Jeho milosť trvá - 10. jún

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. (Ž 107,1)

Čas od času sa stanú veci a udalosti, ktoré nás skutočne tešia, ale potom upadnú do zabudnutia. „Netrvalo to dlho,“ povedal muž o veciach, ktoré ho na chvíľu potešili. Áno, väčšina vecí tu na zemi je časovo ohraničená a pominuteľná. Veci sú preč, keď nám ich najviac treba. Radosti sveta majú často krátke trvanie.

Boh však takýto nie je. Jeho milosť trvá naveky. Máš výsadu prebývať v tejto milosti. Jeho milosť nepozná zmenu, aj keď okolnosti v živote a pocity sa menia. Je dôležité vedieť to, pretože diabol chce Božiu milosť zatemniť.

Chce ťa oklamať, aby ti ukradol pokoj v Kristovi a Jeho dokonanom diele. Robí to tak, že ti pripomína, že ešte stále si hriešnikom a pripomína ti všetky tvoje zlyhania a pády. Pripomína ti, že Boh nenávidí a odmieta hriech. Aj keď je pravda, čo hovorí, zneužíva ju, aby odviedol tvoj pohľad od samotnej Pravdy.

Keď ma diabol napadne spôsobom, že to vyzerá, akoby ma napadlo Božie slovo, vtedy je ľahko upadnúť do beznádeje. Lebo aj keď som zachránený a mám odpustenie hriechov, moja stará prirodzenosť nie je mŕtva. Staré srdce je plné hriechov a starostí, ktoré nesieme od Adamovho pádu. Je to viditeľné mnohými spôsobmi. V myšlienkach, pocitoch, túžbach, slovách a skutkoch. V neochote a povrchnosti voči Bohu a ľuďom. Nemáme chuť čítať si slovo a modliť sa. Máme hriešne myšlienky...

Vieme, že Božie slovo toto všetko odsudzuje. Zároveň bojujeme a chceme žiť život viery a zisťujeme, že sa nevieme od tohto všetkého oslobodiť. Ako teda veriť, že Boh prebýva v mojom srdci a že Božia milosť spočíva nad mojím životom?

V takomto čase a pri takých útokoch je dôležité oprieť sa o slová z Božieho písma, kde sa hovorí o zmluve milosti, ktorú s nami Boh uzavrel. O Božie slová (nie naše svedomie alebo pocity), ktoré hovoria o krvi, ktorá nás očisťuje od každého hriechu. A v neposlednom rade je dôležité oprieť sa o to, čo Božie slovo hovorí o Božej milosti. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.

Boh určite potrestá a postupne napraví všetko, čo je v mojom živote zlé. Bude ma vychovávať, napomínať a formovať, aby som videl svoj hriech a aby som sa od neho oddelil.

Božie slovo aj zvestuje, že Božia milosť a milosrdenstvo zabezpečujú, že zároveň aj v tých najťažších časoch vlastním večnú milosť. Božia milosť trvá naveky. Božie slovo hovorí, že Boh sa hnevá na môjho nepriateľa – hriech – a ten nenávidím aj ja.

Boh sa hnevá na hriech, ale ja som v Kristovi slobodný od Božieho hnevu, od obvinení a súdu zákona. Mám večné odpustenie a som Božím dieťaťom a dedičom, lebo Jeho milosť trvá naveky.

Nech mám trochu milosti od Boha vidieť túto pravdu tak jasne, že budem aspoň trochu tušiť, aká obrovská je Božia dobrota a budem môcť žiť v istote, že Božia milosť trvá naveky. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.

Modlime sa: Udržuj ma v istote viery v evanjelium. Zachráň celú moju rodinu, mojich najbližších, najmilších, deti, vnúčatá. Zjav svoju dobrotu ľuďom, ktorých stretneme. Si dobrý, Tvoja milosť trvá naveky.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Čo robia dobrí kresťania - 9. jún

