Prečo dávate peniaz - 14. október

Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? (Iz 55,2)

Boh sa človeka pýta, prečo používa peniaze na to, čo zo skúsenosti vie, že nepomáha a nenasýti? Vytvára len prázdnotu a bezmocnosť, pretože to odvádza pozornosť od blízkeho spoločenstva so Stvoriteľom.

Hodnoty, ktorým človek pripisuje veľkú váhu, nedávajú potravu duši a neuspokojujú duchovný hlad človeka.

Mnohí ľudia a tiež kresťania dávajú kopec peňazí na takzvané kresťanské projekty, ktoré nikomu neprinášajú jedlo... Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom...? pýta sa Pán skrze proroka Izaiáša. Táto otázka patrí aj nám. Ako používame naše peniaze, čas a sily?

Radosti tohto sveta stoja naozaj veľa. A ty za ne platíš. Nejde len o to, že veľa platíš, ale ide tiež o to, že nakoniec zisťuješ, že vôbec nezasýtili vnútorné potreby tvojej duše.

Diablove produkty majú vždy falošný opis tovaru, ktorý skrýva pravdu o smrteľnom jede hriechu. Produkt, ktorý nikdy neprináša to, čo sľubuje. Napriek tomu používame čas, silu a peniaze na to, aby sme si ho opäť kúpili. Ten nás podvedie a zaslepí.

Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. (2Kor 4,3-4)

Tak prečo míňať peniaze na to, čo nie je chlebom, aj keď to na sebe nápis „chlieb“ má. Prečo sa človek nechá opäť a opäť oklamať? Prečo nás tak ľahko ovplyvní masa ľudí, ktorá vo svojom egocentrizme riadi tento hriešny svet?

Musíme pamätať, že tento svet je zlý a vždy v protiklade Bohu. Prečo teda míňame svoje peniaze takto? Či sme zaslepení, že už nevidíme jasne? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! (Iz 55,2)

Je dôležité, aby si nielen kúpil ten chlieb, ktorý sa ti bez peňazí ponúka, ale aby si z neho aj jedol – z chleba života.

Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3)

Pozvanie v Izaiášovi nikto nemôže odmietnuť. Nikto nemôže povedať: „Ja nemôžem prísť.“ Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! (Iz 55,1-2)

Môžeš prísť a nakupovať taký, aký si. Lebo Niekto už raz všetko zaplatil, aby si mohol dostať život nezaslúžene. Ale to, že všetko je zaplatené, neznamená, že už nemáš žiadnu zodpovednosť.

Keď Boh dáva úžasnú ponuku, v ktorej každý, kto je smädný, môže prísť a piť živú vodu, bolo by tragické, keby to aj tak nebolo tvoje, lebo si ľahostajný a neprídeš. Veď keď Boh hovorí: „Čujte ma pozorne...“ hovorí o tvojej zodpovednosti. Hovorí o tvojich prioritách.

Si v sobotu večer tak dlho hore, že prespíš väčšinu nedele? Si v Pánov deň súčasťou mnohých zbytočných vecí a nepotrebne zabíjaš čas? Ide veľa z tvojho času na svetské reči alebo čítanie, ktoré nebuduje? Prečo dávaš peniaze na to, čo nie je chlebom? Žiješ v tme individualizmu a sebectva? Prečo nenačúvať Bohu?

Ak cítiš, že sa ti nechce čítať Slovo, povedz to Bohu. Modli sa nech vytvorí smäd v tvojom vnútri, ktorý ťa privedie k Nemu, aby si pil. Pamätaj, že k Biblii sa dá postaviť dvoma spôsobmi: buď sa naješ tak, až si hladný, alebo neješ až si z toho sýty.

Čo si zvolíš?

Nemíňaj svoje peniaze, čas a silu na to, čo nenasýti. Obráť svoje srdce k Bohu!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Ty, kto si smädný - 7. október

Ó, všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,1-3)

Všimni si, aké obrazy vo svojom pozvaní Pán používa. Voda, víno, mlieko a chlieb. Základné životné potreby tu ilustrujú potreby duše. Toto pozvanie je úplne iné než pozvania iných náboženstiev, ktoré stavajú na tom, čo dokáže človek zaplatiť. Evanjelium nestojí na tom, čo človek dokáže spraviť, ale na tom, čo zadarmo prijme.

