Opustili mňa... - 5. august

Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. (Jer 2,13)

V tej istej kapitole v piatom verši sa Boh pýta: „Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?

Preskúmajte a rozmýšľajte,“ hovorí Boh. Viďte, ako život v hriechu vedie k úbohosti. Vaša duša je prázdna a chudobná kvôli hriechu. Napriek tomu pokračujete. Trápite sa a lopotíte, aby ste slúžili hriechu.

Predstavte si, Izrael opustil Boha, ktorý ich oslobodil od modloslužby, núdze a ponižovania v Egypte. Dal im Kanaán, krajinu mlieka a medu. Ale opustili Ho. Je to strašné, keď človek vymení živého Boha a Jeho blízkosť za krátkodobý pôžitok v hriechu. Potom kráča smerom k hrobu a smrti bez Boha a nádeje. Nanovo nás upozorňuje na fakt, že začať, neznamená dokončiť.

Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. (Jer 2,11)

Ide tu o ľudí, ktorí kedysi zažili Božiu blízkosť, ale v každodennom boji života, krok za krokom tú blízkosť opustili. Ide o ľudí, ktorí začali púť, ale postupne sa stále viac začali zaoberať viditeľnými vecami. Neviditeľné sa krok za krokom stalo neskutočné a cudzie. Človek stratil z dohľadu cieľ a tým pádom stratil smer. Na začiatku len trochu, ale postupne sa svedomie stále viac otupilo. A zrazu bol život v Bohu preč. Blízkosť bola preč.

Božia blízkosť bola preč. Moje myšlienky teraz smerujú k bratovi Samuelovi Lamovi v Číne, ktorého som navštívil koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Pre svoju vieru sedel vo väznici dvadsať rokov. Už len prežiť dvadsať rokov v čínskej väznici je zázrak. Sú tam podmienky, ktoré si len ťažko vieme predstaviť. Samuel však povedal: „Práve vo väzení, zvlášť, keď som bol na samotke, som sa naozaj naučil poznať Božiu ,blízkosť‘“. Jeho blízkosť je pre mňa viac než čokoľvek iné. Samuel len zriedka používal slovo Boh, hovorieval o „blízkosti“. S kolegom z Nového Zélandu sme k Samuelovi pašovali Biblie. Večer sme chodili na jeho biblické hodiny. Aj keď sme nerozumeli slovám, tá atmosféra na nás spravila obrovský dojem. Nikdy na Samuela nezabudnem. Práve takú blízkosť Izraeliti opustili. Ľudia dnes robia to isté.

... opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Môžeme povedať, že podobne ako veriaci v Efeze, aj oni opustili svoju prvú lásku. A Pán v Zjavení Jána prorokuje: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zj 2,4-5)

Pán skrze Jeremiáša hovorí, že hriech Izraela je dvojaký. Odvrátil sa od prameňa živej vody a vykopal si deravé cisterny...

Vykopal – to znamená, že musel minúť svoj čas a peniaze a použiť silu. Je neuveriteľné, ako rozhodne dokáže človek pracovať, aby dosiahol cieľ svojich túžob. Luther povedal: „Je hanbou, že my Božie deti ledva dokrívame do neba, kým deti sveta si idú nohy zodrať, aby sa dostali do pekla.“

Deste sa, nebesá, nad tým... (Jer 2,12)

Deste sa,“ hovorí Boh, „že hriech dokáže tak zaslepiť môj ľud, že zavrhnú prameň živej vody a vybudujú si cisterny, ktoré nakoniec nemajú ani vodu.“ Hriech Izraela bol dvojaký. Najprv zavrhol živú vodu, potom použil svoj čas a silu, aby si spravil chabé cisterny.

Človek kedykoľvek vsádza svoj život a budúcnosť na cisternu, ktorá je len ľudským dielom a tak ľahko sa vyprázdni! Človek žije ako keby v živote existovali tri cesty a nie dve. Brat z Latinskej Ameriky to vyjadril takto: „Hovoria: široká cesta je pre hriešnikov do pekla. Úzka cesta je pre farárov a misionárov. Domnievajú sa, že existuje ešte tretia cesta, ktorá nie je tak široká, ani tak úzka. Stredná cesta pre ostatných. Ale Božie slovo hovorí niečo iné. Sú len dve možnosti: večná spása a večná smrť.“

Biblia nehovorí o žiadnej tretej ceste. Vymysleli si ju ľudia.

Obráť sa k Bohu, ktorý ťa vie vytiahnuť z cisterny, kde nie je žiadna voda.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Božie vyvolené nádoby - 4. august

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“ (2Kor 4:7)

Už si sa niekedy pokúšal nariadiť deťom nejakú prácu? Možno si ich požiadal, aby vyniesli smeti alebo upratali. No podarilo sa im urobiť ešte väčší neporiadok.

Je oveľa jednoduchšie povedať: „Nechaj tak.  Ja to urobím.“ Prečo teda deti stále žiadaš o pomoc? Je to preto, lebo ich chceš naučiť zodpovednosti. Chceš, aby boli súčasťou procesu. Nežiadaš deti o pomoc, pretože ich potrebuješ. Skutočnosť je taká, že ich nepotrebuješ. Oni potrebujú teba.