„On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne?“ Mt 3:14

Matúš je jediný evanjelista, ktorý to zapísal. Znie to, akoby Ján spoznal Krista predtým, ako Ho pokrstil. Ale evanjelista Ján píše, že Ján Krista nespoznal; lebo Ján Krstiteľ v Jn 1:30-33 hovorí: „Nepoznal som Ho; dosvedčujem, že ja nie som Kristus; On je Ten, ktorý príde po mne; viem, že mojou úlohou je ohlásiť Ho všetkým ľuďom, ale ja Ho nepoznám. No Ten, ktorý ma poslal kázať, mi dal znamenie: „Na koho uvidíš zostupovať holubicu a na kom spočinie, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým.“ A teraz sa pozrime, čo sa stalo: Ján Ho nepoznal. Určite vedel, že existuje, že je niekde medzi ľuďmi. Ale konkrétnu osobu nepoznal, nemohol povedať: „Toto je On.“ Poznal znamenie a očakával holubicu. Pokrstil mnohých a pri každom bol pozorný. Myslel si v srdci: „Kedy príde? Možno toto je ten pravý.“ Ján určite pokrstil mnoho dobrých ľudí, ale znamenie ešte nedostal. No keď pokrstil Ježiša, udialo sa znamenie: nebo sa otvorilo, zostúpil na Neho Duch v podobe holubice a Otec povedal: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ A to sa stalo po krste.

Ale čo povedať o tom, že sa Ján a Kristus takto vzájomne blokovali? Ján chcel, aby ho pokrstil Kristus, a Kristus žiadal o krst Jána. Spoznal Ho Ján, či nie? Podľa Matúšových slov áno, ale Jánovo evanjelium je proti. Odpoveď: Nemôžeme povedať nič iné ako Ján: Je to pravda, pred krstom Ho nespoznal. Ale mal tušenie, že Kristus nie je obyčajný človek, že stojí pred ním niekto väčší. Zacítil Ho aj v matkinom lone, keď prišla Mária k Alžbete (Lk 1:41). Tušil, no nebol si istý. Kristus sa mu zdal iný ako ostatní ľudia; vyžarovalo z Neho niečo silnejšie. Preto si spravil názor, myslel si, že to bude On: „Je to skvelý človek. Prečo prichádza ku mne?“ Hoci nebol úplne presvedčený, že je to Kristus, považoval Ho za veľkého, odvážneho a Duchom naplneného človeka: zacítil Ducha, pretože z Krista vyžarovala sila. A je pravda, že ak je niekto naplnený Duchom, ľudia okolo neho si myslia, že sa v jeho blízkosti cítia lepšie ako pri iných ľuďoch, Duch sa nevie zatajiť. Z takýchto ľudí prúdi zvláštna sila... Matúšove slová sa vzťahujú na túto Jánovu domnienku, o ktorej uvažoval – akoby Ho spoznal, ale nebol si istý. Lebo ešte nedostal znamenie; ešte nevidel holubicu. Slová evanjelistu Jána sa týkajú znamenia – teda toho, že Krstiteľ nevedel presne, kto je Kristus. Takto musíme zosúladiť tieto dve evanjeliá; inak by si protirečili. Teda, Ján už má svoj názor, skúša Krista a vraví: „Ja by som sa Ti mal dať pokrstiť.“ Týmto spôsobom sa Ján pokoruje a túži sa podriadiť Kristu ako dobrému človeku. A Kristus, zo svojej strany, sa podriaďuje Jánovi. Toto robia aj dobrí kresťania, ako nádherne ukazuje Pavol vo Flp 2:3-4 a Rim 12:10... Dobrý Bože, ako sa títo dobrí muži mohli správať tak pokorne! My, úbohí ľudia, ak máme slovo alebo verš, musíme ho dostať von; nikto ho nechce prenechať inému; jeden chce riadiť druhého; nikto nechce čakať, kým ho Boh vytiahne na popredné miesto.

Pozrite, ako sa pokoruje Kristus, správa sa ako všetci ostatní dovtedy, kým Ho niekto iný – Otec – nepostaví do popredia.

St. Louis ed., 11:2136-2138.

Význam spoločnej chvály - 8. jún

„Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku...“ Žid 10:25

Nebudem sa s vami hádať o tom, že príroda podnecuje myšlienky o Bohu. Dávid povedal: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.“ No zároveň vám neposkytnem podporu vo vašej neprítomnosti v Božom dome. Biblia hovorí: „Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu.“ Ak ju náš Pán miloval natoľko, že bol ochotný za ňu zomrieť, tak my by sme si ju mali ctiť aspoň do takej miery, že sa budeme zúčastňovať jej zhromaždení. Páči sa mi, čo raz povedal Theodore Roosevelt: „Boha môžeš chváliť kdekoľvek a kedykoľvek, no je pravdepodobné, že to neurobíš, kým sa Ho najskôr nenaučíš chváliť na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.“

Modlitba dňa

Milovaný Pane, už mnoho rokov sa kresťania stretávajú, aby ťa oslavovali. Ďakujem Ti, že som súčasťou tejto svätej rodiny.

