Syn - 18. marec

„Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva. Vtedy prehovorí k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva. Roztlčieš ich železným prútom, rozbiješ ako hlinenú nádobu. Tak teraz, králi, zmúdrejte, dajte sa poučiť, sudcovia zeme! Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy, aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!“ (Ž 2:1-12)

Pôst je obdobím pokánia a pokory, časom, kedy sme povolaní zvážiť ľudský hriech a krehkosť vo svetle nádhery a dokonalosti nášho Boha a Kráľa. Žalm 2 je prvý z takzvaných „kráľovských žalmov“ a zameriava sa na Boží kráľovský charakter. Začína rečníckou otázkou, ustanovuje vzburu a snahu o zhodenie Božieho jarma ako túžbu národov a kráľov, ktorí sa sprisahali proti skutočnému Kráľovi. Reakciou „Toho, ktorý býva v nebesiach“ je smiech, zdôrazňujúci výsmech Toho, ktorý nebude posmievaný.

Reakciou nie je iba výsmech, ale čin. Hospodin ukazuje na svojho Syna, skutočného a pravého kráľa, ktorý príde a splní všetko, čo sa pôvodne očakávalo od Dávida a celého jeho rodu. Všetko je Jeho a Jeho vláda nad všetkými falošnými kráľmi a národmi osvetľuje postoj vzbúrencov nielen ako hlúpy, ale aj nebezpečný. V prenikavom a ironickom básnickom obraze „hrnčiar“ (Iz 45:9) rozbije ich životy ako črepy, ktoré budú pošliapané pod nohami a napokon bezvýznamné – odpad na zemi.

Hoci je tento žalm vo svojom súde veľmi triezvy, ponúka taktiež nádej. Ukazuje dopredu na skutočného Božieho Syna, ktorý sa stane konečným a jediným skutočne spravodlivým kráľom, ktorý bol dokonale poslušný Otcovi a vyslobodil nás tým, že zlomil jarmo hriechu. Pretože Kristus splnil svoje poslanie na zemi, mohol definitívne povedať: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28:18). On je ten, ktorého Písmo nazýva „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom“ (Žid 1:3).

Modlitba

Náš Kráľ a Otec, tam kde si, je majestát a dokonalosť. Ďakujeme Ti, že si nám dal svojho Syna, ktorý odráža Tvoju slávu, prihovára sa za nás, obhajuje nás a posiela Ducha Svätého, aby nás uviedol do všetkej pravdy. V Kristovom mene. Amen.

Kráľ - 17. marec

„To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám. Hospodin zo Siona vystrie berlu Tvojej moci: Vládni uprostred svojich nepriateľov! Ľud Tvoj je samá ochota v deň, keď povedieš svoje vojsko; ako rosa z lona rannej zory je Tvoja mládež v svätej ozdobe. Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty naveky si kňazom na spôsob Melchisedeka. Pán Ti je po pravici; v deň svojho hnevu kráľov rozdrví. On bude súdiť medzi národmi a plno bude mŕtvol; rozdrví hlavy na šírom poli. Napije sa z potoka na ceste, preto pozdvihne hlavu.“ (Ž 110:1-7)

Ľudia rozmýšľajú o Ježišovi rôznymi spôsobmi. Možno dva najbežnejšie sú, že je múdry učiteľ a skvelý príklad. Táto pasáž, najviac citovaná v Novej zmluve, nám ale hovorí o dvoch Ježišových úlohách – kňazovi a kráľovi.

Kráľ v Žalme 110 je ojedinelý v sile a moci. Sedí po Božej pravici na mieste najvyššej autority. Je mu zaručené víťazstvo nad jeho nepriateľmi a vládne svoju ľudu takým spôsobom, že ho dobrovoľne nasledujú. Rozdrví nepriateľských kráľov a súdi národy. Je vyvýšený a jeho víťazstvo nad všetkými nepriateľmi je isté.