Je to zaujímavý obchod, ktorý otvára dvere ľuďom, ktorí nemajú peniaze. „Vietor“ zo sveta večnosti, ktorý opäť vanie nad hriešnou a smrteľnou zemou a ponúka svoju čerstvú, živú vodu smädným dušiam.

Nachýľte uši,“ volá Boh. Znamená to: zastavte sa. Premýšľajte nad ponukou. Ponuka tebe, keď sa nedarí. Tebe, keď nie si dostatočný pred Bohom. Keď nemáš čím platiť...

Pozvanie nepatrí len vybraným ľuďom, ale každému. Každému, kto je smädný, kto je v núdzi. Každému, kto potrebuje odpustenie, milosť, radosť a pokoj s Bohom.

Zároveň je treba povedať, že kým sa táto ponuka týka všetkých smädných, týka sa naozaj len tých, ktorí smädní sú. Ježiš v reči na vrchu hovorí: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Mt 5,6)

Ponuka v Izaiášovi 55 patrí všetkým ľuďom bez ohľadu na národnosť, farbu pleti, obdarovanie, finančnú situáciu alebo zdravie. A predsa patrí len tým, ktorí sú smädní.

Počas slávnosti stánkov, ktoré pozostávali zo siedmych slávnostných dní, vodu z prameňa Siloe vylievali na oltár a zhromaždení spievali: „S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy.“ (Iz 12,3)

V súvislosti s týmito slávnosťami a s týmto zvykom vylievať vodu na oltár, stojí Ježiš v posledný deň slávností medzi ľuďmi a hovorí: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ (J 7,37) Je len jedna podmienka, že si smädný. Znamená to, že máš potrebu. Uvedomuješ si tú potrebu? Alebo už ani nepoznáš tie najhlbšie potreby svojej duše?

Ó, všetci smädní, poďte…

Ak hovoríš: „Nezaujíma ma to, nepotrebujem žiadne odpustenie, nepotrebujem Boha, nepotrebujem pomoc, pretože som našiel zmysel života a je mi dobre v tom, čo nachádzam vo svete,“ tak Ježišovo pozvanie pre teba nič neznamená.

Ak si ale smädný alebo niečo viac, čo sa nedá za peniaze kúpiť, tak je to pre teba úžasná možnosť. Prijmi odpustenie, radosť, pokoj a večný život.

Nejde tu o radosť, ktorá zakladá na vonkajších okolnostiach, ale o radosť, ktorú dáva Svätý Duch a ktorá ti patrí bez ohľadu na to, čo sa v živote deje.

... poďte, kupujte bez peňazí...

Ty, kto nemáš čím zaplatiť, máš len svoj hriech, pády a falošné nádeje, poď. Kupuj bez peňazí...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Spravodlivosť, ktorá proste podvádza - 28. september

„Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Mt 5:20

Tu vidíš, ako Kristus vedie svoj útok: Nehovorí všeobecne proti nejakým prostým ľuďom, ale proti tým najlepším medzi všetkými, ktorí prestavovali elitu, zdravé jadro a žiarili oproti ostatným ako slnko – neexistovalo chvályhodnejšie postavenie v živote ani úctyhodnejší titul medzi ľuďmi ako farizej alebo zákonník. A tí, ktorí chceli uviesť meno svätého človeka, museli menovať farizeja, presne tak ako sme my zvykli uviesť kartuziánskeho mnícha alebo pustovníka. Nepochybne mali tento zvyk aj Kristovi učeníci, verili, že sa nedá nájsť väčšia svätosť než svätosť farizejov a zákonníkov. Učeníkom by nikdy ani nenapadlo, že by Kristus mohol kritizovať týchto ľudí. A predsa ich Kristus rýchlo uvádza po mene, čím nekritizuje len niektorých medzi nimi, ale celú skupinu. A nekarhá len niektoré zlé veci alebo hriechy, ktoré mohli spáchať, ale napadol až natoľko ich spravodlivosť a svätý život, že im odopiera nebeské kráľovstvo a rázne ich odsudzuje do pekelného ohňa. Je to, akoby dnes povedal: „Všetci kňazi, mnísi a všetko, čo sa zbožne nazýva, bez výnimky, sú večne odsúdení do pekla s celým ich životom, aj tým najlepším.“ Kto dokáže počúvať a zniesť takú kázeň? To je prvá vec, ktorú má Kristus na mysli: Sú počestní a vedú úctyhodný život, ale Kristus takúto spravodlivosť úplne odmieta a, ak nie je lepšia ako ich, je už odsúdená; a všetko, čo ňou človek môže dosiahnuť, je stratené. Po druhé si všimni, že Kristus hovorí o tých, ktorí by chceli vojsť do neba a vážne premýšľajú o inom živote, ktorý väčšina ľudí vôbec neberie vážne. Veľká väčšina ľudí sa nepýta ani na Boha, ani na Božie slovo. Všetko, čo im povieš o evanjeliu, kážeš zbytočne. No Kristus hovorí k tým, ktorí rozmýšľajú o nebi, nech vedia, že taká spravodlivosť nie je správna a musí sa presoliť a pokarhať, lebo takou spravodlivosťou podvádzajú seba samých aj iných a odvádza ich zo správnej cesty do pekla. Kristus tiež, ako čoskoro ukáže, osvecuje svojím svetlom pravú dobrotu, ktorú vyžaduje zákon.

