Pravda prináša slobodu - 7. február

„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“

(J 8:36)

Pravý kresťan sa pozná podľa osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi. Kresťanstvo je Kristus. Kristus je kresťanstvo. Hovorím s úctou, keď vravím, že Ježiš je viac než Jeho myšlienky. Všetko, čo vravel, bola pravda. Bez Neho by však aj pravda bola bezmocná. Ľudia poznajú silu pravdy, a pravda je tá, ktorá ľudí oslobodzuje. Ježiš vyhlásil: „Ja som pravda.“

Modlitba dňa

Ďakujem Ti, Ježiš, že si v mojom živote zlomil okovy!

Billy Graham Evangelistic Association

Čo je naším duchovným narodením? - 6. február

„Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ J 3:6

„Mäso“ a duch sú natoľko odlišné, že medzi nimi neočakávame nič. Neexistuje nič medzi „mäsom“ a Duchom, lebo človek je buď „mäso“, alebo Duch... Ale sv. Ján tu nehovorí o mäse, ktoré sa poráža a predáva u mäsiara. Hovorí skôr o telesnom narodení, že človek, keď sa narodí, musí mať živé „mäso“ a život v tele. Kristus teraz hovorí, že telesné narodenie zostáva, a nie je nič viac ako telesný život, a že podľa Neho človek nie je nič iné ako telo. Toto všetko zhŕňa pod jedno slovo a nazýva to „mäsom“, keď hovorí: Všetko, čo sa narodilo z mäsa je mäso, teda, všetci ľudia, ktorí sa narodili len telesným spôsobom, nie sú nič iné ako „mäso“. Tak odsudzuje všetko, čo je veľké a vzácne vo svete, nezáleží na tom, ako to nazveme – vznešené alebo podlé, silné, bystré, inteligentné, bohaté, múdre, rozumné a aj všetkých učených ľudí. Lebo to, čo sa narodilo telesne, to je telesné, a ak sa nenarodí znovu, nestane sa ničím iným len niečím telesným, a zostáva telesným, čo zahynie. Týmto výrokom nám toho naozaj mnoho berie. Vlastne sme úplne odsúdení. Všimnime si, že čo my nazývame „telesné“, židia nazývajú „mäso“ alebo „mäsitý“. Tento verš je silným súdom nad celým svetom, ako vyhlasuje aj sv. Pavol v R 11:32, kde hovorí, že Boh odovzdal všetko hriechu preto, aby sa nad všetkým zmiloval... Teraz, ak sme uverili, že je to pravda, mali by sme byť dostatočne pokorení... Takže Nikodém sa tu učí ťažkú lekciu a je kruto zastavený. Lebo to, že Mojžiš a celý zákon hovoria v jeho prospech, mu nepomôže – zostane „mäsom“, ak sa nenarodí znovu... Ako som povedal v úvode, neexistuje nič medzi týmito dvoma: To, čo je telesné, zostane „mäsom“; to, čo sa narodí z Ducha, je tiež duch. Ale čo je duchovné narodenie? Keď sa prostredníctvom krstu a Ducha Svätého znovu narodím do novej existencie a verím v Krista, nečakám od Neho bohatstvo, slávu a moc – lebo sú takí, čo v tomto svete hľadajú len tieto veci – veď Boh mi toto všetko už dal pri stvorení. Namiesto toho očakávam a dúfam vo večný život, večnú radosť a požehnanie, ktorým budem požehnaný naveky, keď toto telesné narodenie dospeje ku koncu a ja budem musieť zomrieť – budem pochovaný či už ohňom, alebo vodou, alebo do zeme – hoci možno nebudem mať život, peniaze a majetok, bohatstvo a moc, po ktorých sa celý svet naháňa... Lebo keď sa všetky tieto svetské veci budú musieť pominúť, ty budeš v hrobe a tvoji dobrí priatelia, otec a matka, vládcovia a kniežatá nebudú môcť ísť za tebou, ale nechajú ťa ležať, nebudú ti môcť pomôcť; keď ťa všetko, čo je silné a mocné, opustí; keď všetka tvoja láskavosť, česť, peniaze a majetok, a všetko ostatné, čo si vlastnil na tejto zemi, sklame; lebo nič z toho s tebou do hrobu nepôjde – potom musíš mať nové narodenie a dúfať v inú existenciu, ku ktorej ťa povoláva evanjelium a krst, a to, keď mi Duch Boží dáva znovu sa narodiť, plodí, kŕmi a zaodieva ma nanovo... Takže duchovné narodenie sa deje prostredníctvom Božieho slova, krstu a viery, a my, pokiaľ žijeme na zemi, už v tomto narodení sme, keď veríme. Ale ako som už skôr povedal, toto nové narodenie a duchovný život sa nedá vnímať našimi zmyslami... Nevidíme ho, ani sa nedá uchopiť; jedine vierou, že to, čo sa narodilo z duchovného bytia, je duchovné. A najväčší poklad, v ktorom to tkvie, je odpustenie hriechov a večný život.

St. Louis ed., 7:1863-1866.

