vezmeš Ježiša za slovo. On hovorí, že keď skutočne začneš konať Božiu vôľu nakoľko rozumieš, tak budeš vedieť, či to učenie je od Boha.

Božie slovo ma stretlo a odhalilo, že mám zlato len na povrchu. Pán mi ale tiež ukázal, že ma neodhalil, aby ma odvrhol, ale aby ma nanovo postavil a zmenil. Aby som zabudol na svoju podomácky vyrobenú pozlátku a obrátil som sa k Nemu a aby som prijal zlato, ktoré mi On chce dať.

On chce konať nové veci v mojom živote. Radím ti: „... kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty...“ (Zj 3,18)

Nevadí, či budem narážať, či sa oškriem. Nemám čo skrývať. Môj hriech je ukrytý v Ježišovej krvi a oblečenie spravodlivosti, ktoré som od Neho prijal, je úplne dokonalé. Som ospravedlnený Bohom!

To je moja jediná identita:

Curt Westman, hriešnik, ospravedlnený Bohom!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Ako správne dávať almužnu - 31. október

Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mt 6:1)

Zo všetkých našich skutkov, ktoré sú navonok viditeľné, je najlepším skutkom dávať almužnu, pretože v nej ide len o to, aby sme pomohli chudobným a núdznym. Dávať almužnu neznamená len dať kúsok chleba žobrákovi, almužna zahŕňa všetky možné dobré skutky, ktoré konáme pre dobro nášho blížneho. Slovo „almužna“ pochádza z gréckeho slova „eleemosyna”, ktoré označuje milosrdenstvo. Preto často almužny nazývame aj skutkami milosrdenstva. Aj preto Biblia vyvyšuje almužnu nad ostatné skutky, napr. nad modlitbu či obetu. Hovorí o tom sám Kristus v Matúšovi 9:13 alebo 12:7, pričom cituje slová proroka Ozeáša (Oz 6:6): „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Navyše, aj Izaiáš v 58. kapitole karhá tých, ktorí trýznia svoje telá pôstom a inými spôsobmi, a namiesto toho žiada, aby činili dobro chudobným, aby nakŕmili hladných, obliekli nahých atď. Prečo teda Ježiš karhá farizejov za tak dobrý skutok – za to, že dávajú almužnu? Odpoveď: Ježiš nekarhá ich skutok, karhá len ich názory a motívy. Ich dávanie almužny bolo samo osebe dobré, poškvrňuje ho však ich motív, pretože to robili len preto, aby si tým získali obdiv a úctu iných ľudí. Nerobili to pre Boha ani pre svojich blížnych. Práve preto ich Kristus jasne a stručne odsúdil: Všetky takéto almužny, nech sú akokoľvek skvelé, početné a hodnotné, sú v skutočnosti márne a prázdne. Kto si však myslí, že takýto hriech je v tomto svete bežný a že ho vidíme najmä u tých najlepších ľudí? Kto si myslí, že vo svete je len hŕstka ľudí, ktorí robia dobré skutky bez toho, aby im išlo o svetskú slávu a priazeň? Pravda je taká, že náš svet nikdy nepochopí, čo znamená dávať správne almužnu. Všetci sme totiž len ľuďmi, ktorí v prípade, že ľudia nás nebudú chváliť, ctiť, ďakovať nám a prejavovať nám priazeň, veľmi rýchlo zavrú svoju štedrú ruku. Často vidíme, že takíto svätci sa rýchlo nahnevajú a prestanú byť štedrými, ak sa im nedostáva vďaky alebo ak nimi iní pohŕdajú. Keby nerobili dobré skutky preto, aby si získali priazeň u ostatných ľudí, nevďačnosť by ich neodradila, naďalej by pokračovali so slovami: „Nerobím to preto, aby si ma ľudia vážili, ale konám dobro, aby som si ctil Boha a tešil ho, aj keby mi za to nikto nikdy nepoďakoval.“ Avšak v prípade tých, ktorí sa hneď sťažujú na nevďačnosť zo strany druhých, zlo v ich vnútri okamžite vyjde na povrch a ich vlastné slová odhalia ich skutočný motív, ktorým je túžba byť oslavovaný ako Boh. Celý náš svet je nehanebný. Nezáleží na tom, či je dobrý, alebo zlý, všetko v ňom je márnosť. Buď chce byť otvorene diablom so zlými skutkami, alebo chce byť bohom s dobrými skutkami. Preto nik nemôže konať dobré skutky, ak nie je kresťanom. Ak človek, ktorý nie je kresťan, koná dobré skutky, nekoná ich pre Boha, ale pre vlastné dobro, rôzne výhody a česť. A ak aj takýto človek tvrdí, že koná dobro, aby si ctil Boha, je to len klamstvo a výmysel.

St. Louis ed., 7:492-495.