Billy Graham Evangelistic Association

Aký príbeh rozpráva tvoj život? - 7. jún

„Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia?” Ž 89,90

V októbri 1992 časopis LIFE uverejnil na titulke túto otázku: „Vieme zastaviť starnutie?“ Na základe tohto článku vedci tvrdili, že vieme. No ten istý článok položil ešte jednu otázku: Chceme zastaviť starnutie? Inými slovami, naozaj chceme žiť naveky?

Naša odpoveď závisí od toho, ako žijeme naše životy. Aký príbeh rozpráva tvoj život? Môj je jednoduchý:  Boh vie zobrať všetok neporiadok života a vykúpiť ho. To je môj príbeh. Všetci máme jeden. A všetci sa potrebujeme v istom momente opýtať sami seba:  „O čom je môj život? Aký odkaz zanechám? Ako si ma budú pamätať?“

To je niečo, na čo musíme myslieť, keď starneme. No je takisto dôležité na to myslieť, aj keď sme mladí. V mladosti zadávame nášmu živou kurz, akým sa bude uberať. Utvárame si zvyky a robíme rozhodnutia ohľadom kariéry, rozhodujeme sa, s kým strávime zvyšok života.  Je to kľúčové obdobie pre dôležité rozhodnutia, pretože čím budeme starší, tým viac sa usadíme v našich cestách a voľbách. Nie je to zlá vec. Ak si vytvoríme dobré zvyky, ako čítanie a študovanie Biblie, modlenie sa, apoštolovanie a bytie súčasťou zboru, tak to budeme tiež nasledovať.

Funguje to takto: O našom súmraku života rozhodujeme pri jeho svitaní. O konci rozhoduje začiatok. Dnešná voľba rozhodne o tom, akú urobíme zajtra.

Lekárska veda môže nájsť spôsob, ako pridá niekoľko rokov k nášmu životu, no jedine Boh môže pridať život naším rokom a dať nám život hodný žitia.

https://www.harvest.org

Skúšaj duchov - 6. jún

„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť.“ Mt 3:13

Kým Ján svedčí o Kristu, Kristus zostáva v Nazarete nepoznaný. Zostáva so svojou matkou. Nie je bohatý. Vedie chudobný život a medzi Židmi nie je známy. Jánovo svedectvo nepomáha bez ohľadu na to, ako veľa im rozpráva o tesárovi. Je to bežný jav: ak niečo nie je prítomné, všetci o tom hovoria. Ale keď im to príde pred oči, nik si to nevšíma. Nikto neveril, že tesár, o ktorom im vravel veľký Ján, bude Kristus. Mysleli si: „Ak je medzi nami, prečo nevyzváňajú všetky zvony? Prečo nie sú vyzdobené všetky ulice? Kde sú Jeho kone, vozy, jazdci a zbroj? Skutočne by to mal byť tesár Ježiš?“ Preto prichádza Ježiš z Nazareta k Jánovi a k Jordánu, zatiaľ čo Jánovo proroctvo ďalej svedčí a nikto Ho nepozná, ani Ján, ktorý Ho spozná len prostredníctvom Ducha Božieho. Doteraz bol podriadený svojej matke a poslúchal ju. Ale teraz sa s ňou rozlúči a stane sa jej Pánom, ide k Jordánu a už nevráti sa domov ako doposiaľ. Opúšťa ju a ujíma sa svojho úradu, pre ktorý Ho Otec poslal, odchádza a dáva sa Jánovi pokrstiť. Hoci má moc krstiť, nepoužíva ju, ale správa sa ako všetci ostatní, a Ján Ho pokrstí. Ako jednoducho a neslávnostne prichádza! Kto by si o Ňom pomyslel, že je Mesiáš? Veď sa správa ako všetci ostatní, ktorí sa prišli dať Jánovi pokrstiť. Keďže bol väčší ako Ján, ako Ján tvrdil, mal mu povedať: „Ty ma nebudeš krstiť. To je môj úrad; ja by som ťa mal pokrstiť.“ Ale On tak nehovorí. On zostáva utajený. Správa sa, akoby nebol Kristom. Nepovie o tom ani slovko. Snaží sa vyzerať úplne obyčajne. To je zarážajúca pokora. Nik to pred Ním neroztrubuje. Neoslavuje sa, kým Ho Otec neoslávi. Je to presne tak, ako hovorí Pavol v Žid 5,5 – čakal na vhodný čas, kým z neba nezaznelo: „Toto je môj milovaný Syn.“