St. Louis ed., 7:427-428.

Ako môžeme obstáť pred Bohom? - 26. september

„... lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom.“ Mt 5:18-19

To znamená: chcem, aby sa všetko učilo a čisto a úplne zachovávalo a aby sa nič zo zákona neodstraňovalo. Tým dáva najavo, že zistil iný stav, konkrétne, že aj učenie, aj život sú celkom iné. Preto, ako vidíme z toho, čo nasleduje, musí vziať oboje, učenie i život, a poriadne ich presoliť, aby sa očistili. Aj my musíme takto učiť, aby sme nedovolili ani písmenku vypadnúť z evanjelia, ale vraveli: „všetko sa musí čisto vyučovať, veriť aj zachovávať.“ Tým ukazuje, že prednáša ostrú kázeň a neprijíma obvinenie, že by rušil zákon. Namiesto toho chce nimi zatriasť, aby sa ukázalo, ako oslabili a rušili zákon svojimi komentármi. V skutočnosti zašli až tak ďaleko, že vyhlásili, že prikázania, ktoré tu Kristus naliehavo vyžaduje, nie sú záväzné, sú to len dobré evanjeliové odporúčania, čo je v priamom rozpore s týmito slovami a tým, že nebo a zem sa musia pominúť predtým, ako sa jedno z tých najmenších prikázaní prestane dodržiavať... Kristus naopak hovorí: „Určite dohliadnem na to, aby nielen žiadne nebolo zrušené, ale aj ten, kto káže a nejaké z nich ruší alebo nevyučuje, musí vedieť, že nie je mojím kazateľom a bude odsúdený a vylúčený z nebeského kráľovstva.“ Tým, že hovorí: „bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom,“ nevyjadruje nič iné než to, že nebude v nebeskom kráľovstve; keďže tento kazateľ považoval za maličkosť pohrdnúť Božím prikázaním, sám bude opovrhnutý a odhodený. Preto musia byť všetci kazatelia pripravení popýšiť sa pred svetom tým, že môžeme nechať našich protivníkov, nech si trúfnu ukázať nám jeden verš alebo stať Písma, ktorú rušíme alebo nesprávne vyučujeme... Dávajte si pozor na protivníkov a nedajte sa vystrašiť ich odsudzovaním, prenasledovaním a zúrením. Nachádzame tu útechu, že tí, ktorí čisto a verne učia a pridŕžajú sa Božieho slova, budú s Kristom veľkými v nebeskom kráľovstve, aj keď ich ľudia posielajú do horúcich pekiel. Ale ja tu nerozoberám to, ako sa musí naplniť zákon tak, aby sa z neho nestratilo jediné písmenko či bodka atď., hoci učíme, že ho žiaden človek nedokáže naplniť. Lebo už som povedal, že Kristus tu nehovorí o živote, ale najmä o učení. Ani tu nehovorí o vznešenom hlavnom článku viery. To znamená, že tu neučí o tom, kým je On a čo nám dáva, teda, že nemôžeme byť ospravedlnení či spasení tým, čo učí zákon, môžeme len dospieť k tomu, že spoznáme seba ako tých, ktorí nemôžu sami zo svojich síl správne naplniť ani jedinú čiaročku. Kristus tu tiež nehovorí, že my – aj keď potom, čo sme sa stali kresťanmi krstom a vierou, robíme, čo môžeme – nikdy nemôžeme na základe zákona obstáť pred Bohom, ale musíme sa neustále plaziť ku Kristu, ktorý tým najrýdzejším a najdokonalejším spôsobom naplnil všetko a ktorý nám dobrovoľne dáva seba aj s Jeho naplnením zákona, aby sme skrze Neho mohli obstáť pred Bohom, a preto nás už zákon nemôže obviniť ani odsúdiť. Takto je pravdou, že sa všetko musí udiať a naplniť až do najmenšieho písmenka – ale len týmto jediným Človekom. Na túto tému bolo dosť povedané inde.

