Mierotvorca Boh - 22. január

„Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa.“

(Iz 26:3)

Máš ego. Vedomie, ktoré ti vraví, že si jednotlivec. Samozrejme, že ho máš. To však neznamená, že máš uctievať seba, myslieť neustále na seba a žiť celkom pre seba. Zdravý rozum ti hovorí, že tvoj život by nebol šťastný, ak by si sa tým riadil. Bohu záleží na tvojom šťastí nekonečne viac než tebe samému. Vraví: „Zapri sám seba a nasleduj ma.“ V blázinci dnešného sveta je mnoho ľudí, ktorí na úkor Boha a ostatných myslia príliš na seba. Hypochondri, ktorí sa úzkostlivo starostia o svoje zdravie, sa nikdy nebudú cítiť dobre bez ohľadu na svoj fyzický stav.

Modlitba dňa

Udržuj moju myseľ pri Tebe, Pane, a pomôž mi byť disciplinvaným v myšlienkach na seba, ktoré vytláčajú Tvoj pokoj.

Billy Graham Evangelistic Association

Vždy bdejte - 19. január

„Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral.“

(1Pt 5:8)

Keď som bol v nemocnici na Hawaji, opäť som čítal o šokujúcich udalostiach, ktoré viedli k deštrukcii flotily Spojených štátov v Pearl Harbor. V ten osudný deň – 7. decembra 1941 – Japonci zaútočili. Výsledkom bolo zničenie našej flotily. Príčina – tragická nevšímavosť. Keď pohodlie, pokoj a radosť uprednostníme pred povinnosťami a naším presvedčením, napredovanie sa spomalí.

Čo spôsobuje, že my kresťania krčíme plecami, keď by sme mali posilňovať svoje svaly? Čo nás robí apatickými v čase, keď záťaž potrebuje byť zdvihnutá, svet porazený a zajatí oslobodení? Prečo sme mnohí znudení, keď časy vyžadujú konanie? Kristus nám povedal, že v posledných dňoch bude postoj ľudí k životu vlažný.

Modlitba dňa

Otče, vezmi preč apatiu, ktorá tak často oslepuje môj pohľad.

Billy Graham Evangelistic Association

Spochybňovanie - 17. január

„Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“

(Ž 51:12)

Pre ľudí okolo dvadsiatky nie je nezvyčajné odísť od niečoho, v čom boli vychovávaní. Dôvodov je veľa. Možno ich vystavovanie nevere zabralo viac ako viera. To dôvod, prečo Biblia vraví: „Srd­ce je klam­livé nad všet­ko a zrad­né je…“

Ľudské srdce je pod takým vplyvom hriechu, že je ochotné prijať neveru za svoju vieru. Nejaký človek, ktorého si vysoko váži, bezpochyby ovplyvnil jeho zmýšľanie, a tak svoj raný tréning považuje už len za „hlúposť“. Ako raz niekto povedal: „Trocha vedomostí môže človeka dostať preč od Boha, ale plné pochopenie ho privedie späť.“

Jednými z najvernejších kresťanov, ktorých poznám, sú ľudia, ktorí vo svojich životoch prešli obdobiami, v ktorých spochybňovali Bibliu, Krista a Boha. Ako však pokračovali ďalej v štúdiu záležitostí, ktoré ich trápili, nachádzali prevažné dôkazy, že „vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“

Modlitba dňa

Modlím sa dnes za všetkých pochybujúcich ľudí, Pane, pričom si spomínam na obdobia vo svojom živote, kedy v ňom vládla nevera.

