Cudzoložnica - 12. apríl

„Ježiš odišiel na Olivový vrch. Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ (J 8:1-11)

Zákon bol jasný – cudzoložstvo bol zločin, ktorý trestal smrťou dvoch odsúdených: „Keby pristihli muža, ktorý spal s vydatou ženou, nech zomrú obidvaja“ (5M 22:22). V súlade so zákonom preto zákonníci a farizeji prišli k Ježišovi s cudzoložnicou, ktorá má byť ukameňovaná. Kde bol muž? Bolo im to jedno. Koniec koncov, ich zámer nebol naplnenie zákona. Ich zámer bolo vyskúšať Ježiša.

Ježiša ale neoklamali. Povedal im: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ Ježiš samozrejme nerobí odporúčanie pre nový súdny systém – ak by sudcovia museli byť bez hriechu, nemohli by odsúdiť žiadneho zločinca. Ježiš chce zdôrazniť niečo dôležité – niečo, čo často zdôrazňuje farizejom. Často im hovoril veci, ako: „Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.“ (Mt 9:13, porov. Mt 12:1-8; J 7:21-23). Inými slovami, povedal im, že prehliadajú najdôležitejšiu časť zákona – že jeho základom je láska (Mt 22:34-40; Mt 7:12; G 5:14). Hoci sa teda zdalo, že majú záujem dodržiavať zákon, v skutočnosti ho porušovali, pretože nekonali na základe lásky, milosti, pokory a súcitu.

Tak odišli. A Ježiš povedal žene: „Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ Nepovedal: „Nezáleží na tom, či hrešíš.“ Namiesto toho v skutočnosti povedal: „Ja sám ustanovujem tvoju spravodlivosť na základoch lásky a milosti. Preto viac nehreš – nie kvôli strachu z trestu, ale pretože si stretla mňa a bola zachránená milosťou.“

Modlitba

Pane, vyvyšujeme meno Ježiš, pretože Jeho spravodlivosť nám bola pripísaná jedine skrze milosť! Preto keď sa usilujeme nehrešiť, daj, aby naša túžba po svätosti a spravodlivosti pramenila z hlbokého poznania, že sme spasení milosťou. V Kristovom mene. Amen.

Malomocný - 11. apríl

„Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! Ako to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ.“ (Mk 1:40-45)

Byť nakazený malomocenstvom bola jedna z najtragickejších vecí, ktoré sa mohli stať osobe v starovekom svete. Kedykoľvek bol malomocný v blízkosti iných ľudí, musel volať „nečistý, nečistý“, aby okoloidúci vedeli, že sa nemajú približovať. Malomocný musel žiť sám, „mimo tábora“, aby sa znížilo riziko prenosu jeho choroby na iných (3M 13:45-46). Byť malomocným znamenalo neustálu izoláciu a poníženie.

A potom prišiel Ježiš a všetko zmenil. Jedna z veľkých krás evanjelií je, ako často zaznamenávajú Ježišove interakcie s malomocnými. On prichádzal k nim a oni prichádzali k Nemu. Zaobchádzal s nimi s úctou a láskavosťou. Dokonca robil nemysliteľné, dotýkal sa ich a Jeho dotyk ich očistil. Ježiš uzdravoval malomocných.

Mnohí biblickí učenci poukázali na to, že existuje analógia medzi fyzickým stavom malomocenstva a duchovným stavom hriechu. Hriech nás v našich srdciach izoluje od Boha, ako aj od iných ľudí. Môžeme sa pokúšať skryť ho alebo odstrániť, ale škvrna hriechu zostáva prítomná. Rovnako ako Lady Macbeth, snažíme sa prekryť škvrnu hriechu, plačúc: „Preč, ty prekliaty fľak!“ ale zbytočne. Sme nečistí, a vieme to. 

Dobrá správa evanjelia je, že Ježiš Kristus je nákazlivo čistý človek. Keď sa dotkol malomocného, Ježiš sa nenakazil malomocenstvom. Namiesto toho sa malomocný stal čistým. Tí, ktorí sa márne snažia odstrániť svoj hriech, musia dovoliť, aby sa ich dotkol nákazlivo čistý človek. A rovnako ako malomocný v príbehu, my, ktorí zažijeme tento dotyk, sme neopakovateľne vďační a nedokážeme nehovoriť o našom stretnutí s nákazlivo čistým človekom.