St. Louis ed., 7:424-427.

Bohatý a dokonalý zákon - 22. september

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Mt 5:17

Ako Kristus Pán poveril apoštolov poslaním a dôrazne im prikázal, aby ho vykonávali, teraz pokračuje a začína soliť a žiariť, čím im dáva príklad, aby vedeli, čo majú kázať. Kristus sa tu pustil do oboch – učenia aj života židov, aby ich napomenul a polepšil ich nesprávne názory a skutky. Ako som už povedal, nepripomína to najdôležitejšie – vznešené učenie o viere, ale začína menej významným tak, že správne vysvetľuje a vykladá zákon, ktorý farizeji a zákonníci úplne zastreli a prekrútili. Lebo je nevyhnutné očistiť a napraviť aj učenie o Božích prikázaniach. No táto soľ tak neznesiteľne štípe: kladie na nich ruky, odsudzuje ich a nenechá na nich nič dobré, hoci to boli tí najlepší a najsvätejší ľudia, ktorí denne učili Božie prikázania a každý deň prinášali sväté obety atď., takže nikto ich nemohol pokarhať. Tým, že to spravil, zapríčinil, že oni, istí si sebou, na Neho kričia a obviňujú Ho, že chce zrušiť a zničiť Boží zákon, hoci ho nariadil Boh atď... Preto Kristus vraví: „Nechcem priniesť iný ani nový zákon, len zoberte Písmo, ktoré máte, správne ho vyložte a konajte tak, potom budete vedieť, ako sa má dodržiavať.“ Lebo evanjelium ani Kristovo kázanie neprináša nové učenie, ktoré ruší alebo mení zákon, ale prináša presne to, čo vopred zasľúbili proroci, ako hovorí sv. Pavol v Rim 1:2. Preto aj my dnes preberáme od cirkvi to, čo má – Písmo, krst, sviatosť oltára atď.; netúžime vymyslieť niečo nové či lepšie. Robíme to len preto, aby sa o nich správne kázalo a aby sa správne používali, aby bolo učenie i obyčaje, ktoré sú v rozpore s nimi, odstránené. Sv. Augustín vysvetľuje slovo „naplniť“ dvoma spôsobmi: Po prvé, naplniť zákon znamená doplniť k zákonu to, čo mu chýba. Po druhé to znamená naplniť ho životom a skutkami. Ale to prvé vysvetlenie je nesprávne. Lebo zákon sám osebe je tak bohatý a dokonalý, že sa k nemu nesmie nič pridávať. Lebo aj apoštoli museli overiť evanjelium a kázanie o Kristu Starým zákonom. To preto nikto, dokonca ani Kristus, nedokáže vylepšiť zákon. Lebo čo väčšie by sa dalo urobiť alebo učiť než prvé prikázanie: „milovať budeš Boha celým srdcom atď.“ (5M 6:5) Čo ale Kristus robí, je, že leje svoju milosť a Ducha na zákon a učenie, aby sa zákon zavŕšil a naplnil tak, ako to sám požaduje. Ale to neznamená niečo pridávať k zákonu. O tom tu On teda nehovorí, ale vraví o naplnení zákona, ktoré sa deje vyučovaním. Podobne „rušiť“ tu neznamená konať v rozpore so zákonom, ale zrušiť zákon učením. Preto tu Kristus hovorí to, čo píše aj sv. Pavol: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme“ (Rim 3:31), čím Pavol vraví, že nechce priniesť iné učenie, ako keby to predchádzajúce už neplatilo. Naopak, chce správne kázať a vykladať zákon, ukázať jeho pravú podstatu a význam, aby sa tak mohli naučiť, čo je zákon a čo požaduje; učí proti komentárom farizejov, ktoré povkladali do zákona, a tak vyučovali len škrupinu a obal zákona.