Jedine Duch Svätý vysvetľuje Písmo - 27. október

Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.” (2Pt 1:20-21)

Peter tu jasne kritizuje falošných učiteľov. Keďže vieme, že máme Božie Slovo, držme sa ho a nenechajme sa oklamať falošnými učiteľmi, hoci prichádzajú a tvrdia, že tiež majú Svätého Ducha. “Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.” Pamätajme na tento verš a nemyslime si, že dokážeme vysvetľovať Písmo vďaka svojmu rozumu a inteligencii. Tento verš popiera a vyvracia všetky vlastné výklady Svätého Písma, ktoré sme počuli od cirkevných otcov. Písmo zakazuje opierať sa o takéto ľudské interpretácie a stavať na nich. Ak Hieronym, Augustín alebo ktorýkoľvek cirkevný otec sám interpretoval Sväté Písmo, nechceme ich výklady. Peter ich zakázal: „Ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti.“ Na vykladanie a interpretáciu Písma máme Svätého Ducha – nech Písmo vysvetľuje On alebo nech radšej ostane nevysvetlené. Ak niektorý z cirkevných otcov dokáže, že celý jeho výklad je založený na Písme a že podľa Písma by sa dané slovo malo naozaj vysvetľovať týmto spôsobom, potom je všetko v poriadku. Ale ak to tak nie je, nemali by sme mu veriť. Peter takto útočí na najtrúfalejších a najlepších učiteľov. Práve preto by sme nemali veriť nikomu, kto vysvetľuje Písmo sám, aj napriek tomu, že pri tom cituje časti Písma. Správne pochopenie Písma totiž nikdy nedosiahneme tým, že ho budeme sami vysvetľovať. Práve na tom stroskotali mnohí učitelia a cirkevní otcovia, nech ich bolo koľkokoľvek. Napríklad keď pri výklade verša „Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16:18) tvrdia, že tieto slová sa vzťahujú na pápeža. Tento výklad je čisto ľudský a vznikol na základe ich vlastnej predstavivosti, pretože nikde v Písme sa nehovorí o tom, že Boh povolal Petra, aby sa stal pápežom. Písmo však hovorí o tom, že Kristus a viera v Neho sú skalou, ako píše aj Pavol v 1. liste Korintským 10:4. Táto interpretácia je správna, lebo s určitosťou vieme povedať, že si ju nevymyslel žiaden človek, ale pramení z Božieho Slova. Peter hovorí, že proroctvá, ktoré čítame v Biblii, nevynašiel ani nevymyslel žiaden človek, ale svätí a dobrí ľudia ich hovorili pod vedením Ducha Svätého. Musíme kázať Božie Slovo, ktoré trvá naveky a skrze ktoré môžu ľudské duše žiť naveky.

St. Louis ed., 9:1361-1363.

Všetci, ktorí veria v Krista, sú prorokmi - 24. október

Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1:19)

