Syn - 18. marec

„Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva. Vtedy prehovorí k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva. Roztlčieš ich železným prútom, rozbiješ ako hlinenú nádobu. Tak teraz, králi, zmúdrejte, dajte sa poučiť, sudcovia zeme! Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy, aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!“ (Ž 2:1-12)

Pôst je obdobím pokánia a pokory, časom, kedy sme povolaní zvážiť ľudský hriech a krehkosť vo svetle nádhery a dokonalosti nášho Boha a Kráľa. Žalm 2 je prvý z takzvaných „kráľovských žalmov“ a zameriava sa na Boží kráľovský charakter. Začína rečníckou otázkou, ustanovuje vzburu a snahu o zhodenie Božieho jarma ako túžbu národov a kráľov, ktorí sa sprisahali proti skutočnému Kráľovi. Reakciou „Toho, ktorý býva v nebesiach“ je smiech, zdôrazňujúci výsmech Toho, ktorý nebude posmievaný.

Reakciou nie je iba výsmech, ale čin. Hospodin ukazuje na svojho Syna, skutočného a pravého kráľa, ktorý príde a splní všetko, čo sa pôvodne očakávalo od Dávida a celého jeho rodu. Všetko je Jeho a Jeho vláda nad všetkými falošnými kráľmi a národmi osvetľuje postoj vzbúrencov nielen ako hlúpy, ale aj nebezpečný. V prenikavom a ironickom básnickom obraze „hrnčiar“ (Iz 45:9) rozbije ich životy ako črepy, ktoré budú pošliapané pod nohami a napokon bezvýznamné – odpad na zemi.

Hoci je tento žalm vo svojom súde veľmi triezvy, ponúka taktiež nádej. Ukazuje dopredu na skutočného Božieho Syna, ktorý sa stane konečným a jediným skutočne spravodlivým kráľom, ktorý bol dokonale poslušný Otcovi a vyslobodil nás tým, že zlomil jarmo hriechu. Pretože Kristus splnil svoje poslanie na zemi, mohol definitívne povedať: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28:18). On je ten, ktorého Písmo nazýva „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom“ (Žid 1:3).

Modlitba

Náš Kráľ a Otec, tam kde si, je majestát a dokonalosť. Ďakujeme Ti, že si nám dal svojho Syna, ktorý odráža Tvoju slávu, prihovára sa za nás, obhajuje nás a posiela Ducha Svätého, aby nás uviedol do všetkej pravdy. V Kristovom mene. Amen.

Kráľ - 17. marec

„To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám. Hospodin zo Siona vystrie berlu Tvojej moci: Vládni uprostred svojich nepriateľov! Ľud Tvoj je samá ochota v deň, keď povedieš svoje vojsko; ako rosa z lona rannej zory je Tvoja mládež v svätej ozdobe. Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty naveky si kňazom na spôsob Melchisedeka. Pán Ti je po pravici; v deň svojho hnevu kráľov rozdrví. On bude súdiť medzi národmi a plno bude mŕtvol; rozdrví hlavy na šírom poli. Napije sa z potoka na ceste, preto pozdvihne hlavu.“ (Ž 110:1-7)

Ľudia rozmýšľajú o Ježišovi rôznymi spôsobmi. Možno dva najbežnejšie sú, že je múdry učiteľ a skvelý príklad. Táto pasáž, najviac citovaná v Novej zmluve, nám ale hovorí o dvoch Ježišových úlohách – kňazovi a kráľovi.

Kráľ v Žalme 110 je ojedinelý v sile a moci. Sedí po Božej pravici na mieste najvyššej autority. Je mu zaručené víťazstvo nad jeho nepriateľmi a vládne svoju ľudu takým spôsobom, že ho dobrovoľne nasledujú. Rozdrví nepriateľských kráľov a súdi národy. Je vyvýšený a jeho víťazstvo nad všetkými nepriateľmi je isté.

Keď Ježiš vstal z mŕtvych a vystúpil do nebies, Boh ho obnovil na Jeho pôvodné miesto po svojej pravici. Jeho vzkriesenie bolo zároveň obhájením Jeho postavenia ako Božieho Syna a Jeho dosadenie na trón ako právoplatného kráľa celého stvorenia. Porazil moc hriechu a smrti a v súčasnosti vládne ako kráľ. To znamená, že Ježiš má moc a autoritu chrániť nás od všetkého zlého a hanebného a že si zasluhuje našu úplnú oddanosť a vernosť.

Tento žalm nám taktiež hovorí, že Ježiš je kňazským kráľom. Kňaz ponúka obete a modlitby v mene svojho ľudu. Ježiš je ale večným kňazom na spôsob Melchisedeka, ktorý bol väčším ako všetci ostatní kňazi. Ježiš ponúkol seba samého ako dokonalú obetu za náš hriech a neustále sa za nás prihovára. Oblieka nás do svätého odevu, aby sme sa skrze Neho mohli priblížiť k Bohu.