Keď sa zastavíš a porozmýšľaš nad celým procesom šírenia evanjelia, možno si lámeš hlavu nad tým, prečo sa vôbec Boh rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. Keby som bol Boh ja, rozhrnul by som oblohu, prestrčil cez ňu tvár a zahlásil by som: „Zdravím, ľudstvo. Ja som Boh, nie vy. Buď vo mňa teraz budete veriť alebo zomriete.“ (Nie ste radi, že nie som Boh?)

Keby som však bol Boh, prinajmenšom by som na kázanie evanjelia povolal armádu anjelov. Nebol by to silný zážitok, keby k tebe prišiel anjel Pánov a hlásal pravdu Ježiša Krista? Nikdy by som však nepoužil ľudí. Nie sú dokonalí. Robia chyby. Sú nedostatoční. Sú nestáli. Niekedy je ich spôsob života v rozpore s ich slovami.

Boh sa však vo svojej veľkej múdrosti rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. V Novej zmluve asi ťažko nájdeš príbeh, v ktorom sa človek dostane k viere bez účasti iného človeka. Áno, bolo to vykonané skrze Ducha Svätého. Boh však pracoval cez človeka, aby niekoho priviedol k viere. A dnes chce Boh rovnakým spôsobom použiť nás.

https://www.harvest.org

Premýšľaj nad Písmom - 3. august

„Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo.“ (Ž 119:9)

Veľa ťažkostí, ktoré ako kresťania zažívame, môže byť spôsobených nedostatkom štúdia a čítania Biblie. Nemali by sme byť spokojní s preletením biblickej kapitoly, len aby sme uspokojili svoje vedomie. Slovo Božie si ukry vo svojom srdci! Malá, ale dobre strávená dávka Božieho slova má pre dušu väčšiu hodnotu než narýchlo nahádzaná veľká porcia. Nenechaj sa znechutiť tým, že všetkému nerozumieš. Pokračuj v čítaní. Počas toho ti Duch Svätý bude jednotlivé pasáže osvecovať.  Čítanie Biblie má na srdce a myseľ očisťujúci účinok.

Modlitba dňa

Nech sa osvietenie bohatstva tvojho slova zahĺbi do mojej duše, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Predovšetkým - 2. august

„Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal,  že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem.“ (1Kor 15:3)

Niekto sa raz opýtal uznávaného britského kazateľa C. H. Spurgeona, či by vedel zhrnúť svoju kresťanskú vieru do niekoľkých slov. Jeho odpoveď znela: „Áno. Viem vám to povedať v štyroch slovách: Ježiš za mňa zomrel.“

V tom to celé spočíva. Nemusíš byť teológ alebo najväčšia intelektová kapacita všetkých čias. Môžeš však povedať príbeh o tom, čo Ježiš vykonal na kríži, ako na kríži zomrel a vylial za nás svoju krv. V tomto posolstve je sila. Nespočetnekrát som mal možnosť vidieť, ako mení ľudí, pretože je pomazané Bohom. On ho požehnáva. A On ho používa, aby prenikol cez obranu, ktorú si ľudia vystavili.

Dobré zhrnutie evanjelia nám dáva Pavol: „... Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem“ (1Kor 15:3-4).

Evanjelium v kocke je, že Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a na tretí deň vzkriesený.

Apoštol Pavol bol známy svojimi skvelými rečníckymi zručnosťami a pochopením kultúry a jazykov. Ak niekto mohol intelektuálne presvedčiť človeka o platnosti niečoho, bol to apoštol Pavol.

A predsa, keď prišiel rad na kázanie evanjelia, povedal nasledovné: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu;  lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ (1Kor 2:1-2)

V skutočnosti môžeme brániť posolstvu evanjelia tým, že ho skomplikujeme. Je to však práve to jednoduché, mocné, ale hlboké posolstvo, ktoré dokáže meniť životy. Zmenilo tvoj život a zmenilo aj ten môj.

https://www.harvest.org

Ako je hriech ostňom smrti? - 1. august

„Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.“ Iz 9:3

Myslím, že nikto nemôže vysvetliť tento verš lepšie ako sv. Pavol v 1. liste Korintským, kde hovorí: „Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo? Osteň smrti je hriech, a moc hriechu je zákon.“ (1Kor 15:55-56, prof. Roháček). Sv. Pavol spomína tri veci, nad ktorými Kristus zvíťazil a z ktorých nás vyslobodil: smrť, hriech a zákon, presne tak ako Izaiáš spomína tri veci, ktoré premohol Boh, aby sme sa radovali a boli pred Ním bez obáv. Pozrime sa, ako spolu súvisia Izaiáš a sv. Pavol. Veď Izaiáš určite hovoril o tých istých troch veciach ako sv. Pavol, lebo Boží ľud nemôže mať pokoj a radosť, ak to troje – smrť, hriech a zákon – nie je porazené. A ak by to troje ďalej trvalo, nepomohlo by nám ani to, ak by nám Boh dal všetko, dokonca ani ak by nám dal miesto v nebi. Kto môže byť veselý a spokojný, ak nad ním visí smrť, hriech a zákon, ak zažíva, že sú proti nemu? Tam, kde má byť radosť, musí byť život, dobré svedomie a sloboda. Ale Izaiáš hovorí, že pred Bohom je radosť, pretože On premohol tie tri tu spomínané veci; ak dostatočne hlboko pochopíme vieru, naučíme sa, že to je v súlade so sv. Pavlom, ktorý týmto víťazstvom tiež potešuje kresťanov a prikazuje, aby sa ním potešovali zoči-voči smrti, hriechu a zákonu.