Svätý Peter sa tu snaží povedať: „Všetko čo kážem, kážem preto, aby som uistil vaše svedomie a upevnil vaše srdcia v Božom slove tak, aby ich už od neho nič nemohlo oddeliť, a aby ste vy i ja sám mali istotu, že máme Božie slovo.“ Pretože zachovať evanjelium rýdze bez akýchkoľvek prídavkov a falošných doktrín je naozaj vážna vec. Práve preto Peter ďalej píše proti ľudským doktrínam. No prečo teda hovorí, že máme pevné prorocké slovo? Aby bolo jasné, nemyslím si, že budeme mať takých prorokov, akých mali Židia v Starom Zákone. Prorok je v skutočnosti niekto, kto káže Ježiša Krista. A teda hoci mnohí proroci v Starom Zákone prorokovali budúce veci, v skutočnosti ich Boh poslal, aby ohlasovali Krista. Teda všetci, ktorí veria v Krista, sú prorokmi, pretože spĺňajú toto hlavné kritérium proroka, aj keď nie všetci majú dar vidieť budúcnosť. Presne tak, ako sme vo viere v Pána Ježiša bratmi, kráľmi či kňazmi, sme zároveň všetci prorokmi skrze Krista. Všetci totiž vieme presne povedať, čo náleží k spaseniu, k Božej cti a ku kresťanskému životu. Vieme dokonca hovoriť aj o budúcich veciach, minimálne o tých, ktoré potrebujeme vedieť, napr. že raz príde súdny deň a budeme vzkriesení. A napokon, rozumieme celému Písmu. Pavol o tom tiež píše v Liste Korintským: „Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať.“ (1Kor 14:31) A Peter nadväzuje: „Máme prorocké slovo, ktoré je samo osebe pevné a spoľahlivé. Teraz sa už len uistite, či je pevné a spoľahlivé pre vás.“ Zároveň hovorí: „Dobre robíte, že naň pozorne hľadíte.“ Tým chce povedať, že každý z nás sa potrebuje pevne pridŕžať tohto Slova. So správou evanjelia je to totiž podobne ako s niekým, kto je uprostred tmavej noci zamknutý v dome – aby niečo videl, kým svitne nové ráno, potrebuje zažať lampu. Z tohto hľadiska je evanjelium uprostred noci a tmy. Ľudská súdnosť je totiž samá chyba a slepota. Celý náš svet je kráľovstvom tmy. Boh však v tejto tme zažal lampu, ktorou je evanjelium. V ňom môžeme vidieť a kráčať, kým sme na tejto zemi, a nesvitne náš súdny deň. Tento text zároveň hovorí proti ľudským učeniam. Keďže Božie Slovo je svetlom v tme a šere, všetko ostatné je tmou. Keby okrem Božieho Slova existovalo aj iné svetlo, svätý Peter by takto nehovoril. Preto sa nemýľte a nepovažujte za rozumných tých ľudí, ktorí učia odlišne, ako káže Božie Slovo, nech znejú akokoľvek dôležito. Tam, kde nenachádzate Božie Slovo, bez pochýb nájdete len tmu. Nedajte sa oklamať tým, že títo ľudia budú vyhlasovať, že majú Svätého Ducha. Ako môžu mať Božieho Ducha, keď nemajú Božie Slovo? Presne preto títo ľudia len nazývajú tmu svetlom a menia svetlo na tmu, ako hovorí aj Izaiáš 5:20. Toto je Božie Slovo, teda evanjelium: Sme vykúpení zo smrti, hriechu a pekla skrze Krista. Tí, ktorí to počujú, majú vo svojom srdci zažatú lampu, vďaka ktorej sme schopní vidieť, ktorá nás osvecuje a ktorá nás učí, čo by sme mali vedieť. Ak toto svetlo v našom srdci nie je, zúfalo sa snažíme nájsť cestu do neba skrze naše vlastné rozhodnutia a skutky. Vďaka svetlu v nás vieme, že takíto ľudia žijú v tme. Potrebujeme mať svetlo a pevne sa ho držať až do súdneho dňa. V nebi už toto Slovo nebudeme potrebovať, ako keď ráno už nepotrebujeme lampu, lebo denné svetlo nám všetko osvetľuje.

St. Louis ed., 9:1359-1361.

Kristus nás učí ovládať svoje srdce a myseľ pred Bohom - 17. október

„Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ Mt 5:27-30

O čo Kristovi ide, keď tak prísne vyžaduje, aby sme si vylúpili oko a odťali ruku, keď nás zvádza? Máme sa zmrzačiť a byť chromí a slepí? Ak by to tak bolo, museli by sme sa zabiť a stať sa svojimi vrahmi. Lebo ak by sme mali zahodiť všetko, čo nás zvádza, nakoniec by sme si museli vytrhnúť aj srdce. Ale bolo by to niečo iné ako zničenie celej prírody a Božieho stvorenia? Odpoveď: Tu jasne vidíš, že v celej tejto kapitole Kristus nehovorí o svetskom poriadku a bytí, a že všetky takéto verše, ktoré tu a tam nájdeš v evanjeliu – napr. zaprieť sám seba, mať v nenávisti vlastnú dušu, zanechať všetko –, sa vôbec netýkajú poriadku tohto sveta alebo panovníka. Nemajú byť chápané ako ustanovenia v svetskej zbierke zákonov, ako hovoria právnici o vypichnutí oka, odťatí ruky a podobných. Ako inak by mohol tento život a poriadok jestvovať? Naopak, Kristus tým mieri iba na duchovný život a bytie, v ktorom nezahadzuješ oči a ruky fyzicky a viditeľne, ale robíš tak v srdci pred Bohom, a v ktorom podobne zapieraš sám seba a všetko zanechávaš. Lebo Kristus neučí, ako používať telesnú silu alebo ako spravovať telo a majetok, ale ako spravovať srdce a vedomie pred Bohom. Preto nesmieš vťahovať Jeho slová do právneho zákona alebo svetskej správy. Podobne, v Mt 19:12 hovorí o eunuchoch a predkladá tri druhy eunuchov. Prvý a druhý typ – tí, ktorí sa takí narodili, a tí, ktorých takými urobili ľudia – sú tí, ktorých svetskí právnici nazývajú eunuchmi. Ale tretí typ, tí, ktorí sa sami takými urobili kvôli nebeskému kráľovstvu, to je iný druh eunuchov. Nie sú eunuchmi viditeľne a telesne, ale sú eunuchmi v srdci alebo duchovne. Nie sú eunuchmi na spôsob sveta, ale kvôli nebeskému kráľovstvu. Lebo Kristus nemá nič spoločné s tým, čo je svetské. Preto si máme duchovne vytrhnúť oči, ruky a srdce – a zbaviť sa všetkého, inak nás to zvedie, pokiaľ žijeme v tomto svete, kde sa nemôžeme zaobísť bez týchto častí tela. Preto význam týchto veršov je: Keď si všimneš, že sa pozeráš na ženu so zlou žiadosťou, vytrhni si toto oko alebo zrak ako niečo, čo je proti Božiemu prikázaniu, nie zo svojho tela, ale zo svojho srdca, kde má svoj pôvod zmyselná túžba a žiadosť; potom si si ich správne vylúpil. Lebo keď zo srdca zmizne zlá žiadosť, ani oko nebude hrešiť a zvádzať ťa. Potom sa pozrieš na ženu tými istými telesnými očami bez žiadostivosti; a pre teba to bude, akoby si ju nevidel. Lebo ten druh oka, o ktorom Kristus hovoril, už viac nejestvuje – oko žiadostivosti alebo zmyselnej túžby –, hoci telesné oči sú v poriadku. Súhrnom: Kristus tu hovorí o takom odtínaní a vylupovaní, ktoré nespôsobuje ruka alebo kat, ale Božie slovo v srdci.