Modlitba

Otče, ďakujem ti, že si vzkriesil Ježiša z mŕtvych a posadil si Ho po Svojej pravici. Vyvýšil si Ho nad každú moc, autoritu, silu a vládu a Jeho meno nad každé meno, nielen v tomto veku, ale aj v tom, ktorý príde. Pomôž nám každodenne mu dôverovať ako nášmu kňazovi a kráľovi. V Kristovom mene. Amen.

Lebo On je dobrý - 16. marec

„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Kol 3:17

V roku 1789 vyhlásil prezident George Washington prvý národný deň vďakyvzdania, keď vyhlásil „celoštátny deň vďaky a modlitieb, ktorý sa má sláviť tak, že s vďačným srdcom odpovieme na mnohé znamenia priazne všemocného Boha.“

V dnešnej dobe môže byť veľmi ľahké zabudnúť počas hodovania na Toho, koho oslavujeme počas vďakyvzdania. A niekedy celkom zabudneme poďakovať. Možno povieš: „No, nemám veľmi za čo ďakovať. Toho roku necítim práve vďačnosť.“ Možno máš finančné ťažkosti, zdravotné problémy alebo konflikt v rodine.

Ale možno potrebujeme iný uhol pohľadu. Hlavný dôvod, prečo Boh umiestnil nás, ľudské bytosti, na túto zem, bol, aby sme Ho oslavovali a vzdávali Mu vďaku. Biblia nám to hovorí znovu a znovu. Ž 107:1 hovorí: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Kol 3:17 hovorí: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ V Žid 13:15 sa píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“

Áno, chvála i uctievanie môže byť niekedy obetou, pretože sa nám to nechce. A môže to byť preto, že sme skľúčení, alebo máme zlú náladu, alebo sa nám až tak dobre nedarí. Možno nás postretla núdza alebo tragédia a my nemáme chuť chváliť Boha. Ale Biblia nehovorí: ďakuj Bohu, pretože sa cítiš fajn. Skôr hovorí: „Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý!“ Potrebujeme správny uhol pohľadu.  

https://www.harvest.org

Dom - 15. marec

„Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi. Nátan odpovedal kráľovi: Choď a uskutočni všetko, čo máš v úmysle, lebo Hospodin je s tebou. Tej istej noci však zaznelo Hospodinovo slovo Nátanovi takto: Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Ty by si mi mal vystaviť dom, v ktorom by som prebýval?

Dám ti odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov. Okrem toho ti Hospodin oznamuje, že ti postaví dom. Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho kráľovský trón na veky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil. Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia.“ (2S 7:1-5, 11-17)

Kráľ Dávid sa konečne usadil vo svojom cédrovom dome a túžil postaviť dom pre truhlu Božiu. Slovo Hospodinovo však zaznelo Nátanovi, aby povedal Dávidovi, že namiesto toho, aby mu dovolil postaviť mu chrám, Hospodin postaví dom Dávidov, ktorý vyvrcholí v tom, ktorému „upevní trón na veky“.

Je zrejmé, že Boh jednoducho nesľubuje, že zabezpečí pokračovanie Dávidovho rodu ako nejaký druh pamätníka – spoločnú vieru mnohých náboženstiev, že žijeme ďalej iba skrze našich potomkov. Sľubuje, že vzbudí svojho vlastného Syna z potomstva Dávida, ktorý ponesie naše rany a neprávosť.

Aké je to Bohu podobné! My mu ponúkneme veľkolepý plán toho, ako si ho plánujem uctiť, a On kontruje s úplne neintuitívnym plánom, v ktorom je oslávený tým, že sa stáva zároveň kráľom aj náhradou.

Boh našťastie pozná naše srdcia a upravuje naše plány a modlitby, aby boli oveľa viac, než by sme sa odvážili žiadať alebo si predstaviť. Modli sa, modli a modli, až do limitov svojej vízie a viery, a potom buď pripravený, že Boh vykoná niečo ešte lepšie.

Modlitba

Ó Pane, ty si mocný a verný. Nech nás predchádza Tvoja spravodlivosť a právo, neochvejná láska a vernosť. Dovoľ nám kráčať vo svetle Tvojej tváre a po celý deň vyvýš svoje meno. Pripomeň nám Tvoju zmluvu s Dávidom, ako si pre všetky pokolenia postavil svoj trón s drevom kríža. V Kristovom mene. Amen.