Billy Graham Evangelistic Association

Stať sa tým, čím sme neboli - 23. január

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.J 3:3

Teraz počujme, aké musí byť toto druhé narodenie... Kristus tu hovorí Nikodémovi: „Nemysli si, že si spasený, pretože si čestný a dobrý človek.“ Je pravda, že by človek mal čestne a poslušne žiť v spoločenstve s Bohom. Lebo keď tak nežiješ, je tu kat s mečom a povrazom a nedovolí ti žiť, ako sa ti zachce, a vraví: „Aj keď sa ti nechce konať správne, aj tak musíš.“ Ale ak si to chceš vykladať tak, že byť dobrým človekom na zemi je spôsob, ako uzrieť nebeské kráľovstvo, takéto dobré skutky sú daromné. Lebo tieto skutky, táto dobrota, zaisťujú len časný život a chránia ťa pred popravou, pred vyhnaním z domu, statku, od ženy a detí, inak by ťa obesili... Ale pokiaľ ide o nebeské kráľovstvo, cirkev a Kristovo kráľovstvo, nezabudni sa stať novým človekom... Ale ako sa to stane? Duchom Svätým a vodou. Teraz, keď som sa znovu narodil, keď som sa stal dobrým a bohabojným, idem, a to, čo robím v novom narodení, je dobré. Napríklad Adam, ak by zostal v stave nevinnosti, v ktorej bol stvorený, mohol ísť a robiť čokoľvek chcel, chytať ryby alebo červienky, či zasadiť nejaké stromy – toto všetko by boli dokonale vzácne a dobré činy. Lebo človek, ktorý ich konal, bol stvorený dobrý, čestný, čistý a svätý; preto aj jeho skutky boli dobré, aj keď to bolo len jedenie a pitie – všetko bolo správne. Ale odkedy človek vošiel do hriechu, od pádu nerobí nič dobré, ale hreší všetkými svojimi skutkami, aj vtedy keď sa modlí. Lebo všetko koná ako hriešnik. Nič, čo robí, nie je dobré, aj keď sa postí, modlí, žije ako prísny kartuziánsky mních, nosí mníšsky habit a chodí bosý. Toto všetko je zlé, pretože človek je zlý a nenarodil sa znova; a nič, čo tento človek koná, nepomáha, aby sa to zlepšilo. To preto povedal Kristus Nikodémovi: „Prišiel som kázať iné učenie, a síce, ako sa musíš znovu narodiť, aby si sa stal dobrým. Takúto reč obsahovalo a opisovalo Sväté Písmo pred Kristom, ale vy ste to nečítali – a ak ste to čítali, neporozumeli ste tomu, totiž že predtým než robíte dobré skutky, sa musíte nanovo narodiť.“ Keďže hriešnici plodia len a len hriešnikov; takže je skazený celý človek. Pán Kristus hovorí: „zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie“ (Mt 7:18). Bodliaky nerodia figy; pichliače neprinášajú hrozno. Kristus hovorí: „Začnem ľudí takto učiť, pretože ich chcem spraviť dobrými skrz-naskrz, nie zmenou správania navonok alebo zachmúrenými tvárami, alebo tým, že ich budem učiť žiť čestne v tomto svete. Nechcem ich k tomu viesť, ale chcem ich nasmerovať, aby sa znovu narodili. Chcem ich nanovo vybudovať a očistiť srdce. Lebo my sme sa nenarodíme znovu tým, že konáme dobré skutky.“ ... Ale čo je nové narodenie? Že sa človek stane tým, čím predtým nebol. Lebo narodenie vovádza do života to, čo predtým neexistovalo.

St. Louis ed., 7:1854-1856.

Musíme sa narodiť, aby sme konali dobré skutky - 16. január

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.J 3:3

Podľa týchto slov sú dobré skutky a druhá časť učenia, konkrétne, kázanie o dobrých skutkoch, veľmi málo dôležité. Kristus tu neodmieta dobré skutky, pretože skutky sú tiež dobré, ale majú svoj význam a svoje miesto a tam majú zostať, lebo – v porovnaní s časťou učenia, o ktorej hovorím (viera a znovuzrodenie) – sú úplne nepodstatné, pretože nás neprivedú do neba. Ani neoprávňujú človeka vidieť nebeské kráľovstvo alebo vojsť do večného života, do ktorého sa človek musí znovu narodiť. Nikto nepatrí k cirkvi, kým sa znovu nenarodí. Tieto slová sú priame a jasné. Nikodém je tiež dostatočne dobrý a nechýbajú mu dobré skutky: Pokoruje sa a prichádza k Pánu Kristu... A predsa mu Pán hovorí: Táto pokora a svätosť sú daromné a on sa nedostane do neba, ak sa znovu nenarodí. Tí, ktorí tomuto veria a považujú to za pravdu, môžu ľahko odpovedať na spravodlivosť a sväté úvahy moslimov a všetkých tých ľudí, keď sa jeden zviaže povrazmi, druhý si oblečie náboženské háby a ďalší chodí na púte. Odpoveď každému z nich by bola: Aj keď prednášaš dlhé modlitby a postíš sa, alebo buduješ skromné príbytky, tieto skutky ťa neprivedú do neba. Rovnako, ani navlečením nábožných šiat to nedosiahneš. Ale deje sa to takto: Musíš sa znovu narodiť. To znamená: Teraz si mŕtvy so všetkými tvojimi činmi, celým bytím a životom; si zavrhnutý a s touto svätou a farizejskou spravodlivosťou si bezcenný... Uvažuj nad týmto príkladom: Dieťa, ktoré sa má narodiť o dva roky, je teraz nič. Mladá žena, ktorá ho má vynosiť a porodiť, je ešte panna. Dieťa, ktoré sa má z nej narodiť je nič; nič nemôže urobiť. Lebo to, čo samo najprv nemá život, nemôže nič vykonať, s tým musí súhlasiť každý. Takto je to aj so všetkými skutkami, nezáleží na tom, aké vzácne a dobré sú, nie sú vôbec nič, keď sa dejú pred znovuzrodením. Tieto skutky nie sú nič iné len hriech a smrť... Tým, že toto učíme, neodsudzujeme dobré skutky, ale chceme, aby sa ľudia pripravili a najskôr sa znovu narodili; až potom môžu konať dobré skutky. Tešili by sme sa takým ľuďom, čo úprimne konajú dobré skutky. Človek musí kázať o tom druhu ľudí, ktorí môžu konať dobré skutky... Naši protivníci tomu nerozumejú; preto kričia, že zakazujeme dobré skutky, čo je lož. Lebo najlepšie učíme o dobrých skutkoch a hovoríme, že dobré skutky môžu konať len tí, ktorí sa znovu narodili a ktorí sú narodení a stvorení pre dobré skutky (Ef 2:10). Len zakazujeme, keď niektorí chcú konať dobré skutky, zatiaľ čo ešte nie sú tými, ktorí ich konajú, pretože sa ešte do nich nenarodili. Lebo dobré skutky sa majú konať, ale majú ich konať iba tí, ktorí sa narodili ako nový človek, a tí, ktorí majú a môžu konať dobré skutky. Ak má tesár postaviť dom, musí najskôr jestvovať on sám. Lebo čo postaví, ak sa ešte nenarodil? Takto usudzuj aj tu o dobrých skutkoch... Ľahko sa dá obliecť nábožné rúcho, ale najprv sa opýtaj, či si sa nanovo narodil; potom sa opýtaj na skutky, ktoré máš konať... Toto je naše učenie: Skutky všetkých ľudí sú nič a konajú ich zbytočne, ak sa najprv znovu nenarodia.