St. Louis ed., 7:446-448.

Kedy je pohľad hriech a kedy nie - 13. október

„Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ Mt 5:27-30

Povieš si: Ak je pravda, že sa dá scudzoložiť pohľadom na ženu, čo máme robiť? Veď muži a ženy musia žiť pospolu a dennodenne prichádzať do kontaktu. Máme ujsť zo sveta, alebo si odťať uši, oči a srdce? Odpoveď: Kristus nezakazuje spolu žiť, jesť, piť, alebo sa spolu smiať a baviť. To je všetko nevinné, kým súčasťou toho nie je: „túžiť po nej.“ Kým to nezahŕňa žiadostivosť, môžeš dobre žiť medzi ľuďmi bez hriechu a prichádzať do styku s každým... Kristus nezakazuje pohľad na iného človeka; lebo hovorí k tým, ktorí musia žiť vo svete medzi ľuďmi... Naopak, chce, aby si poznal rozdiel medzi pohľadom a túžbou... Aj toto je najväčšia príčina cudzoložstva, ktorá sa vždy musí objaviť: Ľudia nechápu Božie slovo o svojom manželovi/manželke ako o človeku, ktorého im Boh daroval a požehnal, ale stále sa rozhliadajú, kde by našli iného partnera... Skutočným umením a najlepšou obranou voči tomuto by preto bolo, keby sa každý naučil vnímať svojho manželského partnera správne podľa Božieho slova, podľa ktorého vo svojom mužovi alebo žene môžeš nájsť ten najvzácnejší poklad a najkrajší šperk, v ktorom môžeš zazrieť svoj odraz. Potom by každý miloval svojho partnera a vážil si ho ako Boží dar a klenot... Boh sám mi dal túto ženu ako dar a vložil mi ju do náručia. A ja viem, že sa teší On aj všetci anjeli, keď zostávam v láske verne pri nej. Prečo by som mal pohrdnúť takým vzácnym Božím darom a ľpieť na inej žene, v ktorej nenájdem tento poklad a šperk? ... Ale pretože ľudia nechápu alebo si nevážia toto Božie slovo, ľahko sa stáva, že jednému z partnerov sa ten druhý zunuje, cíti k nemu nevraživosť, zaľúbi sa do niekoho iného a nedokáže odolať žiadosti a túžbe. Lebo nepozná umenie správne prijímať svoju manželku podľa nádhery a ozdoby, ktorou ju pre neho Boh zaodel. Nedovidí ďalej, ako vidia jeho oči, keď si myslí, že jeho žena je tuctová alebo slabá, kým iná žena je krajšia a lepšia. Teraz už rozumiete, kedy je pohľad hriech a kedy nie, teda vtedy, keď sa pozeráš na inú ženu tak, ako by si sa mal pozerať na svoju ženu. No pritom to necháp tak úzko, že by mal byť niekto odsúdený len preto, že je v pokušení a cíti, že sa v ňom zmieta takáto žiadosť a túžba. Často hovorievam, že nie je možné žiť ako telo a krv bez náchylnosti k hriechu, a týka sa to nielen tohto prikázania, ale všetkých prikázaní. Preto učitelia uvádzajú rozdiel, s ktorým aj ja súhlasím: Púha myšlienka, bez privolenia, nie je smrteľný hriech... Jeden z dávnych otcov to povedal takto: Nemôžem zabrániť vtákom, aby mi lietali nad hlavou, ale môžem im zabrániť, aby si postavili hniezdo v mojich vlasoch alebo ma ďobali do nosa.

St. Louis ed., 7:440-446