Keď Ježiš vstal z mŕtvych a vystúpil do nebies, Boh ho obnovil na Jeho pôvodné miesto po svojej pravici. Jeho vzkriesenie bolo zároveň obhájením Jeho postavenia ako Božieho Syna a Jeho dosadenie na trón ako právoplatného kráľa celého stvorenia. Porazil moc hriechu a smrti a v súčasnosti vládne ako kráľ. To znamená, že Ježiš má moc a autoritu chrániť nás od všetkého zlého a hanebného a že si zasluhuje našu úplnú oddanosť a vernosť.

Tento žalm nám taktiež hovorí, že Ježiš je kňazským kráľom. Kňaz ponúka obete a modlitby v mene svojho ľudu. Ježiš je ale večným kňazom na spôsob Melchisedeka, ktorý bol väčším ako všetci ostatní kňazi. Ježiš ponúkol seba samého ako dokonalú obetu za náš hriech a neustále sa za nás prihovára. Oblieka nás do svätého odevu, aby sme sa skrze Neho mohli priblížiť k Bohu.

Modlitba

Otče, ďakujem ti, že si vzkriesil Ježiša z mŕtvych a posadil si Ho po Svojej pravici. Vyvýšil si Ho nad každú moc, autoritu, silu a vládu a Jeho meno nad každé meno, nielen v tomto veku, ale aj v tom, ktorý príde. Pomôž nám každodenne mu dôverovať ako nášmu kňazovi a kráľovi. V Kristovom mene. Amen.

Dom - 15. marec

„Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi. Nátan odpovedal kráľovi: Choď a uskutočni všetko, čo máš v úmysle, lebo Hospodin je s tebou. Tej istej noci však zaznelo Hospodinovo slovo Nátanovi takto: Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Ty by si mi mal vystaviť dom, v ktorom by som prebýval?

Dám ti odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov. Okrem toho ti Hospodin oznamuje, že ti postaví dom. Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho kráľovský trón na veky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil. Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia.“ (2S 7:1-5, 11-17)

Kráľ Dávid sa konečne usadil vo svojom cédrovom dome a túžil postaviť dom pre truhlu Božiu. Slovo Hospodinovo však zaznelo Nátanovi, aby povedal Dávidovi, že namiesto toho, aby mu dovolil postaviť mu chrám, Hospodin postaví dom Dávidov, ktorý vyvrcholí v tom, ktorému „upevní trón na veky“.

Je zrejmé, že Boh jednoducho nesľubuje, že zabezpečí pokračovanie Dávidovho rodu ako nejaký druh pamätníka – spoločnú vieru mnohých náboženstiev, že žijeme ďalej iba skrze našich potomkov. Sľubuje, že vzbudí svojho vlastného Syna z potomstva Dávida, ktorý ponesie naše rany a neprávosť.

Aké je to Bohu podobné! My mu ponúkneme veľkolepý plán toho, ako si ho plánujem uctiť, a On kontruje s úplne neintuitívnym plánom, v ktorom je oslávený tým, že sa stáva zároveň kráľom aj náhradou.

Boh našťastie pozná naše srdcia a upravuje naše plány a modlitby, aby boli oveľa viac, než by sme sa odvážili žiadať alebo si predstaviť. Modli sa, modli a modli, až do limitov svojej vízie a viery, a potom buď pripravený, že Boh vykoná niečo ešte lepšie.

Modlitba

Ó Pane, ty si mocný a verný. Nech nás predchádza Tvoja spravodlivosť a právo, neochvejná láska a vernosť. Dovoľ nám kráčať vo svetle Tvojej tváre a po celý deň vyvýš svoje meno. Pripomeň nám Tvoju zmluvu s Dávidom, ako si pre všetky pokolenia postavil svoj trón s drevom kríža. V Kristovom mene. Amen.