Modlitba

Nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvojho Syna, ktorý očisťuje všetko, čoho sa dotkne. Nech sa Jeho milosť dnes a každý deň dotkne našich sŕdc a skutkov. V Kristovom mene. Amen.

Pôst - 10. apríl

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!

On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň.

Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!

A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.

Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!

Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“ (Mt 4:1-11)

Tu sa dozvedáme o troch špecifických spôsoboch, ktorými sa satan usiloval pokúšať Ježiša. Každý z nich je dôležitejší. Pokúšal sa napadnúť Ho túžbou po jedle, nabádal Ho prejaviť senzačne svoju moc a povzbudzoval Ho využiť politickú moc na vytvorenie Božieho kráľovstva. V tomto treťom prípade pokúšal Ježiša tým, že sa môže vyhnúť krížu. Diabol bol viac než ochotný vrátiť všetkých nás späť Ježišovi, ak by ho Ježiš uctieval namiesto Boha. Vyhni sa utrpeniu, zachráň ľudí, zapri Boha, sprav to ľahkým spôsobom. Ježiš sa pri každej odpovedi spolieha na Písmo, „meč Ducha“ (Ef 6:17), aby odolal.

Tieto pokušenia nastali po Ježišovom krste. Ihneď potom, čo bol Ježiš pomazaný do služby, Ho Duch viedol na púšť na štyridsať dní a nocí pôstu, „aby Ho diabol pokúšal“. Ježišova doba na púšti nám pripomína Mojžišov rovnako dlhý pôst na hore Sinaj (2M 34:28). Po štyridsiatich dňoch a nociach dal Boh Mojžišovi desať prikázaní pre Izraelitov. Tu teda vidíme, že Ježiš je nový Mojžiš, ktorý prišiel naplniť zákon, ktorý Mojžiš dostal.

Modlitba

Milostivý Bože, chválime Ťa, že vieš, aké je to byť pokúšaný v každom smere, ako sme my. Ďakujeme Ti, že si nám ukázal, ako vzdorovať pokušeniu a ďakujeme Ti, že si pre nás a za nás znášal kríž a naplnil zákon. V Kristovom mene. Amen.

Baránok - 9. apríl

„Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží.“ (J 1:29-34)

V 22. kapitole Prvej knihy Mojžišovej Abrahám vzal svojho jediného syna Izáka do krajiny Mórija, pretože mu Boh prikázal obetovať Izáka ako spaľovanú obeť. Izák sa pýtal svojho otca: „Kde je baránok na spaľovanú obeť?“ Abrahám svojmu dieťaťu odpovedal: „Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť.“ Keď chcel Abrahám obetovať svojho vlastného syna na oltári, Boh ho zastavil a poskytol barana, aby zaujal Izákovo miesto.  

Ježiš je Baránok, ktorého Boh dal, aby očistil všetky hriechy. Abrahám nemusel obetovať svojho jediného syna, pretože Boh sa rozhodol obetovať svojho Syna, aby odčinil naše hriechy. Kvôli tomu na nás Boh pozerá rovnako, ako pozeral na svojho Syna, keď Ján videl na Neho zostupovať Ducha z neba. Nazýva nás, mužov a ženy, svojimi milovanými synmi, v ktorých má zaľúbenie (Mt 3:17).

Už viac nemusíme žiť v úzkosti v snahe ospravedlniť našu existenciu. Naše ospravedlnenie je v Kristovi, dokonalom, bezchybnom Božom Baránkovi, ktorý sňal naše hriechy a hriechy sveta.

Modlitba

Bože, Otče náš, ďakujeme Ti, že sme Tvoji milovaní synovia, v ktorých máš zaľúbenie. Modlíme sa, aby si hlboko do nášho vnútra vložil pravdu, že už viac nemusíme pracovať pre našu spásu, ale môžeme nájsť odpočinok v poznaní, že naša identita je v Božom Baránkovi. Daj nám pochopiť hĺbku tejto obete, ktorá boli vykonaná na odčinenie nášho hriechu, aby sme mohli viac milovať Teba a pochopiť, kto sme a kým budeme. V Kristovom mene. Amen.

