Dôvod na veľkú radosť - 5. október

„Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy.“ (Ab 3:17-18)

Hovorí sa, že starosti sú počiatočné úroky, ktoré platíme za problémy, ktoré zriedka prídu.  Samozrejme, že sa snažíme starosti ospravedlniť. „Je v poriadku, že si robím starosti, pretože som v ťažkej situácii.“ Istým spôsobom sme všetci v ťažkej situácii – niektorí viac než iní. Možno však len všetci potrebujeme brať veci s väčším nadhľadom. Možno si pomyslíš: „Tebe sa to ľahko hovorí.“

Chcem, aby si sa zamyslel nad nasledovnými slovami apoštola Pavla, ktorý ich písal za nepriaznivých podmienok. Pavol sa nachádzal vo väzení. Mohol byť oslobodený alebo popravený. Nevedel, aká budúcnosť ho čaká. Napriek tomu nám však zanechal jedny z najinšpiratívnejších slov, ktoré nachádzame na stránkach Biblie: „Radujte sa v Pánovi vždycky. Opakujem, radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko. O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách“ (F 4:4-6).

Milujem tieto verše. Pavol nesedel v akjesi veži zo slonoviny a nevymýšľal teórie použiteľné v praxi. Neprechádzal sa ani po pláži Stredozemného mora, na ktorej by jedol falafel a popíjal ľadový čaj. Bol uväznený, no napriek tomu dokázal vyhlásiť: „Radujte sa v Pánovi vždy. Opakujem, radujte sa!“

Mimochodom, je to príkaz od samotného Boha. Inak povedané, neradovať sa v Pánovi je neposlušnosť voči Bohu. Každý sa vie radovať, keď sa mu darí. Keď však čelíme ťažkostiam, chorobe, núdzi alebo smrti a aj vtedy sa radujeme, počúvame Boha.

Boh je na Svojom tróne. Miluje ťa a dáva na teba pozor. Preto sa raduj v Pánovi.

https://www.harvest.org

Spokojnosť v Ňom - 4. október

„Ja ospravedlnený uzriem Tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa Tvojím obrazom.“ (Ž 17:15)

Nie je logické veriť, že jediný, kto nás môže obnoviť, je predovšetkým Ten, kto nás stvoril? Ak by ti prestali fungovať hodinky, nezobral by si ich ku kováčovi. Ak by tvoje auto potrebovalo prehliadku, nešiel by si s ním do strojárne. Naše duchovné problémy môže vyriešiť jedine Boh, ktorý nás prvotne stvoril. Stvoril nás na svoj obraz a podobu a dnes vďaka milosti Svojho Syna, nás môže obnoviť na podobu Jeho vzkriesenia. Skrze vieru v Ježiša Krista sme obnovení a stávame sa účastníkmi Jeho života.

Modlitba dňa

V mojom živote toho tak veľa nefunguje, Pane. Prerob všetky časti, ktoré potrebujú nekonečné uzdravenie Tvojho prepracovania.