Kňaz - 14. marec

„I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.“ (1S 2:27-36)

Chceš, aby boli zlé veci tohto sveta napravené? V tomto texte sa v 28. verši učíme, že úlohou kňazov bolo: 1) „vystupovať k oltáru“ – mali prichádzať pred Boha v mene ľudu, aby sa za neho prihovárali a prosili; 2) „zapaľovať kadidlo“ – čo bola náboženská povinnosť a rituál, ktorým si ctili Boha (3M 16:13) a 3) „nosili efód“ – to označovalo kňazov ako tých, ktorí radili ľuďom múdrosťou od Boha. V 29. verši vidíme, že Éliho synovia, ktorí boli v tej dobe kňazmi – práve tí, ktorí sa mali starať o ľudí – v skutočnosti „tučneli“ neoprávnene z práce druhých. Nielenže to bola nespravodlivosť, ale práve tí, ktorí sa mali starať o druhých, im v skutočnosti škodili. Ako Boh napraví túto neprávosť?

Často si kladieme túto otázku, keď sa pozrieme na naše vlastné životy a životy ľudí okolo nás. Ako Boh napraví to, čo je vo svete zlé? Stáva sa to traumatizujúcou otázkou, keď si uvedomíme, že aj my sme vinní z toho, že ubližujeme iným. Práve ľudia, o ktorých vieme, že by sme ich mali milovať a slúžiť im, sú často obeťami nášho sebeckého sústredenia na naše vlastné záujmy a priority.

Čítame, že Boh vidí túto nespravodlivosť a že ju musí zastaviť (v. 30-31), ako aj uplatniť spravodlivé dôsledky pre tých, ktorí pochybili (v. 34). Potrebujeme, aby bolo zlo zastavené, ale taktiež potrebujeme niekoho, kto príde pred Boha a bude prosiť za nás, pretože aj my sme sa previnili. Kto to bude? 35. verš hovorí: „Ustanovím si však verného kňaza... môjho navždy pomazaného“ (preklad z ang.). Hebrejské slovo pre „verný“ taktiež znamená „trvalý“, čiže jeho kňazstvo potrvá naveky, ale skutočnosť, že je „môj navždy pomazaný“ znamená v tomto kontexte môj „kráľ“. Kto je zároveň verný a trvalý kňaz, ktorý je zároveň aj večným kráľom? Iba jedna osoba v dejinách to mohla byť – Ježiš.

Modlitba

Pane Ježiši, trvalý veľkňaz a kráľ, ty si otvoril pre nás cestu, aby sme k tebe mohli pristupovať, aj keď sme často vinní v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Daj nám svoju milosť, ktorá obnovuje, zachováva, vedie, ochraňuje a zásobuje našu nádej. V Kristovom mene. Amen.

Modlitba - 13. marec

„I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného.“ (1S 2:1-10)

V týchto desiatich veršoch existujú dva príbehy. Prvým je príbeh Anny, neplodnej ženy, ktorá túži po dieťati a zmysluplnom živote a ktorá bola zachránená od seba samej skrze Božiu milosť. Druhým je príbeh Božieho ľudu, ktorý každoročne prichádza „do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností“. Tieto dva príbehy sa prelínajú v prvej kapitole Prvej knihy Samuelovej a uprostred týchto dvoch podaní vidíme to, čo je známe ako „Annina modlitba“.

Jedným zo stavov muža alebo ženy, ktorý demonštruje zlomenie (obzvlášť v starovekých kultúrach), je „neplodnosť“. Tlak získať dediča a zaistiť dedičstvo bol v Izraeli taký obrovský, že „neplodnosť“ môže opisovať nielen fyzický, ale aj duchovný a spoločenský stav postihujúci človeka. Po rokoch Anna rozoznala, že jej smútok sa stal hriechom a jej žiaľ sa stal „trápením“ (1S 1:11), a preto v Šíle Pánovi obetovala to, čo ju zotročovalo. Po pokání sľúbila, že ak by sa jej narodilo dieťa, odovzdá ho Pánovi – radšej než by použila svoje dieťa ako dôkaz svojej hodnoty pre tých, ktorí ju posudzovali. Čoskoro počala a neskôr sa vrátila so svojím synom, ktorého dala Élimu do učenia. Tento chlapec bol Samuel, prvý z veľkých starozmluvných prorokov.