Smútok - 8. apríl

„Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľké nariekanie ako nárek nad Hadad-Rimónom v megidskom údolí. Nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne. Čeľaď domu Dávidovho osobitne a jeho ženy osobitne; čeľaď domu Nátanovho osobitne a jeho ženy osobitne. Čeľaď domu Lévího osobitne a jeho ženy osobitne; rod Šimeího osobitne a jeho ženy osobitne; aj všetky ostatné čeľade osobitne a ich ženy osobitne.“ (Zach 12:10-14)

Hoci Zachariáš vyslovil tieto slová, boli to slová Hospodina. Ako by to však mohlo byť? Ako mohol Boh povedať: „Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli?“ Môže byť Boh zranený? Ešte záhadnejšie, môže byť Boh „prebodnutý“ – čo naznačuje zabitie? Inými slovami, môže Boh zomrieť?

Ježiš Kristus naplnil toto proroctvo. Nielenže bol úplne Bohom, ale bol tiež úplne človekom. Navyše, ako predpovedalo proroctvo, Ježiš bol „jedináčik“ a „prvorodený“ Syn Otca (J 3:16). On zomrel a na kríži bol prebodnutý: „Jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda.“ (J 19:34)

Proroctvo však hovorí viac. Hovorí, že tí, ktorí ho prebodli, budú trúchliť, pretože na nich Boh vyleje „ducha milosti a nástojčivých prosieb.“ Inými slovami, Duch otvorí ich oči, aby uvideli, čo urobili a aký žalostný bol ich hriech. Tento smútok bude rozsiahly, ale intímny – „nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne.“

Čiastočne sa toto proroctvo naplnilo na Letnice. Peter povedal svojim poslucháčom: „Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.“ (Sk 2:23) Potom, keď počuli evanjelium, „bodlo ich to v srdci,“ a tritisíc ich bolo toho dňa zachránených (Sk 2:37-41). Dnes sa toto proroctvo stále plní. Keď nás Duch napĺňa milosťou, trúchlime nad Kristovou smrťou, pretože vieme, že „bol prebodnutý pre naše priestupky“ (Iz 53:5). V našom smútku sa však taktiež radujeme, pretože Jeho smrť nám priniesla „pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53:5).

Modlitba

Pane, priznávame, že náš hriech prebodol Ježiša. Preto smútime a prosíme, aby si na nás vylial Ducha milosti a milosrdenstva. V pokore sa radujeme, že Tvoje milosrdenstvo nikdy nesklame – Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (R 5:8). V Kristovom mene. Amen.

Prichádzajúci kráľ - 7. apríl

„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme.“ (Zach 9:9-10)

V starovekom Blízkom východe vstupoval kráľ do miest na vojnovom koni, aby vyjadril svoju vojenskú moc, obzvlášť keď vstupoval do novodobých miest, kde mohla byť jeho vláda považovaná za nelegitímnu, alebo sa mohla stretnúť s podozrením alebo úplným odmietnutím. Výnimkou z tohto zvyku bolo, keď milovaný kráľ vstupoval do svojho hlavného mesta. Tam vstupoval na oslovi ako dobromyseľný kráľ.

Prorok Zachariáš hovorí o dni, keď Jeruzalem uvidí návrat svojho kráľa. On raz a navždy porazí svojho nepriateľa, zabezpečí trvalú spásu a ustanoví novú všeobecnú vládu mieru. Táto nádej na pravého kráľa, jazdiaceho na oslovi, vedie zástup k zvolaniu: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ keď vidí Ježiša vchádzať do Jeruzalema na osliatku.

A predsa sa čoskoro tento zástup stane rozzúreným davom, ktorý volá po krvi: „Ukrižuj Ho!“ Ježiš, ktorý bol predtým vítaný ako vracajúci sa kráľ, sa stretne s násilným odmietnutím nepriateľského ľudu. Pravý kráľ sa vrátil do svojho hlavného mesta, aby zistil, že ho zradilo. Napriek tomu nasadol na osla, nie na vojnového koňa, a vstúpil v mieri. A vyhral konečné víťazstvo pre svojich zradných ľudí tým, že sa podrobil ich násiliu – nášmu násiliu –, čím v jednom rozhodujúcom víťazstve potvrdil našu vinu a dosiahol naše odpustenie. Ukázalo sa, že nepriateľ, nad ktorým tento kráľ zvíťazí, sme my, a cena víťazstva, po ktorom sme túžili, bola smrť nášho milovaného kráľa. A on to spravil. Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj dcéra Jeruzalem!

Modlitba

Pane, radujeme sa a nahlas voláme, že Ty si svojím životom zaplatil za našu zradu. Chválime Ťa ako nášho milovaného kráľa, na ktorého sme čakali. Príď a kraľuj v našom srdci, našich životoch a v našom meste. V Kristovom mene. Amen.