Kristus bol Božím Synom; mal vo svojej moci všetko. A jednako nechcel prevziať svoj úrad sám: Nekázal. Kým nedovŕšil 30 rokov, nijako nenaznačil, že je Duchom naplneným mužom, ktorý má pomôcť všetkým ľuďom. Nespravil to, čo my: len čo sa dozvieme nejakú maličkosť, nevieme sa ovládnuť a musíme ju vyprsknúť; musí to počuť celý svet – len ako získať čo najviac uší, ktoré to budú počuť? Preto naše sektárske duše ochotne tvoria novinky, aby ich iní počúvali. Zabudli, že Kristus tu učí svojím príkladom, že nikto sa nemá ujať kazateľského úradu bez povolania... Tak by sme sa mali chovať: Ak cítiš, že ti nejaký duch niečo hovorí, choď za niekým a porozprávaj sa o tom, aby si zistil, či je to správne a či to súhlasí s Písmom a s našou vierou, ako hovorí Ján: „skúmajte duchov, či sú z Boha“ (1Jn 4:1). A sv. Pavol: „kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou“ (Rim 12:6). Ale ak len tak niečo vyhŕkneš, s nikým o tom nehovoríš, chceš sa brániť, vysvetľovať a nie si ochotný nikomu sa podriadiť – to je určite diabolské. Kristus je plný Ducha. Ale neprehovorí ani slovo a nevykoná žiadny skutok, až keď Ho Otec oslávi. Nechce prevziať úrad sám, ale prostredníctvom niekoho iného, a to od Otca.

Ale potom, keď Ho Otec oslávi, Kristus sa ujíma svojho úradu, uskutočňuje ho, učí, káže a robí zázraky. A potom sa to aj podarilo.

St. Louis ed., 11:2133-2136.

Čeliť hudbe - 5. jún

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi.“ Lk 21,34-35

V roku 1990 spevácke duo Milli a Vanilli vyhrali cenu Grammy za objav roka. Žali úspech až do toho momentu, kým nevyšlo najavo, že svoj vlastný album vôbec nenaspievali a na živých vystúpeniach používali playback. V hudobnom odvetí to bol obrovský škandál, a preto im aj cenu Grammy odobrali. Milli a Vanilli čelili hudbe.

Ježiš raz povedal príbeh známy ako podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. Rozsievač v tom podobenstve zasial len pšenicu, no v noci prišiel nepriateľ a rozsial medzi pšenicu aj kúkoľ. Kúkoľ bol známy tým, že sa v prvých štádiách rastu veľmi podobá na pšenicu. No po určitom čase vyjde najavo, že je to burina, ktorá vykoreňuje pšenicu.

Rozsievač povedal pracovníkom: „Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly.“ (Mt, 13,30)

Ježiš povedal tento príbeh, aby ilustroval to, že aj v cirkvi budú ľudia, ktorí sú ako semeno diabla, čo budú podkopávať Slovo Božie. Nemusíme vedieť, kto sú. Dýchajú rovnaký vzduch. Spievajú rovnaké piesne. Čítajú rovnakú Bibliu.

No tu je niečo, nad čím sa musíme zamyslieť: Nie je našou úlohou vykoreniť tých ľudí. Nikomu nevidíme priamo do srdca. Nelámme si hlavu tým, aby sme určili, kto je pokrytec, ale skúmajme seba, či my nie sme tými pokrytcami. Našou úlohou nie je zbaviť sa druhých. Našou úlohou je byť úprimnými a pravdivými, pretože príde deň, keď budeme musieť čeliť hudbe.

https://www.harvest.org