Ako prvé spomína „jarmo, ktoré ich ťažilo“.  Teda ťarchu tých, ktorí sa radujú pred Bohom ako zo žatvy alebo zo zisku. Pre tých, ktorí rozpoznajú a príjmu evanjelium, je prvým dôvodom na radosť to, že Kristus zlomil jarmo ich bremena – jarmo smrti. Je to veľké, ťažké jarmo a neznesiteľné bremeno. Každý sa ho bojí a uteká pred ním, no nemôže uniknúť, ale znášať ho  a pretrpieť. No tu hovoríme o smrti, ktorú zažíva človek vydesený svedomím, ktoré cíti Boží hnev a odsúdenie na smrť pre svoj hriech. Nie je to nič iné ako smrť, ktorá stále mocne vládne mimo Kristovho kráľovstva – taká, akú zažili Adam a Eva v raji (1M 3,8); akú pociťoval Dávid, keď ho Nátan napomenul pre smilstvo (2Sam 12). Je to len a len večné zomieranie. Ale ničomníci si až do svojho konca neuvedomujú takú smrť; lebo si idú svojou cestou a necítia žiaden hriech. Keďže ho necítia, nevnímajú ani túto smrť. To preto sv. Pavol hovorí, že hriech je ostňom smrti, teda ak by nebol žiadny hriech, len nevinnosť, smrť by nemala žiadnu moc ani nárok, žiadne ostrie, nemala by kam pichnúť a kadiaľ vniknúť. Báť sa jej nemusí ani dobré svedomie; to tiež nepozná žiaden osteň, moc a nárok smrti. Ale tam, kde je hriech, tam vniká smrť, ktorá má moc. Svedomie plné hriechu musí dať smrti priestor a povedzme to tak, že si zaslúžilo smrť. To je dôvod, prečo sa svedomie plné hriechu tak strašne bojí smrti. Lebo ono vníma osteň smrti, teda svojich hriechov, a nemôže sa jej vyhnúť.

St. Louis ed., 11:1982-1984.

Svedectvo hodné šírenia - 31. júl

„... jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ (Jn 9:25)

Pred mnohými rokmi som poznal ženu, ktorá nežila až tak strašne, no počúvala nevšedné svedectvá druhých kresťanov, ktorí mali predtým, než prišli ku Kristovi, všetky možné druhy problémov a otázok. Tá žena mi povedala: „Potrebujem dramatickejšie svedectvo. Chystám sa vrátiť späť do sveta a urobiť jednu z tých vecí, aby som mala lepšie svedectvo.“

Nikdy sa nevrátila.

Niekedy počujeme svedectvá kresťanov, ktorí pochádzajú z extrémneho prostredia a myslíme si: „Tak toto je svedectvo! Kiež by som aj ja mal také.“ Možno to boli drogovo závislí ľudia, alkoholici či členovia gangov alebo ľudia so zlou povesťou. Dostali sa však k viere v Krista a ich životy sa doslova zmenili z večera do rána.

Niekto by si pomyslel: „Môj príbeh je z tých nudnejších. Moje svedectvo je slabé. Stal som sa kresťanom, keď som mal sedem rokov. Bolo to v nedeľnej škole, keď mi moja učiteľka povedala, že Ježiš ma miluje. To nie je veľmi dobré svedectvo.“

Možno sa cítiš rovnako. Možno si si pomyslel: „Neviem o tom, žeby pre mňa Boh urobil nejako veľa.“

Potrebujeme však mať na pamäti jednu jednoduchú vec: Všetci máme vo svojej podstate rovnaké svedectvo. Všetci sme boli hriešnici oddelení od Boha. V jeden deň sme si uvedomili, že potrebujeme Spasiteľa. Odvrátili sme sa od svojho hriechu, vložili sme svoju vieru v Neho a boli sme zmierení s Bohom skrze to, čo pre nás Ježiš vykonal na kríži. Šli sme do pekla, a teraz ideme do neba. To je naše svedectvo.

Každý z nás má iný temperament a uveril iným spôsobom. Keď sa niektorí dostanú ku Kristovi, majú veľké emocionálne zážitky. Iní necítia absolútne nič. Každý má však svedectvo, ktoré je hodné šírenia.

https://www.harvest.org