Kňaz - 14. marec

„I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.“ (1S 2:27-36)

Chceš, aby boli zlé veci tohto sveta napravené? V tomto texte sa v 28. verši učíme, že úlohou kňazov bolo: 1) „vystupovať k oltáru“ – mali prichádzať pred Boha v mene ľudu, aby sa za neho prihovárali a prosili; 2) „zapaľovať kadidlo“ – čo bola náboženská povinnosť a rituál, ktorým si ctili Boha (3M 16:13) a 3) „nosili efód“ – to označovalo kňazov ako tých, ktorí radili ľuďom múdrosťou od Boha. V 29. verši vidíme, že Éliho synovia, ktorí boli v tej dobe kňazmi – práve tí, ktorí sa mali starať o ľudí – v skutočnosti „tučneli“ neoprávnene z práce druhých. Nielenže to bola nespravodlivosť, ale práve tí, ktorí sa mali starať o druhých, im v skutočnosti škodili. Ako Boh napraví túto neprávosť?

Často si kladieme túto otázku, keď sa pozrieme na naše vlastné životy a životy ľudí okolo nás. Ako Boh napraví to, čo je vo svete zlé? Stáva sa to traumatizujúcou otázkou, keď si uvedomíme, že aj my sme vinní z toho, že ubližujeme iným. Práve ľudia, o ktorých vieme, že by sme ich mali milovať a slúžiť im, sú často obeťami nášho sebeckého sústredenia na naše vlastné záujmy a priority.

Čítame, že Boh vidí túto nespravodlivosť a že ju musí zastaviť (v. 30-31), ako aj uplatniť spravodlivé dôsledky pre tých, ktorí pochybili (v. 34). Potrebujeme, aby bolo zlo zastavené, ale taktiež potrebujeme niekoho, kto príde pred Boha a bude prosiť za nás, pretože aj my sme sa previnili. Kto to bude? 35. verš hovorí: „Ustanovím si však verného kňaza... môjho navždy pomazaného“ (preklad z ang.). Hebrejské slovo pre „verný“ taktiež znamená „trvalý“, čiže jeho kňazstvo potrvá naveky, ale skutočnosť, že je „môj navždy pomazaný“ znamená v tomto kontexte môj „kráľ“. Kto je zároveň verný a trvalý kňaz, ktorý je zároveň aj večným kráľom? Iba jedna osoba v dejinách to mohla byť – Ježiš.

Modlitba

Pane Ježiši, trvalý veľkňaz a kráľ, ty si otvoril pre nás cestu, aby sme k tebe mohli pristupovať, aj keď sme často vinní v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Daj nám svoju milosť, ktorá obnovuje, zachováva, vedie, ochraňuje a zásobuje našu nádej. V Kristovom mene. Amen.

Modlitba - 13. marec

„I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného.“ (1S 2:1-10)

V týchto desiatich veršoch existujú dva príbehy. Prvým je príbeh Anny, neplodnej ženy, ktorá túži po dieťati a zmysluplnom živote a ktorá bola zachránená od seba samej skrze Božiu milosť. Druhým je príbeh Božieho ľudu, ktorý každoročne prichádza „do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností“. Tieto dva príbehy sa prelínajú v prvej kapitole Prvej knihy Samuelovej a uprostred týchto dvoch podaní vidíme to, čo je známe ako „Annina modlitba“.

Jedným zo stavov muža alebo ženy, ktorý demonštruje zlomenie (obzvlášť v starovekých kultúrach), je „neplodnosť“. Tlak získať dediča a zaistiť dedičstvo bol v Izraeli taký obrovský, že „neplodnosť“ môže opisovať nielen fyzický, ale aj duchovný a spoločenský stav postihujúci človeka. Po rokoch Anna rozoznala, že jej smútok sa stal hriechom a jej žiaľ sa stal „trápením“ (1S 1:11), a preto v Šíle Pánovi obetovala to, čo ju zotročovalo. Po pokání sľúbila, že ak by sa jej narodilo dieťa, odovzdá ho Pánovi – radšej než by použila svoje dieťa ako dôkaz svojej hodnoty pre tých, ktorí ju posudzovali. Čoskoro počala a neskôr sa vrátila so svojím synom, ktorého dala Élimu do učenia. Tento chlapec bol Samuel, prvý z veľkých starozmluvných prorokov.

Ak si niektorý rodič niekedy myslel, že jeho dieťa je drahocenné, je to Anna. Napriek tomu musela vedieť, že jej úloha v jeho živote je dočasná. Keď vidíme, že Anne „plesá srdce v Hospodinovi“ a „raduje sa z Jeho pomoci“ (v.1), je obnovená jedinou stálou a skutočnou vecou vo svete (v. 2). Anna pochopila, že za každým stavom, fyzickým alebo duchovným, pracuje Pánova tvorivá moc a nie jej (v. 6-8). Raduje sa z tohto poznania, a je vyslobodená.

Modlitba

Nebeský Otče, hoci nie všetci z nás túžia po tých istých veciach, po ktorých túžila Anna, aj my trpíme tým, že sa pokúšame spraviť dočasné a prchavé veci v živote trvalými. Pomôž nám rozpoznať náš hriech, činiť pokánie a vložiť našu silu do Skaly, tvojho Syna, Ježiša Krista. V Kristovom mene. Amen.