St. Louis ed., 7:421-424.

Vždy zaťahuj skutky do viery - 19. september

„Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Mt 5:16

Pozri, ako neúnavne Kristus vyzýva apoštolov. To by nebolo nutné, ak by nehrozilo veľké nebezpečenstvo a núdza. Chce tu povedať: „Ľudia chcú zatemniť vaše svetlo, nechcú ho trpieť. Len tomu odvážne a sebavedomo čeľte, neopovážte sa zaliezť pod nádobu. Len ďalej verne konajte svoju službu a Ja dohliadnem na to, aby ju ľudia neprekazili.“ Lebo toto je isté: Kým kresťanský kazateľ pokračuje v práci a nedbá na odsúdenie a prenasledovanie sveta, musí trvať aj jeho služba. Evanjelium nemôže prestať účinkovať, kým ešte niekto pracuje. Niektorí musia vytrvať až do posledného dňa. Ale keď Kristus hovorí: „aby ľudia videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca v nebi,“ je to v zmysle sv. Matúša, ktorý takto hovorieva o dobrých skutkoch. Lebo on, spolu s ďalšími dvoma evanjelistami Marekom a Lukášom, nezameriava svoje evanjelium na najdôležitejšiu časť Kristovho učenia až tak veľmi ako sv. Ján alebo Pavol. Preto nás tí traja naliehavo vyzývajú robiť dobré skutky. Takto to má byť v kresťanskom kráľovstve: Má sa vyžadovať viera aj skutky, ale každé podľa svojho druhu a významu – viera v Krista má byť najdôležitejším a najvyšším učením; až potom sa majú vyučovať skutky. Keďže evanjelista Ján podrobne a najhorlivejšie učil hlavný bod – a preto je správne pokladaný za najväčšieho a najlepšieho evanjelistu –, Matúš, Marek a Lukáš pokračovali druhou časťou a mocne ju vyučovali, inak by zostala zabudnutá. Preto sú v tejto časti lepší ako Ján, zatiaľ čo Ján je lepší v tej prvej. Ale nesmieš hľadieť na verše a učenie o skutkoch tak, že viera je oddelená od skutkov, ako to sfušovali oni, naši slepí učitelia, ale do viery musíš vždy ťahať skutky – sú jej vyjadrením, majú pôvod vo viere, vracajú sa k nej a kvôli viere sú chválené a nazývané dobrými... Preto keď hovorí: „Aby videli vaše dobré skutky,“ nesmieš tomu rozumieť tak, že sa zmieňuje o prostých bezvýznamných skutkoch, teda o skutkoch bez viery, ale určite hovorí o takých skutkoch, ktoré koná viera, o skutkoch, ktoré sa nedajú robiť bez viery. Lebo Kristus tu nazýva dobrými skutkami to, že človek žije, snaží sa presadzovať a vyznáva učenie o Kristu a vieru, aj keď kvôli tomu trpí. Lebo hovorí o tých skutkoch, ktorými človek umožní, aby jeho svetlo žiarilo. A „nechať svoje svetlo žiariť“ je pravým poslaním viery a učenia, pomáhame tým iným, aby aj oni prišli k viere. Preto sú to tie najväčšie a najlepšie skutky. Sú to také skutky, po ktorých musí nasledovať, tak ako tu hovorí, oslava a chvála nebeského Otca. Lebo toto učenie a kázeň odstraňuje všetko naše vychvaľovanie sa svätosťou a vraví: „Nie je v nás nič dobré, čím by sme sa mohli chváliť.“ A naopak učí svedomie, v akom je vzťahu k Bohu, ukazuje mu Božiu milosť, láskavosť a celého Krista. To je to, čo znamená správne ukázať a chváliť Boha, to je tiež pravá obeť a bohoslužba. Takéto skutky majú byť prvé a najdôležitejšie; z nich vyplýva život navonok vo vzťahoch k blížnym. Takýto život sa volá skutkami lásky. Tie tiež žiaria, ale nie viac ako ich rozdúchava a napája viera v Krista.

St. Louis ed., 7:418-420.