St. Louis ed., 7:1851-1854.

Najdôležitejšia je viera - 9. január

„Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ J 3:1-2

Táto kapitola je predovšetkým o vznešenom učení o viere v Krista, že pred Bohom sme ospravedlnení len touto vierou. Často ste ma počuli hovoriť, že dvoma základnými znakmi života kresťana sú: viera a potom dobré skutky, čo znamená, že okrem viery máme byť aj dobrí a viesť navonok dobrý život. Ale najdôležitejším je to prvé, viera, to druhé nie je až také dôležité, hoci svet o skutkoch vysoko zmýšľa, považuje ich za dôležitejšie než vieru a uprednostňuje ich pred vierou. Je pravda, že by sme mali konať dobré skutky a dobré skutky si máme veľmi ceniť. Ale daj pozor, aby si neospevoval skutky na úkor viery a Krista. Lebo ak sa skutky príliš ospevujú, stávajú sa tým najväčším modlárstvom. Vlastne sa premieňajú na diabla samotného. Ale my musíme najviac zdôrazňovať vieru a až potom učiť dobré skutky. Viera nás musí priviesť do neba bez dobrých skutkov a pred nimi. Pretože k Bohu prichádzame skrze vieru. Jánovo evanjelium nás toto všetko učí na príklade Nikodéma. Nikodém sa vyznamenal tou druhou časťou, chvália ho jeho dobré skutky: Žil svätý a úprimný život vo svete a dodržiaval časť o dobrých skutkov. Ale pozri, ako sa ide rozprávať s Kristom: Prichádza k Nemu v noci, so strachom pred ostatnými židmi, teda staršími a veľkňazmi... Nikodém so sebou nesie bezúhonný život, sebadisciplínu, úctu a poslušnosť podľa Mojžišovho zákona. Bol dobrý, pokorný a čestný člen rady, keďže čestní ľudia by mali byť v svetskej správe. Keď počul o kázaní a zázrakoch, pohlo ho to k tomu, že prichádza za Kristom a chce sa s Ním rozprávať. Nemôže to povedať ostatným členom rady, aby ho vážne nepotrestali, alebo aspoň nevyhodili z rady, alebo mesta, alebo ho nezbavili majetku. Lebo starší v ľude sa pridŕžajú veľkňazov... Keďže sa považuje za bezúhonného dobrého človeka, očakáva, že mu Kristus povie: „Si dobrý; pokračuj a ďalej rob to, čo si robil doteraz.“ Ale počuje niečo čudné, veľmi odlišnú reč, než čakal – reč, z ktorej sa mu krúti hlava, takže nevie, kam sa má obrátiť.

St. Louis ed., 7:1849-1851.