Ak si niektorý rodič niekedy myslel, že jeho dieťa je drahocenné, je to Anna. Napriek tomu musela vedieť, že jej úloha v jeho živote je dočasná. Keď vidíme, že Anne „plesá srdce v Hospodinovi“ a „raduje sa z Jeho pomoci“ (v.1), je obnovená jedinou stálou a skutočnou vecou vo svete (v. 2). Anna pochopila, že za každým stavom, fyzickým alebo duchovným, pracuje Pánova tvorivá moc a nie jej (v. 6-8). Raduje sa z tohto poznania, a je vyslobodená.

Modlitba

Nebeský Otče, hoci nie všetci z nás túžia po tých istých veciach, po ktorých túžila Anna, aj my trpíme tým, že sa pokúšame spraviť dočasné a prchavé veci v živote trvalými. Pomôž nám rozpoznať náš hriech, činiť pokánie a vložiť našu silu do Skaly, tvojho Syna, Ježiša Krista. V Kristovom mene. Amen.

Pascha - 12. marec

„Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi v Egypte: Tento mesiac bude pre vás začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. Povedz celému zboru Izraela: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu, baránka na domácnosť. Ak je však domácnosť malá na baránka, nech si ho zaobstará so svojím susedom, ktorý je najbližšie jeho domu, podľa počtu duší; podľa toho, kto koľko zje, počítajte aj baránkov. Váš baránok nech je bezchybný jednoročný samček; vyberiete si ho z oviec alebo z kôz. Budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohto mesiaca; potom ho navečer zareže celé zhromaždenie zboru Izraela.

Nech vezmú z krvi a natrú obe veraje a vrch dverí tých domov, v ktorých ho budú jesť. Nech zjedia mäso, tej noci upečené na ohni; s nekvaseným chlebom a horkými bylinami nech ho jedia. Nejedzte z neho nič surové, alebo uvarené vo vode, ale len pečené na ohni, a to hlavu, nohy a vnútornosti. Nenechajte z neho nič do rána; a čo zostane z neho do rána, spáľte na ohni. Na tento spôsob ho jedzte: Bedrá majte podpásané, obuv na nohách a palice v rukách; s chvatom ho budete jesť; je to pascha Hospodinova. Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd. Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt.“ (2M 12:1-13)

Podanie o pasche, ktorou začína odchod Izraelitov z Egypta a otroctva, je v mnohých ohľadoch ústredným príbehom Starej zmluvy. Má hlboko prehovoriť k Božiemu ľudu. Na jednej strane je to pripomienka, že ak Boh nezasiahne a neprikryje nás, sme v rovnakom stave ako všetci ostatní – súčasťou vzbúreného stvorenia, ktoré stojí pod Božím súdom a odsúdením. Toto je vždy súčasťou našej identity ako ľudských bytostí a bez toho nemôžeme kráčať v pokore pred Bohom alebo inými.

Na druhej strane je to pripomienkam, že to hlavné, čo od nás Boh chce, je dôvera. Chce, aby sme mu dôverovali, že je milosrdný a že sa o nás stará. Chce, aby sme mu dôverovali, že nás túži zachrániť a nechce nás odsúdiť. Preto sa stal vteleným v osobe Ježiša. A chce, aby sa naše životy prejavovali v skutkoch poslušnosti, ktoré manifestujú našu dôveru v Neho – či už je to potrieť veraje a vrch dverí krvou a jesť paschálne jedlo, ako to bolo v prípade Izraelitov, alebo si pripomínať Ježišovu smrť, ktorá nás zachránila, keď slávime Večeru Pánovu a potom žiť životy odpustenia a štedrosti. Je tvoj život charakterizovaný týmto druhom pokory a dôvery? Ak nie, prečo?

Modlitba

Pane Ježiši, dovoľ mi, aby som cítil hlbokú potrebu Tvojej milosti a vedomie, že ty ju poskytuješ, aby v mojom živote mohla byť zjavná pokora a poslušná dôvera. V Kristovom mene. Amen.