Billy Graham Evangelistic Association

Bohu ide o lásku k blížnemu - 3. október

„Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ Mt 5:23-24

Teraz Kristus hovorí: Ak chceš slúžiť Bohu a priniesť Mu obeť, ale niekoho si urazil, alebo prechovávaš hnev voči svojmu blížnemu, mal by si vedieť, že, v krátkosti: Boh nechce tvoju obeť. Preto ju polož, nechaj všetko tak a najprv choď a zmier sa s bratom. Pod „obeťou“ myslí všetky možné skutky, ktorými slúžiš Bohu alebo Ho chváliš – v tom čase neexistoval lepší spôsob ako obeť –, ale On ju úplne odmieta a prikazuje položiť ju, až kým ti srdce nepovie, že si sa zmieril s blížnym a kým nebudeš mať vo svojom vnútri žiadny hnev. Keď sa toto stane, „Príď,“ hovorí „a prines svoju obeť.“ Kristus to dodáva, aby si ľudia nemysleli, že by takú obeť odmietol, alebo ňou opovrhol. Lebo to nie je zlý skutok, veď to Boh nariadil a prikázal. Ich obete urobilo zlými a pokazilo ich to, že farizeji odmietli a opovrhli dôležitejšími prikázaniami. Inak povedané, zneužili obete proti blížnemu. Ešte horšie je to, že ich prinášali preto, aby boli spasení, na odčinenie hriechov, spoliehali sa na ne a boli si sebou istí pred Bohom, ako bolo povedané inde. Inak je prinášanie obiet správne ako všetky ostatné viditeľné skutky služby Bohu – napr. modlitba a pôst –, nemáme nimi pohŕdať, ani od nich upustiť, ak sa správne chápu a konajú. Teda, ak nie sú robené preto, aby sme si nimi zaslúžili nebo, a ak je srdce zadobre s blížnym, takže sa správne uplatňuje viera aj láska. Ale ak sa modlíš a postíš, zatiaľ čo urážaš svojho blížneho, ohováraš a potupuješ ho, tvoje ústa síce môžu hovoriť sväté slová a neprijímať žiadnu stravu, ale sami sa znečisťujú vyjadreniami o blížnom proti Božiemu príkazu. To preto Boh v Iz 58:3-4 zakazuje taký pôst, ktorý ubližuje telu a vystavuje na obdiv niečiu zbožnosť: „Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách.“ Boh aj učí svoj ľud, ako sa má správne postiť: „Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho...“ (Iz 58:6-7) Tak pochopíte, že Bohu ide najmä o lásku k blížnemu.

St. Louis ed., 7:435-438.

Jednoducho ho používaj - 2. október

„Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil.“ (Ž 119:11)

Biblia, ktorá sa rozpadáva, je zvyčajne znamením života, ktorý drží pohromade. Vždy rád vidím dotrhané a pozvýrazňované Biblie, ktoré sa rozpadávajú, pretože je to dobré znamenie.

Myslím si, že by mala existovať špeciálna Biblia pre kazateľov. Spomenul som to aj niektorým ľuďom, ktorí Biblie vydávajú. Povedal som im: „Urobte Bibliu pre kazateľov. Dajte jej oceľovú väzbu.“ Koniec koncov, kazatelia Bibliu skutočne používajú. Počas toho ako rozprávame, napríklad Bibliou zatrasieme, zdvihneme ju nad hlavu a ukazujeme na ňu. Prečo to robíme? Neviem.

My veriaci by sme však len tak nemali triasť svojimi Bibliami, alebo ich dvíhať nad hlavu, či ukazovať na ne. Potrebujeme Božie slovo čítať, učiť sa ho naspamäť a ukryť si ho vo svojom srdci. Je dobré nosiť Bibliu v kabelke či kufríku, ale najlepšie miesto na uchovávanie Božieho Slova je v našich srdciach. Ako povedal žalmista: „Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil“ (Ž 119:11).

Skry ho vo svojom srdci. Poznaj ho. A keď príde pokušenie, môžeš sa brániť Božím Slovom. Keď budeš mať príležitosť, môžeš o Božom Slove hovoriť s ľuďmi, ktorí Boha nepoznajú. Pamätaj si, že Boh nám dal Božie Slovo aj na obranu, aj na útok, aby sme bojovali za Jeho kráľovstvo.

Boh zasľubuje, že Jeho Slovo sa k nemu nenavráti prázdne. Či už tomu človek verí, alebo nie, Božie slovo sa nenavráti naprázdno. Úspešne správí, na čo ho Boh posiela. Preto používaj svoju Bibliu. Používaj ju dovtedy, kým sa nerozpadne!

https://www.harvest.org

Pevne stáť - 1. október

„Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť.“ (Ef 6:13)

Daniel a jeho priatelia boli pokúšaní, aby sa vzdali Božieho dedičstva, oni to však odmietli. Dokonca radšej čelili ohnivej peci, ako by mali urobiť kompromis. Boh si ctil ich vieru a mocne si ich použil. Mojžiš bol obklopený luxusom a bezbožnosťou egyptského dvora, no aj napriek tomu sa pridal k svojmu ľudu. Lót býval v Sodome a videl nemravnosť tohto mesta odsúdeného na zánik. Boh ho ale zachránil, pretože Lót Mu dôveroval. Každý jeden z Pánových apoštolov spečatil svoju vieru vlastným životom. Odvtedy je história plná príbehov o životoch ľudí, ktorí povýšili Boha a Jeho spôsob života nad všetko ostatné.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, pomôž mi v pokušení pevne stáť vo viere v Teba.