Nezabudni sa poďakovať - 5. február

„Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch.“ (Ž 107:8)

V Starom zákone čítame zaujímavý príbeh o kráľovi Jóšáfátovi, ktorý podnikol nezvyčajný krok, keď proti nepriateľ viedol vojnu. Namiesto toho, aby na začiatku poslal svojich vojakov, poslal ako prvých hudobníkov a spevácky zbor.

Predstavte si tú scénu: „Dobre, priatelia, plán je nasledovný. Valí sa na nás skvele vyzbrojené vojsko, a preto proti nim na začiatku pošleme zbor a hudobníkov.“ Keby som bol členom zboru alebo hudobníkom, pravdepodobne by som rozmýšľal, či sa kráľovi páči naša hudba.

No Boh zveril Jóšáfátovi túto nezvyčajnú bojovú taktiku. Čítame, že Jóšáfát určil spevákov, aby spievali Pánovi, oslavovali krásu Jeho svätosti a prechádzali pred ozbrojencami so slovami: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“ (2Kron 20:21)

Presne to aj spravili. Biblia hovorí, že keď začali spievať a chváliť, Boh poslal zálohy proti nepriateľom, takže utrpeli porážku. Boží ľud mohol ísť do boja s vďakou, pretože Pán mal všetko pod kontrolou.

Keď prichádzame k Bohu a prednášame Mu nové prosby, nikdy by sme mu nemali zabudnúť poďakovať za požehnanie, ktoré nám už dal.

Žiadal si v poslednom čase Boha o pomoc a On ťa vypočul? Vrátil si sa, aby si mu poďakoval?

Ak sa na chvíľu zamyslíme nad všetkými našimi modlitbami, ktoré Boh vypočul, a zároveň nad tým, koľkokrát sme Mu za to poďakovali, možno ostaneme naozaj prekvapení. Mali by sme Mu ďakovať rovnako veľmi, ako žiadame o Jeho pomoc.

https://www.harvest.org

Hľadaj Boha pre seba - 4. február

„Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme…“

(Ž 100:3)

Kedykoľvek sa ma hocikto opýta, ako si môžem byť taký istý, kto Boh naozaj je, pripomenie mi to príbeh malého chlapca, ktorý si vonku púšťal šarkana. Deň bol na šarkanov ako stvorený. Fúkal ostrý vietor, veľké plynúce mraky sa vznášali naprieč oblohou. Šarkan stúpal  čoraz vyššie, až kým ho úplne nezakryli mraky. „Čo robíš?“ Opýtal sa muž malého chlapca. „Púšťam šarkana,“ odvetil. „Skutočne púšťaš šarkana?“ pýtal sa. „Ako si môžeš byť istý? Veď ho nevidíš.“ „Nie,“ súhlasil chlapec, „nevidím ho, ale každú malú chvíľu cítim šklbnutie, a tak viem naisto, že tam je!“ Never slovám iných ľudí viac ako Božím. Hľadaj Ho pre seba, a potom aj ty spoznáš to úžasné hrejivé šklbnutie na strune svojho srdca, ktoré ti hovorí, že On tam určite je.

Modlitba dňa

O, nebeský Otče, ako sa k tebe naťahujem, cítim „šklbnutie“ Tvojho Svätého Ducha, ktorý mi hovorí o Tvojej prítomnosti!

Billy Graham Evangelistic Association

Nech Božie svetlo žiari - 3. február

Viera je poznanie premenené v skutok.

Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia.

Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3)

Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55,6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „... aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ( Sk 17,27)

Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko.

Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo... (Iz 9,1)

Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol.

Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lk 24,32)

Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti.

Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1,19)

Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“

Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24,35)

Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri.

Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Základy skutočného uctievania - 2. február

„Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:24)

Uctievanie nie je o tom, či máš skvelý hlas alebo talent. Je to o tom, či máš srdce na správnom mieste. To je jediné, čo Boha zaujíma. Keď Ho uctievame, Boh hľadí na naše srdce a chce, aby sme uctievali v duchu a v pravde.

V 4. kapitole Jánovho evanjelia čítame o Ježišovom rozhovore so ženou pri studni. So ženou, ktorá sa päťkrát vydala a rozviedla a v čase rozhovoru mala ďalšieho muža. Očividne hľadala pána dokonalého, ktorý by vyplnil prázdne miesto v jej živote. No nenašla ho. Keď jej Ježiš začal hovoriť o živom Bohu a o tom, že Ho môže spoznať, priviedol ju do rozpakov, a tak sa snažila zmeniť tému.

No Ježiš jej vysvetlil, že to má v živote všetko naruby. Povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca... Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (verše 21, 23-24)

Týmito slovami Ježiš jasne definuje zásady skutočného uctievania – uctievať v duchu a v pravde. Ježiš zároveň hovorí, že Otec takýchto ctiteľov hľadá.

Práve v tejto chvíli všemohúci Boh hľadá niekoho, kto naplní to, pre čo bol stvorený – bude chváliť a oslavovať Jeho meno. Boh chce vyliať svoje požehnanie na skutočných ctiteľov.

https://www.harvest.org