Billy Graham Evangelistic Association

Zleniveli počúvať - 30. september

Nestrácajte teda dôveru... (Žid 10,35)

Apoštol nás vystríha: „Nestrácajte dôveru.“

Naša dôvera nie je niečo, čo stratíme náhodou. Je to niečo, čo od seba odhodíme. Niečo na, čo sa už nezameriavame, čo už pre nás nie je dôležité. Dôvera sa stáva niečím, čo už nepotrebujeme. Sme ako loď, ktorú unáša prúd, lebo nie je ukotvená. Prúdy sveta rozhodujú o smere našej cesty. Toto hrozilo veriacim, ktorých pisateľ Listu Židom silno povzbudzuje.

Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. (Žid 10,32-33)

Veď ste spolu trpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. (Žid 10,34)

Človek, na koho tieto verše nespravia dojem, im asi dobre neporozumel. Veriacich hanobili a verejne sužovali. Všetci to videli. Trpeli pre svoju vieru. A keď iní kresťania boli vo väzení, tak pri nich títo veriaci Židia stáli. Mali svetlo, evanjelium o odpustení hriechov, o spáse a večnom živote a nikto im to nemohol vziať. Vidíme, že ich vyznanie nebolo len v slovách, ale aj v konkrétnych skutkoch. Takáto viera vždy narazí na ťažkosti. A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní... (2Tim 3,12)

Ako ale dosiahli takú vieru, že boli ochotní vydržať tak veľa prekážok, odporu a utrpenia pre Krista...? Pisateľ listu hovorí, že spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, bolo potvrdené tými, čo ho počuli a zároveň aj sám Boh ho potvrdil znameniami, divmi, prejavmi moci a udeľovaním Ducha podľa svojej vôle. (Žid 2,3-4) Výsledkom toho bolo, že veriaci vydržali utrpenie, v ktorom bojovali. Žiaden odpor im nemohol vziať odvahu. Žiadne prenasledovanie ich nemohlo umlčať. Keď prenasledovali a utláčali iných, podporovali ich, aj keď z toho mali ťažkosti. A tam to neskončilo. Pozrite: ... ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok. Aké svedectvo!

Keby som trochu stratil z toho mála, čo mám, už by som sa sťažoval Bohu, že čo robím zle, čo sa mi to deje. Títo Židia ale mali v srdci takú vieru vo vzkrieseného Krista, že vlastnili odvahu viery a radosť v srdci, aj keď im brali majetok. Prečo ich ale pisateľ listu ešte povzbudzuje, aby nestrácali dôveru, keď toto všetko zvládli? Odpoveď vidíme v piatej kapitole. A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka. O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať. (Žid 5,9-11)

Ale rozpomeňte sa na predošlé dni,“ hovorí pisateľ. Pripomína im aké to bolo, ale už nie je! Čo sa stalo? Hlavnou témou Listu Židom je Ježiš ako Veľkňaz. A práve skrze evanjelium o Ježišovi ako Veľkňazovi sa prináša Božie kráľovstvo na zem. Neexistuje nič iné, čo tvorí a chráni Božie kráľovstvo, len slovo o kríži! Avšak práve túto zvesť zleniveli počúvať. Zleniveli počúvať to najpodstatnejšie. Zvesť evanjelia, ktoré hovorí o Spasiteľovi, ktorý trpel za naše hriechy, vstal na naše ospravedlnenie a naplnil nás radosťou, pokojom, nádejou a mocou z milosti, tú sa im už nechcelo počúvať. Asi ju už príliš dobre poznajú. Potrebujú už niečo iné. Toto je kríza ich viery!

Ako je to s tebou? Zlenivel si počúvať? Netešíš sa už zo slova o Ježišovi a odpustení? Tvoja viera je teda v kríze, aj keď si v cirkevnom zbore aktívny.

Ak má človek takýto postoj k evanjeliu, je na ceste opačným smerom ku kresťanskej viere, ktorá už nemá nič spoločné s evanjeliom, aj keby o Bohu hovoril veľké veci. Je krízou, keď človek hovorí o Bohu veľké slová bez toho, aby vo svojom živote spravil Boha veľkým. Vtedy je viera v kríze a človek to ani nezbadá.

Azda si nezlenivel počúvať....?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii